Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. júl 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117206512
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117206512.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobkyne 1/ A.. L. L.,

K.. L., X.. XX. XX. XXXX, L. L. X, XXX XX L., zast. advokátom JUDr. Allanom Böhmom, Jesenského 2,
811 02 Bratislava proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 00313271, o zaplatenie 7 049,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1/ rade z titulu náhrady za vecné bremeno za obdobie od
09. 03. 2014 do 09. 03. 2017 sumu 4 424,13 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 679,25
Eur od 01. 01. 2016 až do zaplatenia a zo sumy 1 749,80 Eur od 10. 03. 2017 až do zaplatenia, všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne v 1/ rade z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyne 1/ a žalobkyňa 2/ P. Z.,K..N., sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 03. 2017 domáhali
od žalovaného zaplatenia sumy 7 049,70 Eur s príslušenstvom ako odplaty za právo zodpovedajúce
vecnému bremenu z titulu užívania pozemku žalovaným, ktorého boli spoluvlastníčkami za obdobie od
01. 01. 2014 do 09. 03. 2017.

Žalovaná v 2/ rade zomrela po podaní žaloby dňa 29. 09. 2016.

2. Súd konanie ohľadom jej nároku zastavil uznesením zo dňa 17. 01. 2018 v zmysle § 161 ods. 2 CSP.

3. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výpoveďou strán, spisom 16C/49/2013 tunajšieho súdu, listom

vlastníctva č. XXXX F.. Ú.. L. L., korešpondenciou strán a zistil tento skutkový stav:

5. Podľa tvrdenia žalobkyne táto je spoluvlastníčkou pozemku parc. č. XXXX S. Y. XXX H.X - zastavané
plochy a nádvoria, nachádzajúceho sa v katastrálnom území L. L., U. X. Z. Y. Č.. XXXX. Na časti
pozemku o výmere 251 m2 stojí stavba číslo súpisné XXXXX, U. X. Z. Č.. XXXX F.. Ú.. L. L. ako garáž,
ktorá bola do 09. 03. 2017 vo vlastníctve žalovaného a zvyšná časť pozemku o výmeru 169 m2 je
využívaná ako prístupová cesta k tejto garáži alebo plocha na parkovanie. Žalovaný túto stavbu neužíva,

ale prenechal ju do užívania Lesom. V roku 2013 si nechal na LV č. XXXX zapísať vo vzťahu k pozemku
vecné bremeno v zmysle § 4 zákona 66/2009 Z. z. Za nútené obmedzenie vlastníckeho práva však
nebol ochotný zaplatiť žiadnu odplatu. Z týchto dôvodov podala žalobu na súd, o ktorej sa jednalo pod
sp. zn. 16C/49/2013. V tomto konaní bola výška odplaty stanovená znaleckým posudkom, na základektorého uzatvorili súdny zmier schválený uznesením zo dňa 24. 09. 2014. Zmier bol schválený ohľadom
odplaty za obdobie do konca roku 2014. Následne prebiehali rokovania so žalovaným o uzatvorenie
zmluvy o nájme, k uzatvoreniu ktorej však nedošlo. Z týchto dôvodov žiadala žalobkyňa žalobe vyhovieť.

Výšku odplaty z vecného bremena stanovila rovnako ako v konaní 16C/49/2013 sumou 0,02415 Eur
za 1 m2 a deň, s ktorou sumou súhlasil aj štatutárny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení zo
dňa 29. 09. 2016.

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil, že do 09. 03. 2017 bol vlastníkom stavby - garáže

postavenej na parc. č. M. XXXX, a že v konaní 16C/49/2013 uzatvoril súdny zmier ohľadom odplaty za
užívanie pozemku pod stavbou. Uznal, že vlastník vecného bremena zriadeného zákonom má právo
žiadať náhradu, pričom však vecné bremená takto zriadené majú špecifický režim. Pokiaľ špeciálne
predpisy (verejnoprávne) nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim všeobecnou úpravou obsiahnutou
v Občianskom zákonníku. Subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka priamo vyplýva z § 4 zákona
č.66/2006.

7. Poukázal na § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že vecné bremeno vzniká in
rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku, preto nemožno jeho vznik posudzovať
samostatne u každého vlastníka zaťaženého pozemku. Z uvedeného vyplýva, že finančná náhrada
za vznik vecného bremena je nepochybne jednorázovo a nemá charakter opakovaného plnenia.

