Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229647
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112229647.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci žalobkyne JUDr. Ingrid

Kovalčuková, správca konkurznej podstaty úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., IČO: 36 698 598, so sídlom
Mlynská 27 v Košiciach, sídlo kancelárie správcu: Štúrova 33, 040 01 Košice-Staré mesto, právne
zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 108/23, 040 01
Košice-Juh, IČO: 47 232 439 proti žalovanému C. právne zastúpený JUDr. Frederika Birková- advokátka
so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 1.979,91 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.979,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z tejto sumy od 17.10.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia vo výške 445,99 EUR na účet jej
právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o. do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
1.979,91 EUR s príslušenstvom, ako aj s náhradou trov konania s odôvodnením, že Uznesením

Okresného súdu Košice I pod č.k.:30K/3/2012 dňa 17.9.2012 zverejnením 24.9.2012 v OV pod č.XXX/
XXXX na strane 92-94 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu CF FENÍCIA s.r.o. a súčasne bola
za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovená žalobkyňa. Šetrením účtovných záznamov úpadcu
žalobkyňa zistila, že žalovaný si ako konateľ úpadcu výdavkovým dokladom č.X. zo dňa 31.3.2012
vyplatil cestovné náklady vo výške 1.979,91 EUR, pričom tento výdaj s pokladňou úpadcu v prospech
žalovaného nie je zdokladovaný žiadnym relevantným dokladom preukazujúcim skutočné uskutočnenie
pracovnej cesty. Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného o predloženie všetkých dokladov úpadcu,

ktorými žalovaný disponuje naposledy 26.9.2012, na čo žalovaný dňa 1.10.2012 vyhlásil, že žiadnymi
inými listinami týkajúcimi sa úpadcu nedisponuje. Dňa 4.10.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že
výdavok z pokladne úpadcu uskutočnený výdavkovým pokladničným dokladom I. zo dňa 31.3.2012
považuje za vyššie uvedených dôvodov za fiktívny a ukracujúci veriteľov úpadcu a požiadala žalovaného
o vydanie tejto sumy do konkurznej podstaty. Žalovaný 18.10.2012 oznámil, že tento nárok žalobkyne
neuznáva.

Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/596/2012-11 zo dňa 23.11.2012, ktorým uložil
žalovanému v celom rozsahu zaplatiť dlžnú žalovanú sumu.Dňa 21.1.2013 žalovaný doručil súdu proti vydanému platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že v
rámci podnikateľskej činnosti a k povahe k tejto činnosti pravidelne vykonával služobné cesty za účelom
obhliadky možných kapacít za účelom uzatvárania kontraktov s dodávateľmi. Žalobkyni v rámci účtovnej

dokumentácie predložil aj jednotlivé cestovné príkazy, preto výdavkový doklad č.. zo dňa 31.1.2012
preukazuje jeho cesty do Bulharska a do Grécka, v ktorom si účtoval iba nutné náklady, neúčtoval si diéty
a ubytovanie t.j. účtoval menej ako povoľuje vyhláška, preto považuje tvrdenia žalobkyne o fiktívnom
vyplatení nákladov za neodôvodnené, nepreukázané, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu.

Dňa 4.2.2013 žalovaný požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po vykonanom šetrení
súd Uznesením č.k.38C/119/2013-44 zo dňa 23.5.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach pod sp.zn. 5Co/271/2013-63 zo dňa 30.12.2013 rozhodol o neoslobodení žalovaného od
platenia súdnych poplatkov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
ďalej výsluchom žalovaného, vyjadrením žalobkyne, písomnými podaniami žalobkyne a žalovaného,
ako aj celým spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Uznesením č.k.30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.9.2012, súd

rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27 v Košiciach a za právcu
konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ingrid Kovalčukovú.

Podľa predloženého výdavkového pokladničného dokladu I. zo dňa 31.3.2012 spoločnosť CK FENÍCIA
s.r.o. vyplatila pre C. sumu 1.979,91 EUR za účelom „cestovné 3/2012“.

Dňa 4.10.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej
podstaty CK FENÍCIA s.r.o. a tiež, že ekonomickou analýzou vykonanou nezávislým subjektom po
začatí konkurzného konania bolo zistené, že v roku 2012 boli ako spriaznenej osobe s úpadcom t.j.
ako jedinému spoločníkovi a konateľovi úpadcu vyplatené cestovné náklady v celkovej výške 8.913,71

EUR jednotlivými pokladničnými dokladmi, pričom tieto cestovné výdavky neboli podložené žiadnym
relevantnýmdokladompreukazujúcim,žecestybolivskutočnostirealizované. Ztohtodôvodužalobkyňa
odporovala právnym úkonom žalovaného, ktoré boli žalovanému ako osobe spriaznenej s úpadcom
vyplatené z jeho pokladne ako cestovné náhrady vo výške 8.913,71 EUR, nakoľko ide o ukracujúce
právne úkony podľa § 60 Zákona o konkurze. Súčasne vyzvala žalovaného, aby do 3 dní od doručenia

tejto výzvy sa písomne vyjadril, či uznáva správcom uplatnené právo v tejto sume a súčasne, aby do
troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy vydal v prípade, že uznáva tento nárok to uplatnené právo, aby
vydal do konkurznej podstaty sumu 8.913,71 EUR. Podľa priloženej poštovej doručenky žalovaný túto
listinu proti podpisu prevzal do vlastných rúk 16.10.2012.

Listom zo dňa 18.10.2012 žalovaný oznámil žalobkyni, že neuznáva uplatnené nároky na vrátenie
finančnej hotovosti týkajúcej sa vyplatených cestovných dokladov.

