Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/158/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315203743
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2315203743.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne:
I. T., D.. XX.XX.XXXX, N. C. Z. Č.. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária KONCOVÁ &
PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 256 907, so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho

č. 16, o určenie neplatnosti právnych úkonov a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

II. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode o poskytnutí

služby absolútne neplatná.

III. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX
R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je absolútne
neplatná.

IV. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je
absolútne neplatná.

V. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom sa považuje za bezúročnú
a bez poplatkov.

VI. Súd určuje, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi
žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom je v časti bodu 8 zmluvy o Dohode
o poskytnutí služby absolútne neplatná.

VII. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č.
XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX uzavretá medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom

je absolútne neplatná.

VIII. Súd určuje, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX je
absolútne neplatná.

IX. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 662,31 Eur, a to
v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.X. Žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni sumu vo výške 500,00 Eur ako primerané finančné
zadosťučinenie, a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

XI. Súd žalobkyni priznáva náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.2.2015
domáhala, aby súd určil, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
R. W. XX.XX.XXXX (Zmluva I.) a Zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX (Zmluva II.) je v časti dohody o úrokovej sadzbe a RPMN uvedenej v

bode 6 zmlúv, v časti bodu 8 zmlúv o Dohode o poskytnutí služby a v časti možnosti uplatnenia zrážok
zo mzdy uvedenej v bode 13.2. Zmluvných dojednaní k týmto zmluvám absolútne neplatná. Zároveň
žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že absolútne neplatná je aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX
R. W. XX.XX.XXXX a Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX. V
neposlednej rade žalobkyňa žiadala aj to, aby súd žalovanému uložil povinnosť jej poskytnúť sumu

vo výške 500,- Eur ako primerané finančné zadosťučinenie a nahradiť trovy predmetného konania.
Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že vyššie uvedené a napádané zmluvy obsahujú RPMN za úver
vo výške 65,12 % a 66,56 %, a ročnú úrokovú sadzbu úveru vo výške 70,01 % a 70,04 %, pričom
tieto výšky sú neprimerane vysoké. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu. Vyššie uvedená odplata

výrazne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za spotrebiteľský úver. Podľa informácií NBS
SR v októbri 2012 bola priemerná ročná úroková miera pri spotrebiteľských úveroch poskytnutých v
obchodných bankách vo výške 14,54 % a v marci 2013 vo výške 14,89 %. Dohoda o výške úrokov musí
byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a teda nesmie sa priečiť dobrým mravom,
inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto prípad ide aj vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu

mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Žalobkyňa ďalej uviedla, že
súčasťou obidvoch zmlúv boli aj Zmluvné dojednania, pričom v bode 13.2 je uvedené, že veriteľ je
v prípade omeškania dlžníka so splácaním úveru alebo akéhokoľvek peňažného záväzku oprávnený
predložiť platiteľovi mzdy dlžníka dohodu o zrážkach zo mzdy a domáhať sa svojej pohľadávky zrážkami
zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto zrážky

zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných strán.
Takáto dohoda sa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas
spotrebiteľa, formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností
považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne
požaduje. Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pričom výkon

zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti.
Súčasťou obidvoch zmlúv boli aj Rozhodcovské zmluvy, a to č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX V.
Č.. XXXXXXXXXX R. W. X.X.XXXX. Uvedené zmluvy stanovujú, že prípadné spory, ktoré by medzi
zmluvnými stranami vznikli, budú riešené buď na príslušnom súde alebo na určených rozhodcovských
súdoch. Uvedené rozhodcovské doložky sú neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že ak
dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.
Okrem uvedeného žalobkyňa uviedla, že obidve zmluvy obsahujú aj ďalší neplatný právny úkon, a to v
bode 8. - Dohoda o poskytnutí služby. V zmysle tejto dohody mal žalovaný poskytnúť žalobkyni službu,
ktorá mala spočívať v možnosti odkladu maximálne troch splátok. Odplata za túto službu bola v Zmluve

