Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/123/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216958
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Koscelanská

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312216958.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09

Bratislava,IČO:35807598,zast.AdvokátskoukanceláriouFridrichPaľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Vierou Koscelanskou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na prerušenie konania zo dňa 27.5.2016 z a m i e t a

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu žalobou podanou na súd dňa 28.9.2012 domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 125 eur titulom majetkovej škody a sumy 330 eur titulom
nemajetkovej ujmy, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý spočíva v
nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. V žalobe uviedol, že žalobca
ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá
vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere. Nesprávny úradný postup exekučného

súdu bližšie odôvodnil v rozsiahlej žalobe, ktorá bola po obsahovej stránke totožná s ďalšími obdobnými
žalobami týkajúcimi rovnakého nároku v iných veciach a charakterizoval ju nevydaním rozhodnutia
o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote, keď o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 13.10.2010, teda s omeškaním viac ako 6 mesiacov. Poukázal
na to, že v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je
exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Postup exekučného súdu hodnotí

ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Nesprávnym úradným postupom a márnym uplynutím času došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
špecifikoval nárok na majetkovú škodu vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nároku na správu
pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného systému vo výške 40 eur a na
administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštovné, telekomunikačné
výdavky súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur. Čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy za

vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky, tento nárok vyčíslil s ohľadom na rozhodovaciu prax Ústavného súdu, kedysa za ročné prieťahy sa priznáva 660 eur, čo v danom prípade pri omeškaní s vydaním rozhodnutia v
rozsahu 6 mesiacov činí 330 eur.

2. Žalovaný, ktorému bola žaloba doručená, v písomnom vyjadrení žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Poukázal na to, že žaloba je zmätočná, bez predložených dôkazov a nie je z nej jasný ani titul
nároku na náhradu škody. Žalobu považuje za podanú predčasne, keď nárok na náhradu škody
nepovažuje za predbežne prerokovaný. K postupu exekučného súdu uviedol, že prax ukázala,
že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť

zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od
1.6.2011 lehota 15-dní na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí a poukázal i na to,
že ustanovenie § 41 ods.2 písm.d) EP v predchádzajúcom období znejúce: “vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených“, bolo novelizované zák.č. 102/2011 Z.z., pričom
v dôvodovej správe je uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj NR SR. Skutočnosť, že sa do

formulácie vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“, predstavovala len explicitnejšie ujasnenie
litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia. Zo skutkových okolností,
ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že
skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.

Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie
a exekučného titulu je zložitý proces. Vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody, ktorá mala

vzniknúť z existencie prieťahov v súdnom konaní, by súd mohol vychádzať len vtedy, ak by tieto
boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia
sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo
o tom, že sudca sa dopustil previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, príp. v právoplatnom
rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatnom rozhodnutí Ústavného súdu SR o

ústavnej sťažnosti. Žalovaný namietal i premlčanie nároku a vzniesol námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15- dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri roky pred dňom,
kedy boli žalovanému doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Žalobca podľa názoru
žalovaného nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, vznik škody a ani jej výšku.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu
príčiny a následku podľa žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda nesprávnym úradným
postupom okresného súdu a preto žalobu považuje za nedôvodnú.

3. Súd na základe vykonaného dokazovania vec rozhodol rozsudkom č.k. 8 C 123/2012-68 zo dňa

13.11.2013 tak, že žalobu zamietol. Voči rozsudku podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
odvolanie a spis bol predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25 Co 519/2014-109 zo dňa 21.1.2015 prvostupňové rozhodnutie v
merite veci zrušil pre procesné pochybenie s odôvodnením, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci podľa

§ 115a ods.2 OSP bez nariadenia pojednávania nakoľko ide o drobný spor, avšak toto ustanovenie
nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2013 a konanie v predmetnej veci sa začalo dňa 28.9.2012, takže toto
ustanovenie nebolo možné použiť. Odhliadnuc od tejto skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že aj
v prípade drobných sporov, v ktorých nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, musia byť kumulatívne
splnené základné podmienky pre vyhlásenie rozhodnutia bez prejednania veci. Súd prvého stupňa

podmienky na aplikáciu tohto ustanovenia splnené nemal, keď nesplnil svoju povinnosť najskôr poučiť
strany konania o možnosti vzdať sa práva na verejné prejednanie veci, ako aj práva na rozhodnutie
veci bez nariadenia pojednávania a až následne po získaní súhlasu, resp. výslovného práva vzdať sa
verejného prejednania veci, mohol vo veci rozhodnúť podľa § 115a OSP. Ak tento súhlas nemal, odňal
tak stranám konania možnosť konať pred súdom a tým i právo na spravodlivý proces. Odvolací súd

vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že po odstránení uvedených vád prvostupňový súd opätovne vo veci
rozhodne.5. Dňa 4.2.2016 podal žalobca návrh na prerušenie konania, o ktorom súd rozhodol uznesením č.k.
8C/123/2012-159 zo dňa 15.2.2016 tak, že návrh zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 4.4.2016.

