Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315200376
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315200376.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcov: 1. O. G., rod. Y.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/XXX, XXX XX E., 2. S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/
XXX, XXX XX E., obaja zastúpení JUDr. Martinou Gecákovou, advokátkou, AK Třebíčska 12, 066 01
Humenné, proti žalovaným: 1. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX E., 2. S. Z. G.,
nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, o
určenie neplatnosti listiny o vydedení, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že dôvod vydedenia žalobcov ich matkou O. G., zomrelou dňa XX.XX.XXXX podľa
ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, uvedený v listine o vydedení spísanej vo

forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Z.. I. O. dňa 02.08.2011 pod č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/
XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, nie je daný.

Žalobu vo zvyšnej časti súd z a m i e t a.

Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 14.01.2015 voči žalovaným domáhali vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že dôvod vydedenia žalobcov ich matkou O. G., zomrelou dňa

XX.XX.XXXX, podľa ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka uvedením v listine o
vydedením, spísanej vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Z.. I. O. dňa 2.8.2011 pod č. J.
XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX nie je daný a zároveň, že súd určuje, že
listina o vydedením spísaná vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade Z.. I. O. dňa 2.8.2011 pod
č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX je neplatná. Zároveň sa domáhali
určenia, že žalobcovia O. G., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a S. Y., nar. XX.X.XXXX sú dedičmi po poručiteľke
O. G., zomrelej dňa XX.X.XXXX. Zároveň žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania.

Podanie žaloby odôvodnili tým, že sú deťmi zosnulej poručiteľky O. G., rod. Š.. Dňa 20.12.2013
sa zúčastnili dedičského konania, kde sa dozvedeli, že ich matka ich vydedila z dôvodu, že o ňu
neprejavovali opravdivý záujem. Žiaden dokument však neobdŕžali a následne im dňa 23.04.2014 bolo
doručené uznesenie Okresného súdu Humenné sp. zn. 11D/350/13 zo dňa 08.04.2014, voči ktorému v
zákonnej lehote podali odvolanie. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 18Cod/3/2014 odvolaním
napadnuté uznesenie zrušil.

V konaní o dedičstve po nebohej matke popierajú ako zákonní dedičia existenciu dôvodu vydedenia.
Majú za to, že dôvod vydedenia uvedený v predmetnej listine o vydedení nie je daný, keďže o nebohú
matku sa zaujímali a prejavovali o ňu záujem. Po tragickej nehode v roku 2013 bola žalobkyňa v 1.rade spolu s tetami, teda sestrami nebohej, navštíviť svoju matku v anglickej nemocnici, kde ležala
v kóme, a to za peniaze, ktoré na tento účel poslala S. E.Č., žijúca v USA. Zúčastnili sa aj pohrebu
matky, ktorý sa konal v obci Q., okr. S., pričom o vydedení sa dozvedeli až v decembri 2013. Poručiteľka

odišla do zahraničia ešte v roku 2004 najprv za prácou a následne sa v Anglicku trvalo usadilo a znova
sa vydala. Nikdy sa od poručiteľky nedozvedeli na akej adrese sa v zahraničí zdržiava. Spočiatku si
naivne mysleli, že nebohá matka ich pozve na návštevu, na výlet, čo sa však nikdy nestalo. Aj po
odsťahovaní poručiteľky do zahraničia sa zakaždým, keď prišla na Slovensko, čo bolo raz ročne, stretli
a udržiavali spolu telefonicky kontakt. K narušeniu vzájomných vzťahov prispeli problémy s neplnením

vyživovacej povinnosti zo strany zomrelej matky a následne podanie návrhu na zvýšenie výživného,
nakoľko žalobca v 2. rade pokračoval v štúdiu. Už sa môžu len domnievať, že novej rodine sa zrejme
nepáčilo, že poručiteľka mala posielať peniaze na výživné. Pravdepodobne bola aj predmetná listina o
vydedení spísaná v čase, keď sa poručiteľka zúčastnila konania o zvýšenie výživného, vedeného na
Okresnom súde Humenné.

Za negatívne správanie sa potomkov v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať domáhanie sa
plnenia vyživovacej povinnosti. Majú za to, že o neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku ako
dôvodu vydedenia v tomto prípade nemožno hovoriť, nakoľko samotná poručiteľka s nimi postupne
prerušila kontakty. Poručiteľka ich postupne prestávala telefonicky kontaktovať a oni nemali peniaze, aby
mohli volať do Anglicka. Nemožno teda opomenúť ani konkrétne možnosti potomkov prejavovať záujme

o poručiteľku, vzdialenosť, náklady na telefonáty do zahraničia, neznáma adresa v zahraničí. Potomkov
v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku bránili aj tieto vyššie uvedené objektívne okolností, a
preto zo strany potomkov ide o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.

Domnievajú sa, že pod vplyvom manžela Z. G. bola nebohá matka nútená postupne obmedziť a prerušiť

kontakty s nimi, pričom maloletý S. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, nemá vedomosť o existencii starších
nevlastných súrodencov, dodnes mu to zatajujú a vysvetľujú, že O. je jeho teta a S. je jeho ujo. Pri
náhodnom stretnutí pred poliklinikou E. bolo jednoznačné vidieť, že matka sa s nimi chce rozprávať, ale
v prítomnosti manžela a maloletého syna nemohla.

Za tohto skutkového stavu potomkovia nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia,
keď situáciu, že o poručiteľku nemali opravdivo prejavovať záujem spôsobila v značnej miere sama
poručiteľka tým, že sa znovu vydala a na nátlak manžela sa snažila prerušiť kontakty s nimi.