Zákonodarca explicitne neupravil mechanizmus opakujúceho plnenia v danom prípade. Ak by takýto cieľ
sledoval,takátoreguláciabybolavzákonestanovená.Súčasnájudikatúrasúdupotomfinančnúnáhradu
za vznik vecného bremena považuje ako jednorázovú, pričom poukázal na nález Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS 227/2012, ktorého predmetom posudzovania bol nárok za zákonné vecné bremeno
vzniknutévsúvislostisozákonom182/1993Z.z.§23ods.5.Uplatnenýnárokfinančnejnáhradyzavznik

vecného bremena je právo majetkovej povahy, ktoré podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku márneho uplynutia všeobecnej premlčacej doby 3 rokov od
účinnosti zákona, ktorým došlo ku vzniku zákonného vecného bremena, t. j. od 1. júla 2009.
Čo sa týka požadovanej sumy, mal za to, že žalobkyňa v 1/ rade nebola dedičkou po žalobkyni v 2/ rade,
a teda nie je možné aplikovaním ustanovenia § 139 ods. 2 O. z. uplatniť nárok na zaplatenie žalovanej

pohľadávky solidárne za všetkých vlastníkov.

8. Zástupca žalobkyne na pojednávaní vo vzťahu k námietke premlčania uviedol, že nárok vzhľadom
ku dňu podania žaloby na súd by bol premlčaný len ohľadom niekoľkých mesiacov. List zo dňa 29. 09.
2016 žalovaného považoval za uznanie dlhu.

Trval na žalobe v plnom rozsahu s tým, že nárok žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky je
odôvodnený znením ustanovenia § 139 ods. 2 O. z.

9. Predmetom sporu bol nárok žalobkyne na zaplatenie finančnej náhrady z titulu vecného bremena
zriadeného zákonom 66/2009 Z. z. za obdobie od 01. 01. 2014 do 09. 03. 2017.

10. V konaní nebolo sporné, že toto vecné bremeno bolo zriadené v zmysle citovaného zákona, pričom
táto skutočnosť vyplýva aj zo samotného listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. L. L., Y. Č. M.: Ť..

11. Otázka primeranej výšky náhrady za zriadené vecné bremeno medzi stranami nebola sporná a

vyplynula aj zo záverov konania 16C/49/2013 tunajšieho súdu.
Sporná bola otázka, či táto náhrada mala byť splatná jednorázovo alebo ju bolo možné požadovať
opakovane za každý mesiac užívania. Vyriešenie tejto otázky potom súvisí aj so vznesenou námietkou
premlčania nároku.

12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. tento zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k
pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva
obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, 1) vrátane priľahlej plochy, ktorá
svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len "pozemok pod stavbou").

13. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona
k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod
stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátanepráva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych
predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.
(2) Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva zodpovedajúceho vecnému bremenu

do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom území.

14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Ako to vyplýva aj z článku 1 § 1 citovaného zákona 66/2009 Z. z, tento bol prijatý za účelom

usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do jej
vlastníctva podľa osobitných predpisov.

17. Z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona 66/2009 Z. z. vyplýva, že vecné bremeno zriadené na základe
tohto zákona je dočasné a má trvať do vykonania pozemkových úprav, prípadne do iného usporiadania

vzájomných vzťahov, napr. zámennou zmluvou ohľadom náhradného pozemku (§ 2 ods. 1 citovaného
zákona).

18. Odplatnosť vecného bremena nebola sporná a vyplýva aj z článku 20 ods. 4 Ústavy SR a článku 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, na ktoré odkazoval žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení.

19. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že náhradu za vecné bremeno možno požadovať
len jednorázovo a to z týchto dôvodov:

20. Zákonodarca v rôznych špeciálnych právnych úpravách zriadil zo zákona vecné bremeno napr. v

zákone o energetike č. 251/2012 Z. z. jeho ustanovení § 11 ako aj v § 23 ods. 5 zákona 182/1993 Z. z.

21. V týchto právnych úpravách sa však jednalo o zriadenie vecného bremena bez časového
obmedzenia na rozdiel od právnej úpravy zákona č. 66/2009 Z. z.
Ani pridelenie náhradného pozemku na základe konania o pozemkových úpravách, na ktorý odkazuje

citovaná právna úprava, nepredstavuje duplicitu plnenia. Až pridelením náhradného pozemku žalobkyňa
bude mať možnosť využívať všetky zložky svojho vlastníckeho práva. Finančná náhrada za vecné
bremeno predstavuje potom len náhradu za odňatie jej možnosti užívať a brať úžitky z predmetného
pozemku do tej doby. Zákonodarca časovo toto obdobie nevymedzil a žalovaný nie je nijakým spôsobom
nútený vysporiadať tieto vzťahy s vlastníkom pozemkov.

22. Okresný súd potom zhodne ako v konaní 8C/98/2009 tunajšieho súdu ako aj Krajský súd v Bratislave
v konaní 6Co/154/2012 mal za to, že žalobkyni patrí finančná náhrada z titulu vecného bremena za celé
obdobie jeho trvania, nie jednozárovo.