Žalobkyňa k odporu dňa 7.2.2013 poukázala na to, že doklaY. nie je zo dňa 31.1.2012 ale zo dňa
31.3.2012 a tiež na to, že v žalobe netvrdí fiktívnosť vyplatenia nákladov (pretože vyplatení sumy

uvedenej na doklade nemá najmenšie pochybnosti), ale fiktívnosť výdavku ako takého, t.j. fiktívnosť
právneho dôvodu vyplatenia žalovanej sumy z pokladne úpadcu z toho dôvodu, že v pokladni úpadcu
sa síce nachádza žalovaným vyplnené tlačivo cestovného príkazu, avšak žalovaný k tomuto tlačivu
nedoložil jediný doklad, z ktorého by bolo možné usudzovať, že skutočne služobná cesta realizovaná,
t.j. doklad o nákupe pohonných hmôt, o úhrade diaľničných poplatkov, o úhrade ubytovania, stravy a

iných výdavkov, ktoré sú bežne pri takýchto cestách vynakladané. Rovnako sa pri cestovnom príkaze
nenachádza správa o služobnej ceste, z ktorej by bolo možné usudzovať o jej opodstatnenosti. Z
vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalovaný si z pokladne úpadcu vyplatil na zjavne fiktívnych cestovných
náhradách sumu 8.913,71 EUR a to nasledovne:
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR

- pokladničný doklad X. zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61 EUR,
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.3.2012 na čiastku 1.979,91 EUR,
- pokladničný doklad V-. zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR,
- pokladničný doklaY.1 zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EURVšetky tieto výdavky za cestovné z pokladne úpadcu boli zaúčtované len 5 dní pred podaním návrhu
na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012 a do účtovníctva úpadcu boli zjavne vložené dodatočne, o
čom svedčí aj to, že všetky tieto doklady sú očíslované s lomítkom a dodatkovým číslom za nim.

Dodatočné vloženie týchto dokladov je zjavné aj z pokladne, keď je evidentné, že jednotlivé doklady boli
do nej pripnuté v neskoršom čase, ako ostatné doklady za dané účtovné obdobie. Použitie lomítka s
dodatkovým číslom bolo nevyhnutné, ak chcel žalovaný tieto doklady vložiť do pokladne, pretože úpadca
bol mesačným platcom DPH a prečíslovaním dokladov by musel prerobiť všetky daňové priznania k DPH
za celý rok a podať opravné daňové priznania. Navyše žalovaný nemal dôvod uskutočňovať tieto kvázi

služobné cesty cudzím vozidlom, keďže úpadca motorové vozidlo mal v majetku, platil zaňho leasing,
cestnú daň a navyše bol aj platcom DPH, preto DPH z pohonných hmôt a vôbec aj z iných výdavkov
súvisiacich so služobnou cestou by bola úpadcovi vrátená a celkovo by sa náklady nemohli vyšplhať do
žalovaným uplatňovaných cestovných náhrad vo výške takmer 9.000 EUR. V takomto prípade by ich
však musel zúčtovať v reálnom čase, keďže ako už bolo uvedené, úpadca bol mesačným platcom DPH.
O nedobromyseľnosti žalovaného svedčí jeho celkové správanie a konanie, ktoré žalovaný v súvislosti s

majetkom úpadcu realizoval v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného dôvodu
žalobkyňa si s odkazom na ustanovenie § 458 ods. 2 OZ uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 9% už odo dňa, kedy žalovaný predmetný výber z pokladne úpadcu uskutočnil. V
zmysle citovaného ustanovenia totiž platí, že s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 4.6.2013 uviedol, že pravidelne vykonával služobné cesty každý rok
za účelom obhliadky nových kapacít a za účelom uzatvorenia kontraktov s dodávateľmi. Dôvodom, že v
predchádzajúcich rokoch sa tieto služobné cesty nikde neobjavovali je len ten, že každú služobnú cestu
takto vykonanú nedával do nákladov, aby neovplyvňovali zisk firmy, ale každý rok boli takýmto spôsobom

realizované služobné cesty za účelom, aby videl každý hotel, každú izbu a každú lokalitu, ktorú následne
dával do katalógu a ponúkal klientele. V uvedenom čase bol konateľom a aj spoločníkom v jednej osobe,
preto akým autom cestoval, bola jeho súkromná záležitosť. Uviedol, že na cestovných príkazoch je
uvedený konkrétny deň, konkrétne miesto, kde rokoval v Bulharsku a v Grécku, kde sa zúčastnil na
prehliadke kapacít a nie na prehliadke nejakých predmetov a konkrétny benefit zo služobnej cesty je

predsa zrejmý s charakteru cestovnej kancelárie, obhliadol všetky hotelové zariadenia, ktoré mali byť
klientom ponúkané a ktoré mali byť v septembri 2012 vybrané a následne mal byť s nimi podpísaný
kontrakt.

Z písomného potvrdenia Generálneho riaditeľa X. (K.Y, bez uvedenia dátumu, vyplýva, že v máji 2012

zinkasoval 950 EUR od pána U., ktorý tam bol na svojej pracovnej ceste a potvrdil aj to, že okrem tohto
mal pán U. ďalšie štyri pracovné cesty do Paralie Katerini v priebehu roka 2012 za účelom obhliadky
ubytovacích kapacít a prípravy ponúk pre letnú sezónu 2013.