Aby bol daný zákonný dôvod vydedenia muselo by ísť o taký nezáujem, ktorý by bol trvalý a v dôsledku

ktorého by potomkovia neprejavovali voči poručiteľke ani minimálny záujem o jej život, zdravie, čo však
nie je daný prípad, preto za týchto okolností nebolo možné platne vydediť neopomenuteľných dedičov.
Poukazujú na skutočnosť, že ich nebohá matka napísala listinu o vydedení vo veku XX rokov, pričom
nemalazdravotnáproblémyazahynulavdôsledkutragickejnehody.Tedajezarážajúce,ževtakmladom
vekupristúpilaktakvážnemurozhodnutiu,čolenpotvrdzujeichmienku,žekvydedeniudošlozaúčelom,

aby sa formálne prerušil kontakt poručiteľky s pôvodnou rodinou.

Pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu uvedeného § 469 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa
ustálenej judikatúry súdov treba otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný záujem,
ktorý by ako potom prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolností prípadu a z aspektu

dobrýchmravov.Jednýmzhľadísk,ktorétrebapritomtodôvodevždyskúmaťjeto,čipotomokporučiteľa
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
Teda, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stojí a ak ho nezáujem
potomka osobne citovo dotýka, ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do úvahy v situácii, keď mu je

tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám a podstatne prispel.

V ďalšom žalobcovia poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/239/2009 zo dňa
24.02.2010.

2. Žalovaný v 1. rade a kolízny opatrovník žalovaného v 2. rade s podanou žalobou nesúhlasili a žiadali
ju zamietnuť.3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dokladmi predloženými v konaní a to listinou o vydedení,
uznesenia Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. EX 51/2009 zo dňa 28.10.2009, zápisnicou z
výsluchu žalovaného v 1. rade, výpoveďami strán sporu, výpoveďami svedkov a zistil tento skutkový

stav veci:

4. Dňa 02.08.2011 bola na Notárskom úrade v Humennom pred notárom Z.. I. O. spísaná notárska
zápisnica č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXX/XXXX, z ktorej vyplýva, že
účastníčka závetu podľa jej vyhlásenia spôsobilá na právne úkony, a to O. G., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX

požiadala, aby do notárskej zápisnice notár pojal jej nasledovnú listinu o vydedení: Dolupodpísaná
O. G., rod. Š., pre prípad smrti vydeďuje zo všetkého svojho majetku svojho syna S. Y., rod. Y., nar.
XX.XX.XXXX a svoju dcéru O. G., rod. Y., nar. XX.X.XXXX a všetkých ich potomkov, a to z týchto
dôvodov, že v zmysle ustanovení § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, o ňu ako o poručiteľku
trvale neprejavujú opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Od augusta 2009, kedy
uzavrela druhé manželstvo so svojím terajším manželom, jej obidve deti S. Y. a O. G. s ňou prestali

komunikovať. Obidvaja jej oznámili, že sa s ňou nechcú stretávať, nechcú s ňou udržiavať žiadne
kontakty a nemá ich kontaktovať ani ona. Napriek jej úsiliu jej deti o ňu neprejavujú žiaden záujem. Jej
dcéra O. G. sa medzitým vydala, narodilo sa jej dieťa a tieto tak závažné životné situácie jej ako vlastnej
matke vôbec neoznámila. Taktiež obidve jej deti sa nijakým spôsobom nezaujímajú o ňu, nezaujímajú sa
o jej zdravotný stav, aj keď majú vedomosť o tom, že má zdravotné problémy. Toto súd dôvody, pre ktoré

sa rozhodla pre prípad smrti vydediť svojich potomkov t.j. S. Y. a O. G.. V zmysle ustanovení § 469 ods.
1 písm. b) Občianskeho zákonníka podľa jej názoru splnili podmienky na vydedenie. Bola poučená o
neopomenuteľnosti zákonných dedičov, avšak vyhlasuje, že má ešte jedno dieťa z druhého manželstva.
Vyhlasuje, že toto je jej posledná vôľa. Túto listinu o vydedení činí pri plnom vedomí bez akéhokoľvek
fyzického psychického nátlaku a žiada všetkých, aby táto jej posledná vôľa bola po jej smrti v plnom

rozsahu rešpektovaná.

5. Z uznesenia Okresného súdu Humenné vo veci sp. zn. EX 51/2009 zo dňa 28.10.2009 vyplýva, že vo
veci oprávnených O. Y. a S. Y. proti povinnej O. Y., nar. XX.XX.XXXX, súd exekúciu, čo do časti dlžného
výživného od 01.02.2008 do 28.02.2009 v sume 431,52 eur pre S. Y. a v časti dlžného výživného od

01.02.2008 do 28.02.2009 v sume 431,52 eur pre O. Y. a trov exekúcie čiastočne zastavuje. Z tohto
uznesenia vyplýva, že povinná O. Y. dobrovoľne dňa 26.08.2009 uhradila dlžné výživné vo výške 431,52
eur pre S. Y. a pre O. Y.Ú.. Z tohto uznesenia ďalej vyplýva, že tunajší súd poveril dňa 19.02.2009
súdneho exekútora S.. Z. E. vykonaním exekúcie na vymoženie dlžného výživného od 01.02.2008 do
28.02.2009 v sume 431,52 eur a bežného výživného v sume 66,39 eur mesačne od 01.03.2009 do

budúcna pre mal. S. a pre O. Y., a to na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný rozsudok
Okresného súdu Humenné zo dňa 29.12.2005 sp. zn. 5C/187/2005.