6. V ďalšom konaní sa súd riadil právnym názorom odvolacieho súdu a vytýčil pojednávanie za účelom
prejednania veci. Napriek tomu, že strany konania boli riadne a včas predvolané, na pojednávanie sa
nedostavili. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania, žalobca sa
neospravedlnil, ale pred pojednávaním dňa 27.5.2016 podal opätovný návrh na prerušenie konania,

odôvodnený rovnakými skutočnosťami ako predchádzajúci návrh zo dňa 4.2.2016, o ktorom bolo už
právoplatne rozhodnuté.

7. Súd postupoval podľa § 101 ods.2 OSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán konania.

8. Návrh na prerušenie konania zo dňa 17.6.2016, doručený súdu dňa 20.6.2016 súd opätovne

zamietol z rovnakých dôvodov, ako v uznesení č.k. 8C/123/2012-159 zo dňa 15.2.2016, teda preto, že
nebol daný dôvod na prerušenie konania v zmysle § 109 ods.2 písm. c) OSP, nakoľko prejudiciálne
otázky položené Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže
vzniknúťzodpovednosťčlenskéhoštátuzaporušeniekomunitárnehoprávapredtým,akostranakonania
využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní

o výkon rozhodnutia, pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred vyčerpaním
možnosti oprávnenej požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a teda neriešia podstatu sporu v
predmetnom konaní resp. neriešia otázku, ktorá môže mať zásadný význam pre toto konanie.

9. Pri rozhodovaní o veci samej sa súd oboznámil s listinnými dôkazmi a to: fotokópiou spisom

Okresného súdu Levice sp. zn. 16 Er 425/2010, zoznamami žiadostí na prerokovanie nároku na
náhradu škody doručenými odporcovi vedenými na okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012, listom
Európskej komisie č. JUST/A3/RM/kb D(2010) I 1360, článkom v denníku SME z 16.7.2012 a dospel k
nasledovnému skutkovému stavu a právnemu záveru:

10. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 6 Er 595/2010 vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pod sp.zn. EX 4977/10, proti povinnému: L. D., bytom X. Y. XX, K., pre vymoženie
pohľadávky vo výške 1.168,84 eur s prísl., bola súdnym exekútorom podaná na súd dňa 16.7.2010,
a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 12.5.2010. Exekučným titulom na
vykonanie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Spoločnosti Slovenská

rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 21710/09. Okresný súd Levice, po zabezpečení listinných
dokladov predložením úverovej zmluvy, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, neúplnej zmenky a
ich preskúmaní, vydal poverenie č. 5402 072644 na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010.

11. Zo zoznamu žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorý je vedený na

Okresnom súde Nitra pod Spr. 1001/2012 a obsahuje všetky podané žiadosti vyplýva, že žalobca podal
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa
23.4.2012, 25.5.2012 a dňa 25.9.2012, pričom v súčasnej dobe je nepochybné, že lehota 6 mesiacov
od ich podania už uplynula a k dohode nedošlo, to znamená, že žalovaný neuznal nárok žalobcu a
v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojil a preto mal súd za to, že keď v čase rozhodovania

súdu 6 mesačná lehota uplynula, žalobu nemožno považovať za predčasne podanú .

12. Súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného udáva, že nárok žalobcu
za premlčaný nepovažuje, keďže od podania návrhu na vykonanie exekúcie do podania žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody u žalovaného neuplynula lehota 3 rokov.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 125 eur titulom majetkovej škody,
predstavujúcej náklady na správu pohľadávky vo výške 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému vo výške 40 eur a na administratívne spracovanie urgencií adresovaných exekučnému súdu,
poštovné, telekomunikačné výdavky súvisiace s kontrolou stavu konania vo výške 15 eur a náhrady

nemajetkovej ujmy v peniazoch ako satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov,
vyčíslenú analogicky podľa právnej praxe Ústavného súdu SR, podľa ktorej pri zistení zbytočných
prieťahov v súdnom konaní sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660 eur.Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 330 eur /55 eur za každý mesiac,
pričom exekučný súd bol nečinný v danej veci 6 mesiacov /.