Na pojednávaní dňa 30.10.2014 žalobkyňa uviedla, po ustanovení do funkcie predbežného správcu

začalaskúmaťmajetkovépomeryúpadcuzúčtovnejdokumentácievlistinnejpodobeatakistozúčtovnej
dokumentácie v elektronickej podobe. Úpadca evidoval v pokladni sumu okolo 27.000 v hotovosti a
súčasne mal kontokorentný úver v Slovenskej sporiteľni vo výške okolo 30.000 EUR, žalovaný bol
štatutárnym orgánom spoločnosti a bol spoludlžníkom za tento úver. Napriek tomu, že v pokladni bol
vykazovaný takýto vysoký zostatok v hotovosti, hotovostných peňažných prostriedkov napriek tomu

relatívne v krátkych intervaloch pravidelne chodievalo do banky a vyberali sa peniaze v hotovosti.
Uvedená skutočnosť naznačovala, že stav v pokladni je podľa všetkého fiktívny, pretože keď niekto
má toľko peňazí v pokladni nemá dôvod chodiť zvyšovať náklady o bankové poplatky atď. Preto sa
začali podrobnejšie skúmať jednotlivé doklady, pričom sa zistilo, že z pokladne úpadcu len pár dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zaúčtovaných viacero výdavkov, ktoré však nespĺňali

náležitosti zákona najmä neboli podložené relevantnými listinami, preto poverila nezávislú ekonómku
pani C. na analýzu účtovníctva, ktorá z programu, v ktorom bolo účtované u úpadcu zistila, že všetky
doklady z obdobia celého roka boli zaúčtované v jeden deň. Tejto skutočnosti zodpovedá okolnosť, že
práve tieto sporné doklady boli dokladané do pokladne a to pod číslom s lomítkom, čiže evidentne boli
dokladovanédodatočne.TakjetoajvdokladeX.1jetoúčtovnýúdaj,alevovýdavkovomdokladechýbajú

nuly v poradovom čísle, je označený iba XX/X., keďže účtovnícky program priraďuje jednotlivé poradia
výdavkových pokladničných dokladov, takže sú v účtovníctve zoradené zaradom, okrem dokladu pod
číslom XX/X. zo dňa 31.3.2012, ktorý tu bol založený dodatočne. Následne začala oslovovať prijímateľov
platieb, ktorí však nepotvrdili prijaté platby od žalovaného, ale boli spochybnené aj cestovné príkazy,pretože úpadca napriek tomu, že v júni bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a ani za obdobie 6
rokov čo existoval nikdy nezúčtoval cestovné výdavky, zvlášť tie na sumu okolo 2.000 EUR a to každý
jeden mesiac, pričom stále sa jednalo v zásade o tie isté destinácie. Ďalší problém je, že úpadca, napriek

tomu mal vlastné motorové vozidlo a že bol platcom DPH, takže si mohol odrátať DPH a amortizáciu
vozidla, tak všetky cesty boli vykonané jeho súkromným vozidlom, a teda boli uplatňované náklady na
cudzie motorové vozidlo. Ďalšou významnou okolnosťou, ktorá svedčí o tom, že sa jedná o fiktívne
služobné cesty je to, že k cestovným príkazom neboli priložené žiadne doklady o tankovaní, o ubytovaní,
o parkovaní, o stravovaní z čoho by bolo zrejmé, že cesta bola zrealizovaná. Žalovaný nedokladal ani

žiadne správy zo služobných ciest, kde by sa vedelo s kým bolo rokované, kde, atď. Preto vyzvala
žalovaného, aby zdokladoval jednotlivé výdavky, žalovaný však vyhlásil, že žiadne iné doklady nemá.
Žalovaný po začatí konania zvyčajne dokladá rôzne dodatočne produkované listiny prostredníctvom
iných osôb, napr. cez konateľa spoločnosti X., ktorý na výzvu správcu na súčinnosť vôbec nereagoval.
Ďalej by som chcela doplniť, že boli pracovné cesty zo strany konateľa žalovaného vykazovaného
účelovo a vyprodukované poukazuje skutočnosť, že úpadca v roku 2012 predával zájazdy bulharskej

spoločnosti F., išlo o dlhodobú spoluprácu na základe čohD. vyfakturoval žalovanému preddavok na
sezónu 2012. Táto faktúra nebola zaplatená, čo potvrdila a aj táto spoločnosť. Žalovaný napriek tomu,
že mal už vedomosť o tom, že napr. tieto zájazdy nebudú uspokojené, ponúkal tieto zájazdy záujemcov.
Platby riadne prijal a tieto potom vkladal na účet čím sa znižovala výška kontokorentného úveru. Faktúra
z20.1.2012,ktorúvyfakturovalaspoločnostiF.nebolazaplatenáarezerváciezáujemcovtýchtozájazdov

boli následne zrušené. K výdavkovému pokladničnému dokladu zo dňa 31.3.2012 pod číslom XX/X na
sumu 1.971,91 EUR žalobkyňa uviedla, že podľa neho spochybnila vykonanie týchto služobných ciest,
ako aj ich vyúčtovanie, pretože v hypotetickom prípade, ak by aj žalovaný vykonal tieto služobné cesty
svojim služobným motorovým vozidlom, tak by celková suma náhrady za túto služobnú cestu bola ako
celková suma skutočných nákladov na zaplatené pohonné hmoty, ale aj to by musel doložiť doklady

o vykonaných týchto cestách a vo výške 734,04 EUR, mínus 20% sadzby DPH pretože žalovaný bol
platiteľom DPH.

Na pojednávaní dňa 30.10.2014 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva,
nevie o akú služobnú cestu ide, podľa ktorého výdavkového dokladu, nepamätá si to s odstupom času a

správkyňa konkurznej podstaty úpadcu mu neumožnila nahliadnuť do dokladu. Po nahliadnutí do spisu
na výdavkový doklad I.2 uviedol, že suma 1.979,91 EUR bola vyúčtovaná výdavkovým pokladničným
dokladom na základe cestovného príkazu, ktorý má k dispozícii správkyňa. Ďalej uviedol, že podľa
vyúčtovania pracovnej cesty od 7.3. do 30.3.2012 tak ako sú uvedené, vykonal všetky tieto cesty riadne
tak, ako ich vyúčtoval, resp. použil som súkromné motorové vozidlo E. U.. Vyúčtovanie mu urobila jeho