6. Zo zápisnice o výsluchu spísanej na Okresnom súde Humenné dňa 18.02.2016 v danej právnej veci
vyplýva, že bol vypočutý Z. G., nar. X.XX.XXXX. Vo svojej výpovedi uviedol, že všetko, čo uvádzajú

žalobcovia v žalobnom návrhu vo vzťahu k nemu je absolútne klamstvo. Nikdy sa so žalobcami
neodmietal stretávať, no ani im nechcel nahrádzať otca. Naopak ponúkal im pomoc prostredníctvom
nebohej manželky O., pretože ona nemala veľký príjem a on jej mesačne finančne pomáhal. Okrem toho,
že im platila výživné, kupovala im aj iné veci. O. podľa jeho odhadu prispievala žalobcom sumou cca
400 libier, a to ako na výživnom, tak aj vo veciach, ktoré im kupovala. Pokiaľ sa omeškala so zaplatením

výživného, hoci len o 3 dni, pretože nie stále sa dalo poslať peniaze načas, žalobcovia okamžite podávali
trestné oznámenie na políciu pre zanedbanie povinnej výživy. Napokon všetky doklady o tom ako platila
výživné a aké iné veci alebo podporu im poskytovala sa nachádzajú v súdnych spisoch. Je presvedčený
o tom, že pre žalobcov bola iba zdrojom peňazí. Kúpili si dokonca telefón, ktorý jej umožňoval spojenie
do Európy, avšak ani to nepomohlo. Syn s ňou celkom prerušil kontakty a dcéra, keď ho zdvihla, tak

sa len vyjadrila, že nemá čas.

V ďalšom uviedol, že s matkou žalobcov sa zoznámili na Slovensku asi niekedy v roku 1997. Pracovali
neďaleko od seba, a keďže mala obchod neďaleko od miesta, kde on pracoval, sem-tam tam zašli aj s
kolegami na malinovku. On v roku 1999 vycestoval do Izraela, kde bol 5 rokov. Po návrate na Slovensko

vyhľadal nebohú manželku ako priateľku. Vyšlo najavo, že jej končí prenájom priestorov, kde podnikala a
že nevie, čo bude robiť ďalej. Keďže odchádzal do Anglicka opýtal sa jej, či nemá pozrieť aj pre ňu nejakú
prácu. Súhlasila a po určitom čase prišla pracovať do Anglicka. Boli ako krajania a priatelia v kontakte,
a tak vedel, že Danka neustále komunikuje so svojimi deťmi, žalobcami, že im posiela peniaze a rôzneveci akože ich aj na Slovensku navštevuje, kedy môže. Asi po roku, keď prišla zo Slovenska povedala,
že sa tam už nevráti. S bývalým manželom mala neustále konflikty, ten od nej iba ťahal peniaze a pri
jej poslednej návšteve ju fyzicky napadol. Napokon došlo k tomu, že sa rozviedli a oni sa v roku XXXX

zosobášili. Medzitým sa im v roku XXXX narodil spoločný syn S.. Vzťahy medzi O. a jej deťmi v tom
čase boli ešte dobré, dokonca, keď mala O. XX. narodeniny, tak ich oslavovali v reštaurácii v E. a túto
oslavu on kompletne platil sám. Keď sa narodil S. vzťahy medzi O. a jej deťmi sa začali zhoršovať. Podľa
jeho názoru s nimi ich otec manipuloval, huckal ich proti matke. Postupne bolo vidieť, že sa menia, že
odmietajú kontakt s matkou. Pamätá si na príklad, keď boli na Slovensku a O. mala dohodnuté stretnutie

so žalobcami, že na nich 2 hodiny čakala pri fontáne až im napokon zavolala, že kde sú a odpoveď jej
bola, že sa im nechce. Nie je absolútne pravdou, že by im bránil v kontakte s matkou. Napokon sama
im darovala vežu, ktorú on vyhral v súťaži a nič proti tomu nemal. Bol by rád, ak by žalobcovia mali k
O. vzťah aký má byť medzi matkou a deťmi, avšak oni sa od nej postupne odvracali.

O. bola zo vzťahu s deťmi tak ako sa vyvíjal nešťastná. Po nociach plakávala, bola skormútená z toho,

že sa s ňou nechcú rozprávať. Spočiatku, keď boli po rozvode jej manželstva deti zverené do osobnej
starostlivosti jej rodičov bolo všetko v poriadku. No neskôr, keď boli zverené ich otcovi sa všetko zmenilo
a vyhrotilo. Najskôr deti hovorili, že s ňou nemôžu rozprávať a neskôr, že s ňou nechcú rozprávať.
Došlo aj k zmene v ich chovaní, vtedy mala O. začať fajčiť, začali sa správať vulgárne a neprimerane
voči matke. Napr. S. podal návrh na zvýšenie výživného na 300,- eur mesačne. Pritom nemienil ďalej

študovať a na otázku sudcu na čo potom potrebuje tie peniaze povedal, že ona na to má, tak nech platí.
Nevedel matke prísť ani na meno, bola pre neho iba ona. Dokonca nebol ani na pohrebe vlastnej matky,
iba z diaľky sa prizeral. V dome smútku vôbec nebol.

Zavolali ich aj na krstiny mal. S.. Na tie prišla dcéra s priateľom, avšak im tam vyrobila iba hanbu, keď

sa strašne opila. Keď sa O. vydávala, O. sa pýtala, či on nebude mať problém s tým, že sa tam stretne
s jej bývalý manželom. Povedal, že nie, že keď bude potrebné, tak ju ochráni. Napokon jej obavy boli
zbytočné, pretože O. vlastne mamu na svadbu ani nepozvala. Keď bola O. tehotná, poslala jemu SMS-
ku, nie vlastnej matke, a to v znení, že povedz mame, že bude baba. Tak som jej povedal, nech jej to
povie sama, čo však neurobila. Nakoniec sa O. o tom, že O. porodila dozvedela od cudzích ľudí. O tom,

že je O. druhýkrát tehotná, resp. má druhé dieťa sa O. tiež dozvedela od cudzích ľudí. Ani jedno dievča
nevidela, resp. videla iba fotky na sociálnej sieti.

ŽalobcoviasaodO.úplnedištancovali,ajkeďO.odolávalatomu,abysaodnejodpútaladlhšie,napokon
obaja na mamu zanevreli a prerušili s ňou akékoľvek kontakty.

Denisa sa s ním skontaktovala až po tom, čo mala O. dopravnú nehodu, čo bolo 16.6.2013. Poslala mu
SMS-ku, že veľmi dobre vie, že medzi ňou a mamou nebol žiadny vzťah, ale že predsa len je to jej mama
a že teda chce vedieť, čo je s ňou. Napísal som jej, že ju budem informovať. Je však zrejmé, že sama
žalobkyňa priznala, že s matkou nemala žiadny vzťah a že sa o ňu zaujíma až keď došlo k nešťastiu.

