Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 38C/119/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112229647
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Centková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7112229647.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne JUDr. Ingrid Kovalčuková,

správca konkurznej podstaty úpadcu: CK FENÍCIA s.r.o., IČO: 36 698 598, so sídlom Mlynská 27
v Košiciach, sídlo kancelárie správcu: Štúrova 33, 040 01 Košice-Staré mesto, právne zastúpená
Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o., so sídlom Kukučínova 108/23, 040 01 Košice-
Juh, IČO: 47 232 439 proti žalovanému C., právne zastúpený JUDr. Frederika Birková- advokátka so
sídlom Brezová 10, 040 01 Košice o zaplatenie 1.979,91 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný z a p l a t i ť žalobkyni sumu 1.979,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z tejto sumy od 17.10.2012 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré žalovaný zaplatí na účet jej
právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. Štefan Prevozňák s.r.o. do troch dní od právoplatnosti
uznesenia, ktorým súd I. inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia
1.979,91 EUR s príslušenstvom, ako aj s náhradou trov konania s odôvodnením, že Uznesením
Okresného súdu Košice I pod č.k.:30K/3/2012 dňa 17.9.2012 zverejnením 24.9.2012 v OV pod č.. na
strane 92-94 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu CF FENÍCIA s.r.o. a súčasne bola za správcu

konkurznej podstaty úpadcu ustanovená žalobkyňa. Šetrením účtovných záznamov úpadcu žalobkyňa
zistila, že žalovaný si ako konateľ úpadcu výdavkovým dokladom č.X. zo dňa 31.3.2012 vyplatil cestovné
náklady vo výške 1.979,91 EUR, pričom tento výdaj s pokladňou úpadcu v prospech žalovaného
nie je zdokladovaný žiadnym relevantným dokladom preukazujúcim skutočné uskutočnenie pracovnej
cesty. Žalobkyňa opakovane vyzývala žalovaného o predloženie všetkých dokladov úpadcu, ktorými
žalovaný disponuje naposledy 26.9.2012, na čo žalovaný dňa 1.10.2012 vyhlásil, že žiadnymi inými
listinamitýkajúcimisaúpadcunedisponuje.Dňa4.10.2012žalobkyňaoznámilažalovanému,ževýdavok

z pokladne úpadcu uskutočnený výdavkovým pokladničným dokladom č.. zo dňa 31.3.2012 považuje za
vyššie uvedených dôvodov za fiktívny a ukracujúci veriteľov úpadcu a požiadala žalovaného o vydanie
tejto sumy do konkurznej podstaty. Žalovaný 18.10.2012 oznámil, že tento nárok žalobkyne neuznáva.
2. Tunajší súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 17Ro/596/2012-11 zo dňa 23.11.2012, ktorým uložil
žalovanému v celom rozsahu zaplatiť dlžnú žalovanú sumu.
3. Dňa 21.1.2013 žalovaný doručil súdu proti vydanému platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, že v
rámci podnikateľskej činnosti a k povahe k tejto činnosti pravidelne vykonával služobné cesty za účelom

obhliadky možných kapacít za účelom uzatvárania kontraktov s dodávateľmi. Žalobkyni v rámci účtovnej
dokumentácie predložil aj jednotlivé cestovné príkazy, preto výdavkový doklad I. zo dňa 31.1.2012
preukazuje jeho cesty do Bulharska a do Grécka, v ktorom si účtoval iba nutné náklady, neúčtoval si diéty
a ubytovanie t.j. účtoval menej ako povoľuje vyhláška, preto považuje tvrdenia žalobkyne o fiktívnomvyplatení nákladov za neodôvodnené, nepreukázané, preto navrhol, aby súd žalobu zamietol v plnom
rozsahu.
4. Žalobkyňa k odporu dňa 7.2.2013 poukázala na to, že doklad X. nie je zo dňa 31.1.2012 ale zo

dňa 31.3.2012 a tiež na to, že v žalobe netvrdí fiktívnosť vyplatenia nákladov (pretože vyplatení sumy
uvedenej na doklade nemá najmenšie pochybnosti), ale fiktívnosť výdavku ako takého, t.j. fiktívnosť
právneho dôvodu vyplatenia žalovanej sumy z pokladne úpadcu z toho dôvodu, že v pokladni úpadcu
sa síce nachádza žalovaným vyplnené tlačivo cestovného príkazu, avšak žalovaný k tomuto tlačivu
nedoložil jediný doklad, z ktorého by bolo možné usudzovať, že skutočne služobná cesta realizovaná,

t.j. doklad o nákupe pohonných hmôt, o úhrade diaľničných poplatkov, o úhrade ubytovania, stravy a
iných výdavkov, ktoré sú bežne pri takýchto cestách vynakladané. Rovnako sa pri cestovnom príkaze
nenachádza správa o služobnej ceste, z ktorej by bolo možné usudzovať o jej opodstatnenosti. Z
vyjadrenia ďalej vyplýva, že žalovaný si z pokladne úpadcu vyplatil na zjavne fiktívnych cestovných
náhradách sumu 8.913,71 EUR a to nasledovne:
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR

- pokladničný doklad X. zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61 EUR,
- pokladničný doklaY. zo dňa 31.3.2012 na čiastku 1.979,91 EUR,
- pokladničný doklad X.2 zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR,
- pokladničný doklad X.1 zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EUR
Všetky tieto výdavky za cestovné z pokladne úpadcu boli zaúčtované len 5 dní pred podaním návrhu

na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012 a do účtovníctva úpadcu boli zjavne vložené dodatočne, o
čom svedčí aj to, že všetky tieto doklady sú očíslované s lomítkom a dodatkovým číslom za nim.
Dodatočné vloženie týchto dokladov je zjavné aj z pokladne, keď je evidentné, že jednotlivé doklady boli
do nej pripnuté v neskoršom čase, ako ostatné doklady za dané účtovné obdobie. Použitie lomítka s
dodatkovým číslom bolo nevyhnutné, ak chcel žalovaný tieto doklady vložiť do pokladne, pretože úpadca

bol mesačným platcom DPH a prečíslovaním dokladov by musel prerobiť všetky daňové priznania k DPH
za celý rok a podať opravné daňové priznania. Navyše žalovaný nemal dôvod uskutočňovať tieto kvázi
služobné cesty cudzím vozidlom, keďže úpadca motorové vozidlo mal v majetku, platil zaňho leasing,
cestnú daň a navyše bol aj platcom DPH, preto DPH z pohonných hmôt a vôbec aj z iných výdavkov
súvisiacich so služobnou cestou by bola úpadcovi vrátená a celkovo by sa náklady nemohli vyšplhať do