23. Ďalej sa súd zaoberal námietkou premlčania.
Podľa § 100 ods. 1 O. z. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

24. Podľa § 101 O. z., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.25. Podľa. § 110 ods. 1 O. z., ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola

však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Súd sa zaoberal tvrdením žalobcu, že žalovaný v liste zo dňa 29. 09. 2016 uznal dlh..
Tento list nachádzajúci sa na č. l. 20 spisu, nazvaný „Usporiadanie vzťahov súvisiacich s užívaním časti
pozemku parc. č. M. XXXX - oznámenie“, odkazuje na predchádzajúcu korešpondenciu, konkrétne list
žalobkýň zo dňa 19. 06. 2016 a následné osobné stretnutia

Je v ňom uvedené, že žalovaný súhlasí s návrhom žalobkýň do výšky odplaty 8,813 Eur za m2 a rok .

26. Podľa § 558 O. z., ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

27. Písomné uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky má v zmysle § 110 ods. 1 O. z. za následok, že plynutie
pôvodnej premlčacej doby sa preruší a začne plynúť nová 10-ročná premlčacia doba.
K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony, je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub, že zaplatí dlh a uviedol dôvod
jeho vzniku a výšku, v akom ho uznáva.

28. Súd nemohol posúdiť prípis zo dňa 29. 09. 2016 ako platný právny úkon uznania dlhu, keďže v ňom
absentuje, aký dlh, za aké obdobie, z akého titulu žalovaný voči žalobkyniam uznal za dôvodný. Tento
prípis odkazuje na budúcu nájomnú zmluvu, ktorou bude spätne urovnané zmluvne dohodnuté nájomné.
Svojím obsahom sa jedná len o súhlas s výškou odplaty za m2. Následne k uzatvoreniu nájomnej zmluvy

nedošlo. Nedošlo ani k dojednaniu ohľadom zaplatenia konkrétnej sumy za konkrétne obdobie.

29. Z uvedených dôvodov súd potom pri námietke premlčania vychádzal zo všeobecnej 3-ročnej
premlčacej lehoty.

30. Žaloba došla na tunajší súd dňa 20. 03. 2017. Žalovaná požadovala finančnú náhradu za obdobie
od 01. 01. 2014 do 09. 03. 2017. Jej nárok bol vzhľadom k zákonnej všeobecnej trojročnej premlčacej
dobe dôvodný len za obdobie od 09. 03. 2014.

31. Za obdobie od 01. 01. 2014 do 08. 03. 2014 bol jej nárok premlčaný a z týchto dôvodov súd v tejto

časti žalobu zamietol.

32. Čo sa týka rozsahu nároku žalobkyne, na daný prípad nie je možné aplikovať ustanovenie § 139
ods. 1 ani ods. 2 O. z. a to z dôvodu, že ustanovenie § 139 rieši prípady hospodárenia spoluvlastníkov
so spoločnou vecou, nie otázku nárokov vyplývajúcich z ich (spolu)vlastníctva.

33. Podľa § 139 ods. 1 O. z. z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti
podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh

ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

34. Aj keď ideálny spoluvlastnícky podiel neznamená, že by sa vlastnícke právo spoluvlastníka
vzťahovalo na konkrétnu časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, pri rozhodovaní o náhrade, či
už z titulu bezdôvodného obohatenia alebo náhrady za vecné bremeno alebo náhrady za vyvlastnenú

nehnuteľnosť, je potrebné vychádzať z výšky spoluvlastníckeho podielu (porovnaj R 19/67). V opačnom
prípade by došlo ku vzniku bezdôvodného obohatenia jedného spoluvlastníka voči ostatným.

35. Z uvedených dôvodov súd žalobe žalobkyne v 1/ rade vyhovel len v rozsahu 2/3, keďže z výpisu
listu vlastníctva č. 1927 vyplýva, že je podielovou spoluvlastníčkou predmetného pozemku len v tomto

rozsahu.

36. Z uvedených dôvodov súd v prevyšujúcej časti žalobu žalovanej v 1/ rade zamietol.37. Čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, tieto požadovala žalobkyňa zo sumy 4 425,-- Eur od
01. 01. 2016 a zo sumy 2 624,70 Eur od 10. 03. 2017 vo výške 5 % ročne. Vychádzala z pripojených
výziev na plnenie v súvislosti s § 563 O. z. Žalovaný splatnosť dlhu nenamietal.

38. Súd vzhľadom k dôvodom, pre ktoré zamietol časť žalobného návrhu žalobkyne v 1/ rade, priznal
úrok z omeškania len z časti dlžnej sumy od 09. 03. 2014, pričom túto krátil o jednu tretinu z dôvodov
už uvedených. Výška požadovaného úroku bola požadovaná v súlade s ustanovením § 517 O. z. a
vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z.

39. V prevyšujúcej časti súd žalobu v tejto časti zamietol.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa zásady úspechu v spore v zmysle § 255 ods. 2 CSP
tak, že žiadnej zo strán súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy
toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).