O. napísala listinu o vydedení ešte v roku 2011, takže bola pri plnom vedomí a bola si vedomá prečo a z
akých dôvodov to robí. Jednoducho bola nešťastná z toho ako sa k nej žalobcovia správajú a myslela si,
že má na to právo. Napokon predmetom dedenia nie je obrovský majetok a podľa jeho názoru zo strany
žalobcov ide len o to, aby si očistili meno, aby sa pred ľuďmi nemuseli hanbiť za to ako sa k vlastnej

matke správali, že na ňu zanevreli, že jej nevedeli prísť na meno a že ju úplne odpísali v dôsledku čoho
ich ona vydedila.
O tom, že O. pristúpila k spísaniu listiny o vydedení sa dozvedel po tom, čo O. bola na pojednávaní s S.
o zvýšenie výživného, na ktorom ho sudca musel upozorňovať, aby sa správal slušne voči svojej mame.
Vtedy v nej došlo k tomu a išla k notárovi spísať listinu o vydedení. Pýtal sa jej prečo a povedala mu, že

už toho má plné zuby ako sa k nej deti správajú a že v prípade, že sa časom ich správanie zmení, môže
ju kedykoľvek zrušiť, k čomu však nedošlo. Je klamstvom, že by som v tomto smere na O. vyplýval, že
by som ju do niečoho tlačil, ani nevedel, že chcem niečo také urobiť. Súdne pojednávanie, na ktorom
sa zúčastnila s S. o zvýšenie výživného bolo poslednou kvapkou v pohári, ktorá k tomu prispela.

Keď bola O. v kóme S. mi po O., ktorá chcela matku prísť navštíviť odkázala, že prípade vtedy, keď mu
ja zaplatím letenku a hotel. Napokon O. prišla a pri matkinej posteli plakala a prosila ju o odpustenie,
že sa k nej tak správala. Bolo však už neskoro. Myslím si, že O. mala plné právo zachovať sa vočižalobcom tak ako sa zachovala, a teda spísať listinu o vydedení, a preto žiada, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

7. Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi dňa 12.06.2017 a dňa 14.02.2018 uviedla, že s mamou nemali
zlý vzťah. Mama odišla do Anglicka, nemali jej adresu, takže im iba telefonovala. Mala im platiť alimenty
okolo 60,- eur. Keď podali návrh na zvýšenie výživného tak s nimi prestala komunikovať. Podľa jej názoru
sa bála svojho manžela, pretože keď bola s ním tak iba potajomky s nimi telefonovala. Keď boli na
dovolenke u známych v Amerike, tak až keď tam bol neprítomný manžel ich mamy, tak sa začali o nich

baviť, dovtedy sa o nich nebavili. Keď sa stala nehoda, išla do Anglicka k mame spolu s jej sestrami.
Prišiel ich vyzdvihnúť ich manžel a bolo jej zakázané povedať jej nevlastnému bratovi, že je jeho sestrou.
Mala sa mu predstaviť, že je jeho nejaká teta, ktorú poznala jeho mama. Tam boli asi 2 dni, potom odišli.
Využíval to, že mama bola v nemocnici a od každého pýtal peniaze. Posielala mu aj známa z Ameriky a
hneď po smrti si kúpil nové auto. Keď boli na pohrebe, tak stáli až na konci, pretože ich nezavolal, aby sa
postavili k rodine. To kvôli tomu, aby sa malý nedozvedel, že sú jeho súrodenci. O nich sa starala babka

spolu s otcom. Keď s nimi chcela mama telefonovať napr. cez skype, tak iba potajomky, pretože keď jej
manžel prišiel domov, tak hneď zložila, aby on nevedel o tom, že s nami komunikuje. Počas dedičského
konania manžel matky jej vrátil fotky, kde bola mama za mlada spolu s nimi, z toho dôvodu, aby ich
syn nezistil, že má súrodencov. V ďalšom uviedla, že pokiaľ bola jej zomrelá matka na území SR aj s
maloletým synom z druhého manželstva, tak s S. sa na území SR potajme aj stretávali.

8. Žalobca v 2. rade na pojednávaní dňa 12.06.2017 uviedol, že počas obdobia, keď bol zverený do
starostlivosti otca, matka už vtedy o neho neprejavovala záujem. Ešte počas obdobia, keď bol maloletý a
bol zverený do starostlivosti otca, matka počas toho ako mala upravený styk s ním bola už v tom období
zo svojim manželom ďalším a túto úpravu nevyužívala. Raz, keď s ňou telefonoval mu povedala, že ak

sa s ňou nestretne, tak mu nebude platiť ani na výživné, pričom on nemal dôvod sa s ňou nestretnúť a
stretol sa s ňou až tuná na súde v konaní o zvýšenie výživného. Videl ju, keď mal XX rokov. Potom až
následne, keď mal XX rokov. Počas tohto obdobia matka žila v Anglicku, domov chodievala raz ročne
počas leta, ani počas tohto obdobia sa s nimi nestretávala. Ešte pred rozvodom s ich otcom matka ušla
do Anglicka s jej ďalším manželom. Keď on išiel zo školy domov, prišiel do ich bytu, kde predtým bývali

s tým, že sa nemohol doňho dostať, pretože bol vymenený zámok. Následne ho potom matka darovala
svojej sestre.

