Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5Csp/29/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417205686
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417205686.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : Y. sa oplatí

s.r.o., S.: XX XXX XXX, so sídlom R. 2, XXX XX P.-mestská časť T. mesto, právne zastúpený: J.,
advokátska kancelária, s.r.o., S.: XX XXX XXX, so sídlom R. 14, 8X1 XX P., proti žalovanému: J. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom X., o zaplatenie XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 299,59 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 61,16 eur od 26.04.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
71,30 eur od 27.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,08
eur od 26.06.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 39,50 eur od

26.07.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 58,55 eur od 26.08.2014
do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na začatie konania zo dňa 20.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 299,59 eur s príslušenstvom titulom zmluvy o pripojení
a tiež si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy ako

postupník na ktorého bola postúpená predmetná pohľadávka spoločnosťou Slovak Telekom a.s. podľa
§ 526 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa domáhal od žalovaného úhrad faktúr uvedených v žalobe.

2. V poradí prvým rozsudkom č.k. 5Csp/29/2017-200, zo dňa 22.2.2018, rozhodol Okresný súd Nové
Zámky o žalobe žalobcu tak, že ju ako nedôvodnú, resp. nárok žalobcu ako nepreukázaný zamietol.
Vykonaným dokazovaním dospel totiž k záveru, že žalobca nepreukázal, že medzi spoločnosťou Slovak
Telekom a.s. a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy a s akým obsahom, titulom ktorej zmluvy sa

žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy. Voči tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie, o
ktorom odvolací súd rozhodol uznesením č.k. 25 Co/191/2018-246, zo dňa 27.2.2019 tak, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd
uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav z dôkazov, ktoré mu boli predložené
žalobcom, žalovaný v dôsledku jej pasivity nepredložil súdu žiadny dôkaz a ani sa k žalobe žalobcu
písomne nevyjadril. Napadnutý rozsudok považoval odvolací súd za nedostatočne zdôvodnený a
zmätočný. Súdu prvej inštancie vytkol, že v napadnutom rozsudku neuviedol, aký skutkový stav z

obsahu spisu a z konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu zistil a že neaplikoval na daný skutkový
stav právne normy, ktoré uviedol v napadnutom rozsudku. Poukázal na to, že v bode 8. napadnutého
rozsudku, súd prvej inštancie uvádza: „...nemal preukázané, akú konkrétnu zmluvu, kedy spoločnosť
Slovak Telekom a.s. a žalovaný uzavreli, t.j. nemal preukázané akým konkrétnym právnym titulomvznikla pohľadávka žalovaná v tomto konaní, dospel súd k záveru, že žalobca svoju vecnú aktívnu
legitimáciu v konaní nepreukázal. Aktívnou vecnou legitimáciou je pritom také hmotnoprávne postavenie
účastníka, z ktorého vyplýva subjektu (žalobcovi) ním v žalobe uplatnené právo, t.j. hmotnoprávny

nárok a tým pádom aj procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatniť v súdnom konaní.
Žalobca však nepreukázal, že skutočne vznikla a na základe akého konkrétneho zmluvného vzťahu
pohľadávka , ktorá mala byť predmetom postúpenia. Vzhľadom na uvedené súd žalobu pre nedostatok,
resp. nepreukázanie vecnej aktívnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol.“ . Z uvedeného
odôvodnenia podľa odvolacieho súdu nebolo zrejmé, či súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu

nepreukázania existencie záväzkového právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným, resp. či zamietol žalobu z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Odvolací
súd naopak dospel k záveru, že na základe žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá
sa nachádza v spise na č.l. 67-99, pričom na č.l. 96 je jasne definovaná i pohľadávka pôvodného veriteľa
voči žalovanému, je vecná aktívna legitimácia žalobcu daná a je nesporná. Preukázanie existencie
záväzkového vzťahu, t.j. právnej skutočnosti, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoj nárok, je

na žalobcovi, aby túto existenciu preukázal. V danom konaní žalobca predložil súdu prvej inštancie
faktúry, z ktorých si uplatňuje svoj nárok, predložil „žiadosť o ukončenie zmluvy“, „žiadosť účastníka o
zmenu zmluvy“, „dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb“, „identifikačné údaje účastníka pri
uzatváraní zmluvných dokumentov“, ako aj „súhlas so spracovaním údajov“. A už z týchto listinných
dôkazov vyplýva, že musela byť uzavretá aj zmluva o pripojení. Z rozhodnutia odvolacieho súdu , ktorým

je tunajší súd plne viazaný vyplynulo, že vecná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní daná je
a je nesporná a že je listinnými dôkazmi preukázané, že zmluva o pripojení uzavretá bola. Odvolací
súd súdu prvej inštancie vytkol, že tento žalobe žalobcu nevyhovel a že žalobu zamietol bez toho,
aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom namietal opodstatnenosť a oprávnenosť nároku žalobcu v podanej
žalobe. A ak súd prvej inštancie nemal k dispozícii základnú zmluvu o pripojení, mal žalobcu vyzvať

na jej predloženie. V danej veci podľa odvolacieho súdu nesporne bola takáto zmluva uzavretá, keďže
to vyplýva z ďalších listinných dôkazov. Odvolací súd dal do pozornosti súdu prvej inštancie žalobcom
predložený Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, ktorý je nováciou pôvodného zmluvného
vzťahu a z ktorého podstatné skutočnosti záväzkového vzťahu vyplývajú. Podľa odvolacieho súdu preto
konštatovať , že žalobca nepredložil právny titul, z ktorého si odvodzuje svoj nárok, nie je správnym

záverom. Odvolací súd uviedol, že si má súd prvej inštancie ujasniť vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu
a vyzvať strany sporu na predloženie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany a až následne
sa má súd prvej inštancie zaoberať nárokom žalobcu. V tejto súvislosti odvolací súd upriamil pozornosť
súdu prvej inštancie na ustanovenia § 290 a nasl. CSP, podľa ktorých ustanovení súd môže vykonať aj
tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, pričom súd aj bez

návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz (§ 295 CSP).