I. dojednaná vo výške 112,08 Eur (v Oznámení o schválení úveru je uvedená suma 176,95
Eur) a v Zmluve II. vo výške 94,08 Eur (v Oznámení o schválení úveru je uvedená suma 55,90
Eur). Napriek tomu, že žalobkyňa takúto službu nevyužila a ani nemala možnosť ju využiť, bola uvedená
odplata odrátaná už zo sumy poskytnutých pôžičiek, a to v zmysle bodu 8.4 zmlúv. Žalovaný teda
inkasoval za službu, ktorú nikdy neposkytol. Takéto ustanovenie žalobkyňa považuje tiež za neplatné,

a to vzhľadom na to, že je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa svoj naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti časti zmlúv preukázala tým, že toho času existuje stav právnej neistoty, v dôsledku
ktorej nie je zrejmé koľko má žalobkyňa žalovanému zaplatiť bez toho, aby na jeho strane nedošlo k
bezdôvodnému obohateniu. Zároveň žalobkyňa je v zlej finančnej ako aj zdravotnej situácii a splácanie
neprimerane vysokých úrokov by mohlo pre ňu znamenať značne nepriaznivé dôsledky a to tak istoako aj prípadné uplatnenie zrážok zo mzdy zo strany žalovaného a nekontrolované vykonávanie zrážok
zamestnávateľom (žalovaný už zamestnávateľovi žalobkyne predložil Dohodu o vykonaní zrážok).

2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.2.2016, v ktorom
uviedol, že výška odplaty za poskytnutý úver bola ku dňu 29.10.2012 a ku dňu 8.3.2013 upravená v
zmysle ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom toto zákonné ustanovenie má prednosť pred § 3
resp. § 39 Občianskeho zákonníka. Odplata, ktorá je regulovaná v zmysle ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka vyjadruje celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa. Hodnota priemernej odplaty platná

ku dňu uzavretia jednotlivých zmlúv bola v hodnote 45,60 % (v prípade zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX) a v hodne 47,29 % (v prípade zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX). Uvedené hodnoty určovalo Ministerstvo
financií Slovenskej republiky, pričom týmto určením sú viazané nielen zmluvné strany, ale aj každý
štátny orgán (vrátane súdu). Podstatným prevýšením obvyklej odplaty je o viac ako 25 percentuálnych
bodov, čo znamená, že ani v prípade jednej zmluvy o revolvingovom úvere k podstatnému prevýšeniu

neprišlo. Skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou neznamená, že
príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce tento typ zmluvy sa nepoužijú. V zmysle
ustanovení Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v
najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Strany sporu sa dohodli na
odplatnom požičaní peňažných prostriedkov. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie

je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou
pre vznik zmluvy o úvere. Na základe uvedeného by súd teda nemohol dospieť k záveru o neplatnosti
celého dojednania odplate, ale len určiť v akom rozsahu by dlžník mal platiť úroky. Žalovaný vo svojom

vyjadrení súčasne poukázal na formu Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú žalobkyňa uzatvorila ako
samostatný právny úkon. Uvedená dohoda nie je ani súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ani jej
zmluvných dojednaní. Rovnako žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy
a zmluvných dojednaní nevyplýva, že uzatvorenie zmluvy o revolvingovom úvere je podmienené aj
uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Žiadne ustanovenie únijného práva neupravuje zákaz zrážok

zo mzdy na základe dohody uzavretej medzi dodávateľom a dlžníkom. Neexistuje ani ustanovenie, ktoré
by túto otázku riešilo. V dôsledku toho je potom vecou vnútroštátneho zákonodarcu, aby si sám stanovil
podmienky, za akých je použitie tohto hmotnoprávneho inštitútu možné alebo nie. Tvrdenia žalobkyne
o tom, že vykonávanie zrážok zo mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha žiadnej verifikácii je
účelové. Žiadna právne norma neustanovuje nejakú autorizáciu či verifikáciu, o ktorej píše žalovaná.

Neuvádza ani jej označenie a ani jej znenie. Skutkovo a aj právne nesprávne je aj tvrdenie žalobkyne
o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má zabezpečovať budúcu pohľadávku, čo údajne nie je možné.
Okrem toho, že dôvod tvrdenia o nemožnosti zabezpečiť budúcu pohľadávku z podanej žaloby ani
nevyplýva, žalovaný považuje za nutné poukázať na to, že v prejednávanej veci o žiadnu budúcu
pohľadávku ani nemôže ísť. Pohľadávka z úverovej zmluvy v podobe pohľadávky na vrátenie úveru,

splatenie úrokov vzniká uzavretím úverovej zmluvy. To, že táto pohľadávka je rozdelená na viacero
samostatných pohľadávok (splátok) s budúcou splatnosťou nemá za následok, že už v čase vzniku
úverovej zmluvy nejestvuje. Nakoniec aj z ust. § 551 Občianskeho zákonníka vyplýva, že proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
Žalovaný napáda tvrdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy má spôsobovať značnú nerovnováhu v

