Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. apríl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 17C/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416220568
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lívia Gombárová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416220568.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky sudkyňou Mgr. Lívia Gombárová v právnej veci žalobcu: E.. A. E., nar.

X.X.XXXX, bytom R. XXX, právne zastúpená: Mgr. Roman Desát, advokát, AK so sídlom Trnava,
Námestie SNP 3, proti žalovanému: O., nar. X.X.XXXX, bytom H., právne zastúpený: MHS Legal s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Galvaniho 7/D, IČO: 36866687, o zaplatenie 3.570 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.570 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 7.220 eur od 13.7.2015 do 22.10.2015, vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.220 eur od
23.10.2015 do 22.3.2016, vo výške 5 % ročne zo sumy 3.970 eur od 23.3.2016 do 22.9.2016, vo výške
5 % ročne zo sumy 3.570 eur od 23.9.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100
%, o ktorom bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 6.12.2016 domáhala o zaplatenie
3.570 eur s príslušenstvom. V návrhu tvrdila, že žalovanému dňa 6.12.2013 poskytla pôžičku vo
výške 9.400 eur a to bezhotovostným bankovým prevodom v prospech účtu žalovaného, ktorú žalovaný
verbálne žalobkyni odôvodnil tým, že krátkodobo nedisponuje peňažnými prostriedkami potrebnými na
úhradu poslednej leasingovej splátky podľa leasingovej zmluvy, ktorú uzatvoril za účelom nadobudnutia

motorového vozidla značky U., EČ: F. Žalobkyňa nakoľko v danom čase žila v partnerskom vzťahu so
žalovaným požiadala banku o poskytnutie úveru a dňa 5.12.2013 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom
úvere s H. bankou Slovensko a.s. a následne žalovanému poskytla dňa 6.12.2013 pôžičku vo výške
9.400 eur. Tvrdila, že žalovaný ju uistil, že najneskôr v priebehu roka 2014 je pôžičku vráti aby mohla
úver predčasne uhradiť. Žalovaný doposiaľ žalovanej vrátil pôžičku nasledovne:
- dňa 12.12.2013 vložil na účet žalobkyne sumu vo výške 150 eur (približne vo výške úverovej splátky,
ktorá bola 154,69 eur)

- dňa 12.5.2014 bezhotovostným prevodom uhradil v v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške 100
eur so špecifikáciou platby „vrátenie zápožičky“,
- dňa 7.10.2014 bezhotovostným prevodom uhradil v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške 20 eur
a dňa 21.10.100 eur,
- dňa 25.3.2015 potom ako žalobkyňa a žalovaný ukončili partnerský vzťah žalovaný uhradil
bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške 200 eur so špecifikáciou platby
+ čiastka nájmu,

- dňa 17.6.2015 uhradil bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu 160 eur,
- dňa 9.7. 2015 uhradil bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu 1.500 eur,
- dňa 22.10.2015 uhradil bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške 300 eur,
- dňa 22.3.2016 uhradil bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške 250 eur,- 22.9.2016 uhradil bezhotovostným prevodom v prospech účtu žalobkyne sumu vo výške sumu 400 eur.
Pre prípad spochybňovania titulu uplatnenej pohľadávky ako vrátenie pôžičky žalobkyňa dôvodila, že
žalovaná pohľadávka predstavuje bezdôvodné obohatenie podľa § 451 OZ.

2. Podaním zo dňa 11.8.2017 sa k žalobe vyjadril žalovaný, ktorý navrhol žalobu zamietnuť. Potvrdil,
že mu žalovaná zaslala na účet sumu vo výške 9.400 eur, ktorú použil ako časť splátky leasingového
vzťahu medzi ním a spoločnosťou VB Leasing SK spol. s.r.o., pričom splátka bola stanovená vo
výške 12.378,50 eur. Žalovaný sa bránil tým, že uvedenú sumu považoval za podiel žalobkyne na