14. Z rozsiahleho odôvodnenia žaloby možno vyvodiť, že hore uvedených nárokov sa žalobca domáha
s poukazom na zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov, nakoľko Okresný súd Levice sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
ktorý spočíval v nedodržaní zákonnej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

15. Nakoľko predmetná žaloba bola podaná dňa 28.9.2012, súd aplikoval ustanovenia zák. č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení účinnom v čase podania žaloby.

16. Podľa § 3 ods.1 písm.d) zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

17.Podľa § 3 ods.2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa ods.1 sa nemožno zbaviť.

18. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

19. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

20. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 541/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

21. Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

22. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

23. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia.

26. Podľa § 19 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

27. Nakoľko z exekučného spisu Okresného súdu Levice vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia bola
podaná dňa 16.7.2010, súd aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom v tom čase.

28. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,

zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

29. Podľa § 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,
f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,
g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,
h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,
j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

30. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie,
predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád

návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

31. Podľa § 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

32. Vzhľadom k tomu, že nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnený podľa zák.č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, môže byť opodstatnený iba v prípade, ak je preukázané, že škoda, ktorú si uplatňuje, bolaspôsobená nesprávnym úradným postupom, súd sa zaoberal žalobcom tvrdenými skutočnosťami o
nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, ktorý má spočívať v tom, že súd nedodržal zákonnú
lehotu na vydanie poverenia a dĺžka v ktorej rozhodol je neprimeraná, čím došlo k prieťahom v konaní.

Súd však v tomto konaní neskúmal, či bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pretože túto otázku je kompetentný
preskúmať Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou
judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu.

33. Zo znenia ustanovenia § 44 ods.2 zák.č. 233/1995 Z.z., účinnom v čase podania žiadosti o vydanie
poverenia, vyplýva, že pred vydaním poverenia je súd povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a exekučný titul, a ak nie je zistený rozpor so zákonom, je na vydanie poverenia
stanovená lehota 15-tich dní od doručenia žiadosti. Táto lehota však neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), to znamená v prípade notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

34. Pri výklade tohto ustanovenia súd vychádzal z toho, že zmena ustanovenia § 44 ods.2 zák.č.
233/1995 Z.z., oproti predchádzajúcemu zneniu účinnému do 1.6.2010, spočívajúca v jeho doplnení o
dovetok, že táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), teda v prípade
notárskych zápisníc a vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

ktoré exekučné tituly boli vyňaté spod lehoty 15 dní, bola do Exekučného poriadku zavedená zák.č.
144/2010 Z.z., účinným od 1.6.2010. Zákonodarca tak reagoval na situáciu, kedy sa hromadne
začali podávať žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe notárskych zápisníc,
najmä však na základe rozhodcovských rozsudkov. Súd teda prihliadol na účel, ktorý ním zákonodarca
sledoval, a to zákonnou úpravou vytvoriť dostatočný časový priestor na posúdenie žiadosti o udelenie

poverenia a exekučného titulu, ak je ním notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok, najmä z
hľadiska jeho súladnosti so zákonom, čo je viazané na zabezpečenie ďalších listín a ich preskúmanie,
pričom vykonanie týchto úkonov by v lehote 15 dní nebolo možné.

35. S prihliadnutím na zmysel a účel tohto zákonného ustanovenia, ktorého zmena mala nepochybne

na mysli odstránenie objektívnej nemožnosti preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a exekučný titul v lehote 15 dní najmä
vtedy, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, dospel súd k záveru, že na vydanie poverenia
na základe rozhodcovského rozsudku sa lehota 15 dní nevzťahuje, i keď § 44 ods.2 EP uvádza, že
lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d), pričom pod písm. d) nie

je výslovne uvedené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov, ale vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. V prospech tohto výkladu svedčí i skutočnosť, že
z dôvodu odstránenia výkladových problémov v aplikačnej praxi, bolo zák.č. 102/2011 Z.z., účinným
od 1.6.2011, zmenené i znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) EP, v ktorom boli doplnené tentokrát
už expressis verbis i exekučné tituly na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov. Iný