postavení strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Skutočnosť, že dlžník je povinný strpieť
vykonávanie zrážok zo mzdy nie je okolnosť spôsobujúca nerovnováhu, ale zákonný dôsledok uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy. Skutočnosť, že žalobkyňa svojím podpisom akceptovala obsah zmluvy
o revolvingovom úvere, nie je možné vykladať resp. izolovať v tom smere, že sa týka iba získania
finančných prostriedkov. Z komplexného hľadiska je potrebné situáciu posúdiť tak, že žalobkyňa svojím

konaním sledovala získanie finančných prostriedkov, ale so všetkými podmienkami, s ktorými bolo
poskytnutie finančných prostriedkov spojené. Žalobkyňa ďalej v podanej žalobe tvrdí, že rozhodcovská
zmluva má byť neplatnou. Tento záver je nedôvodný, a to po stránke skutkovej ako aj právnej. Platnosť
rovnakej rozhodcovskej zmluvy, ako bola uzatvorená medzi stranami sporu, bola opakovane potvrdená.
Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajský súd Prešov sp. zn. 13Co/111/2014 zo dňa 1.10.2015, ktorý

posudzovalrozhodcovskúzmluvutotožnéhozneniaakojerozhodcovskázmluvavtejtoveci.Krajskýsúd
Prešov dospel k záveru, že povinný (spotrebiteľ) má právo výberu. Idividuálnosť rozhodcovskej zmluvy
je pritom daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a
na osobitnej listine, ale predovšetkým vyplýva z obsahu rozhodcovskej zmluvy, z okolností jej vzniku,trvania a možného jednostranného ukončenia. Rozhodcovská zmluva mohla zaniknúť jednostranným
úkonom povinného bez toho, aby túto skutočnosť a jej dôsledky mohol žalovaný vôbec ovplyvniť. To, že
rozhodcovská zmluva nie je podmienkou vzniku zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva aj z ustanovenia

jej bodu 7. Podľa tohto bodu má dlžník právo na odstúpenie od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní od jej
uzavretia. Odstúpenie sa týka podľa daného ustanovenia len rozhodcovskej zmluvy, a teda jej zánik v
dôsledku odstúpenia nemá vplyv na zmluvu o revolvingovom úvere. Ak žalovaný (veriteľ) teda nemôže
ovplyvniť ani vznik rozhodcovskej zmluvy, ale ani jej trvanie, potom je logické že rozhodcovská zmluva
nemohla byť z jeho strany považovaná za podmienku pre vznik úverového vzťahu. Napokon sa žalovaný

vyjadril aj k návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti článku 8., ktoré táto odôvodňoval tým, že dané
ustanovenie má umožňovať získanie platby (plnenia) dodávateľom skôr, než poskytne službu. Toto
tvrdenie však ako dôvod neplatnosti podľa žalovaného neobstojí. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne
podpisovaná.Dlžníkpodpísanímtlačiva Žiadosti/Zmluvynepristupujeaneuzatváraautomaticky
Dohoduoposkytnutíslužby.To,žemusíniečospotrebiteľsamostatnepodpísaťmuvzákladnomrozsahu
indikuje, že to nevzniká na základe uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere. Priemerný spotrebiteľ,

t.j. osoba, ktorá je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si je vedomý, že dohodu
neuzatvára ani automaticky so Zmluvou o RU, že jej uzavretie vyžaduje samostatný súhlas s
ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Predmetom dohody o poskytnutí služby je odplatné prevzatie
záväzku veriteľom, poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok. Na jednej strane je záväzok
zaplatiť odplatu a na strane druhej záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok. Čiže ide o úpravu takej

situácie, ktorá keby nebola dohodnutá medzi zmluvnými stranami, potom by sa nedala nahradiť nejakou
zákonnou úpravou. Zákon žiadny odklad splátok neupravuje a už vôbec nie, že by povinnosť veriteľa ho
poskytnúť, ak o to dlžník požiada, mala byť bezodplatná.

3. Dňa 10.3.2016 bola zo strany žalobkyne tunajšiemu súdu doručená úprava petitu žalobného návrhu,

ktorou žalobkyňa žiadala, aby súd pripustil zmenu petitu, a to v takom znení ako je uvedené vo
výroku daného rozhodnutia. O podanom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 15C/158/2015-129 zo
dňa 31.3.2016. Zmenou žalobkyňa žiadala okrem iného priznať aj bezdôvodné obohatenie, nakoľko
poskytnuté úvery (klasické úvery, nie revolving) sa majú považovať za bezúročné a bez poplatkov, a to
z dôvodu že neobsahujú zákonom predpísané náležitosti (ustanovenia zmlúv o RPMN nie sú uvedené v

súlade s požiadavkami zákona, sú stanovené neurčito a nezrozumiteľne, absentuje termín o splatnosti
jednotlivých splátok). Zo zmluvy I. prijala žalobkyňa úver vo výške 1 117,92 Eur, na ktorý splatila sumu
vo výške 1 646,81 Eur (obohatenie 528,89 Eur). Zo zmluvy II. prijala úver vo výške 334,10 Eur, splatila
sumu vo výške 467,52 Eur (obohatenie 133,42 Eur).