úhrade nákladov spojených so životom v spoločnej domácnosti, keď tvrdil, že väčšinu nákladov na
domácnosť( nájomné, úhrady za dodávku plynu, elektrickej energie, prevádzku auta, nákup zariadenia
bytu) uhrádzal žalovaný. Ďalej tvrdil, že v priebehu rokov 2011 - 2015 dobrovoľne uhrádzal zo
svojich zárobkov náklady spojené so štúdiom žalobkyne na vysokej škole a to školné za 6 semestrov
bakalárskeho štúdia po výške 448 eur a štyri semestre magisterského štúdia po 300 eur. Ďalej tvrdil, že
žalobkynivauguste2015poskytolnotebookLenovoB50-30vcene338,40eur,ktorýžalobkyňanevrátila

a v januári 2017 jej poskytol mobilný telefón MT A. R. C2 v hodnote 122, ktorý taktiež žalobkyňa užíva.
Z tohto dôvodu žalovaný sumu 9400 eur nepovažoval za pôžičku a o pôžičke nikdy nehovoril. Ďalej sa
žalovaný bránil tým, že počas partnerského vzťahu previedol na účet žalobkyne finančné prostriedky
vtedy, keď žalobkyňa na bankovom účte nemala dostatok finančných prostriedkov, o tom že nešlo o
splátky údajnej pôžičky podľa žalovaného svedčí to, že nešlo o opakujúce sa periodické plnenie a ani

suma nebola rovnaká. Tvrdil že po rozchode so žalobkyňou jej poposielal finančné prostriedky, pretože
to považoval za morálne a správne pomôcť žalobkyni vzhľadom aj na to, že on užíval motorové vozidlo
U., pričom žalovaný uvedené zaslané peňažné prostriedky v celkovej výške 5.910 eur nepovažoval za
splátky pôžičky. V závere žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku z bezdôvodného obohatenia.

3. Podaním zo dňa 7.11.2017 sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila žalobkyňa, ktorá k jednotlivým
tvrdeniam žalovaného uviedla nasledovné. K tvrdeniu o zmätočnosti žaloby uviedla, že právne
posúdenie je vecou súdu.
K tvrdeniu žalovaného o spochybňovaní pohľadávky uviedla, že strany sporu sa nedohodli na presnom
dátume vrátenia peňazí, žalovaný sa mal vyjadriť, že peniaze vráti v krátkom čase, aby žalobkyňa mohla

úver predčasne splatiť, ktorý si zobrala len z dôvodu, aby mohla žalovanému poskytnúť úver. Vo svojom
vyjadrení poukázala na § 563 OZ a na výzvu z 7.7.2015.
K tvrdeniam žalovaného spochybňujúcim výšku uplatňovanej pohľadávky uviedla, že si uplatňuje rozdiel
medzi žalobkyňou poskytnutou sumou a žalovaným vrátenou sumou. K tvrdeniu o spochybnení titulu
uplatnenej pohľadávky ako pôžičky uviedla, že žalovaný nekorektne využíva situáciu, že pôžička nebola

formalizovaná v písomnej podobe, skutočnosť že žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobkyni poskytnuté
peniaze potvrdzuje, že žalovaný sa výslovne vyjadril, že poskytnuté peniaze žalobkyni vráti. Po ukončení
partnerského vzťahu žalobkyňu viackrát ubezpečoval, že pôžičku vráti, že pôjde so žalobkyňou do banky
za účelom zistenia výšky dlžnej sumy úveru a vloženia peňazí. Žalobkyňa tvrdila, že sa nepodieľala
na úhrade žiadnej leasingovej splátky auta, okrem tej ktorej sa týka spor, pretože auto užíval výlučne

žalovaný za účelom svojej zárobkovej činnosti. V čase splatnosti leasingovej splátky na ktorej úhradu
poskytla žalobkyňa peniaze žalovanému, tento bol nezamestnaný, taktiež žalobkyni uviedol, že mu
nebola uhradená odmena za prácu v Košiciach vo výške 10.000 eur a žalovaný sa vyjadroval o úvere
žalobkyne ako o vlastnom záväzku. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný sa snažil získať vo vlastnom
mene peňažné prostriedky na úhradu predmetnej leasingovej splátky (požiadal o úver Q.) avšak jeho

príjem nebol postačujúci pretože bol nezamestnaný. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že žalovaný vykonal 10krát
úhradu v prospech účtu žalobkyne pričom 6. úhrada bola špecifikovaná ako „vrátenia zápožičky“. Vyššie
uvedené skutočnosti jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti potvrdzujú, že žalobkyňa a žalovaný sa dohodli
že žalovaný peňažné prostriedky vráti.
K tvrdeniu žalovaného, že nešlo o pravidelné úhrady ako by išlo v prípade pôžičky žalobkyňa uviedla, že