žalovaným uplatňovaných cestovných náhrad vo výške takmer 9.000 EUR. V takomto prípade by ich
však musel zúčtovať v reálnom čase, keďže ako už bolo uvedené, úpadca bol mesačným platcom DPH.
O nedobromyseľnosti žalovaného svedčí jeho celkové správanie a konanie, ktoré žalovaný v súvislosti s
majetkom úpadcu realizoval v čase pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Z uvedeného dôvodu
žalobkyňa si s odkazom na ustanovenie § 458 ods. 2 OZ uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z

omeškania vo výške 9% už odo dňa, kedy žalovaný predmetný výber z pokladne úpadcu uskutočnil. V
zmysle citovaného ustanovenia totiž platí, že s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 4.6.2013 uviedol, že pravidelne vykonával služobné cesty každý
rokzaúčelomobhliadkynovýchkapacítazaúčelomuzatvoreniakontraktovsdodávateľmi.Dôvodom,že

vpredchádzajúcichrokochsatietoslužobnécestynikdeneobjavovalijelenten,žekaždúslužobnúcestu
takto vykonanú nedával do nákladov, aby neovplyvňovali zisk firmy, ale každý rok boli takýmto spôsobom
realizované služobné cesty za účelom, aby videl každý hotel, každú izbu a každú lokalitu, ktorú následne
dával do katalógu a ponúkal klientele. V uvedenom čase bol konateľom a aj spoločníkom v jednej osobe,
preto akým autom cestoval, bola jeho súkromná záležitosť. Uviedol, že na cestovných príkazoch je

uvedený konkrétny deň, konkrétne miesto, kde rokoval v Bulharsku a v Grécku, kde sa zúčastnil na
prehliadke kapacít a nie na prehliadke nejakých predmetov a konkrétny benefit zo služobnej cesty je
predsa zrejmý s charakteru cestovnej kancelárie, obhliadol všetky hotelové zariadenia, ktoré mali byť
klientom ponúkané a ktoré mali byť v septembri 2012 vybrané a následne mal byť s nimi podpísaný
kontrakt.

6. Dňa 4.2.2013 žalovaný požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Po vykonanom šetrení
súd Uznesením č.k.38C/119/2013-44 zo dňa 23.5.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v
Košiciach pod sp.zn. 5Co/271/2013-63 zo dňa 30.12.2013 rozhodol o neoslobodení žalovaného od
platenia súdnych poplatkov.
7. Dňa 24.3.2015 prvostupňový súd v spore rozhodol rozsudkom sp.zn.č. 38C/119/2013-116 tak, že

žalovaného zaviazal k úhrade sumy 1.979,91 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
z tejto sumy od 17.10.2012 do zaplatenia v prospech žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. S odôvodnením, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 31.3.2012
do zaplatenia, súd žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 31.3.2012 do 16.10.2012 avo výške 0,25% ročne z dlžnej sumy za celé žalované obdobie ako nedôvodnú v tejto časti zamietol.
Súčasnezaviazalžalovanéhoknáhradetrovprávnehozastúpeniavsume445,99EURnaúčetprávneho
zástupcu žalobkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Dňa 8.6.2017 súd II. inštancie rozhodol o odvolaní, ktoré podal žalovaný Uznesením pod sp. zn.č.
11Co/366/2015 - 258 tak, že zrušil rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v súvisiacom
výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v bode 14. uznesenia tým, že ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
bol odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom

rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016, t.j. v čase rozhodnutia súdu, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený
skutkovýstavaplikovalustanoveniasprávnychpredpisovatietoajsprávnevyložil,pričomnebolazistená
ani žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ďalej, v bode 16. a 17.
rozhodnutia uviedol, že žalovaný však v odvolacom konaní poukázal na nové skutočnosti - výsluch jeho

obchodných partnerov pred ich národnými súdmi v Grécku a v Bulharsku, konkrétne svedka U. cestovnej
kancelárie X. v Grécku a svedka F. cestovnej kancelárie I.. v Bulharsku pred svojimi národnými súdmi
v dňoch 19. novembra 2015 a 27. novembra 2015, ktorí boli Okresným súdom Košice I dožiadaní, aby
vypovedali ohľadne služobných ciest do Grécka a do Bulharska, z čoho je zrejmé, že títo svedkovia
vypovedali až po rozhodnutí súdu prvej inštancie o veci samej. Je preto nepochybné, že žalovaný

uvedený dôkaz súdu prvej inštancie nemohol predložiť do dňa jeho rozhodnutia o veci samej. Na základe
toho konštatoval, že podľa ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli žalovaným uplatnené.
9. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť, okrem iného, len vtedy, ak ich

odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
10. Žalovaný tieto dôkazy označil počas odvolacieho konania, preto tieto nové dôkazy boli v rámci
prípravy odvolania doručené žalobkyni dňa 11.2.2016, ku ktorým sa žalobkyňa písomne vyjadrila dňa
25.2.2016. Následne bolo toto vyjadrenie dourčené žalovanému dňa 30.11.2016, k čomu podal žalovaný
písomné stanovisko dňa 8.12.2016, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 15.12.2016. Na základe toho

súd skonštatoval, že označené dôkazy boli v spore vykonané ich doručením druhej strane sporu a
písomnými vyjadreniami k stanoviskám druhej strany sporu.
11. Vzhľadom na uvedené, súd spor opätovne posúdil a na pojednávaní dňa 6.3.2018 vyhlásil
dokazovanie za skončené.

S k u t k o v ý stav :
12. Uznesením č.k.30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.9.2012, súd
rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27 v Košiciach a za právcu
konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ingrid Kovalčukovú.
13. Podľa predloženého výdavkového pokladničného dokladu I. zo dňa 31.3.2012 spoločnosť CK

FENÍCIA s.r.o. vyplatila pre C. sumu 1.979,91 EUR za účelom „cestovné 3/2012“.
14. Dňa 4.10.2012 žalobkyňa oznámila žalovanému, že bola ustanovená do funkcie správcu konkurznej
podstaty CK FENÍCIA s.r.o. a tiež, že ekonomickou analýzou vykonanou nezávislým subjektom po
začatí konkurzného konania bolo zistené, že v roku 2012 boli ako spriaznenej osobe s úpadcom t.j.
ako jedinému spoločníkovi a konateľovi úpadcu vyplatené cestovné náklady v celkovej výške 8.913,71