4.Dňa13.6.2016bolosúduzostranyžalovanéhodoručenévyjadreniekzmenepetitužalobnéhonávrhu,
vktoromtentouviedol,žetvrdeniažalobkyneohľadneRPMNniesúkonkretizovanépostránkeskutkovej
a ani právnej. Žalobkyňa len všeobecne uvádza, že RPMN nie je uvedená v súlade so zákonom. Nie je
zrejmým dôvod tvrdenia žalobkyne, na základe ktorého spochybňuje uvedenie údaju RPMN. Žalovaný

tvrdí, že žalobkyňa uvádza zavádzajúce a nesprávne tvrdenia, pretože obe uzavreté zmluvy obsahujú
a) údaj o RPMN poskytnutého úveru,
b) údaj o RPMN po poskytnutí úveru,
c) údaj o priemernej hodnote RPMN stanovený Ministerstvom financií SR.

Údaje uvedené v zmluve sú uvedené dostatočne určito a zrozumiteľne, pretože z ich označenia je
presné a nesporné, ktorý údaj je údajom RPMN úveru, ktorý údaj je RPMN po poskytnutí úveru, a ktorý
je priemernou RPMN. Žalobkyňa v podanej zmene petitu žalobného návrhu nekonkretizovala, v čom
má ísť o neurčitosť. Žalobkyňa tvrdí, že na základe zmlúv má ísť o klasický úver a nie o revolving.
Na podporu či odôvodnenie tohto svojho tvrdenia ale opätovne nič neuviedla. Teda nie je zrejmé,

na základe akej právnej normy toto tvrdí. K bezúročnosti jednotlivých úverov žalovaný uviedol, že
uzatvorené zmluvy obsahujú dátum splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky a
dátum splatnosti poslednej splátky. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi predstavuje nielen
potvrdenie akceptácie predloženého návrhu na uzavretie zmluvy (v podobe žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru) ale je súčasťou zmluvy ako takej. V zmysle ustanovenia článku 7. ods.

7.1 zmluvných dojednaní predstavuje toto oznámenie neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalovaný súčasne
popiera existenciu nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia a taktiež aj jeho eventuálnu
vymáhateľnosť, a to z dôvodu premlčania (pokiaľ by nárok vôbec existoval). Z tvrdení žalobkyne nie
je vôbec zrejmé, v čom má byť v prípade Dohody o poskytnutí služby rozpor s dobrými mravmi, akdohodu uzavrela žalobkyňa opakovane, a o jej obsahu vedela. Používanie kritériá dobrých mravov je
neaktuálne a dokazuje, že žalobkyňa žiadny rozpor dohody o poskytnutí služby s konkrétnym zákonným
ustanovením ani nevie identifikovať. Rozpor s dobrými mravmi by musel vyplývať z obsahu dohody,

nie z toho, či žalobkyňa využila alebo nevyužila ešte službu a nároky podľa danej dohody. K Dohode
o zrážkach zo mzdy žalovaný ešte uviedol, že táto je zákonným spôsobom zabezpečenia pohľadávky
a tvrdenie žalobkyne o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy má byť prijateľnou podmienkou, je v
rozpore so zákonom. Neprijateľnou podmienkou je v zmysle právnej úpravy ustanovenie, ktoré sa
odchyľuje od zákona v neprospech spotrebiteľa a súčasne v neprospech spotrebiteľa aj vytvára značnú

nerovnováhu v postavení strán. Argumentácia žalobkyne ohľadne neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z
dôvodu, že nemá možnosť výberu súdu ak konanie začne dodávateľ je nesprávna. Žalobkyňa spája
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy s momentom začatia rozhodcovského konania zo strany žalovaného
(ako dodávateľa). Čiže podľa žalobkyne má byť dôvodom neplatnosti skutočnosť, ktorá v čase uzavretia
rozhodcovskej zmluvy nejestvuje, ale nastane až dodatočne. To však odporuje súdnej praxi, ktorá za
absolútne neplatný právny úkon považuje úkon neplatný od začiatku, teda na základe skutočnosti

jestvujúcej už v čase vykonania úkonu. V obidvoch svojich vyjadreniach žalovaný podanú žalobu v znení
jej zmien žiadal zamietnuť ako nedôvodnú.