so žalovaným sa nedohodli na vrátení peňazí v pravidelných splátkach, to že žalovaný vracal peniaze v
nepravidelných splátkach v rôznej výške vyplývalo zo skutočnosti, že žalovaný nedisponoval peniazmi
bol nezamestnaný. K tvrdeniu žalovaného, že žalovaná mu poskytla peniaze za svoj podiel užívania
auta a peniaze vrátil žalobkyni z dôvodu, že auto prestala užívať po zániku ich vzťahu uviedla, že ak
by uvedené tvrdenie bola pravda žalovaný by nevracal žalobkyni peniaze už v čase trvania vzťahu.

Žalobkyňa tvrdila, že auto využíval výlučne žalovaný v rámci svojej zárobkovej činnosti ako IT pracovník
alebo dídžej.
K námietke premlčania pôžičky uviedla, že pri uplatňovanej pohľadávke nebola dohodnutá splatnosť a
poukázala na judikát R 28/84, pričom premlčacia lehota začala plynúť deň po poskytnutí pôžičky (príkazna poskytnutie pôžičky bol daný dňa 6.12.2013), čo znamená, že premlčacia doba mohla začať najskôr
plynúť dňa 7.12.2013 a k jej uplynutiu mohlo dôjsť najskôr dňa 7.12.2016, avšak žaloba bola podaná
dňa 6.12.2016.

K premlčaniu pohľadávky z bezdôvodného obohatenia uviedol, že 3 ročná objektívna lehota pri
uplatňovanej pohľadávke mohla uplynúť najskôr 7.12.2016.
K tvrdeniu žalovaného, že on financoval chod domácnosti žalobkyňa uviedla, že žalobkyňa sa
podstatnou mierou podieľala na obstaraní obecného 3- izbového bytu do užívania ( ako zamestnankyňa
obecného úradu), ktorý následne z dôvodu násilného správania žalovaného nemohla užívať. Tvrdila,

že na nákladoch chodu domácnosti sa podieľala minimálnej v rovnakej miere ako žalovaný, ak nie vo
väčšej počas obdobia kedy žalovaný nemal príjem (t.j. od januára 2014 do marca 2015), kedy náklady
spojené s užívaním domácnosti a so spotrebou uhrádzala výlučne žalobkyňa.
K tvrdeniu žalovaného, že platil žalobkyni štúdium z vlastných prostriedkov uviedla, že počas prvých
rokov štúdia bolo možné platiť poštovou poukážkou a žalobkyňa školné takto uhrádzala, následne bolo
možné vykonávať úhrady len bezhotovostne a keďže žalobkyňa nemala zriadený vlastný účet, platby

vykonal žalovaný čo však neznamená, že išlo o jeho peniaze, pretože žalovaná mu ich odovzdala za
účelom úhrady školného. Pokiaľ ide o tri posledné úhrady školného ( 1/2014,8/2014, 1/205) tieto uhradil
žalovaný z účtu po dohode so žalobkyňou nakoľko, v danom čase výlučne žalobkyňa uhrádzala náklady
na chod domácnosti.
Čo sa týka mobilného a telefónu a notebooku žalobkyňa uviedla, že v prípade telefónu išlo o vianočný

darček a v prípade notebooku išlo o dar za náhradu za vzniknutú situáciu, keď žalovaný žalobkyni zničil
dokument súvisiaci s jej diplomovou prácou.

4. K tomuto vyjadreniu žalobkyne sa žalovaný viac nevyjadril a žiadal aby súd umožnil spor
vyriešiť mimosúdnou dohodou a vzhľadom na skutočnosť, že strany sporu zhodne navrhli odročenie

pojednávania, súd dňa 11.5.2018 uznesením pod sp. zn. 17C/342/2016-141 konanie prerušil.