9. Svedkyňa E. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že dôvod na vydedenie nebol, pretože deti sa s matkou
snažili kontaktovať. Zo začiatku to aj tak bolo, pokiaľ nebola vydatá. Potom, keď sa vydala, tak situácia sa

skomplikovala, všetko čo sa následne dialo, z toho jej vyplýva, že bola ovplyvňovaná svojím manželom.
Najprv sa deti s matkou aj kontaktovali, deti boli maloleté a bývali u nich. Oni im umožňovali aj
telefonovať, aj keď nemali toľko peňazí, z ich telefónu do zahraničia. Zo začiatku im matka kupovala aj
darčeky, ale neskôr im už dávala po tajne peniaze. Nikdy im nezakazovali, ani ich otec im nezakazoval,
aby sa stretávali s matkou. Stále ich nabádali k tomu, aby s matkou udržiavali kontakt a ani nikdy im

nebránili, aby sa stretávali so starými rodičmi z druhej strany. Ešte pred rozvodom deti - žalobcovia bývali
u nich s tým, že následne boli súdom zverené do starostlivosti otca. Matka žalobcov odišla do Anglicka
ešte pred rozvodom manželstva. Žalobcovia mali v tom čase - žalobkyňa v 1. rade štrnásť a žalobca v
2. rade dvanásť rokov, takže boli v takom veku, že nemohli nijak matke pomáhať. Matka detí na domoch
prichádzala raz do roka a to na týždeň. Pri jej stretnutiach s deťmi nebolo, iba z ich rozprávania vie že

boli na pizzu, ale vie, že k sebe domov ich nebrávala. Mala tiež dosť peňazí, bola niekoľkokrát na výlete
v Amerike. Deti však k sebe do Anglicka nikdy nezavolala.

V ďalšom uviedla, že matka žalobcom prestala pred jej svadbou platiť výživné a deťom bolo veľmi ťažko,
že museli podať návrh na súd o určenie výživného voči matke. Žalobkyňa v 1. rade vtedy navštevovala

strednú školu prvý ročník a žalobca v 2. rade bol deviatakom. Pritom nežiadali viacej aby platila, chceli
iba, aby platila to výživné, ktoré bolo už predtým určené vo výške 2.000,- Sk, t.j. 66,- eur.

Podľa jej vedomostí, tak matka žalobcov sa so žalobcami potom ako sa vydala, nekontaktovala. Predtým
ako sa vydala, prejavovala o deti záujem, aj sa s nimi kontaktovala, avšak po tom ako sa vydala, už

nie, tak zrejme jej v tom žalovaný v 1. rade bránil. Taktiež poukázala, že žalovaný v 1. rade zakázal
všetkým, aby žalovanému v 2. rade povedali, že žalobkyňa v 1. rade je jeho sestra. Matka, keď aj žila
v Anglicku, tak mohla žalobcov zobrať aspoň na týždeň do Anglicka, avšak zrejme vzhľadom k tomu,že bola ovplyvnená žalovaným v 1. rade, nikdy ich so sebou tam nezobrala, ani ich nikdy nepozvala,
pretože deti - žalobcovia by jej to oznámili

Pokiaľ sa jedná o dôvod vydedenia uvedený v listine o vydedení, tak to nie je dôvod, aby XX-ročná
matka vydedila svoje deti. Vzhľadom k tomu, že deti už mali N., Q. rokov, v tom čase, keď sa ich matka
druhýkrát vydala, už sa nezaujímala o to, že či sa deti stretávajú s matkou, ani sa ich nevypytovala, že
či sa s ňou teda stretli alebo nie. O tom, že žalobcovia boli vydedení sa dozvedela po pojednávaní o
dedičstve, kedy jej žalobca v 2. rade zatelefonoval, že čo majú robiť, že ich to nútia podpísať a vtedy

sa dozvedela o tom, že matka žalobcov ich vydedila.

V ďalšom uviedla, keď sa stal úraz matke žalobcov, tak zavolala jej žalobkyňa v 1. rade s tým, že matke
sa stal úraz a že chcela by ísť do Anglicka. O tomto úraze sa žalobkyňa v 1. rade dozvedela od matkinej
kamarátky,nedaliimtovedieťanistarírodičiazdruhejstrany,anižalovanýv1.rade.Uvedenákamarátka
matky, ktorá to dala žalobkyni v 1. rade vedieť, zároveň zaslala aj žalobkyni v 1. rade peniaze, aby

žalobkyňa v 1. rade mohla ísť svoju matku navštíviť v Anglicku. Žalobkyňa v 1. rade mala v tom čase
dvoje deti a napriek tomu išla pozrieť svoju matku do Anglicka.

10. Svedok S. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že matka keď nechala žalobcov a keď odišla do Anglicka,
tak zo začiatku to ešte ako-tak fungovalo. Keď prišla domov, tak ich aj niekde pozvala, niečo im aj kúpila,

nejaké tričko, potom ako sa dala dokopy so žalovaným v 1. rade, tak to všetko zamrzlo. Keď sa stala
nehoda a matka žalobcov bola v nemocnici, tak žalovaný v 1. rade zakázal všetkým aj žalobkyni v 1.
rade a sestrám ich matky, aby žalovanému v 2. rade povedali, že žalobkyňa v 1. rade je jeho nevlastná
sestra. Potom napríklad ešte pozbieral všetky fotky, kde boli žalobcovia s ich matkou a dal ich žalobkyni
v 1. rade. Podľa jeho názoru to všetko, čo sa dialo, matka žalobcov bola pod vplyvom žalovaného v 1.

rade. Nevidí dôvod, prečo ich vydedila. Deti - žalobcovia sa k nej nesprávali hrubo, vážili si ju. Predtým
ako sa zoznámila so žalovaným v 1. rade, sa aj stretávali. Keď už bola matka žalobcov so žalovaným
v 1. rade, tak si myslí, že žalobcovia sa už s matkou nestretávali, pretože by si to ich matka nedovolila.
Prestala im volať a nestretávali sa spolu. Ak by žalobkyňa v 1. rade nemala záujem o svoju matku, tak by
určite necestovala, keď sa stala nehoda, za svojou matkou do Anglicka. Nemá ani vedomosť o tom, že

či ich pozývala do Anglicka, ale vie o tom, že deti v Anglicku, teda žalobcovia, neboli. Avšak žalobcovia
sa s matkou aj potom stretávali.

