Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. máj 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/72/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206070
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318206070.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Gabriela Brišková a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 25, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovanému: L. U., nar. X.X.XXXX,
bytom XXX XX B. XXXX, o zaplatenie 960,84 eur s príslušenstvom, o návrhu žalovaného na nariadenie

neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 13.
februára 2019 č.k. 17Csp/164/2018-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď u
j e nasledovné neodkladné opatrenie:

Žalobcovi u k l a d á z d r ž a ť s a výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaného, vyplývajúceho

z Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500112970 uzatvorenej medzi žalobcom a
žalovaným a o z n á m i ť zamestnávateľovi žalovaného: Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o.,
mzdová učtáreň, Solivarská 1/A, Prešov 080 01, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy, a to do
rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), §
326ods.1a2,§327,§328ods.1až3,§329ods.1až3CSP.Vecnesvojerozhodnutieodôvodniltým,že
nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá aspoň osvedčenie práva a osvedčenie ohrozenia tohto
práva, a tiež aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Súd po oboznámení sa s

návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe
vo veci samej má za to, že žalobca neosvedčil dôvodnosť a trvanie nároku na nariadenie neodkladného
opatrenia a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva.
Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným /pripojená k návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia/nevykazuje znakyrozporusozákonom;dohodaozrážkachzomzdymávšetky
náležitosti v zmysle zákona. V článku II. dohody o zrážkach zo mzdy je okrem iného zakotvené, že:

„Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník podpisom na tejto
Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia svojich záväzkov
voči veriteľovi tým, že z jeho mzdy (alebo iného príjmu) budú vykonávané zrážky o mzdy v dohodnutej
výške a tieto priamo poukazované spoločnosti (veriteľovi).“. Právny titul zrážok zo mzdy existuje práve z
dôvodu žalobcom podpísanej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá môže byť dohodnutá bez ohľadu na to,
či existuje súdne rozhodnutie, alebo nie. Súd poukazuje i na to, že nemôže suplovať ľahostajný prístup

spotrebiteľov pri uzatváraní zmluvy o úvere kedy žiadatelia o úver (spotrebitelia) podpisujú všetko, aj
pre nich neskôr neprijateľné dohody v snahe získať čo najvyšší úver, a potom keď tento treba splácať,obracajú sa na súd často krát aj nedôvodne. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Súd na záver konštatuje, že celý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
je neúplný a neurčitý. V odôvodnení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca nikde

nešpecifikuje dohodu o zrážkach zo mzdy (resp. spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bola dohoda
o zrážkach zo mzdy uzavretá ), ktorá je predmetom tohto návrhu. Taktiež petit návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevykonateľný, čo vyplýva z toho, že žalobca navrhuje uložiť žalovanému
neurčitú povinnosť, a to ...“zdržať sa akéhokoľvek použitia dohody..“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
ak by aj súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu nezamietol, odmietol by ho, a to s

poukazom na ust. § 327 v spojení s ust. § 326 ods. 2 CSP. O trovách konania súd rozhodne v rozhodnutí
vo veci samej.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný, ktorým žiadal, aby odvolací súd uznesenie
súduprvejinštanciezmenilanariadilnímpožadovanéneodkladnéopatrenie,uplatniacodvolaciedôvody
podľa§365ods.1písm.b)ah)CSP.Žalovanýpoukázalnasvojevyjadreniekžalobezodňa28.11.2018,

v ktorom namietal dôvodnosť žaloby, poukazujúc na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere, ako aj na
premlčanie pohľadávky žalobcu. Žalobca po začatí konania pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy,
preto žalovaný dňa 16.01.2019 podal návrh na neodkladné opatrenie, ktorým by súd zastavil zrážky zo
mzdy, k návrhu priložil žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, dohodu o zrážkach zo mzdy, poslednú
výplatnú pásku. Z dôvodu hospodárnosti konania žalovaný opätovne neuvádzal dôvody neplatnosti

zmluvy o úvere, zdôvodnil len, že neplatnosť zmluvy o úvere spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy, keďže si ňou veriteľ zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške, než na ktorú má nárok. Podľa
odvolateľa hrozba je preukázaná už tým, že nárok žalobcu je sporný a preto je potrebné do času
skončenia súdneho konania zrážky zo mzdy zastaviť. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 1Co/16/2017. Namietal tiež porušenie základných princípov CSP. Záver súdu,