5.Predsúdomnapojednávanívystúpillenprávnyzástupcažalobkyne,nakoľkožalovanýanijehoprávny

zástupca sa pojednávaní osobne nezúčastňovali. Právny zástupca žalobkyne pred súdom predniesol,
že na podanej žalobe s prihliadnutím na jej zmenu trvajú. Čo sa týka námietok žalovaného tak s nimi
sa nestotožňujú a žiadajú, aby súd určil, že zmluvy o revolvingových úveroch je potrebné považovať
za bezúročné a bez poplatkov, nakoľko nie sú v súlade so znením a náležitosťami podľa zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase ich uzatvárania. Právny zástupca žalobkyne zotrval aj

na argumentácii, že RPNN nie je v zmluve určené jednoznačným spôsobom pre spotrebiteľa ako slabšiu
stranu v zmluvnom vzťahu, že údaj o RPMN je nejednoznačný a mätúci. Taktiež trval na tom, že zmluva
neobsahuje výpočet jednotlivých splátok. Absencia týchto náležitostí je v zmysle zákona sankcionovaná
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou zmlúv. V nadväznosti na to poukázal aj na argumentáciu, z ktorej
vyplýva absolútna neplatnosť nadväzujúcich právnych úkonov, a to rozhodcovských zmlúv, dohôd o

zrážkach zo mzdy a iných príjmov ako aj dohôd o poskytnutí služby v zmysle časti bodu 8 zmlúv o
revolvingových úveroch. K výške požadovaného bezdôvodného obohatenia, právny zástupca žalobkyne
uviedol, že túto stanovil tak, že od prijatej čiastky jednotlivých úverov odpočítal sumu, ktorú žalobkyňa
na jednotlivé úvery uhradila. Pri nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
a určovaní jeho výšky, táto vychádzala hlavne s prihliadnutím a to, že je invalidnou osobou, že praktiky

žalovaného spojené s vymáhaním finančných plnení boli robené neetickým spôsobom, čo malo výrazný
vplyv na psychický stav žalobkyne, ktorá je dôverčivou a bojazlivou osobou. Výšku zadosťučinenia
stanovili aj s ohľadom na celkovú výšku bezdôvodného obohatenia.

6.Súdvdanejvecivykonaldokazovanieokremprednesuprávnehozástupcužalovanejajoboznámením

saslistinnýmidôkazmi,ato:Žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvere
č. XXXXXXXXXX, Č.. XXXXXXXXXX, Oznámenia veriteľa o schválení úveru k jednotlivých zmluvám,
Zmluvné dojednania, listinné dôkazy o splácaní poskytnutých úverov a o uskutočnení zrážok zo mzdy,
prehľad o údajoch RPMN, ako aj s ostaným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil tento
skutkový a právny stav veci:

7. Žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným ako dodávateľom dve Zmluvy o revolvingovom
úvere a to zmluvu č. XXXXXXXXXX R. W. XX.XX.XXXX a zmluvu č.
XXXXXXXXXX zo dňa 8.3.2013, na základe ktorých bol žalovanej poskytnutý úver. V prvom prípade
išlo o sumu vo výške 1 230,- Eur (splácanie 42 mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 65,90 Eur

mesačne, RPMN 65,12 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody
o poskytovaní služby 176,95 Eur). V druhom prípade išlo o sumu vo výške 390,- Eur (splácanie 42
mesiacov prostredníctvom splátok vo výške 20,90 Eur mesačne, RPMN 66,56 %, ročná
úroková sadzba 70,04 %, odplata za poskytnutie služby podľa Dohody o poskytovaní služby 55,90 Eur).
Súčasťou obidvoch zmlúv bola Dohoda o zrážkach zo mzdy ako aj Rozhodcovské zmluvy. Na základe

uvedených právnych úkonov si žalovaný zabezpečil plnenie svojej pohľadávky ako aj možnosť riešiť
prípadne vzniknuté spory na rozhodcovskom súde. Rovnako súčasťou obidvoch zmlúv bola aj Dohoda
o poskytovaní služby, v zmysle ktorých mal žalovaný poskytnúť žalobcovi službu, ktorá mala spočívať
v možnosti odkladu maximálne troch splátok. Z predložených prehľadov uhradených splátok mal súdza preukázané, že na úver poskytnutý zmluvou č. XXXXXXXXXX žalobkyňa splatila sumu vo výške 1
646,81 Eur a na úver poskytnutý zmluvou č. XXXXXXXXXX sumu vo výške 467,52 Eur.
Úhrady, ktoré žalovaná uskutočnila, boli realizované buď ako vklady do banky alebo prostredníctvom

poštových poukážok, prípadne zrážkami zo mzdy, k realizácii ktorých žalovaný pristúpil na základe
Dohody o zrážkach.

8. Naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neplatnosti zmlúv o úvere je
predovšetkým v tom, že potrebuje mať vyriešenú otázku, aký je jej skutočný dlh nad rámec poskytnutých

finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy týkajúcej sa odplaty (úroky a poplatky).
Jej postavenie sa stane istejšie, nebude vystavená sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore
s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom, že právny úkon sa prieči dobrým
mravom, ak sa jeho obsah, bez ohľadu na zmluvnú voľnosť ho stanoviť a bez ohľadu na to, kto rozpor
s dobrými mravmi zavinil, ako i na to, či druhá strana pri vzniku zmluvy bola v dobrej viere, dostane do
rozporu so všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzťahu medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsahu

tohto právneho úkonu, tak, aby bol v súlade so základnými morálnymi zásadami.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, veriteľom sa rozumie fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ods. 2 písm. c) cit. ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

Podľa ods. 2 písm. f) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. g) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie.Podľa ods. 2 písm. i) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych
podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o
všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru.

Podľa ods. 2 písm. j) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.
Podľa ods. 2 písm. k) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa ods. 2 písm. m) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky

splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú
platiť bez amortizácie istiny.
Podľa ods. 2 písm. n) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých
účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné,

spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými
poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky
môžu zmeniť.
Podľa ods. 2 písm. o) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania

spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 písm. y) cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú

podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených
do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za
príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

10. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko

neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na
súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 4 písm. s) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v

hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase
uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom

v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri
poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Úver je odplatný právny úkon a jeho ekonomickým cieľom je poskytnutie peňažných prostriedkov
spravidla za odplatu (úroky). V danom prípade odplata za poskytnuté úvery zjavne vybočuje z rámca
úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov, pričom hmotnoprávny základ
pre takýto záver dáva práve ustanovenie § 39 OZ. Neprimeraná výška úrokov je väčšinou spoločnosti

neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom. V zmysle rozhodnutia NS SR 5Cdo 26/2011
v prípade vysokých úrokov ide o neplatnosť úrokov v celom rozsahu a nie je možné ich modifikovať.
Judikatúra súdneho dvora podporuje toto opatrenie v rozsudku zo 14.1úna 2012 vo veci C-618/10 Banco
Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino: Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať
v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu

1/2007oprepracovanívšeobecnéhozákonaoochranespotrebiteľovaužívateľovaďalšíchdoplňujúcich
zákonov ( Real Decreto Defensa de los Consumidores y Usuarios y otras leyes complementarias ) zo
16.novembra 2007, ktorá vnútroštátnemu súdu umožňuje v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalejpodmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom,
doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

13. Maximálna výška úrokov (ako odplaty) pri peňažných pôžičkách a úveroch nie je limitovaná žiadnym
právnym predpisom. Je ponechaná na dohodu strán, ktorá však musí byť v súlade s ustanovím § 39 OZ,
teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný.
O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú p dôvodu
posúdil úverovú zmluvu za neplatnú.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že hoci ako listinné dôkazy boli
predložené zmluvy o revolvingovom úvere, z okolností, za akých boli žalobkyni úvery poskytnuté bolo
treba dospieť k záveru, že boli poskytnuté klasické úvery. Pre revolvingový úver je typické, že dlžníkovi
je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj
nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca. Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej

výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú, pričom najčastejším spôsobom poskytovania
revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom prípade boli však žalobkyni poskytnuté úvery
jednorazovo a v konkrétnej výške.

15. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

teda spotrebiteľské zmluvy. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a na
strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

16. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

17. Predmetné zmluvy teda súd považoval za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré je potrebné aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré vykazujú známky

absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú zároveň zmluvami
spotrebiteľskými, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave
spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia
majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