5. Po rozhodnutí o pokračovaní v konaní súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a
oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a to - výpisom z účtu žalovanej, úverovou zmluvou,
štandardnými európskymi informáciami, výzvou na vrátenie pôžičky s podacím lístkom výpismi z účtu

žalovaného,uznesenímooslobodeníodsúdnychpoplatkov,vyjadrenímžalovaného,faktúrami,zmluvou
opôžičke,vyjadrenímžalobkyne,elektronickoukomunikáciouazistilnasledovnýskutkovýaprávnystav:

6. Žalovaná na pojednávaní vypovedala, že so žalovaným žila v spoločnej domácnosti od roku 2010
do júna 2015 a nemala vedomosť o kúpe motorového vozidla žalovaným. Ďalej vypovedala, že počas

spolužitia bol žalovaný dvakrát nezamestnaný a nemal peniaze na úhradu leasingovej splátky splatnej
v decembri 2014. Vypovedala, že žalovaný žiadal o poskytnutie úveru Q. a.s. ako aj H. a.s. , avšak úver
muposkytnutýnebol.Vypovedala,žežalovanýjupožiadalabysapokúsilapožiadaťoúvervbanke,zistiť
podmienky, nakoľko bola zamestnaná a žalovaný ju ubezpečil , že jej úver v krátkej dobe vráti. Úver
mal vybavovať žalovaný, ktorému žalobkyňa poskytla osobné údaje, bol s ňou v banke, z tohto dôvodu

na údajoch klienta je uvedený emailový kontakt [email protected], ktorý patril žalovanému a následne zriadil pre
žalobkyňu účet. Žalobkyňa vypovedala, že so žalovaným sa nedohodli, že úver bude započítaný na
náklady v súvislosti so spoločným bývaním a školným, ktoré hradil žalovaný.

7. Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi veriteľom H. T. a.s. a žalobkyňou

dňa 5.12.2013 mal súd preukázané, že veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke bezúčelový úver vo výške
10.000 eur so splatnosťou v 120 mesačných splátkach so splátkou 154,69 eur mesačne. Z potvrdenia
údajov klienta mal súd preukázané kontaktné údaje klienta email: [email protected] a následne zmenu na [email protected] Z
výpisu z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že dňa 5.12.2013 bola na účet žalobkyne pripísaná suma
9500 eur ako čerpanie úveru z úverového účtu.

8. Z výpisu z účtu žalobkyne č. XXXXXXXXXX vedeného v H. a. s. pobočka F. mal súd preukázané,
že dňa 6.12.2013 bola bezhotovostne na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX prevedená suma 9.400 eur.
Zároveň mal súd preukázané úhrady žalovaného v prospech účtu žalobkyne a to:
- dňa 12.12.2013 bol na účet žalobkyne z účtu L. P. O.. vykonaný vklad vo výške 150 eur,

- dňa 12.5.2014 bola z účtu XXXXXXXXXX prijatá úhrada vo výške 100 eur špecifikovaná ako „SP
vrátenie zápožičky“,
- dňa 7.10.2014 z účtu XXXXXXXXXX bola prijatá úhrada vo výške 20 eur so špecifikáciou „ SP lenka
účet“,- dňa 21.10.2014 úhrada vo výške 100 eur so špecifikáciou „ SP“,
- dňa 25.3.2015 prijatá úhrada vo výške 200 eur so špecifikáciou „SP + čiastka nájmu“,
- dňa 17.6.2015 bola prijatá úhrada vo výške 160 eur so špecifikáciou „SP“,

- dňa 9.7.2015 úhrada vo výške 1.500 eur špecifikovaná ako „SP“,
- dňa 22.10.2015 úhrada vo výške 3.000 eur špecifikovaná ako „SP,
- dňa 22.3.2016 úhrada vo výške 250 eur špecifikovaná ako „SP taká mala pomoc“
- a dňa 22.9. 2016 úhrada vo výške 400 eur špecifikovaná ako „SP pomoc 2“.

9. Z výzvy na vrátenie pôžičky z 7.7.2015 mal súd preukázané, že žalobkyňa cestou právneho zástupcu
vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky vo výške 8.720 eur v celom rozsahu v lehote do 3 dní odo dňa
doručenia výzvy. Zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 8.7.2015, o čom svedčí podací lístok.

10. Z predbežného splátkového kalendára k úverovej zmluve LZL/11/60146 veriteľa VB LEASING SK
spol. s.r.o. mal súd preukázanú splatnosť splátky vo výške 12.378,60 dňa 10.12.2013.