EUR jednotlivými pokladničnými dokladmi, pričom tieto cestovné výdavky neboli podložené žiadnym
relevantnýmdokladompreukazujúcim,žecestybolivskutočnostirealizované. Ztohtodôvodužalobkyňa
odporovala právnym úkonom žalovaného, ktoré boli žalovanému ako osobe spriaznenej s úpadcom
vyplatené z jeho pokladne ako cestovné náhrady vo výške 8.913,71 EUR, nakoľko ide o ukracujúce
právne úkony podľa § 60 Zákona o konkurze. Súčasne vyzvala žalovaného, aby do 3 dní od doručenia

tejto výzvy sa písomne vyjadril, či uznáva správcom uplatnené právo v tejto sume a súčasne, aby do
troch dní odo dňa doručenia tejto výzvy vydal v prípade, že uznáva tento nárok to uplatnené právo, aby
vydal do konkurznej podstaty sumu 8.913,71 EUR. Podľa priloženej poštovej doručenky žalovaný túto
listinu proti podpisu prevzal do vlastných rúk 16.10.2012.
15. Listom zo dňa 18.10.2012 žalovaný oznámil žalobkyni, že neuznáva uplatnené nároky na vrátenie

finančnej hotovosti týkajúcej sa vyplatených cestovných dokladov.
16. Z písomného potvrdenia Generálneho riaditeľa X.. bez uvedenia dátumu, vyplýva, že v máji 2012
zinkasoval 950 EUR od pána U., ktorý tam bol na svojej pracovnej ceste a potvrdil aj to, že okrem tohtomal pán U. ďalšie štyri pracovné cesty do Paralie Katerini v priebehu roka 2012 za účelom obhliadky
ubytovacích kapacít a prípravy ponúk pre letnú sezónu 2013.
17. Na pojednávaní dňa 30.10.2014 žalobkyňa uviedla, po ustanovení do funkcie predbežného správcu

začalaskúmaťmajetkovépomeryúpadcuzúčtovnejdokumentácievlistinnejpodobeatakistozúčtovnej
dokumentácie v elektronickej podobe. Úpadca evidoval v pokladni sumu okolo 27.000 v hotovosti a
súčasne mal kontokorentný úver v Slovenskej sporiteľni vo výške okolo 30.000 EUR, žalovaný bol
štatutárnym orgánom spoločnosti a bol spoludlžníkom za tento úver. Napriek tomu, že v pokladni bol
vykazovaný takýto vysoký zostatok v hotovosti, hotovostných peňažných prostriedkov napriek tomu

relatívne v krátkych intervaloch pravidelne chodievalo do banky a vyberali sa peniaze v hotovosti.
Uvedená skutočnosť naznačovala, že stav v pokladni je podľa všetkého fiktívny, pretože keď niekto
má toľko peňazí v pokladni nemá dôvod chodiť zvyšovať náklady o bankové poplatky atď. Preto sa
začali podrobnejšie skúmať jednotlivé doklady, pričom sa zistilo, že z pokladne úpadcu len pár dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu bolo zaúčtovaných viacero výdavkov, ktoré však nespĺňali
náležitosti zákona najmä neboli podložené relevantnými listinami, preto poverila nezávislú ekonómku

panC.ú na analýzu účtovníctva, ktorá z programu, v ktorom bolo účtované u úpadcu zistila, že všetky
doklady z obdobia celého roka boli zaúčtované v jeden deň. Tejto skutočnosti zodpovedá okolnosť, že
práve tieto sporné doklady boli dokladané do pokladne a to pod číslom s lomítkom, čiže evidentne boli
dokladované dodatočne. Tak je to aj v doklade X. je to účtovný údaj, ale vo výdavkovom doklade chýbajú
nuly v poradovom čísle, je označený iba XX/X, keďže účtovnícky program priraďuje jednotlivé poradia

výdavkových pokladničných dokladov, takže sú v účtovníctve zoradené zaradom, okrem dokladu pod
číslom XX/X zo dňa 31.3.2012, ktorý tu bol založený dodatočne. Následne začala oslovovať prijímateľov
platieb, ktorí však nepotvrdili prijaté platby od žalovaného, ale boli spochybnené aj cestovné príkazy,
pretože úpadca napriek tomu, že v júni bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a ani za obdobie 6
rokov čo existoval nikdy nezúčtoval cestovné výdavky, zvlášť tie na sumu okolo 2.000 EUR a to každý

jeden mesiac, pričom stále sa jednalo v zásade o tie isté destinácie. Ďalší problém je, že úpadca, napriek
tomu mal vlastné motorové vozidlo a že bol platcom DPH, takže si mohol odrátať DPH a amortizáciu
vozidla, tak všetky cesty boli vykonané jeho súkromným vozidlom, a teda boli uplatňované náklady na
cudzie motorové vozidlo. Ďalšou významnou okolnosťou, ktorá svedčí o tom, že sa jedná o fiktívne
služobné cesty je to, že k cestovným príkazom neboli priložené žiadne doklady o tankovaní, o ubytovaní,

o parkovaní, o stravovaní z čoho by bolo zrejmé, že cesta bola zrealizovaná. Žalovaný nedokladal ani
žiadne správy zo služobných ciest, kde by sa vedelo s kým bolo rokované, kde, atď. Preto vyzvala
žalovaného, aby zdokladoval jednotlivé výdavky, žalovaný však vyhlásil, že žiadne iné doklady nemá.
Žalovaný po začatí konania zvyčajne dokladá rôzne dodatočne produkované listiny prostredníctvom
iných osôb, napr. cez konateľa spoločnosti X., ktorý na výzvu správcu na súčinnosť vôbec nereagoval.

Ďalej by som chcela doplniť, že boli pracovné cesty zo strany konateľa žalovaného vykazovaného
účelovo a vyprodukované poukazuje skutočnosť, že úpadca v roku 2012 predával zájazdy bulharskej
spoločnosti F. išlo o dlhodobú spoluprácu na základe čoho F. vyfakturoval žalovanému preddavok na
sezónu 2012. Táto faktúra nebola zaplatená, čo potvrdila a aj táto spoločnosť. Žalovaný napriek tomu,
že mal už vedomosť o tom, že napr. tieto zájazdy nebudú uspokojené, ponúkal tieto zájazdy záujemcov.