18. V danom prípade teda súd rozhodoval o žalobe, ktorá spočívala v nároku žalobkyne, že vyššie
uvedené právne úkony - zmluvy o poskytnutí úveru (ako už súd vyššie uviedol, súd má za to, že
išlo o poskytnutie tzv. klasických úverov, nakoľko tomu nasvedčuje jednak mechanizmus ich splácania
- pravidelné mesačné splátky, a jednak aj spôsob ich čerpania - jednorazové vyplatenie súm; pri
revolvingových úveroch sa jedná o poskytnutie úverového rámca - limitu, ktorý môže dlžník čerpať aj

opakovanedoschválenejvýšky,zapredpokladu,žesplátkamitentoúverovýlimitkaždomesačnedojeho
výšky doplní) je potrebné považovať za zmluvy o poskytnutí úverov bez úrokov a bez poplatkov. Zmluvy
neobsahujú jednoznačné údaje o RPMN, obsahujú údaj o predpokladanej a priemernej RPMN, čo
však súd nepovažuje za jasné a zrozumiteľné uvedenie tohto údaju. Zrozumiteľnosť údajov uvedených
v zmluvách o spotrebiteľských úveroch je podstatnou náležitosťou hlavne kvôli tomu, že vo väčšine

prípadov sú úvery poskytované osobám s priemerným vzdelaním, bez odborného
ekonomického či právnického vzdelania, a teda tieto osoby nie sú schopné náležitým spôsobom posúdiť
formuláciu použitú v zmluve, a spôsob akým sú zmluvy písané je pre ne nezrozumiteľný. Súd ďalej
zistil, že zmluvy neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k/ citovaného zákona). Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok, výšku mesačnej splátky
a to že splátka má byť uhradená do 26. dňa v mesiaci. Zo zmlúv preto nie je zrejmé, aká časť
splátky je určená na splátku istiny, aká na splátku úroku a prípadne aká na splátku poplatku. Táto

skutočnosť nevyplýva ani z ďalších listinných dôkazov. Podľa názoru súdu táto zákonná náležitosť
nemôže byť v spotrebiteľskej zmluve naplnená len uvedením súhrnnej výšky mesačnej splátky. Z
uvedeného údaju nie je spotrebiteľ schopný vyvodiť aké bude navýšenie sumy, ktorú si v skutočnosti
požičiava a z akých konkrétnych zložiek sa skladá celková suma, ktorú bude napokon povinný veriteľovi
vrátiť. Zmluvy ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti úveru (náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.

f/ citovaného zákona). Konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky nie je v zmluve uvedený a
jednoznačne ho nemožno určiť ani odkazom na dohodnuté termíny splatnosti jednotlivých splátok.
Žalobkyňa mala podľa zmluvy zo dňa 29.10.2012 zaplatiť 42 splátok, pričom začiatok splácania nebol
v zmluve jednoznačne určený, v dôsledku čoho nemožno zo zmluvy vyvodiť ani konečnú splatnosť
úveru. Túto nejednoznačnosť potvrdzuje i skutočnosť, že hoci zmluva bola uzavretá 29.10.2012,
podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru mala byť prvá splátka splatná až 26.12.2012. Dátum

poslednej splátky dňa 26.5.2016 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo
dňa 29.10.2012, ktoré však nemožno považovať za zmluvu o úvere, pričom žalovaný nepreukázal,
že toto oznámenie bolo žalobkyni doručené. Pri zmluve zo dňa 8.3.2013 bola
situácia rovnaká. Podľa Oznámenia veriteľa o schválení úveru k tejto zmluve mala byť prvá splátka
splatná až 26.4.2013. Dátum poslednej splátky dňa 26.9.2016 obsahovalo len Oznámenie veriteľa o

schváleníúverudlžníkovizodňa8.3.2013,ktoréhodoručeniežalobkynineboloanivprípadetejtozmluvy
preukázané. Vzhľadom na uvedené nedostatky súd síce považoval zmluvy o spotrebiteľskom úvere za
platne uzavreté, v dôsledku chýbajúcich náležitostí sú však poskytnuté úvery bezúročné a bez poplatkov
(§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z.). V súvislosti s vyššie uvedeným, dohody o zrážkach
zo mzdy ako prostriedky zabezpečujúce pohľadávky vzniknuté z vyššie uvedených zmlúv o úvere, je

potrebné považovať za neplatné, nakoľko zabezpečujú pohľadávky vzniknuté z právneho úkonu, ktorý
trpí vadami. Dohoda o zrážkach zo mzdy bez súdnej kontroly, kedy spotrebiteľ nemá možnosť tieto
zrážky zrušiť, je neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou výraznú nerovnováhu v postavení zmluvných
strán, a teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Takáto dohoda
sa odchyľuje od ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Predformulovaný súhlas spotrebiteľa,

formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou podmienkou, nemožno za žiadnych okolností považovať
za náležitý a individualizovaný prejav vôle spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne požaduje.
Spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, pričom výkon zrážok zo
mzdy je súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti. Vzhľadom
na uvedené súd podanej žalobe vyhovel aj v časti určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy,