3. Podľa § 153 ods. 1,2,3 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.
Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.
Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v

odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťamizmluvy o pripojený sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie
je v zmluve o pripojení určení čas poskytovania platí , že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas.
Cenu za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

4. Vychádzajúc zo žalobcom predložených listinných dôkazov a s poukazom na rozhodnutie krajského
súdu súd dospel k záveru, že žalobcom predloženými listinnými dôkazmi: ,, faktúry z ktorých si uplatňuje
svoj nárok, žiadosť o ukončenie zmluvy, žiadosť účastníka o zmenu zmluvy, dodatok k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, identifikačné údaje účastníka pri uzatváraní zmluvných dokumentov, ako
aj súhlas so spracovaním údajov“, bolo dostatočne preukázané, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. a

žalovaný uzavreli zmluvu o pripojení. Tak ako to uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí, žalobcom
predložený Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb je nováciou pôvodného zmluvného
vzťahu a vyplývajú z neho podstatné skutočnosti záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného
predchodca žalobcu-Slovak Telekom a.s. ako poskytovateľ, uzatvoril so žalovaným v zmysle ust. § 43
zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

č. 610/2003 Z.z.“) Zmluvu o pripojení, ku ktorej bol uzavretý dodatok. Je nepochybné, že zmluvný vzťah
medziúčastníkmizaloženýtoutozmluvoujepotrebnéposudzovaťvzmysle§52Občianskehozákonníka
ako vzťah spotrebiteľský. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svoje obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci svojej spotrebiteľskej činnosti
alebo v rámci inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka). Žalovanému na
základe zmluvy, ktorú súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže žalovaný zmluvu uzatváral ako
spotrebiteľ,vzniklapovinnosťzaposkytnutéplnenie-služby, poskytovateľovislužieb zaplatiťdohodnutú
cenu poskytovaných služieb, ktoré mu boli fakturované:

-faktúrou č. 7403376206, splatná 25.4.2014 v sume 61,16 eur,
-faktúrou č. 7404354512, splatná 26.5.2014, v sume 71,30 eur,
-faktúrou č. 7405359870, splatná 25.6.2014, v sume 69,08 eur,
-faktúrou č. 7406345332, splatná 25.7.2014, v sume 39,50 eur,
-faktúrou č. 7407317202, splatná 25.8.2014, v sume 58,55 eur.

Súd nemal preukázané, že z takto fakturovanej sumy, spolu vo výške 299,59 eur, žalovaný
poskytovateľovi služieb/Slovak Telekom a.s./ , alebo žalobcovi už niečo uhradil. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 12.2.2016 poskytovateľ /Slovak Telekom a.s./, túto svoju pohľadávku 299,59 eur
postúpil žalobcovi, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 12.2.2016. Vyššie uvedené skutočnosti
sporné neboli, žalovaný ich nespochybnil. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k

záveru, že nárok žalobcu ako postupníka, ktorému bola pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení
pohľadávky uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, na zaplatenie sumy 299,59
eur je dôvodný, nakoľko si žalovaný svoju povinnosť z vyššie uvedenej zmluvy riadne neplnil, cenu
vyfakturovaných služieb poskytovateľovi a ani žalobcovi doposiaľ v celom rozsahu neuhradil. Vzhľadom
na to, že sa jedná o peňažné plnenie, s ktorým je žalovaný v omeškaní, súd priznal žalobcovi aj

príslušenstvo pohľadávky a to úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s
poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení noviel s tým, že žalovaný je v omeškaní s
peňažným plnením nasledujúci deň po dátume splatnosti uvedenom vo faktúrach.

5. Na doplnenie súd uvádza, že si vyžiadal od žalobcu písomnú zmluvu o pripojení, ktorá napriek
opakovanejvýzvesúdupredloženánebola.Žalovanýbolvkonanínečinný,kžalobesanevyjadrilanárok
žalobcu, jeho tvrdenia nijakým spôsobom nespochybnil, nespochybnil existenciu záväzkového vzťahu
ani vyfakturovanú pohľadávku a ani jej výšku. Ako však bolo uvedené, je nesporné, že žalobcom tvrdení
zmluvný vzťah vznikol, je nesporné, že žalobca je vecne aktívne legitimovaný v tomto konaní. A keďže

žalovaný fakturovanú pohľadávku, ktorá vznikla titulom uvedeného zmluvného vzťahu nerosporoval, súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu.6. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.1 C.s.p.. V konaní bol plne úspešný žalobca ,
nakoľko bolo žalobe vyhovené v celom rozsahu. Preto súd priznal v konaní úspešnému žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu voči v konaní neúspešnému žalovanému. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník/ § 262 ods. 2 C.s.p./.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.