Platby riadne prijal a tieto potom vkladal na účet čím sa znižovala výška kontokorentného úveru. Faktúra
z20.1.2012,ktorúvyfakturovalaspoločnostiF.nebolazaplatenáarezerváciezáujemcovtýchtozájazdov
boli následne zrušené. K výdavkovému pokladničnému dokladu zo dňa 31.3.2012 pod čísloU. na sumu
1.971,91 EUR žalobkyňa uviedla, že podľa neho spochybnila vykonanie týchto služobných ciest, ako
aj ich vyúčtovanie, pretože v hypotetickom prípade, ak by aj žalovaný vykonal tieto služobné cesty

svojim služobným motorovým vozidlom, tak by celková suma náhrady za túto služobnú cestu bola ako
celková suma skutočných nákladov na zaplatené pohonné hmoty, ale aj to by musel doložiť doklady
o vykonaných týchto cestách a vo výške 734,04 EUR, mínus 20% sadzby DPH pretože žalovaný bol
platiteľom DPH.
18. Na pojednávaní dňa 30.10.2014 žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že nárok žalobkyne neuznáva,

nevie o akú služobnú cestu ide, podľa ktorého výdavkového dokladu, nepamätá si to s odstupom času a
správkyňa konkurznej podstaty úpadcu mu neumožnila nahliadnuť do dokladu. Po nahliadnutí do spisu
na výdavkový doklad I. uviedol, že suma 1.979,91 EUR bola vyúčtovaná výdavkovým pokladničným
dokladom na základe cestovného príkazu, ktorý má k dispozícii správkyňa. Ďalej uviedol, že podľa
vyúčtovania pracovnej cesty od 7.3. do 30.3.2012 tak ako sú uvedené, vykonal všetky tieto cesty riadne

tak, ako ich vyúčtoval, resp. použil som súkromné motorové vozidlo E.. Vyúčtovanie mu urobila jeho
sestra, ktorá mu pomáhala s účtovníctvom, preto rýchlo pred vyhlásením konkurzu potreboval vykonať
zaúčtovanie týchto služobných ciest, ona mu predložila vyúčtovanie pracovnej cesty, ktoré len podpísal
a odovzdal ekonómke, ktorá to takto zúčtovala. Čo sa týka tvrdenia, že som v pokladni mal okolo 25.000až 30.000 EUR, tak išlo o kontokorentný úver a nemal v hotovosti peniaze, tieto peniaze musel vrátiť.
V januári v roku 2012 musel zaúčtovať do Bulharska platbu 10.000 EUR a dopredu zaplatiť lietadlá,
platiť zálohy dopredu mesačne, preto je možné, že zostalo v pokladni v hotovosti 10.000 EUR nie

25.000 EUR. V čase, keď spoločnosť išla do konkurzu bol z kontokorentného úveru dlžný 4.000 EUR, z
ktorých potom zaplatil 2.000 EUR, a zostalo k zaplateniu 2.000 EUR. Dlh voči Slovenskej sporiteľni bol
skutočnosťou, pre ktorú šiel do konkurzu. V roku 2011 došlo k vytopeniu kancelárie, potom nasledovalo
sťahovanie na U., kde síce bolo celkom dobrá poloha, ale ovplyvnilo to aj výsledky nepriaznivo a objemy
sa nezvýšili, 26. júna po začiatku sezóny nemal dostatok finančných prostriedkov na účte, keď bol v

mínuseeštev kontokorentnomúvere,pretodalnávrhnavyhláseniekonkurzuspoločnosti.Kspoločnosti
F.Luviedol,ževšetkyzájazdybolizrušené,alemápotvrdeniarezerváciejednotlivýchubytovaníodapríla
do júna a teda tento kontrakt zo F.L zrušený do toho času nebol, až 19.6.2012 oznámil F., že kontrakt
pre malý počet klientov musí zrušiť, na základe čoho mu F.L dňa 20.6.2012 oznámil, že ruší všetky
rezervácie hotelov na sezónu 2012 a zrušil tento kontrakt. Uviedol, že má k dispozícii kópiu potvrdenia o
vyplatení zálohy za sezónu 2012 v sume 10.000 EUR, kde T. potvrdil vyplatenie tejto sumy na zájazdy do

Bulharska. Na otázku právneho zástupcu žalobkyne prečo podľa vyúčtovania služobných ciest 7.3.2012
napr. vykonal cestu z Košíc, sídlisko Ťahanovce do Bulharska s počtom najazdených 1300 km, pracovnú
cestu 26.3.2012 M.príjazd Grécko v počte najazdených km-1400, z čoho bola presne určená dĺžka trasy,
žalovaný uviedol, že toto je iba nepresný počet kilometrov, v skutočnosti sa tam uvádza menej, ako bolo
v skutočnosti odjazdených.

19. Podľa ekonomickej analýzy účtovníctva spoločnosti dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27, Košice
vypracovanej C. na základe poverenia žalobkyňou, bol na začiatku účtovného obdobia 2012 stav v
pokladnici 38.000 EUR, ktorý sa v rámci pohybu v pokladnici postupne znížil až na nulový zostatok.
V majetku spoločnosti bol zistený osobný automobil B. obstaraný leasingovou zmluvou pod I. zo dňa
14.7.2010 spoločnosťou ČSOB Leasing a.s. Bratislava, v mesiaci jún 2012 došlo k zmene subjektu

Leasingovej zmluvy. Ďalej z analýzy vyplýva, že pokladničné doklady sú v celkovej čiastke 28.149,24
EUR, pričom boli zistené problematické výplaty cestovných náhrad v celkovej výške 8.913,71 EUR a
zaúčtovanie týchto výdavkových pokladničných dokladov malo za následok nulový zostatok v pokladnici
v čase podania návrhu na konkurz. V bode 6 analýzy sa uvádza, že v priebehu roka 2012 boli vyúčtované
služobné cesty mesačne s cieľom cesty Bulharsko, Grécko, Česká republika-Praha, ktoré neboli

realizované služobným motorovým vozidlom, ktoré spoločnosť mala v majetku, ale motorovým vozidlom
E. (technický preukaz nebol priložený pri vyúčtovaniach). Každé vyúčtovanie nespĺňalo náležitosti,
nebola vydokladovaná ani cena pohonných hmôt, ani náklady súvisiace so služobnou cestou a pod.
Celkové výdaje na služobné cesty v roku 2012 realizované v hotovosti cez pokladnicu boli vo výške
8.913,71 EUR a to:

- pokladničný doklaY. zo dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.3.2012 na čiastku 1.979,91 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR
- pokladničný doklad X. zo dňa 31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EUR

Zo zisteného vyplynul záver, že spoločnosť v roku 2012 zaúčtovala cestovné náhrady v celkovej výške
8.913,71EURpričom,ichvyúčtovaniejevrozporesozákonomč.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradách
v znení § 10 v nadväzností na § 3 až § 9, spoločnosť pri obdobnej činnosti v predošlých rokoch, t.j. roku
2011 ani roku 2010 o takýchto služobných cestách vôbec neúčtovala.
20. Rozsudkom Okresného súdu Košice I pod sp.zn.č.17C/15/2013-105 zo dňa 29.7.2014 vo veci