11. Z predloženej elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorú žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporoval a preto ju súd považoval za nespornú mal súd preukázané, že dňa 8.9.2015
žalovaný v komunikácii uvádza na otázky žalobkyne „čo bude s peniazmi“, že peniaze - splátku vloží
po 16.tom, pretože je bez práce a v rámci ktorej potvrdzoval, že má u seba auto a zisťoval zvyšok

úveru, pričom žalobkyni v komunikácii potvrdzoval že 3.000 eur by mal mať po 16-tom voľných. V
komunikácii z 16.10. 2015 žalovaný uvádzal, že by so žalobkyňou išiel do banky, aby si bol istý, koľko
je ešte zvyšok úveru. V komunikácii z 1.4. 2015 žalovaný potvrdzoval tvrdenia žalobkyne o tom, že by
si nemusel brať úver, ak by bol dostal peniaze z Košíc vo výške XX.XXX eur a potvrdzoval, že si musel
zobrať úver a zadĺžiť sa. Taktiež v tejto komunikácii potvrdzoval tvrdenia žalobkyne o tom, že 1,5 roka

bol nezamestnaný.

12. Z poštových poukážok odosielateľa t.j. žalobkyne z 26.1.2011, 2.9.2010 a 2.9.2011 mal súd
preukázané úhrady na štúdium vo výške 448 eur zo strany žalobkyne a následne z rozhodnutia o
externej forme štúdia z 25.7.2012 mal súd preukázané, že školné bolo možné platiť len bezhotovostne,

ktoré skutočnosti súd v spore nepovažoval za relevantné.

13. Z výpisu z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že za obdobie od 1.1.2014 do 27.2.2015 vykonávala
žalobkyňa mesačné úhrady za nájomné za byt vo výške 179,71 eur, za dodávku plynu 61 eur a dodávku
elektriny 33 eur mesačne.

14. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že za obdobie od 20.12.2011 do 20.11.2013
žalovaný vykonával mesačné úhrady za nájomné za byt vo výške 179,71 eur, za dodávku plynu 55
eur a dodávku elektriny 25 eur.

15. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Podľa § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj

len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.16. V danom prípade sa žalobkyňa žalobným návrhom domáhala proti žalovanému o zaplatenie
žalovanej sumy 3.570 eur titulom ústnej zmluvy o pôžičke, ktorá mala byť žalovanému poskytnutá
dňa 6.12.2013 bezhotovostným prevodom z úveru žalobkyne, ktorý si žalobkyňa zobrala za účelom

poskytnutia pôžičky žalovanému, bez toho, aby sa strany dohodli na konečnej splatnosti úveru resp.
bez akejkoľvek dohody o splátkach. Žalovaný potvrdil vo svojom vyjadrení k žalobe z 11.8.2017, že
žalovaná mu zaslala na účet sumu vo výške 9.400 eur, ktorú použil ako časť splátky leasingového
vzťahu medzi ním a spoločnosťou VB Leasing spol. s.r.o. avšak sa bránil tým, že od začiatku túto sumu
považoval za podiel žalobkyne na úhrade nákladov spojených so životom v spoločnej domácnosti, k

čomu predložil výpis z účtu preukazujúci úhrady za nájomné, elektrinu a plyn.

17. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je, že má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu
nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Zmluva o pôžičke je
zmluva, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a
táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu.

Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka možno vymedziť pojmové znaky zmluvy o pôžičke ktorými
sú:
a) určenie zmluvných strán (veriteľ a dlžník),
b) prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy,
c) dočasnosť zmluvného vzťahu,

d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.
Za podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke sa nepovažuje dojednanie doby splatnosti pôžičky, splatnosť
pôžičky by mala byť napriek tomu dohovorená. Zmluva o pôžičke je reálneho charakteru, čo znamená,
že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi (causa debendi). Bez
toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu k pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy o pôžičke potom vyplýva, že

samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu zmluvy. Súdna prax je
zajedno v názore, že k odovzdaniu predmetu pôžičky pri peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým
odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka. Dokonca pripúšťa aj
možnosť, aby peniaze, ktoré už boli dlžníkovi odovzdané z iného dôvodu pred uzavretím zmluvy o
pôžičke, a ktoré je dlžník povinný vrátiť, predstavovali naďalej predmet pôžičky. Pre zmluvu o pôžičke

nie je predpísaná písomná forma. Ak doba vrátenia požičanej veci nebola zmluvne dojednaná, je
dlžník povinný vrátiť vec prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o plnenie. Veriteľ môže s úspechom
uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom
veriteľovi.
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na

preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)
uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie

neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,
ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,

musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom, ako
právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu (rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010).

18. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobkyňa dňa 5.12.2013 uzatvorila zmluvu o úvere, na
základe ktorej jej bola na účet prevedená suma pôžičky vo výške 9.500 eur dňa 5.12.2013 ( o čom svedčí
zmluva o úvere uvedená vyššie ), ktorú následne dňa 6.12.2013 poukázala bezhotovostne na účet
žalovaného č. 2915951022/1100 vo výške 9.400 eur, o čom svedčí predložený výpis z účtu žalobkyne

a ktorú skutočnosť o tom, že takáto suma bola prevedená na jeho účet potvrdil aj žalovaný ako aj
skutočnosť, že uvedenú sumu použil na splátku z leasingovej zmluvy. O uzatvorení ústnej zmluvy o
pôžičke svedčia predovšetkým úhrady zo strany žalovaného, popísané v bode 8. odôvodnenia rozsudku
vcelkovejvýške5.830eur,zasituáciekeďsuma úhrady50eurzodňa 25.3.2015mala podľažalobkynea žalovaného predstavovať nájomné, ktoré si určil žalovaný. Z predloženého výpisu z účtu mal súd
preukázané, že úhrady síce neboli vykonávané pravidelne a v rovnakej výške, avšak prvá úhrada zo
strany žalovaného bola vykonaná vo výške 150 eur už 12.12.2013 t.j. krátko po poskytnutí pôžičky

vo výške cca. rovnajúcej sa splátke úveru ( splátka bola vo výške 154,69 eur). Následne žalovaný od
12.5.2014 do 25.3.2015 vykonal ďalšie štyri úhrady spolu vo výške 370 eur, pričom jednotlivé platby
špecifikoval ako „SP“ a úhradu z 12.5.2014 špecifikoval ako „SP- vrátenie pôžičky“ a úhradu z 25.3.2015
ako „SP + čiastka nájmu“.

19. Z výpovede žalobkyne mal súd za preukázané, že strany sporu žili v spoločnej domácnosti od roku
2010 do júna 2 015, kedy mali ukončiť spolužitie. Z výpisu z účtu žalobkyne mal súd preukázané, že
žalovaný aj po ukončení spolužitia vykonal ďalších 5 čiastočných úhrad na účet žalobkyne spolu vo
výške 5.310 eur, ktoré boli opätovne špecifikované ako „SP“ a úhrady z 22.3.2016 a 22.9.2016 ako
„SP + pomoc“.
Súd v rámci predbežného právneho posúdenia veci špecifikoval sporné skutočnosti a to aj skratky

teda špecifikáciu jednotlivých úhrad. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil za účelom ozrejmenia
špecifikácie úhrad a preto súd na základe vyhodnotenia dokazovania usúdil, že sa jedná o skratku „SP
ako splátka“.
Žalobkyňa pri svojej výpovedi tvrdila, že potom ako žalovaný nedostal úver na úhradu leasingovej
splátky, pretože jeho príjem mu nepostačoval na zabezpečenie úveru, žalobkyňu požiadal, aby si úver

vybavilaona,keďževtomčasebolazamestnaná,pričompodľajejvýpovedejejžalovanýbolnápomocný
pri vybavovaní úveru, z tohto dôvodu sa na úvere o údajoch klienta nachádza aj elektronický kontakt
na žalovaného a prisľúbil je , že jej ju v krátkom čase vráti.