sestra, ktorá mu pomáhala s účtovníctvom, preto rýchlo pred vyhlásením konkurzu potreboval vykonať
zaúčtovanie týchto služobných ciest, ona mu predložila vyúčtovanie pracovnej cesty, ktoré len podpísal
a odovzdal ekonómke, ktorá to takto zúčtovala. Čo sa týka tvrdenia, že som v pokladni mal okolo 25.000
až 30.000 EUR, tak išlo o kontokorentný úver a nemal v hotovosti peniaze, tieto peniaze musel vrátiť.
V januári v roku 2012 musel zaúčtovať do Bulharska platbu 10.000 EUR a dopredu zaplatiť lietadlá,

platiť zálohy dopredu mesačne, preto je možné, že zostalo v pokladni v hotovosti 10.000 EUR nie
25.000 EUR. V čase, keď spoločnosť išla do konkurzu bol z kontokorentného úveru dlžný 4.000 EUR, z
ktorých potom zaplatil 2.000 EUR, a zostalo k zaplateniu 2.000 EUR. Dlh voči Slovenskej sporiteľni bol
skutočnosťou, pre ktorú šiel do konkurzu. V roku 2011 došlo k vytopeniu kancelárie, potom nasledovalo
sťahovanie na U., kde síce bolo celkom dobrá poloha, ale ovplyvnilo to aj výsledky nepriaznivo a objemy

sa nezvýšili, 26. júna po začiatku sezóny nemal dostatok finančných prostriedkov na účte, keď bol v
mínuseeštev kontokorentnomúvere,pretodalnávrhnavyhláseniekonkurzuspoločnosti.Kspoločnosti
F. uviedol, že všetky zájazdy boli zrušené, ale má potvrdenia rezervácie jednotlivých ubytovaní od apríla
do júna a teda tento kontrakt zo F. zrušený do toho času nebol, až 19.6.2012 oznámil F., že kontrakt
pre malý počet klientov musí zrušiť, na základe čoho mu F.L dňa 20.6.2012 oznámil, že ruší všetky

rezervácie hotelov na sezónu 2012 a zrušil tento kontrakt. Uviedol, že má k dispozícii kópiu potvrdenia o
vyplatení zálohy za sezónu 2012 v sume 10.000 EUR, kde T. potvrdil vyplatenie tejto sumy na zájazdy do
Bulharska. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne prečo podľa vyúčtovania služobných ciest 7.3.2012
napr. vykonal cestu z Košíc, sídlisko Ťahanovce do Bulharska s počtom najazdených 1300 km, pracovnú
cestu 26.3.2012 M. Q.-príjazd Grécko v počte najazdených km-1400, z čoho bola presne určená dĺžka

trasy, žalovaný uviedol, že toto je iba nepresný počet kilometrov, v skutočnosti sa tam uvádza menej,
ako bolo v skutočnosti odjazdených.Podľa ekonomickej analýzy účtovníctva spoločnosti dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27, Košice
vypracovanej C. na základe poverenia žalobkyňou, bol na začiatku účtovného obdobia 2012 stav v
pokladnici 38.000 EUR, ktorý sa v rámci pohybu v pokladnici postupne znížil až na nulový zostatok.

V majetku spoločnosti bol zistený osobný automobil B. obstaraný leasingovou zmluvou pod I. zo
dňa 14.7.2010 spoločnosťou I., v mesiaci jún 2012 došlo k zmene subjektu Leasingovej zmluvy.
Ďalej z analýzy vyplýva, že pokladničné doklady sú v celkovej čiastke 28.149,24 EUR, pričom boli
zistené problematické výplaty cestovných náhrad v celkovej výške 8.913,71 EUR a zaúčtovanie týchto
výdavkových pokladničných dokladov malo za následok nulový zostatok v pokladnici v čase podania

návrhu na konkurz. V bode 6 analýzy sa uvádza, že v priebehu roka 2012 boli vyúčtované služobné cesty
mesačne s cieľom cesty Bulharsko, Grécko, Česká republika-Praha, ktoré neboli realizované služobným
motorovým vozidlom, ktoré spoločnosť mala v majetku, ale motorovým vozidlom W. (technický preukaz
nebol priložený pri vyúčtovaniach). Každé vyúčtovanie nespĺňalo náležitosti, nebola vydokladovaná ani
cena pohonných hmôt, ani náklady súvisiace so služobnou cestou a pod. Celkové výdaje na služobné
cesty v roku 2012 realizované v hotovosti cez pokladnicu boli vo výške 8.913,71 EUR a to:

- pokladničný doklad X. zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR
- pokladničný doklad X.1 zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.3.2012 na čiastku 1.979,91 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EUR

Zo zisteného vyplynul záver, že spoločnosť v roku 2012 zaúčtovala cestovné náhrady v celkovej výške
8.913,71EURpričom,ichvyúčtovaniejevrozporesozákonomč.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradách
v znení § 10 v nadväzností na § 3 až § 9, spoločnosť pri obdobnej činnosti v predošlých rokoch, t.j. roku
2011 ani roku 2010 o takýchto služobných cestách vôbec neúčtovala.

RozsudkomOkresnéhosúduKošiceIpodsp.zn.č.17C/15/2013-105zodňa29.7.2014vovecižalobkyne
voči žalovanému o zaplatenie dlžnej sumy podľa pokladničného dokladu X. zo dňa 30.4.2012 z
rovnakého právneho dôvodu (vyúčtované služobné cesty v apríli 2012), súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 1.235,61 EUR spolu s príslušenstvom. Žalovaný v uvedenom konaní sám vypovedal,
že sa rozhodol cesty zaúčtovať, aby sa vysporiadala pokladňa na nulový stav, aby bolo možné ísť

do konkurzu. Za 19 rokov uskutočnil veľa ciest do zahraničí i na Slovensku, a žiadnu nezaúčtoval do
nákladov, ale tieto už zaúčtoval, keďže vedel, že ide do bankrotu. K vyúčtovaniu nepredložil žiadne
doklady, nepredložil ich ani na výzvy správkyne úpadcu a dňa 1.10.2012 pred správkyňou vyhlásil, že
nemá vedomosť o tom, žeby disponoval inými listinami týkajúcimi sa úpadcu. Až v súdnom konaní
predložil písomné vyhlásenie L. z apríla 2012 a správu zo služobnej cesty zástupcu spoločnostC. z