žalobkyne voči žalovanému o zaplatenie dlžnej sumy podľa pokladničného dokladH.o dňa 30.4.2012
z rovnakého právneho dôvodu (vyúčtované služobné cesty v apríli 2012), súd zaviazal žalovaného k
zaplateniu sumy 1.235,61 EUR spolu s príslušenstvom. Žalovaný v uvedenom konaní sám vypovedal,
že sa rozhodol cesty zaúčtovať, aby sa vysporiadala pokladňa na nulový stav, aby bolo možné ísť
do konkurzu. Za 19 rokov uskutočnil veľa ciest do zahraničí i na Slovensku, a žiadnu nezaúčtoval do

nákladov, ale tieto už zaúčtoval, keďže vedel, že ide do bankrotu. K vyúčtovaniu nepredložil žiadne
doklady, nepredložil ich ani na výzvy správkyne úpadcu a dňa 1.10.2012 pred správkyňou vyhlásil, že
nemá vedomosť o tom, žeby disponoval inými listinami týkajúcimi sa úpadcu. Až v súdnom konaní
predložil písomné vyhlásenie L. z apríla 2012 a správu zo služobnej cesty zástupcu spoločnosti X. z
29.1.2014 s podnikateľským zámerom z mája 2012, nepredložil žiaden doklad o zakúpení pohonných

hmôt, nakoľko ich hneď zahodil, lebo vtedy ešte nevedel, že si bude účtovať cestovné, to sa rozhodol
zaúčtovať až tesne pred vstupom do konkurzu. Napriek uvedeným tvrdeniam bol dátum k povoleniu
cesty v cestovnom príkaze 2.4.2012, náhrada bola vyúčtovaná 25.4.2012 ( t.j. ešte pred skončením
cesty) a výdavkový pokladničný doklad (neštandardne očíslovaný ako 26/1) na vyplatenie predmetnéhocestovného je zo dňa 30.4.2012. V písomnom vyhlásení L. nie je uvedený presný dátum spísania
vyhlásenia ani presný dátum, kedy mal byť žalovaný v Prahe. V správe zo služobnej cesty zástupcu
spoločnosti X. z 29.1.2014 tento potvrdil, že žalovaný bol na služobnej ceste v termíne od 23.4.2012

do 28.4.2012, pričom z potvrdenia F. o hotovostnom výbere dňa 27.4.2012 mal súd za preukázané, že
v uvedený deň o 12.52 hod. žalovaný realizoval príjem sumy 350 EUR v hotovosti z účtu CK FENÍCIA
s.r.o., čo následne potvrdil žalovaný a uviedol aj, že majiteľ spoločnosti X., s ktorým sa dobre pozná,
mu potvrdil dátum tak, ako mu ho žalovaný telefonicky nadiktoval, pretože on si už presne nepamätal,
kedy tam žalovaný bol. Vzhľadom na nepresné údaje, ktoré žalovaný v konaní uvádzal, je zrejmé, že si

ani on presne nepamätal, že bol v apríli 2012 v Grécku. Súd vidí určité rozpory aj v tom, že vyhlásenie
L. je z mája 2012, v októbri 2012 žalovaný vyhlásil, že nemá vedomosť o iných listinách úpadcu, a
v súdnom konaní predložil uvedené potvrdenie, v ktorom L. výslovne uvádza, že žalovaný bol svojím
vlastným autom. Uvedené vyhlásenie sa preto javí tiež ako potvrdenie vystavené až dodatočne na
žiadosť žalovaného a podľa údajov ním nadiktovaných. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden doklad
o zaplatení stravy, či parkovania, ktoré by aspoň nepriamo potvrdzovali, že bol v danom čase na

služobných cestách v Prahe, či Grécku. Navyše, ako už bolo vyššie uvedené , z potvrdenia sporiteľne je
zrejmé, že žalovaný služobnú cestu nerealizoval v čase, ako je uvedený v cestovnom príkaze č. XXXX
XX.
21. Z predloženého Cestovného príkazu zo dňa 31.3.2012 súd zisťuje, že žalovaný mal v marci 2012
vykonať služobné cesty takto :

- dňa 7.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Bulharsko-KITEN, koniec
cesty dňa 11.3.2012,
- dňa 13.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Praha-Česká republika,
koniec cesty dňa 14.3.2012,
- dňa 26.3.2012 začiatok cesty Košice-Sídlisko Ťahanovce do miesta rokovania Grécko-PARALIA

KATERINI, koniec cesty dňa 30.3.2012,
pri použití motorového vozidla E.
22. Podľa Vyúčtovania pracovných ciest na hromadnom hárku zo dňa 31.3.2012, boli služobné cesty
vyúčtované takto :

Dátum: Odjazd - Príjazd Použitý Počet Sadzba Náhr. Celk. Upravené
v hod. dopr.prost. nájadz základ. za
km náhrady PHM
7.3.2012 Odjazd Košice-Síd,ŤAH 04:00 AUV 1300
Príjazd Bulharsko 21:00

11.3.2012 Odjazd Bulharsko 07:00 AUV 1300
12.3.2012 Príjazd Košice Síd.ŤAH 00.15 475,80 280,33 756,13 756,13
13.3.2012 Odjazd Košice-Síd.ŤAH 05:00 AUV 704
Príjazd-PRAHA-ČR 15:10
14.3.2012 Odjazd-PRAHA-ČR 18:00

15.3.2012 Príjazd- Košice-Síd.ŤAH 03:20 AUV 704 257,67 151,81 409,48 409,48
26.3.2012 Odjazd-Košice-Síd.ŤAH 04:00
27.3.2012 Príjazd-GRĚCKO 00:20 AUV 1400
29.3.2012 Odjazd-GRÉCKO 08:00
30.3.2012 Príjazd-Košice-Síd.ŤAH 03:20 AUV 1400 512,40 301,90 814,30 814,30