11. Svedok S. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že vydedenie nebolo podpísané matkou žalobcov, pretože
napriek tomu aká bola, toto by neurobila. Myslí si, že to urobil žalovaný v 1. rade po tom ako sa stal úraz

a matka žalobcov bola v kóme. Ak ich chcela vydediť, tak prečo to neurobila skôr ešte pred úrazom.
Keď boli žalobcovia v Amerike, tak kamarátka matky žalobcov im povedala, že v prítomnosti žalovaného
v 1. rade, sa matka žalobcov nemohla rozprávať o svojich deťoch, teda o žalobcoch. Zo začiatku sa
matka žalobcov kontaktovala s deťmi, zavolala ich na pizzu, tak na hodinku - dve, ale neskôr, už nie. Po
rozvode ich okradla o všetko, zostali na ulici, mal to šťastie, že mal kde ísť k rodičom. Matka žalobcov

sa pred svadbou pýtala detí, že či prídu na svadbu, ktorú mala mať v reštaurácii na I., pýtala sa ich to
z toho dôvodu, že porcie sú tam v tejto reštaurácii drahé. Deti - žalobcovia jej oznámili, že sa svadby
nezúčastnia. Neviem o tom, aby po roku 2009, keď sa vydala mali nejaký kontakt, deti nespomínali, aby
telefonovala. Podľa jeho vedomostí ani deti po svadbe matke netelefonovali, nemalo to zmysel.

Pokiaľ sa jedná o starostlivosť o deti pred rozvodom uviedol, že najprv bolo všetko v poriadku, ale keď
boli žalobcovia starší, keď mali približne osem, deväť, desať rokov, tak ich matka začala chodiť neskoro
domov, pretože podnikala, mala večierku v Strážskom, uvádzala, že chodí za účtovníčkou, neskôr mu
účtovníčka povedala, že to nie je pravda, že večer za ňou nechodí. Deťom nechávala odkazy, čo majú
jesť,čomajúurobiť,čosamajúnaučiť.Detiväčšinouchodili,keďneboldoma,saméspať.Následne,keď

žalobcovia boli vo veku jedenásť, trinásť rokov, tak ich matka uviedla, že odchádza cez letné prázdniny
do Anglicka na brigádu na dva mesiace. Z toho však bolo šesť 6 mesiacov, pretože sa vrátila až na
Vianoce. Následne dva dni pred Silvestrom im dala vedieť, že odchádza. Zavolala z Anglicka, že sa
vrátila teda do Anglicka, že aby sme ju nehľadali, že sa nevráti.

12. Svedkyňa E. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že matka detí 24. júna 2004 odišla do Anglicka, pričom
jej nechala O. žalobcu a Š. žalobkyňu s tým, aby sa o nich starala. Žalobca v 2. rade spal u nej, mal tam
detskú izbu, ráno chodil do školy, dávala mu jesť. O. bola u otcovej sestry s tým, že matka žalobkyne
platila, posielala jej sto korún a ona platila žalobkyni výživné. Potom za ňou prišla žalobkyňa v 1. rade,že či môže bývať u nej, pretože boli tam nejaké nezhody, tak povedala, že áno a bývali obidvaja u nej.
To bolo v roku 2004, pred rozvodom, ako odišla matka žalobcov do Anglicka. Potom prišla domov v
decembri na sviatky. Potom keď prišla domov, hovorila jej, že na Štedrý deň varila večeru, otec žalobcov

prišiel domov neskôr na večeru a dcéra jej povedala, že buchol s nožom po mikrovlnke, sklo sa rozbilo a
to sklo sa rozletelo do kapustnice. Potom keď chodievala domov z Anglicka a chcela sa s nimi stretávať,
žalobcovia sa s ňou nechceli stretávať. Domov chodila dvakrát do roka a to na sviatky a prázdniny.
Vtedy prebývala u nej. Žalobcovia však vtedy u nej neprespávali. O žalobcov sa podľa jej vedomia starali
dovtedy, kým neboli zverené do starostlivosti otca.

So svojou dcérou bola v telefonickom pravidelnom kontakte a od nej vie, že telefonovala deťom na pevnú
linku, kde jej telefón nezdvíhali, raz telefón zdvihla stará matka žalobcov a povedala jej, že deti s ňou
nechcú rozprávať.

V ďalšom uviedla, že keď matka chodievala domov, chcela sa s deťmi stretávať, avšak žalobcovia

nechceli. Napríklad bola aj ona osobne s matkou žalobcov v meste, matka žalobkyne zavolala, že sa s
ňou chce stretnúť, žalobkyňa povedala, že príde, čakali na ňu hodinu, okolo fontány, avšak žalobkyňa
neprišla a matka s plačom išla preč. Taktiež raz chcela zobrať dcéra žalobcov k prababke do Q. s tým,
že s dcérou a manželom prišli autom pre deti, avšak otec žalobcov ich nechcel pustiť. Potom keď mu
dcéra povedala, že nezaplatí 300,- korún výživné, tak pustil jedine žalobkyňu a s tým, že uviedol, že

so žalobcom ide na ryby.

Pokiaľ sa jedná o samotné vydedenie tak k tomu uviedla, že pravdepodobne to bolo v roku 2011, kedy
bolo súdne pojednávanie so žalobcom v 2. rade, bola na súdnom pojednávaní so žalobcom v 2. rade
ohľadom výživného, kde žalobca v 2. rade mal požadovať výživné vo výške 300,- eur, pričom dcéra mu

povedala, že mu dá výživné iba vo výške 100,- eur. Neoslovil ju matka, ale povedal jej ona, potom prišla
domov, plakala s tým, že jej povedala, že za chvíľu sa vráti, mala ísť k notárovi Z.. O., kde spísala listinu
o vydedení. Žalobkyňu vydedila preto, že sa s ňou nechcela stretávať. Jej dcére bolo tiež ľúto, že ju
žalobkyňa nepozvala na svadbu.