29.1.2014 s podnikateľským zámerom z mája 2012, nepredložil žiaden doklad o zakúpení pohonných
hmôt, nakoľko ich hneď zahodil, lebo vtedy ešte nevedel, že si bude účtovať cestovné, to sa rozhodol
zaúčtovať až tesne pred vstupom do konkurzu. Napriek uvedeným tvrdeniam bol dátum k povoleniu
cesty v cestovnom príkaze 2.4.2012, náhrada bola vyúčtovaná 25.4.2012 ( t.j. ešte pred skončením
cesty) a výdavkový pokladničný doklad (neštandardne očíslovaný ako 26/1) na vyplatenie predmetného

cestovného je zo dňa 30.4.2012. V písomnom vyhlásenM. nie je uvedený presný dátum spísania
vyhlásenia ani presný dátum, kedy mal byť žalovaný v Prahe. V správe zo služobnej cesty zástupcu
spoločnosti X. z 29.1.2014 tento potvrdil, že žalovaný bol na služobnej ceste v termíne od 23.4.2012
do 28.4.2012, pričom z potvrdenia Slovenskej sporiteľne o hotovostnom výbere dňa 27.4.2012 mal súd
za preukázané, že v uvedený deň o 12.52 hod. žalovaný realizoval príjem sumy 350 EUR v hotovosti z

účtu CK FENÍCIA s.r.o., čo následne potvrdil žalovaný a uviedol aj, že majiteľ spoločnosZ., s ktorým sa
dobre pozná, mu potvrdil dátum tak, ako mu ho žalovaný telefonicky nadiktoval, pretože on si už presne
nepamätal, kedy tam žalovaný bol. Vzhľadom na nepresné údaje, ktoré žalovaný v konaní uvádzal,
je zrejmé, že si ani on presne nepamätal, že bol v apríli 2012 v Grécku. Súd vidí určité rozpory aj v
tom, že vyhlásenie L. je z mája 2012, v októbri 2012 žalovaný vyhlásil, že nemá vedomosť o iných

listinách úpadcu, a v súdnom konaní predložil uvedené potvrdenie, v ktorom L. výslovne uvádza, že
žalovaný bol svojím vlastným autom. Uvedené vyhlásenie sa preto javí tiež ako potvrdenie vystavené
až dodatočne na žiadosť žalovaného a podľa údajov ním nadiktovaných. Žalovaný v konaní nepredložil
žiaden doklad o zaplatení stravy, či parkovania, ktoré by aspoň nepriamo potvrdzovali, že bol v danom
čase na služobných cestách v Prahe, či Grécku. Navyše, ako už bolo vyššie uvedené , z potvrdenia

sporiteľne je zrejmé, že žalovaný služobnú cestu nerealizoval v čase, ako je uvedený v cestovnom
príkaze č. XXXX XX. .Z predloženého Cestovného príkazu zo dňa 31.3.2012 súd zisťuje, že žalovaný mal v marci 2012
vykonať služobné cesty takto :
- dňa 7.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Bulharsko-KITEN, koniec

cesty dňa 11.3.2012,
- dňa 13.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Praha-Česká republika,
koniec cesty dňa 14.3.2012,
- dňa 26.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Grécko-PARALIA
KATERINI, koniec cesty dňa 30.3.2012,

pri použití motorového vozidla E.

Podľa Vyúčtovania pracovných ciest na hromadnom hárku zo dňa 31.3.2012, boli služobné cesty
vyúčtované takto :
Dátum: Odjazd - Príjazd Použitý Počet Sadzba Náhr. Celk. Upravené
v hod. dopr.prost. nájadz základ. za

km náhrady PHM
7.3.2012 Odjazd Košice-Síd,ŤAH 04:00 AUV 1300
Príjazd Bulharsko 21:00
11.3.2012 Odjazd Bulharsko 07:00 AUV 1300
12.3.2012 Príjazd Košice Síd.ŤAH 00.15 475,80 280,33 756,13 756,13

13.3.2012 Odjazd Košice-Síd.ŤAH 05:00 AUV 704
Príjazd-PRAHA-ČR 15:10
14.3.2012 Odjazd-PRAHA-ČR 18:00
15.3.2012 Príjazd- Košice-Síd.ŤAH 03:20 AUV 704 257,67 151,81 409,48 409,48
26.3.2012 Odjazd-Košice-Síd.ŤAH 04:00

27.3.2012 Príjazd-GRĚCKO 00:20 AUV 1400
29.3.2012 Odjazd-GRÉCKO 08:00
30.3.2012 Príjazd-Košice-Síd.ŤAH 03:20 AUV 1400 512,40 301,90 814,30 814,30
Doplatok-preplatok 1.979,91 EUR.

Z e-mailovej odpovedW. (zástupcu spoločnosti F..) adresovanej žalobkyni zo dňa 12.10.2012 vyplýva, že
suma 10.000 EUR nebola v žiadnom prípade spojená so zmluvou pre sezónu 2012 medzi CK FENÍCIA
a F., ale išlo o zaplatenie rôznych súm, ktoré CK FENÍCIA dlhovala z minulých sezón a ak chcela mať
CK FENÍCIA podpísanú zmluvu pre rok 2012 musela najprv zaplatiť staré záväzky. Ďalej uvádza, že
nakoľko sumy z faktúr No1 a No2 neboli zaplatené zo strany CK FENÍCIA, tak zmluvy na sezónu 2012

boli vyhlásené za neplatné (zrušené).