Doplatok - preplatok 1.979,91 EUR.
23.Ze-mailovejodpovedeT.(zástupcuspoločnostiF.adresovanejžalobkynizodňa12.10.2012vyplýva,
že suma 10.000 EUR nebola v žiadnom prípade spojená so zmluvou pre sezónu 2012 medzi CK
FENÍCIA a F., ale išlo o zaplatenie rôznych súm, ktoré CK FENÍCIA dlhovala z minulých sezón a ak
chcela mať CK FENÍCIA podpísanú zmluvu pre rok 2012 musela najprv zaplatiť staré záväzky. Ďalej

uvádza, že nakoľko sumy z faktúr No1 a No2 neboli zaplatené zo strany CK FENÍCIA, tak zmluvy na
sezónu 2012 boli vyhlásené za neplatné (zrušené).
24. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 30.12.2014 uviedol, že podľa vypísaného
cestovného príkazu CK FENÍCIA s.r.o. číslo XX/X zo dňa 31.3.2012 použil vlastné vozidlo E. a vo
veci účtovného dokladu o kúpe PHM upozornil, že pri absencii dokladu o kúpe PHM nie je možné ho

považovať za rigorózny doklad a jeho existenciu možno preukázať inak, s odkazom na § 7 ods. 5 zák.č.
283/2002 Z.z., t.j. ak zamestnanec nepreukáže výdavky, môže mu ich zamestnávateľ poskytnúť v ním
uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty.25. Na písomné otázky žalovaného generálny riaditeľ spoločnosti X. dňa 17.12.2014 (podpísané v
Grécku PARALII dňa 17.12.2014) potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho
služobnej ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 27.3.2012 do 29.3.2012, kedy spolu s C. chodili z

PARALIE autom do jednotlivých letovísk na obhliadku ubytovacích zariadení.
26. Rovnako, na písomné otázky žalovaného zástupca spoločnosti (podľa pečiatky) P. 15.12.2014
potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA,
a to v dňoch 7.3.2012 do 12.3.2012, kedy spolu s C. chodili na obhliadku ubytovacích zariadení.
27. Na pojednávaní dňa 24.3.2015 žalobkyňa uviedla, že žalovaný do konania predložil dôkaz s

„pomyselnými“, nie reálnymi obchodnými partnermi X. a s tým Bulharom, ide o účelovo vyhotovené
listiny, čo potvrdil v iných konaniach. Čo sa týka na spolupráce so spoločnosťou F., tak, s touto
spoločnosťou nikdy v minulosti žiadna kooperácia zo strany žalovaného nebola. Žalovaný v súvislosti
so zákonom o cestovných náhradách nebol vo vzťahu k úpadcovi v pracovno-právnom vzťahu, ale bol
jeho konateľom a teda mal pracovať a riešiť veci s náležitou starostlivosťou a odbornosťou, preto mal
riadne predložiť doklady na preukázanie ciest, ďalej mala spoločnosť vlastné motorové vozidlo, tak mal

uprednostniť použitie motorového vozidla, ktoré mala spoločnosť v majetku.
28. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 24.3.2015 uviedla, že potvrdenia od
zahraničných partnerov boli produkované počas súdnych konaní z dôvodu, že sa žalovaný bránil
v rôznych súdnych konaniach. Čo sa týka zákona o cestovných náhradách, na ktorý poukazovala
žalobkyňa, tento sa vzťahuje nielen na zamestnancov, ale aj na osoby zvolené a menované do orgánov

právnických osôb to znamená, že aj na žalovaného a v súlade s ust. § 35 ods.1 tohto cit. zákona mohli
mu byť poskytnuté náhrady ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty. K
preukázaniu ciest v spornom období v marci 2012 do Čiechm do Prahy poukázala na vyjadrenie L. na
jeho ústnu výpoveď v súdnom konaní 40C/92/2013, kde potvrdil, že v prvom polroku 2012 bol žalovaný
opakovane v Prahe. K príjmovému dokladu na sumu 10.000 EUR uviedla, že žalovaný disponuje

príjmovým dokladom na túto sumu zo dňa 21.1.2012, ktorým bola zaplatená táto suma a súčasne je
tam uvedený účel.
29. Podľa písomného potvrdenia L. zo dňa 15.12.2014, žalovaný bol dňa 14.3.2012 na obhliadke jeho
3-izbového bytu v Prahe , ktorý má slúžiť na ubytovanie hostí CK FENÍCIA s.r.o..
30. Z výpovede svedka U. z cestovnej kancelárie X. v Grécku dňa 19.11.2015 vyplýva, že so žalovaným

sa stretol veľa krát, súviselo to s povahou ich práce, žalovaný prichádzal a on mu ukazoval byty,
domy, vyberal, uzatvárali zmluvy na nasledujúci rok a na základe zmluvy spolupracovali každú sezónu.
Žalovaný prichádzal na konci sezóny v septembri, aby spolu uzavreli predchádzajúci rok spolupráce a
ak chcel, vyberal nejaké nové domy, byty alebo rušil niektoré z tých, čo predtým vybral. Svedok chodil na
Slovensko koncom októbra a stretával sa so žalovaným, aj s inými cestovnými kanceláriami, s ktorými

spolupracoval. So žalovaným sa stretol aj počas roka 2012, kedy prišiel 4 alebo 5 krát, prvýkrát vo
februári a posledný krát v máji, kedy mu poukazoval nové domy vo všetkých lokalitách začínajúc od
lokality Kalamonas až do lokality Paralia Korinou, počas toho a kvôli veľmi dobrým vzťahom, ktoré spolu
mali na základe ich spolupráce, bol žalovaný ubytovaný u neho.
31. Z výpovede svedka F. z cestovnej kancelárie I. v Bulharsku zo dňa 27.11.2015 vyplýva, že

spolupracoval so žalovaným a jeho firmou Fenícia s.r.o. v oblasti služieb pre turistov dovolenkujúcich
v Bulharsku a poskytovaní pomoci žalovanému pri výbere hotelov, v ktorých boli ubytovaní klienti
počas nasledujúcich dovolenkových období. Uviedol, že má obchodnú spoluprácu s iným slovenským
partnerom „Z., ktorá má autobusový park - turistické autobusy, ktorými zabezpečuje dopravu do
Bulharskej republiky na Čiernomorské pobrežie. Firma Fenícia s.r.o. kúpila od firmQ. 20 miest v

autobusoch patriacich firme Z., z Košíc na rôzne miesta regiónu mesta Burgas. So žalovaným sa osobne
zoznámili v roku 2011, odkedy začal poskytovať služby pre jeho turistov najprv v Pomorii, neskôr aj
na Slnečnom pobreží, v Sozopole, Kitene a v Primorsku. V roku 2012 sa osobne stretol so žalovaným
v súvislosti s vykonávaním uvedených prác 4 - krát, v januári od 5.1. do 8.1.2012, ďalej od 19.1. do
21.1.2012, v marci od 8.3. do 11.3.2012 a posledné stretnutie sa uskutočnilo počas mája 2012, bolo

dvojdňové, presný dátum si svedok nepamätal. V uvedenom čase počas dňa vykonávali návštevy
stredísk za účelom výberu hotelov, v ktorých ubytuje svojich turistov a večer sa vracali späť do mesta
Pomorie.

Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia :

32. Podľa §47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súdne a iné konania, ktoré sa
týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len
na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu
príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.33. Podľa § 135a ods. 5, posledná veta Obchodného zákonníka ak je na majetok spoločnosti vyhlásený
konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľom správca konkurznej podstaty.
34. Podľa § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s

odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú
povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie
tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej
spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých

spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
35. Podľa § 1 ods.1, písm.b.) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje
poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon
práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, pri vyslaní do členského štátu Európskej únie, pri
vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu

pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska a späť
a) zamestnancom v pracovnom pomere alebo v štátnozamestnaneckom pomere, ak osobitný predpis
neustanovuje inak, 1)
b) členom družstiev, ak podľa stanov podmienkou členstva je aj pracovný vzťah,
c) fyzickým osobám činným na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ak

je to v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnuté,
d) osobám, o ktorých to ustanovuje tento zákon.
36. Podľa § 1 ods.2, písm.b) zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách tento zákon upravuje aj
poskytovanie náhrad osobám, ktoré sú vymenované alebo zvolené do orgánov právnickej osoby a nie
sú k právnickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak im nie sú poskytované náhrady podľa písmena a).

37. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa
tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia
tejto cesty.
38. Podľa §4 ods.2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách preukazovanie výdavkov podľa
odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, ak zamestnávateľ uzná výdavky zamestnancovi iným spôsobom

ustanoveným týmto zákonom.
39. Podľa §7 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne
dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného
motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy
(ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije

cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije.
40. Podľa §7 ods.5 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len "doklad o kúpe"). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
"štatistický úrad").
41. Podľa §7 ods.10 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách zamestnávateľ môže so
zamestnancom písomne dohodnúť poskytovanie náhrady za použitie cestného motorového vozidla v

sume zodpovedajúcej cene cestovného lístka pravidelnej verejnej dopravy.
42. Podľa §35 ods.1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách ak tento zákon požaduje
preukázanie výdavkov a zamestnanec ich nepreukáže, môže mu zamestnávateľ poskytnúť náhrady v
ním uznanej sume s prihliadnutím na určené podmienky pracovnej cesty (§ 3).
43. Podľa §369 ods.1 Obchodného zákonníka (v znení od 15. januára 2009) ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

44. Podľa 517 ods.1., prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.45. Podľa ods.2 cit. zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku ustanovuje vykonávací predpis.

46. Podľa §3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.586/2008 Z.z. (z 26. novembra 2008) ktorým
sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

47. Podľa §563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

P r á v n y záver :
48. Na žalovaného sa teda vzťahuje právna úprava zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách,

nakoľko bol v zmysle Obchodného zákonníka osobou menovanou do orgánov právnickej osoby (§ 1
ods.2, písm.b) (cit.zákona).
49. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Okresný súd Košice I. Uznesením
č.k.30K/3/2012-139 zo dňa 17.9.2012 (práv.25.9.2012) rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok
dlžníka CK FENÍCIA s.r.o. Mlynská 27 v Košiciach a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr.

Ingrid Kovalčukovú, ktorá si v súlade s §47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
uplatnila nárok voči žalovanému, čím mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne.
50. Žalovaný v spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. v čase pred vyhlásením konkurzu pôsobil ako konateľ
spoločnosti.
51. Z predloženého výdavkového pokladničného dokladu pod I. zo dňa 31.3.2012 ale aj zo zhodných

výpovedí účastníkov konania, mal súd preukázané, že spoločnosť CK FENÍCIA s.r.o. vyplatila dňa
31.3.2012 žalovanému sumu 1.979,91 EUR za účelom „cestovné 3/2012“.
52. Z účtovného programu, ktorý používala spoločnosť bolo zistené, že všetky výdavky za cestovné z
pokladne úpadcu boli zaúčtované len 5 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, t.j. 14.6.2012
a do účtovníctva úpadcu boli zjavne vložené dodatočne, preto museli byť očíslované lomítkom a

dodatkovým číslom, aby mohli byť do pokladne pripnuté v neskoršom čase. Z uvedeného vyplýva, že
pokladničný doklad označený „.1“ zo dňa 31.3.2012 znejúci na čiastku 1.979,91 EUR bol vyhotovený
dodatočne, pred podaním návrhu na konkurz. Tieto zistenia nenamietal ani samotný žalovaný.
53. Avšak o nedôvodnosti nákladov v zmysle sporného výdavkového dokladu pod I.1 zo dňa 31.3.2012
svedčí ďalej skutočnosť, že v majetku spoločnosti bol evidovaný osobný automobil B. pričom žalovaný

bez preukázateľnej dohody so spoločnosťou mal použiť vlastné motorové vozidlo E., a to aj napriek
tomu, že ho cesta so služobným vozidlom mohla po odpočte DPH vyjsť „lacnejšie“. O nedôvodnosti
nákladov zo sporného výdavkového dokladu pod I. zo dňa 31.3.2012 svedčí aj zistenie, že v porovnaní
s analýzou účtovania za uplynulé obdobie, spoločnosť pri obdobnej činnosti v predošlých rokoch 2011
ani roku 2010 o takýchto služobných cestách vôbec neúčtovala.

54. Sporný výdavkový doklad pod I. zo dňa 31.3.2012 vyznieva veľmi všeobecne a povrchne z hľadiska
jehovýpovednejhodnotyajzdôvodu,ženiejekrytýreálnymidokladmiocesteakosúsprávyovykonanej
ceste, záznamy z rokovaní, vyúčtovanie stravy, vyúčtovanie ubytovania, diaľničný poplatok, poplatok za
parkovanie, suma havarijného poistenia, cena pohonných látok sa dokladuje priloženým dokladom o
nákupe pohonných látok ako ostatné vedľajšie výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom pracovnej

cesty, ktoré musia byť presne vyúčtované z pobytu v zahraničí.
55. Zákon síce pripúšťa možnosť, že ak zamestnanec taký doklad nemá, môže zamestnávateľ v zmysle
§ 35 použiť cenu podľa vlastného zváženia, aj cenu obvyklú na trhu, ale je to pre potreby dokazovania
sťažená situácia. Toto riešenie by však prichádzalo do úvahy vtedy, keby súd vzal služobnú cestu za
skutočne zrealizovanú.