Pokiaľ sa jedná o pohreb matky žalobcov, tak na tomto pohrebe bol žalobkyňa, žalobca bol pod
cintorínom, kde ho po pohrebe videla.

V ďalšom uviedla, že podľa jej vedomostí sa žalobcovia stretli aj so žalovaným v 2. rade a to raz, keď
žalobkyňa v 1. rade mala Q. rokov.

13. Svedok V. G. vo svojej výpovedi uviedol, že on bol už skôr v Anglicku, predtým ako do Anglicka
prišla zomrelá manželka žalovaného v 1. rade. Potom ako prišla do Anglicka vie o tom, že svojím deťom
na územie SR zasielala balíky, zasielala im peniaze, takisto má vedomosť o tom, že sa s nimi snažila
kontaktovať, a to telefonicky, že bola stále na telefóne, že bola s nimi v spojení. Pokiaľ sa jedná o to,

že či vie, že deti jej nedvíhali telefóny alebo s ňou nechceli komunikovať takouto formou, tak k tomu sa
vyjadriť nevedel. Pokiaľ sa jedná o vzťah jeho nebohej švagrine k svojím deťom z prvého manželstva
tak vie o tom, že boli tam problémy, vie o tom, že určité obdobie bola nešťastná, nevie teraz povedať
kedy to bolo presne, ktorý rok, pretože to si nepamätá. Pokiaľ sa týka toho, že zriadila listinu o vydedení
tak uviedol, že najprv mu to ani nepovedala, ale potom následne plakala a bola nešťastná až následne

im povedala, že svoje deti z prvého manželstva vydedila.

Uviedol, že má vedomosť o tom, že keď bola jeho nebohá švagriná v nemocnicu, tak tam bola aj
žalobkyňa v 1. rade. Pokiaľ sa jedná o pohreb, na pohrebe videl žalobcu v 1. rade na cintoríne, nie pri
hrobe a pokiaľ sa jedná o žalobcu v 2. rade tak nevie uviesť, resp. si nepamätá, či bol na pohrebe.

14. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ sa jedná o vzťah zomrelej manželky ku
jej deťom z prvého manželstva, tak do času, kedy sa so svojou manželkou zobrali, tak ešte ten vzťah
medzi ňou a jej deťmi bol dobrý. Potom ako odišla do Anglicka, tak na deti platila výživné, zasielala im
balíky, balíky zasielala pravidelne raz za mesiac, kde hodnota balíkov bola okolo 300 - 400 libier, tento

vzťah sa narušil až následne po uzatvorení manželstva. Poukázal, že keď došlo k rozvodu manželstva
medzi jeho zomrelou manželkou a pôvodným manželom, tak bola medzi nimi iba takáto dohoda, že
ona žiadala iba, že v prípade, ak príde na územie SR, aby jej bolo umožnené, aby sa so svojimi deťmi
stretávala. V tomto smere poukazuje na to, že toto nebolo rešpektované, že sa stalo viackrát, že s deťmisa nestretla, keď prišla na územie SR. O dôvodoch, prečo sa deti s jeho manželkou stretávať, tak k
tomu sa vyjadriť nevie. Jeho manželka sa s deťmi snažila kontaktovať aj keď bola v Anglicku, veľakrát
sa nedovolala a keď sa dovolala, tak hovor bol zrušený. Deti sa o mamu zaujímali málo, žalobkyňa je

raz za dva mesiace prezvonila.

Po odchode do Anglicka stretávanie jeho manželky so žalobcami prebiehalo iba v prípade, ak sa
dostavila na územie SR, a to takým spôsobom, že deti pozvala do pizzerie alebo niekde na posedenie.
Nevie o tom, že deti za sebou volala do Anglicka. So svojou zomrelou manželkou prichádzali na

Slovensko vo februári, kde na Slovensku trávili zhruba 1 týždeň, potom to bolo v lete, kde na území
SR trávili 3 týždne. Pokiaľ sa jedná o kontakt so svojimi deťmi zo strany jeho zomrelej manželky tak
poukázal, že v tom čase sa s nimi stretával a mal snahu sa s nimi stretávať s tým, že pokiaľ sa jedná
o stretnutie tak to boli stretnutia tak ako už uviedol niekedy vonku v pizzerii alebo na posedení, kde
s nim bola zhruba 2 až 2 a pol hodiny. To, či v tomto čase jeho manželka deti volala na výlety, resp.
inou formou s nimi chcela tráviť časť, tak uviedol, že o tom vedomosť nemá. On sa možno raz vtedy

ako boli na Slovensku stretol so žalobkyňou, inak na stretnutia manželky s deťmi nechodil. O týchto
stretnutiach vedel.

V ďalšom uviedol, že ich maloletý syn pochádzajúci z manželstva s nebohou manželkou nevie o tom,
že má aj brata a sestru. Keď sa narušili vzťahy medzi jeho zomrelou manželkou a jej deťmi z prvého

manželstva, tak ona sama povedala, že nemá snahu v tom, aby ich maloleté dieťa vedelo o tom, že
má takýchto súrodencov. Maloletý narodil v roku XXXX a manželstvo bolo uzavreté až v roku XXXX,
k zhoršeniu vzťahov medzi jeho bývalou manželkou a jej deťmi došlo po tom ako tieto deti boli už
zverené zo starostlivosti jeho bývalej svokry do starostlivosti druhej babky, že vtedy už došlo k narušeniu
vzťahov, pričom poukázal aj na majetkové pomery, poukázal na to, že dokonca žalobkyňa v 1. rade od

neho si požičala peniaze, tieto musel vrátiť niekto iný za ňu. Vzhľadom na to, že jeho bývalá manželka
nezarábala dostatok finančných prostriedkov, prispieval na úhradu nákladov alebo na výdavky jej deti,
dokonca žalobkyni v 1. rade daroval vežu, ktorú on vyhral.