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.12.2014 uviedol, že podľa vypísaného
cestovného príkazu CK FENÍCIA s.r.o. číslo XX/X zo dňa 31.3.2012 použil vlastné vozidlo E. a vo
veci účtovného dokladu o kúpe PHM upozornil, že pri absencii dokladu o kúpe PHM nie je možné ho

považovať za rigorózny doklad a jeho existenciu možno preukázať inak, s odkazom na § 7 ods. 5 zák.č.
283/2002 Z.z., t.j. ak zamestnanec nepreukáže výdavky, môže mu ich zamestnávateľ poskytnúť v ním
uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.

Na písomné otázky žalovaného generálny riaditeľ spoločnosti X. dňa 17.12.2014 (podpísané v Grécku

PARALII dňa 17.12.2014) potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej
ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 27.3.2012 do 29.3.2012, kedy spolu s C. chodili z PARALIE
autom do jednotlivých letovísk na obhliadku ubytovacích zariadení.

Rovnako, na písomné otázky žalovaného zástupca spoločnosti (podľa pečiatky) P. dňa 15.12.2014

potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA,
a to v dňoch 7.3.2012 do 12.3.2012, kedy spolu s C. chodili na obhliadku ubytovacích zariadení.

Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobkyňa uviedla, že žalovaný do konania predložil dôkaz s
pomyslenými obchodnými partnermi X. Y. a s tým Bulharom, ide o účelovo vyhotovené listiny, čo

potvrdil v iných konaniach. Čo sa týka na spolupráce so spoločnosťou F., tak, s touto spoločnosťou
nikdy v minulosti žiadna kooperácia zo strany žalovaného nebola. Žalovaný v súvislosti so zákonom
o cestovných náhradách nebol vo vzťahu k úpadcovi v pracovno-právnom vzťahu, ale bol jeho
konateľom a teda mal pracovať a riešiť veci s náležitou starostlivosťou a odbornosťou, preto malriadne predložiť doklady na preukázanie ciest, ďalej mala spoločnosť vlastné motorové vozidlo, tak
mal uprednostniť použitie motorového vozidla, ktoré mala spoločnosť v majetku. Poukázala na to:
že je potrebné posudzovať oprávnenosť vyplatených cestovných náhrad z hľadiska komplexného, z

viacerých hľadísk a to, že nebolo preukázané cestovné tak ako by malo byť podľa príslušného zákona
o cestovných náhradách, nebolo preukázané ani parkovanie, ani tankovanie v rámci týchto vykonaných
ciest, ešte vo vzťahu k tomu cestovnému, že nebolo preukázané tankovanie, parkovanie, poukazujem
na to, že toto je všeobecná povinnosť, to znamená, že dôkazné bremeno je na subjekte, ktorý cestu
zrealizoval, aby preukázal tieto skutočnosti vo vzťahu k zrealizovanej služobnej ceste, ďalej nebolo

vykonané vyúčtovanie v kontexte širších súvislosti, tak ako to vyplýva zo správy ako C. ktorá vykonala
ekonomickú analýzu účtovníctva žalovaného, ďalej že tieto služobné cesty boli zaúčtovane len pár dní
pred vyhlásením konkurzu cca ide o 15 dokladov, ktoré boli vložené do účtovníctva pred vyhlásením
konkurzu, pretože z účtovného programu, ktorý používal žalovaný je možné vyčítať dátum aj čas,
kedy boli tieto zaúčtované a takisto, že v minulosti neboli také služobné cesty evidované v účtovníctvo
žalovaného, t.j. čo sa týka dodatočného zaevidovania vyúčtovania do účtovníctva, ako je to tu, tieto

doklady boli vložené do účtovníctva pod lomítkom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že správca musí podľa
zákona o konkurze v prípade zahraničných veriteľov osobne, každého veriteľa na meno informovať a
oznámiť mu, že bol vyhlásený konkurz, preto oznámila všetkým zahraničným obchodným partnerom
na meno túto skutočnosť, tak to bolo aj v prípade F. ktorý jej potvrdil, že žalovaný nemal zaplatenú
sezónu 2012, ale staré dlhy. K výpovedi L. uviedla, že svedok sa vyjadril, že ani nevie, kto spisoval

takéto vyjadrenie, ktoré podpísal, potvrdil síce, že žalovaný bol Prahe, ale nevedel presne kedy, či a
akým motorovým vozidlom.

Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.3.2015 uviedla, že potvrdenia od zahraničných
partnerov boli skutočne produkované počas súdnych konaní z dôvodu, že sa žalovaný bránil v rôznych

súdnych konaniach. Čo sa týka zákona o cestovných náhradách, na ktorý poukazovala žalobkyňa, tento
sa vzťahuje nielen na zamestnancov, ale aj na osoby zvolené a menované do orgánov právnických osôb
to znamená, že aj na žalovaného a v súlade s ust. § 35 ods.1 tohto cit. zákona mohli mu byť poskytnuté
náhrady ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty. K preukázaniu ciest
v spornom období v marci 2012 do Čiechm do Prahy poukázala na vyjadrenie L. na jeho ústnu výpoveď

v súdnom konaní 40C/92/2013, kde potvrdil, že v prvom polroku 2012 bol žalovaný opakovane v Prahe.
K príjmovému dokladu na sumu 10.000 EUR uviedla, že žalovaný disponuje príjmovým dokladom na
túto sumu zo dňa 21.1.2012, ktorým bola zaplatená táto suma a súčasne je tam uvedený účel.

Žalovaný na pojednávaní dňa 24.3.2015 uviedol, že žalobkyňa len spochybňuje vykonanie služobných

ciest, ale nepredkladá iné dôkazy o tom, že žalovaný tieto služobné cesty nevykonal, žalovaný na
ich preukázanie predložil súdu doklady od svojich obchodných partnerov, t.j. od L. a od bulharského
a gréckeho partnera. Poukázal na úmyselné konanie žalobkyne, keď mu neumožnila urobiť kópie
cestovných príkazov zo spisu.

