Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. november 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119318340
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6119318340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcu: VYMOS, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Jegorovova 37, IČO: 36 633 861, v konaní
zastúpeného URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 17, IČO: 36 646 181,
proti žalovanému: PASANA trade s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Ovocná 531/13, IČO: 47 692 839,
v konaní zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, Advokátska kancelária Banská Bystrica,
Mičinská cesta 35, o zaplatenie 7000,-- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaný má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, ktoré je povinný zaplatiť v rozsahu 100 %,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou doručenou súdu dňa 02. 07. 2019 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 7000,-- Eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný vyjadril so žalobou nesúhlas a žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca svoju žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že ako zhotoviteľ uzatvoril dňa XX. XX.

XXXX s objednávateľom K.. K. L. E. R. Y. A. I. H., predmetom ktorej bola výstavba rodinného domu
na pozemkoch v kat. úz. G.. Dňa 03. 11. 2017 žalovaná na základe príjmového pokladničného dokladu
prijala od objednávateľov z uvedenej zmluvy o dielo zálohu na rodinný dom vo výške 7000,-- Eur. Na
prijatie takýchto finančných prostriedkov nemala žiadne splnomocnenie ani oprávnenie a takéto právo
jej nevyplývalo ani z uzavretej zmluvy o dielo. Súd mal tvrdenia žalobcu za preukázané jednak zo A. I.
H. A. H. XX. XX. XXXX a taktiež z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03. 11. 2017.

4. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 03. 11. 2017 vyplynulo, že žalovaná spoločnosť prevzala
od K.. K. L., F. F. F., Y. F. XX, sumu 7000,-- Eur, pričom z účelu vyplýva, že sa jedná o zálohu na dom.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení a neskôr na pojednávaní uviedol, že žalobu neuznáva, pretože na
strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože sumu 7000,-- Eur prevzal konateľ
žalobcu pán Žabka a pokiaľ by aj došlo k bezdôvodnému obohateniu tak k tomuto došlo na strane pána
L. L. Y.. Žalobca v tomto konaní nie je vecne aktívne legitimovaný.

6. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal teda za
preukázané, že z ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka vyplýva to, že ten kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Z odstavca 2 tohto ustanovenia potom vyplýva,
že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

8. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, keď sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet

bezdôvodného obohatenia získaný. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne za
splnenia určitých predpokladov a to najmä: 1. vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného
v peňažných jednotkách, 2. k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe
právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v zákone, 3. vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v
peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávneného), pričom táto majetková ujma zodpovedá

zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, 4. nejde o prípad bezdôvodného
obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného obohatenia výslovne
neustanovuje.

9. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že obohatený sa obohatí na úkor majetku inej osoby o určité

majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Predmetom bezdôvodného obohatenia môžu byť
jednak veci, napríklad hnuteľné veci a to vrátane peňazí, práva alebo iné majetkové hodnoty, ktorých
hodnotu možno vyjadriť v peniazoch.

10. V § 451 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata bezdôvodného

obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil
povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo,
požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia sú upravené v ustanoveniach § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka.

11. Posúdenie, či medzi účastníkmi ide o vzťah bezdôvodného obohatenia je teda závislý od naplnenia
vyššie uvedených znakov, pričom týmito znakmi je jedna skutočnosť, že obohatený získal majetkový
prospech, t. j. že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív alebo zníženiu pasív, poprípade, že jeho
majetkový stav sa nezmenil, v čom by za bežných okolností došlo a ďalej, že právny dôvod plnenia
na jeho strane neexistoval alebo dodatočne odpadol, resp. že mu bolo plnené z neplatného právneho

dôvodu alebo získal majetkový prospech z nepoctivých zdrojov. Pri naplnení týchto znakov mu vzniká
povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu došlo
požadovať o vydanie takéhoto plnenia.

12. Súd zároveň konštatuje, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie,

z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo, resp. nárok alebo je možné tiež povedať, že mu
vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie či
už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou konania. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného

uplatnené v konaní. V opačnom prípade súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

13. Súd na základe vyššie uvedeného teda konštatuje, že v konaní bolo jednoznačným spôsobom
preukázané, že suma 7000,-- Eur bola poskytnutá treťou osobou v konaní teda K.. K. L. dňa 03. 11.

2017 vo výške 7000,-- Eur, pričom takúto finančnú sumu prevzala obchodná spoločnosť, t.j. žalovaná.

14. V konaní je zrejme nepochybné, že medzi žalobcom a tretími osobami došlo k uzatvoreniu zmluvy
zo dňa 21. 04. 2017, v ktorej sú upravené vzájomné práva a povinnosti upravujúce zmluvu o dielo vzmysle § 631 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Pokiaľ niektoré práva či povinnosti zo strany
objednávateľa vo vzťahu k zhotoviteľovi neboli naplnené, je právo žalobcu v danom prípade zhotoviteľa
postupovať podľa týchto zmluvných ustanovení a domáhať sa svojich práv od objednávateľa.

15. Súd v danej veci však konštatuje, že žalobca vo vzťahu k vydaniu finančnej sumy 7000,-- Eur od
žalovanéhoniejevpostaveníaktívnevecnelegitimovanéhosubjektu,pretoženastranežalobcunedošlo
k úbytku finančných prostriedkov, pretože k úbytku takýchto finančných prostriedkov došlo na strane
tretej osoby zrejme K.. K. L. H.E. XX. XX. XXXX, kedy vyplatil žalovanému sumu 7000,-- Eur. Len na

strane tejto osoby došlo k zníženiu aktív a jeho majetkový stav sa zmenšil na úkor subjektu, ktorý mu
túto finančnú sumu zaplatil, t.j. žalovanému. Z uvedeného dôvodu preto iba táto osoba, pokiaľ vyplatené
finančné prostriedky nie sú v súlade so zákonom, či zmluvnými dojednaniami, má právo sa domáhať voči
žalovanému na vydanie prípadného bezdôvodného obohatenia pokiaľ takéto vzniklo. Na strane žalobcu
však k poklesu aktív nedošlo, a z uvedeného dôvodu preto nie je možné konštatovať, že by vo vzťahu
k žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

16. Žalobca teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu, teda mu nesvedčí hmotné právo domáhať sa nároku
vyplývajúceho z niektorej zo skutkových podstát vydania bezdôvodného obohatenia.

17. Z uvedeného dôvodu preto súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

18. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 CSP tak, že žalovaný bol
v konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu, ktoré mu je
povinný zaplatiť po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, v ktorom bude určená výška nároku na
náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.