že žalobný petit nie je dostatočne jasný, zrozumiteľný a vykonateľný, je príliš formalistický, súd nie je
striktne viazaný formuláciou petitu, poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5 Cdo 254/2009.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal. S použitím § 329 ods. 1 CSP odvolací súd doručil žalobcovi návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil mu sa vo veci

vyjadriť.Žalobcavosvojomvyjadreníuviedol,žepopieradôvodnosťnávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, žalovaný neuhradil žalobcovi ani istinu úveru 1.500,- eur. k začatiu výkonu zrážok zo mzdy
nedošlo svojvoľne, ale preto, že žalovaný nespláca svoje záväzky. Navrhol preto potvrdiť rozhodnutie
súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu bolo
posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v žalovaným
požadovanom rozsahu.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

8. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenianeodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťokreminéhonajmä,abyniečovykonala,niečohosazdržala
alebo niečo znášala.

9. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej
inštancie.

11. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie

neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a
vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd

nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

13. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto
rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné

právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie

(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp

subsidiarity).

15. Z obsahu spisu bolo zistené, že spor vo veci prebieha na základe žaloby žalobcu o zaplatenie 960,84
eur s prísl., pohľadávky zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe
zo dňa 28.11.2018 namietal dôvodnosť žaloby, poukazujúc na absolútnu neplatnosť zmluvy o úvere,

ako aj na premlčanie pohľadávky žalobcu. Žalobca po začatí konania pristúpil k vykonávaniu zrážok zo
mzdy, preto sa žalovaný dňa 16.01.2019 návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným
súdu dňa 22.01.2019 domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26., IČO: 35 792 752, uloží povinnosť zdržať sa
akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500112970 uzatvorenej

medzi žalobcom a žalovaným a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - Lear Corporation
Seating Slovakia s.r.o., mzdová učtáreň, Solivarská 1/A, Prešov 080 01, aby upustil od vykonávania
zrážok zo mzdy.

16. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalovaný pristúpil k

vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 19.11.2018, prílohou ktorého bola dohoda o zrážkach zo
mzdy a to aj napriek tomu, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a sporná v prebiehajúcom súdnom
konaní. Dohoda o zrážkach zo mzdy určite a zrozumiteľne neobsahuje výšku pohľadávky, ktorá má
byt' uvedeným zabezpečovacím prostriedkom zabezpečená. Opisuje len možné spôsoby jej vzniku -existujúce, budúce, podmienené záväzky v neurčitej výške, vymedzuje zabezpečovacie pohľadávky ako
pohľadávky z úveru, vrátane revolvingov, prípadne zmluvné pokuty a prípadné jeho ďalšie pohľadávky,
ktoré do budúcna vyplynú zo zmluvy a jej prípadných dodatkov. Takéto dojednanie žalovaný považuje

za neurčité a nezrozumiteľné v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neurčité je aj zvýraznené
zmluvnédojednaniečlánkuDohodytýkajúcejsavýškysplátok,podľaktorého,aknebudevktoromkoľvek
mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byt' zrážka nasledujúci
mesiac zvýšená nad dohodnutú sumu. Jedná sa o neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa
a predstavuje zároveň obchádzanie náležitostí Dohody o zrážkach zo mzdy. Ide o formulárový typ

dohody,ktorýžalovanýnemalmožnosťovplyvniť,takátodohodaozrážkachzomzdynebolaindividuálne
dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok
unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je
nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese

zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad
(rozsudok C-106/77 Simmenthal). Na zdôraznenie správnosti tohto záveru žalobca poukazuje na znenie
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12. Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mat' vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške

dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže
celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť
pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa. umožňujúce vymôcť pohľadávku
vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko

nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a
povinnostiach zmluvných strán. Už sama skutočnosť, že zmluva o úvere je neplatná (resp. bezúročná
a bez poplatkov) spôsobuje neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, keďže si veriteľ touto dohodou
zabezpečuje pohľadávku vo väčšej výške než na ktorú má nárok. resp. zabezpečuje s v súčasnej
dobe premlčanú pohľadávku. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalobcovi na

majetok žalovaného prostredníctvom zamestnávateľa na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky,
resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalovaného, z predložených listinných dôkazov vyplýva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia. V súčasnej dobe sú žalovanému vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 81,87 eur mesačne.
Právnu ochranu žalovaného, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného

titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia.

17. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy: žiadosť veriteľa
zamestnávateľovi žalobcu na realizovanie zrážok zo mzdy z 19.11.2018, Dohoda o zrážkach zo mzdy
(iných príjmov) dlžníka č. 8500112970 z 29.4.2015, výplatná páska.

18. Preskúmaním návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný.

19. V posudzovanej veci je neodkladné opatrenie faktickým opatrením predstavujúcim úpravu pomerov,
obmedzujúcim žalobcu v realizácii zabezpečovacieho prostriedku jeho pohľadávky voči žalovanému.
Posúdenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov záviselo na okolnostiach konkrétneho
prípadu.

20. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa tým, že táto pohľadávka sa postupne
uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré vykonáva jeho platiteľ mzdy (zamestnávateľ). Po predložení
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi dlžníkovi mzdy je tento platiteľ povinný realizovať zrážky zo mzdy
a vyplácať ich veriteľovi až do uspokojenia jeho pohľadávky (ak by tak neurobil, zodpovedá veriteľovi za
prípadnú škodu). Okrem zabezpečovacej funkcie má preto dohoda o zrážkach zo mzdy aj uhradzovaciu

funkciu.21. Žalovaný predloženými listinnými dôkazmi, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o
vykonávanie zrážok zo mzdy, výplatnou páskou, preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď
preukázal, že aktuálne sú mu vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 81,87 eur mesačne.

22. Žalovaný tiež osvedčil danosť práva predložením typovej formulárovej dohody o zrážkach zo
mzdy, ako i realizáciu týchto zrážok zo mzdy, bez súdnej kontroly zmluvných podmienok, či tieto
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré súd skúma
z úradnej povinnosti ex offo, ako i naplnenie obligatórnych náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy.

Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku žalobcu na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje presnú a určitú (konkrétnu) výšku pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená, ale
opisuje možné spôsoby jej vzniku (okrem uvádzanej výšky úveru, úrokov, príslušenstvo tvoria i náklady,
ktoré preukázateľne vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými
pohľadávkami, ktoré vyplynú, alebo vzniknú na základe či v súvislosti so zmluvou a jej prípadnými
dodatkami). Dojednanie vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy je preto neurčité, osvedčuje

(na účely neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského
práva, a teda i neplatnosť. Neprípustne umožňuje navyšovanie zrážok zo mzdy, čím dochádza k
obchádzaniu dojednaní v zmluvách o spotrebiteľskom úvere (jednostranným vymedzením výšky dlžnej
pohľadávky).

23. Vzťah medzi účastníkmi konania je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť
strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Znamená to,
že žiadny účastník právneho vzťahu nemôže inému účastníkovi jednostranne uložiť povinnosť alebo
zriadiťoprávnenie.Vzťahmedziúčastníkmikonaniajezaloženýnaprincípedôveryspotrebiteľavpoctivé
konanie dodávateľa. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu má odbornú prevahu nad žalovaným ako

spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto od neho možno očakávať, že sa bude vo vzťahu
k nemu správať poctivo.

24. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať faktickú
nerovnosť spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti,

za ktorých dochádza ku kontraktácii (uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy), jeho väčšiu profesionálnu
skúsenosť, lepšiu znalosť práva ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. V rámci spotrebiteľských vzťahov je preto legitímne obmedzenie autonómie vôle
zmluvných strán princípom ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou
stranou prezentovaný skutkový stav). Nahradenie zdanlivej (formálnej) rovnováhy faktickou zahŕňa tiež

povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-240/98 až C-244/98 Oceáno
Grupo Editoriál a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Vysoká ochrana spotrebiteľa z pohľadu
rešpektovania vnútroštátnych európskych štandardov je garantovaná vo vzťahu k spotrebiteľovi nielen
v oblasti hmotného práva, ale aj procesného práva, čo znamená zohľadnenie procesného postavenia

slabšejstranyvkonaní.Ztohtodôvodujesúdpovinnýprihliadaťajnato,abymuvýkonprávadodávateľa
nebol neodôvodnene na ujmu.