Podľa písomného potvrdenia L. zo dňa 15.12.2014, žalovaný bol dňa 14.3.2012 na obhliadke jeho 3-
izbového bytu v Prahe , ktorý má slúžiť na ubytovanie hostí CK FENÍCIA s.r.o..

Podľa §47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len

na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 135a ods. 5, posledná veta Obchodného zákonníka ak je na majetok spoločnosti vyhlásený
konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.

Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s
odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie

tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých
spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.Podľa § 1 ods.1, písm.b.) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje
poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon
práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri

vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu
pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, 1)

b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak
je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.

Podľa § 1 ods.2, písm.b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje aj

poskytovanie náhrad osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie
sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a).

Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Okresný súd Košice I. Uznesením
č.k.30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012 (práv.25.9.2012) rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok

dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27 v Košiciach a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr.
Ingrid Kovalčukovú, ktorá si v súlade s §47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
uplatnila nárok voči žalovanému, čím mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne.

Žalovaný v spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. v čase pred vyhlásením konkurzu pôsobil ako konateľ

spoločnosti.

Na žalovaného sa teda vzťahuje právna úprava zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,
nakoľko bol v zmysle Obchodného zákonníka osobou menovanou do orgánov právnickej osoby (§ 1
ods.2, písm.b) (cit.zákona).

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa
tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia
tejto cesty.

Podľa §4 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa
odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom
ustanoveným týmto zákonom.

Podľa §7 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne

dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije
cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.

Podľa §7 ods.5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec
nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá

platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad").

Podľa §7 ods.10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ môže so
zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v

sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.Podľa §35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak tento zákon požaduje preukázanie
výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v ním uznanej
sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).

Z predloženého výdavkového pokladničného dokladu pod I. zo dňa 31.3.2012 ale aj zo zhodných
výpovedí účastníkov konania, mal súd preukázané, že spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. vyplatila dňa
31.3.2012 žalovanému sumu 1.979,91 EUR za účelom „cestovné 3/2012“.

Z účtovného programu, ktorý používala spoločnosť bolo zistené, že všetky výdavky za cestovné z
pokladne úpadcu boli zaúčtované len 5 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012
a do účtovníctva úpadcu boli zjavne vložené dodatočne, preto museli byť očíslované lomítkom a
dodatkovým číslom, aby mohli byť do pokladne pripnuté v neskoršom čase. Z uvedeného vyplýva, že
pokladničný doklad označený „X.o dňa 31.3.2012 znejúci na čiastku 1.979,91 EUR bol vyhotovený
dodatočne, pred podaním návrhu na konkurz. Tieto zistenia nenamietal ani samotný žalovaný.

AvšakonedôvodnostinákladovvzmyslespornéhovýdavkovéhodokladupodI.zodňa31.3.2012svedčí
ďalej skutočnosť, že v majetku spoločnosti bol evidovaný osobný automobil B. pričom žalovaný bez
preukázateľnej dohody so spoločnosťou mal použiť vlastné motorové vozidlo E. a to aj napriek tomu, že
ho cesta so služobným vozidlom mohla po odpočte DPH vyjsť „lacnejšie“. O nedôvodnosti nákladov zo

sporného výdavkového dokladu pod I. zo dňa 31.3.2012 svedčí aj zistenie, že v porovnaní s analýzou
účtovania za uplynulé obdobie, spoločnosť pri obdobnej činnosti v predošlých rokoch 2011 ani roku 2010
o takýchto služobných cestách vôbec neúčtovala.

Sporný výdavkový doklad poY. zo dňa 31.3.2012 vyznieva veľmi všeobecne a povrchne z hľadiska jeho

výpovednej hodnoty aj z dôvodu, že nie je krytý reálnymi dokladmi o ceste ako sú správy o vykonanej
ceste, záznamy z rokovaní, vyúčtovanie stravy, vyúčtovanie ubytovania, diaľničný poplatok, poplatok za
parkovanie, suma havarijného poistenia, cena pohonných látok sa dokladuje priloženým dokladom o
nákupe pohonných látok ako ostatné vedľajšie výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom pracovnej
cesty, ktoré musia byť presne vyúčtované z pobytu v zahraničí.

Zákon síce pripúšťa možnosť, že ak zamestnanec taký doklad nemá, môže zamestnávateľ v zmysle §
35 použiť cenu podľa vlastného zváženia, aj cenu obvyklú na trhu, ale je to pre potreby dokazovania
sťažená situácia. Toto riešenie by však prichádzalo do úvahy vtedy, keby súd vzal služobnú cestu za
skutočne zrealizovanú.

Spornou otázkou bolo, či služobné zahraničné cesty vyúčtované v tomto cestovnom prípade boli aj
skutočne zrealizované.

V rámci predkladania dôkazov v konaní žalovaný predložil súdu písomné potvrdenia od L., majiteľa

bytu v Prahe, ktorý mal potvrdiť, že žalovaný mal byť 14.3.2012 v Prahe, ďalej od generálneho riaditeľa
spoločnosti X. zo dňa 17.12.2014, ktorý na otázky žalovaného potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol
so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 27.3.2012 do 29.3.2012, kedy
spolu s C. chodili z PARALIE autom do jednotlivých letovísk na obhliadku ubytovacích zariadení a takisto
od zástupcu spoločnosti P. zo dňa 15.12.2014, ktorý na otázky žalovaného potvrdil, že sa osobne v

roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 7.3.2012 do
12.3.2012, kedy spolu s C. chodili na obhliadku ubytovacích zariadení.