20. Skutočnosť, že žalobkyňa žalovanému poskytla pôžičku preukazuje aj elektronická komunikácia

medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 8.9.2015, 16.10.2015 a 1.4.2015 popísaná v bode 11
odôvodnenia, ktorú žalovaný nerozporoval, nepoprel skutočnosti v nej uvedené a nepoprel ani to, že
by nešlo o komunikáciu medzi ním a žalobkyňou. V rámci uvedenej komunikácie mal súd preukázané,
že žalovaný potvrdzoval, že ak by mu bolo vyplatených 10.000 eur z P. nemusel by si brať úver, že bol
1,5 roka nezamestnaný, že zisťoval aký je zostatok úveru a sľuboval ho žalobkyni uhradiť.

21. Žalovaný sa v spore bránil tým, že sumu 9.400 eur považoval za podiel žalobkyne na nákladoch
spojených so spoločnou domácnosťou k čomu predložil výpis z účtu za obdobie od 20.12.2011 do
20.11.2013 ktorým preukazoval náklady za nájomné, elektrinu plyn, oproti ktorému žalobkyňa predložila
taktiež výpis z účtu za obdobie od 1.1.2014 do 27.2.2015, ktorým tiež preukazovala tie isté náklady,

pričom žalovaný nepreukázal, že by sa so žalobkyňou vzájomne dohodol na započítaní sumy 9.400
eur na uvedené náklady a ani na úhrady za školné a preto tieto skutočnosti súd v spore nepovažoval
za preukázané. Následne žalovaný tvrdil v tom istom vyjadrení, že údajné splátky pôžičky, ktoré
zasielal na účet žalobkyne po ich rozchode považoval za morálnu pomoc žalobkyni, ktorá bola v
zlej finančnej situácii ako aj za to že osobný automobil, na ktorého splátku leasingu bola suma

9.400 eur použitá užíval žalovaný. Toto tvrdenie žalovaného súd považoval za účelové a v rozpore
s jeho predchádzajúcim tvrdením o započítaní na náklady na domácnosť. Za tejto situácie a na
základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci mal súd za preukázané uzatvorenie
neformalizovanej ústnej zmluvy o pôžičke podľa § 657 OZ medzi stranami sporu, na základe ktorej
žalobkyňa dňa 6.12.2013 poskytla žalovanému pôžičku vo výške 9.400 eur bezhotovostne a bez určenia

doby splatnosti s tým, že žalovaný jej pôžičku v krátkej dobe vráti. Zároveň mal súd preukázané z
preloženej výzvy z 7.7.2015 a podacieho hárku z 8.7.2015, že žalobkyňa cestou právneho zástupcu
vyzvala žalovaného na vrátenie pôžičky v celom rozsahu do 3 dní od doručenia výzvy.
Žalovaná v spore preukázala poskytnutie pôžička žalovanému, pričom žalovaný v spore nepreukázal,
svoju obranu tvrdenú vo vyššie uvedenom vyjadrení a ani to, že by poskytnutú pôžičku v celom rozsahu

splatil a preto ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 3.570 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou
sumou pôžičky vo výške 9.400 eur a vykonanými úhradami zo strany žalovaného vo výške 5.830 eur.

22. Zároveň súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 odsek 1,2 OZ s
poukazom na § 563 OZ a nariadenia vlády SR č. 87/95 Zb. účinného v čase vzniku omeškania, keď

mal preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou pôžičky potom, ako bol vyzvaný na
jej zaplatenie a následne po čiastočných úhradách.23. Čo sa týka námietky žalovaného o premlčaní nároku, súd poukazuje na § 103 OZ podľa ktorého,
ak nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo vykonať po prvý raz. Ako bolo vyššie uvedené pri pôžičke nebola dohodnutá splatnosť. Pri

pohľadávke z titulu pôžičky, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť trojročná lehota začala plynúť deň po
poskytnutí pôžičky, keď bezhotovostný príkaz na poskytnutie pôžičky bol daný dňa 6.12.2013, o čom
svedčí výpis z účtu a preto premlčacia lehota začala plynúť najskôr dňa 7.12.2013 t.j. po poskytnutí
pôžičky a k jej uplynutiu mohlo dôjsť najskôr dňa 7.12.2016. Žaloba však bola podaná na súd dňa
6.12.2016 a preto námietka o premlčaní nároku zo strany žalovaného nie je dôvodná.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 odsek 1 CSP s poukazom na § 255
odsek 1 CSP, keď žalobkyňa bola v spore v plnom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 odsek 1 z.č. 233/1995 Z.z ).