25. Bola preto osvedčená potreba ochrany práv žalovaného ako spotrebiteľa v prípade už realizujúcej sa
dohody o zrážkach zo mzdy, vykonávaných bez dohody o konkrétnej dlžnej sume pohľadávky a súdneho

prieskumu pohľadávky, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy.

26. Neodkladným opatrením dochádza len k zmrazeniu vyplácania spornej dlžnej sumy, preto sa
nejedná o neprimeraný zásah vo vzťahu k žalobcovi ako veriteľovi, v porovnaní s následkami, ktoré
by malo ďalšie realizovanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaného ako

dlžníka. V konaní vo veci samej súd po vykonaní potrebného dokazovania rozhodne o dôvodnosti
či nedôvodnosti pohľadávky žalobcu voči žalovanému. V dôsledku zrealizovania zrážok spornej
pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do majetkovej sféry
žalovaného, pričom neodkladným opatrením sa len pozastavuje výkon zabezpečovacieho inštitútu
dohody o zrážkach zo mzdy (vyplácanie sporných dlžných súm).

27. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení žalovaného, ale predovšetkým
z predložených listinných dôkazov, odôvodňujúcich záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Zaoberal sa obsahom právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje uplatňovaný nárok. Dohodao zrážkach zo mzdy je založená na mimosúdnom výkone zrážok zo mzdy, ktorý umožňuje postihovať
majetok dlžníka bez súdnej kontroly a ktoré zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi
nijako ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy, jednostranne (žalobcom) stanovenej výšky zabezpečovanej

pohľadávky, teda nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, preto spotrebiteľ môže byť
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v rozpore s požiadavkou dobrej viery
i legitímnymi záujmami spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok (či nespôsobujú hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa).

28. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon má taktiež spotrebiteľský charakter a
preto napriek prípustnosti aplikácie tohto inštitútu v právnom poriadku, neznamená vylúčenie Dohody
o zrážkach zo mzdy z obligatórneho súdneho prieskumu zmluvnej nerovnováhy a neprijateľných
zmluvných podmienok.

29. Záver súdu o primeranosti neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho nevykonávanie zrážok nemôže
ohroziť podnikateľské aktivity žalobcu, ani vážne zasiahnuť jeho majetkovú sféru, vyplýval z charakteru
zabezpečovaciehoinštitútu(dohodyozrážkachzomzdy),ktorýmsalenobmedzujevýkonprávažalobcu
spôsobom, smerujúcim k rešpektovaniu právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.

30. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárových zmlúv,
je len iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je
slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch
podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa

rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo
bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také od spotrebiteľa spravodlivo požadovať nemožno.
Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči
spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

31. Aby k neoprávnenému zásahu do spotrebiteľských práv žalovaného nedošlo, je potrebné až do
súdom právoplatného vyriešenia sporných otázok medzi žalobcom a žalovaným, tomuto zamedziť
jedinou prípustnou formou, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalobcovi uložené
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovaného, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500112970 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným a oznámiť

zamestnávateľovi žalovaného: Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o., mzdová učtáreň, Solivarská 1/
A, Prešov 080 01, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy.

32. Pri formulácii výroku pritom odvolací súd nepoužil znenie výroku presne tak, ako to navrhoval
žalovaný v petite, ale výrok neodkladného opatrenia formuloval tak, že žalobcovi uložil povinnosť zdržať

sa výkonu zrážok zo mzdy a oznámiť platiteľovi mzdy, že upúšťa od vykonávania zrážok zo mzdy,
keď má za to, že je tým len presnejšie vyjadrené to isté, čoho sa žalovaný navrhovaným neodkladným
opatrením skutočne domáhal, pričom k prekročeniu jeho návrhu takouto formuláciou nedošlo, keď súd
pri rozhodovaní nie je viazaný doslovným znením petitu (§ 216 ods. 1 CSP; uznesenie Najvyššieho súdu
ČR, sp. zn. 22 Cdo 4542/2007, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5 Cdo 254/2009).

33.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,ževposudzovanomprípadebolisplnenékumulatívnestanovené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto v súlade s ust. § 388 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1
CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o
trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj

odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §
336 ods.3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

35. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).