Z týchto písomných potvrdení však nebolo jednoznačne a nesporne preukázané, že žalovaný sa v
rozpätí od 7.3.2012 ((21,00 h.) skutočne nachádzal na mieste cieľa Bulharsko-KITEN až do 11.3.2012,

kedy mal cestu ukončiť, ani že od 13.3.2012 (15,10 h.) sa nachádzal v Prahe v Českej republike až
do 14.3.2012, a ani to, že od 27.3.2012 (od 00,20 h.) sa nachádzal v Grécku, PARALII KATERINI
až do 30.3.2012 s motorovým vozidlom E., nakoľko tieto potvrdenia boli spochybnené samotnými
dotazovanými, keď napr. L. ktorý síce toto potvrdenie podpísal, ale nevedel, kto ho pripravil v tomto
texte, teda kto ho spísal. Je potrebné poukázať na to, že tieto potvrdenia potencionálnych obchodných

partnerov boli žalovaným produkované v rámci jednotlivých súdnych konaní, pričom ich žalovaný
modifikuje podľa priebehu jednotlivých súdnych konaní, napr. v konaní pod sp.zn.č.17C/15/2013
ohľadom potvrdenia L. súd konštatoval, že z neho nevyplýva, kedy bolo spísané a kedy sa presne
žalovaný v Prahe nachádzal, pričom už z potvrdenia L. v tomto konaní tieto predtým súdom vytýkanénedostatky boli odstránené a chýbajúce údaje boli dokonca zvýraznené tučným písmom, čo všetko na
ich dôveryhodnosti rozhodne nepridáva. Na dôveryhodnosti týchto potvrdení rozhodne nepridáva ani
to, že otázky boli vopred naformulované pre dotazované osoby žalovaným, teda ide „len“ o odpovede

na vopred naformulované otázky, bez akéhokoľvek osobného, upresňujúceho vyjadrenia dotazovaných
osôb.

S ohľadom na zistené skutočnosti, ako aj s ohľadom na širšie okolnosti prípadu, t.j. že zaúčtovanie
výdavkových pokladničných dokladov v celkovej čiastke 28.149,24 EUR malo za následok nulový

zostatok v pokladnici a teda bolo priamou príčinou úpadku spoločnosti a že okrem sporného dokladu
prejednávaného v tomto konaní žalovaný vyprodukoval ďalšie 4 problematické pokladničné doklady (.
zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR, pokladničný doklad X. zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61
EUR, pokladničný doklad X. zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR a pokladničný doklad X. zo dňa
31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EUR) súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci výkonu
svojej činnosti ako konateľa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. konal v rozpore s § 135a ods. 1

Obchodného zákonníka, kedy tým, že si vyúčtoval fiktívne služobné cesty nekonal s primeranou
odbornou starostlivosťou a súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čím spôsobil
zmenšenie majetku spoločnosti pre konkurzných veriteľov, preto je povinný žalobkyni zaplatiť sumu
1.908,61 EUR.

Podľa §369 ods.1 Obchodného zákonníka (v znení od 15. januára 2009) ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.

Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008) ktorým

sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy súd stanovil deň nasledujúci potom,
ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala, t.j. od 17.10.2012. O výške úroku z omeškania 8,75% ročne

súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 17.10.2012 vo výške
8,75% (0,75-základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).

Nakoľko žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9% ročne od 31.3.2012 do zaplatenia,
súd žalobu vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie
od 31.3.2012 do 16.10.2012 a vo výške 0,25% ročne z dlžnej sumy za celé žalované obdobie ako
nedôvodnú zamietol.

Podľa §137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa §151 ods.1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa §151 ods.5, prvá veta O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných
pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa §142 ods.3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia
záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Vzhľadom na to, že žalobkyňa mala neúspech iba v pomerne nepatrnej časti (t.j. v úroku z omeškania z
dlžnej sumy), priznal súd žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške a podľa výpočtu v súlade
s ďalej citovanými zákonnými ustanoveniami. Žalobca si náhradu trov konania vyčíslila prostredníctvom
právneho zástupcu dňa 26.3.2015 sumou 624,43 EUR za právne zastúpenie.

Trovy právneho zastúpenia súd priznal žalobkyni podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
v texte len vyhlášky).
Podľa §9 ods.1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto

vyhláška neustanovuje inak.

Podľa §10 ods.1 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura+ 9,96 eura za každých
aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa §16 ods.3 vyhlášky od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

Pri hodnote peňažnej pohľadávky 1.979,91 EUR (§10 ods.2 vyhl.) predstavuje hodnota jedného úkonu
právnej služby sumu 81,33 EUR, na základe čoho v súlade s §142 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu
trov konania za nasledujúce úkony právnej služby :
1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 3.11.2012,

2. písomné podanie na súd - žaloba dňa 16.11.2012,
3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odporu dňa 5.2.2013,
4. účasť na pojednávaní dňa 30.10.2014,
5. účasť na pojednávaní dňa 24.3.2015,
spolu : 406,55 EUR (5 x 81,33), plus režijný paušál podľa za rok 2012/15,26 EUR (2 x 7,63), za rok

2013/7,81 EUR, za rok 2014/8,04 EUR, za rok 2015/8,39 EUR, spolu 445,99 EUR.

Súd nepriznal žalobkyni náhradu za neúčelne vynaložené trovy za právne zastúpenie za :
- úkon „podanie na súd dňa 11.6.2013“- išlo o procesné vyjadrenie (nesúhlas s rozhodnutím bez
pojednávania),

- úkon „podanie na súd dňa 28.11.2013“- išlo o procesné vyjadrenie (žiadosť o vytýčenie pojednávania),
t.j. išlo o úkony advokáta podmienené priebehom súdneho konania, nie vyjadrenie vo veci samej.

Podľa §149 ods.1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe tohto ustanovenia súd zaviazal žalovaných k náhrade trov právneho zastúpenia v sume
445,99 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne a tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods.3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §251 ods.1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.