ktoré dohody boli zakomponované do Zmluvných dojednaní každej zo zmlúv, konkrétne do bodu 13.2.
Ako neplatné vyhodnotil súd aj dojednanie v bode 8.1 Žiadostí/Zmlúv - dohodu o poskytnutí služby
uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka - o odplate za poskytnutie služby spočívajúcej
v možnosti odkladu splatnosti troch splátok úveru vo výške 215,75 Eur pri zmluve zo dňa 29.10.2012
a vo výške 181,10 Eur pri zmluve zo dňa 8.3.2013. Žalovaný základe toho dojednania automaticky

znížil sumu úveru skutočne vyplateného žalobkyni o uvedené čiastky, a to bez ohľadu na to, či si dlžník
v priebehu splácania úveru možnosť odkladu splátok uplatní alebo nie. Zároveň žalovaný poskytnutie
tejto možnosti ďalej spojil s množstvom ďalších podmienok, ktoré by žalobkyňa v prípade uplatnenia
odkladu splátok musela splniť. Ide o dojednanie v rámci formulárovej zmluvy, ktorého podmienky neboli
individuálne dojednané a spotrebiteľ ich podpísal v rozrušení, pričom žalovaný využil a zneužil svoje

postavenie, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť spotrebiteľa. V konečnom dôsledku
však nie je zrejmé ani to, akým spôsobom boli uvedené odplaty vyčíslené. V dôsledku toho súd dospel
k záveru, že toto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
zmluvy, jednostranne nadmieru zaťažuje žalobkyňu ako spotrebiteľa a je v rozpore s dobrými mravmi.
Obdobne boli ako absolútne neplatné vyhodnotené aj Rozhodcovské zmluvy dojednané pri zmluvách.

Nielen že Rozhodcovské zmluvy, tak ako dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečujú pohľadávku
vzniknutú z právneho úkonu, ktorý trpí vadami, ale aj súd v konaní nemal preukázané, že by žalovaný
nejakým spôsobom poučil žalobkyňu o význame a priebehu rozhodcovského konania, aký význam má
jeho výsledok a rovnako tak ani o štatúte rozhodcovského súdu. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia
a jeho priznanej výšky, tu súd vychádzal z vyčíslenia predloženého žalobkyňou, ktoré bolo v súlade

s listinnými dôkazmi, ktoré boli predložené súdu. Výška bezdôvodného obohatenia požadovaného k
priznaniu predstavuje rozdiel medzi poskytnutými peňažnými prostriedkami a už uhradenými čiastkami.
V tejto časti súd žalobkyni vyhovel aj s prihliadnutím na to, že úvery boli poskytnuté bez úrokov a
bez akýchkoľvek poplatkov, a teda žalovanému vznikol nárok len na vrátenie skutočne poskytnutýchfinančných prostriedkov. Zo zmluvy I. prijala žalobkyňa úver vo výške 1 117,92
Eur, na ktorý splatila sumu vo výške 1 646,81 Eur (obohatenie 528,89 Eur). Zo
zmluvy II. prijala úver vo výške 334,10 Eur, splatila sumu vo výške 467,52 Eur (obohatenie 133,42

Eur). Z uvedeného vyplýva, že celkové obohatenie predstavuje sumu 662,31 Eur. Napokon súd žalobe
vyhovel aj v časti požadovaného finančného zadosťučinenia, pričom priznanú sumu vo výške 500,-
Eur mal súd za primerané zadosťučinenie za to, že žalobkyňa bola pod tlakom jednotlivých úkonov
a neetického vymáhania pohľadávky žalovaného, a to prakticky už od roku 2013. Tým, že žalovaný
si vo vzťahu k žalobkyni uplatnil zrážky zo mzdy (žalobkyni bola zo strany žalovaného zamietnutá

žiadosť o pozastavenie výkonu zrážok, o ktoré požiadala z dôvodu obavy straty zamestnania, ktoré si
ako invalidná dôchodkyňa ťažko našla a potrebovala ho), vyvolalo to u žalobkyni stresové situácie a
psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty a obavy z možnosti, že dôjde k
preplateniu poskytnutých úverov, k čomu v konečnom dôsledku aj došlo. Preto súd požadované finančné
zadosťučinenie vyhodnotil ako priemerné.

19. S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

20. Súd rozhodol na základe dôkazov označených a navrhnutých stranami sporu. Sám žiadne
dôkazy nevykonával ani neinicioval a to s prihliadnutím na zásadu rovnosti strán súdneho konania ako
aj s prihliadnutím na právo strán sporu na spravodlivé a nestranné prejednanie veci.

21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov
vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. O výške priznaných trov konania súd rozhodne po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.