56. Spornou otázkou bolo, či služobné zahraničné cesty vyúčtované v tomto cestovnom prípade boli aj
skutočne zrealizované.
57.VrámcipredkladaniadôkazovvkonanížalovanýpredložilsúdupísomnépotvrdeniaodJUY.,majiteľa
bytu v Prahe, ktorý mal potvrdiť, že žalovaný mal byť 14.3.2012 v Prahe, ďalej od generálneho riaditeľa
spoločnostC. zo dňa 17.12.2014, ktorý na otázky žalovaného potvrdil, že sa osobne v roku 2012 stretol

so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 27.3.2012 do 29.3.2012, kedy
spolu s C. chodili z PARALIE autom do jednotlivých letovísk na obhliadku ubytovacích zariadení a takisto
od zástupcu spoločnosti P. zo dňa 15.12.2014, ktorý na otázky žalovaného potvrdil, že sa osobne vroku 2012 stretol so žalovaným pri jeho služobnej ceste do Grécka PARALIA, a to v dňoch 7.3.2012 do
12.3.2012, kedy spolu s C. chodili na obhliadku ubytovacích zariadení.
58. Z týchto písomných potvrdení však nebolo jednoznačne a nesporne preukázané, že žalovaný sa v

rozpätí od 7.3.2012 ((21,00 h.) skutočne nachádzal na mieste cieľa Bulharsko-KITEN až do 11.3.2012,
kedy mal cestu ukončiť, ani že od 13.3.2012 (15,10 h.) sa nachádzal v Prahe v Českej republike až
do 14.3.2012, a ani to, že od 27.3.2012 (od 00,20 h.) sa nachádzal v Grécku, PARALII KATERINI
až do 30.3.2012 s motorovým vozidlom E. nakoľko tieto potvrdenia boli spochybnené samotnými
dotazovanými, keď napr. L., ktorý síce toto potvrdenie podpísal, ale nevedel, kto ho pripravil v tomto

texte, teda kto ho spísal. Je potrebné poukázať na to, že tieto potvrdenia potencionálnych obchodných
partnerov boli žalovaným produkované v rámci jednotlivých súdnych konaní, pričom ich žalovaný
modifikuje podľa priebehu jednotlivých súdnych konaní, napr. v konaní pod sp.zn.č.17C/15/2013
ohľadom potvrdenia L. súd konštatoval, že z neho nevyplýva, kedy bolo spísané a kedy sa presne
žalovaný v Prahe nachádzal, pričom už z potvrdenia L.a v tomto konaní tieto predtým súdom vytýkané
nedostatky boli odstránené a chýbajúce údaje boli dokonca zvýraznené tučným písmom, čo všetko na

ich dôveryhodnosti rozhodne nepridáva. Na dôveryhodnosti týchto potvrdení rozhodne nepridáva ani
to, že otázky boli vopred naformulované pre dotazované osoby žalovaným, teda ide „len“ o odpovede
na vopred naformulované otázky, bez akéhokoľvek osobného, upresňujúceho vyjadrenia dotazovaných
osôb.
59. Na tomto mieste súd považuje za potrebné uviesť, že žalovaný žiadnym spôsobom neodôvodnil a

nepreukázal skutočnosť vyplývajúcu z ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP a to, že nové dôkazy nemohol
použiť do času vyhlásenia uznesenia, ktorým súd I. inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené.
Žalovaný neodôvodnil, prečo takého dôkazy nenavrhol vykonať v tomto spore do uvedeného času,
pričom zo strany súdu, ale ani zo strany žalobkyne neexistovala žiadna prekážka, ktorá by mu v podaní
takéhoto návrhu bránila. Naopak, po poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O.s.p. dňa 24.3.2015 žalovaný

uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
60. Napriek tomu, však po posúdení obsahu nových listinných dôkazov, ktoré predložil žalovaný až v
odvolacom konaní, t.j. zo svedeckej výpovede svedka U. z cestovnej kancelárie X. v Grécku vykonanej
dňa 19.11.2015 pred národným súdom v Grécku, ako aj zo výpovede svedka F. z cestovnej kancelárie
I. v Bulharsku vykonanej dňa 27.11.2015 súd dospel k záveru, že z týchto dôkazov nevyplývajú žiadne

nové a iné relevantné skutočnosti, ktoré by už súdu neboli známe z dôkazov produkovaných žalovaným
v priebehu súdneho sporu, a ktoré už vzal súd do úvahy pri vyhodnotení zisteného skutkového stavu v
čase rozhodnutia súdu I. stupňa dňa 24.3.2015.
61. S ohľadom na zistené skutočnosti, ako aj s ohľadom na širšie okolnosti prípadu, t.j. že zaúčtovanie
výdavkových pokladničných dokladov v celkovej čiastke 28.149,24 EUR malo za následok nulový

zostatok v pokladnici a teda bolo priamou príčinou úpadku spoločnosti a že okrem sporného dokladu
prejedávaného v tomto spore žalovaný vyprodukoval ďalšie 4 problematické pokladničné doklady (. zo
dňa 31.1.2012 na čiastku 1.914,42 EUR, pokladničný doklad X. zo dňa 29.2.2012 na čiastku 1.908,61
EUR, pokladničný doklad X. zo dňa 30.4.2012 na čiastku 1.235,61 EUR a pokladničný doklad X. zo dňa
31.5.2012 na čiastku 1.875,06 EUR) súd dospel k záveru, že žalovaný v rámci výkonu svojej činnosti

ako konateľa spoločnosti CK FENÍCIA s.r.o. konal v rozpore s § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka,
kedy tým, že si vyúčtoval fiktívne služobné cesty nekonal s primeranou odbornou starostlivosťou a
súčasne aj v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, čím spôsobil zmenšenie majetku spoločnosti
pre konkurzných veriteľov, preto je povinný žalobkyni zaplatiť sumu 1.908,61 EUR.
62. Spolu s istinou je dôvodný nárok žalobkyne aj na zaplatenie príslušenstva v rozsahu nad rámec

súdom už právoplatne zamietnutého (o zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 31.3.2012 do
16.10.2012 a vo výške 0,25% ročne z dlžnej sumy za celé žalované obdobie), t.j. o zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 8,75% ročne z tejto sumy od 17.10.2012 do zaplatenia.
63. Za počiatok omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy súd stanovil deň nasledujúci potom,
ako ho o plnenie žalobkyňa požiadala, t.j. od 17.10.2012. O výške úroku z omeškania 8,75% ročne

súd rozhodol v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa ktorého výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola ku dňu 17.10.2012 vo výške
8,75% (0,75-základná úroková sadzba ECB + 8 percentuálnych bodov).
64. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

T r o v y konania :65. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
66. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
68. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 CSP) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %, nakoľko bola v spore o zaplatenie istiny v celom rozsahu úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice

I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Podľa ust. § 365 ods.1 CSP odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods.3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).