než uvedený výklad, to znamená, že by zákonom č. 144/2010 Z.z., účinným od 1.6.2010, kedy sa
začali „masovo“ podávať žiadosti o udelenie poverenia práve na základe rozhodcovských rozsudkov,
boli spod lehoty 15 dní vyňaté exekučné tituly, ktorými sú rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, nemá logický zdôvodnenie, keď rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených sa ako exekučné tituly v praxi v tom čase už ani nevyskytovali a ide o inštitút zastaraný

a obsolentný. Rozhodcovské komisie pôsobili v minulosti najmä pri prejednávaní pracovných sporov
zamestnancov a pracovných vzťahov členov družstiev na základe zákonov, ktoré boli ešte pred rokom
2000 zrušené /napr. zák.č. 65/1965 Zb.( Zákonník práce), zák.č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a
výrobnom družstevníctve, zák.č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve /.

36. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu,
súd nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže sa od neho odchýliť
v prípade, ak to vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného
výkladu zákonov. Súd však musí svoju interpretáciu právnej normy založiť na racionálnej argumentácii.
V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu, alebo v prípade

rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia o jednoznačnosti ktorého niet
pochybností, možno uprednostniť výklad e rationale legis pred doslovným gramatickým výkladom.
Viazanosť štátnych orgánov v zmysle čl. 2 Ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú
nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení a rovnako taknepredstavuje iba viazanosť textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Vzhľadom na uvedené sa súd v
tomto prípade odchýlil od doslovného znenia § 41 ods. 2 písm.d) EP a jeho výklad vykonal v súlade so
zmyslom a účelom tohto ustanovenia, čo zdôvodnil racionálnymi a logickými argumentmi.

37. V predmetnej veci bola žiadosť o vydanie poverenia podaná na súd dňa 16.7.2010, pričom
exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu SR Spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp. zn. SR 21710/09, ktorý bolo potrebné podrobiť skúmaniu
prípadného rozporu so zákonom. Okresný súd Levice rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na

vykonanie exekúcie vydaním poverenia na vykonanie exekúcie č. 5402 072644 dňa 13.10.2010, teda v
lehote 89 dní od podania žiadosti, ktorú lehotu súd vzhľadom na potrebu preskúmania exekučného
titulu, ako aj s ohľadom na množstvo vecí, ktoré v tomto období napadli na exekučné oddelenia súdov,
nepovažoval za neprimeranú, ale práve naopak, za legitímnu a zodpovedajúcu potrebám objektívneho
posúdenia veci.

38. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, d/
zavinenie v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti, na ktorej je koncipovaná
i zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z., nie je
potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda

ak vznikla, je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danej veci nebol preukázaný
základný predpoklad pre nárok na náhradu škody a to protiprávny úkon resp. škodová udalosť, t.j.
v danom prípade nesprávny úradný postup Okresného súdu Levice, ktorý podľa tvrdenia žalobcu

nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním viac ako
6 mesiacov / ktoré tvrdenie sa inak ukázalo ako nepravdivé/, čím porušil ustanovenie § 44 ods.2
Exekučného poriadku. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie v lehote 89 dní nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, spočívajúcom
v nedodržaní zákonom stanovenej lehoty, keď podľa názoru súdu sa z dôvodov vyššie uvedených,

na vydanie poverenia, kedy je exekučným titulom vykonateľný rozhodcovský rozsudok, lehota 15 dní
nevzťahuje. Súd rozhodol o vydaní poverenia v lehote, ktorá je s ohľadom na okolnosti tohto prípadu
primeraná, pričom nebolo preukázané, že by bolo oprávneným orgánom rozhodnuté o zistení prieťahov
v konaní, čo by inak mohlo byť považované za nesprávny úradný postup.

40. Nakoľko v konaní nebol zistený namietaný nesprávny úradný postup, nemohol žalobcovi vzniknúť
ani nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a preto nebolo potrebné sa týmto nárokom z hľadiska
jeho špecifikácie a výšky ďalej zaoberať. Vzhľadom na nepreukázanie existencie zodpovednostných
predpokladov, súd považoval nárok žalobcu za neopodstatnený a preto žalobu v plnom rozsahu
zamietol.

41. Súd vyhlasoval rozsudok v čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, preto rozhodol o trovách
konania podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý bol úspešný vo veci, náhradu trov konania
nepriznal, keďže žiadne nešpecifikoval v zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že mu
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania / § 365 ods.3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.