Po smrti svojej manželky všetky fotografie, na ktorých bola jeho nebohá manželka so svojimi deťmi z

prvého manželstva vrátil im naspäť, preto, že ich nechcel vyhodiť, a preto ich vrátil naspäť.

15. Právna zástupkyňa žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedla, že v tomto konaní sa domáhajú
vyslovenia právnej neúčinnosti, resp. neplatnosti listiny o vydedení, ktorou poručiteľka vydedila svoje
deti z prvého manželstva a ich potomkov, tak ako je to uvedené v podanej žalobe a preukázané v

samotnom konaní. Majú za to, že nie je daný dôvod vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo
neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. V tomto konaní bolo jednoznačne
preukázané, že po tragickej nehode v roku 2013 bola žalobkyňa v 1. rade O. G. navštíviť svoju matku v
Anglickej nemocnici, kde po tejto nehode ležala v kóme a taktiež bolo preukázané, že spolu so žalobcom

v 2. rade sa zúčastnili aj na pohrebe svojej matky, pričom o vydedení sa dozvedeli, tak ako to vyplýva
zo spisu, až v decembri v roku 2013. Taktiež bolo preukázané, že nebohá odišla do Anglicka ešte
v roku 2004 a žalobcovia vtedy ešte ako školou povinné deti boli zverené do osobnej starostlivosti
otca a matka si neplnila ani zákonnú vyživovaciu povinnosť. Bolo preukázané, že žalobcovia sa nikdy
nedozvedeli na akej adrese sa v zahraničí zdržiava, nebohá matka ich nikdy nepozvala k sebe na

návštevu, resp. na výlet do Anglicka. Bolo preukázané taktiež, že spočiatku sa zakaždým, keď prišla
na Slovensko, čo bolo raz ročne, tak ako bolo preukázané, v mesiaci august sa stretli, stretávali sa
viac-menej potajomky, bez prítomnosti žalovaného v 1. rade, udržiavali telefonicky kontakt, keď bol
podaný návrh na zvýšenie výživného došlo tým aj k narušeniu vzájomných vzťahov, čiže tieto problémy
z neplnenia vyživovacej povinnosti zo strany nebohej matky, bolo to v roku 2008 a následné podanie

návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko S. Y. pokračoval ešte v štúdiu. Bolo taktiež preukázané, že táto
predmetná listina o vydedení bola spísaná v čase, keď sa poručiteľka vrátila z pojednávania o zvýšení
výživného vedeného na tunajšom súde a v tomto afekte šla na notársky úrad a spísala predmetnú
listinu o vydedení. Ďalej nemožno opomenúť ani konkrétne možností potomkov prejavovať záujem o
poručiteľku, a to vzdialenosť medzi deťmi a nebohou matkou, náklady na telefonáty do zahraničia v

tom čase, taktiež neznáma adresa v zahraničí, čiže oni ju nemohli ani kontaktovať, nemohli jej písať
listy, nič. Majú za to, že o neprejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľku ako dôvode vydedenia
v tomto prípade nemožno hovoriť, nakoľko samotná poručiteľka s deťmi postupne prerušila kontakty,
tak ako bolo uvádzané a to v dôsledku toho, aby sa prerušili kontakty s pôvodnou rodinou, pričomtak ako bolo preukázané svedeckým výpoveďami maloletý S. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, doposiaľ nemá
vedomosť o existencii starších nevlastných súrodencov. Teda dôvod vydedenia neprichádza do úvahy
v situácii, keď je poručiteľovi tento stav ľahostajný, prípadne, keď k nemu sám aj podstatne prispel.

Čiže majú za to, že aj matka sa vlastne o tie deti nezaujímala, a to aj v dôsledku toho neplnenia
vyživovacej povinnosti, tiež ich prestávala kontaktovať. Preto za tohto skutkového stavu potomkovia
nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že o poručiteľa nemali opravdivo
prejavovať záujem, spôsobila v značnej miere samá poručiteľka tým, že sa znovu vydala a na nátlak
manžela sa snažila prerušiť kontakty so žalobcami. Nebohá spísala listinu o vydedení vo veku XX

rokov, pričom nemala zdravotné problémy, boli to len žalovaným v 1. rade uvádzané nejaké problémy
s ramenom, nebol nejaký vážny zdravotný problém, zahynula v dôsledku tragickej dopravnej nehody,
teda je pre nich stále zarážajúce, že v tak mladom veku pristúpila k tak vážnemu rozhodnutiu akým
bolo vydedenie svojich deti, čo len potvrdzuje ich mienku o tom, že k vydedeniu došlo, aby sa vlastne
aj formálne prerušili kontakty poručiteľky s pôvodnou rodinou.

16. Žalovaný v 1. rade vo svojej záverečnej reči uviedol, že nikto prakticky okrem neho nevie koľko
jeho manželka preplakala a pretrápila sa kvôli deťom. Nikto to nevie, koľko noci preplakala a to, že bolo
všetko vykonané pod jeho nátlakom úplne zamieta, pretože kto ich poznal, každý vedel aký mali vzťah
a každý im ho prakticky závidel. On s ňou bol necelých 10 rokov a za tých necelých 10 rokov prežila
nádherný život. A že ju navštívili v nemocnici? Áno, boli plakať pri jej posteli, teda resp. O. a prosila ju o

odpustenie za to, čo je spravili. On bol osobne pritom jak ona plakala na druhej strane posteli a povedala,
že mami, prosím ťa prepáč, čo sme ti zrobili. Nechceli sa s ňou stretávať a nevie prečo sa tu berú do
úvahy nejaké 2 alebo 3 mesiace nezaplatenia výživného, keď to potom doplatila, tomu nerozumie. Na
pohrebe boli, resp. O. bola pri hrobe, S. stál pri stĺpe pri svojom aute. Jeho manželka muselo to byť
vážne, úplne vážne, keď ona mladá žena, zdravá žena napísala listinu o vydedení. To znamená, že

musela byť strašne zlomená z toho jak sa k nej správali. Od jej rozvodu až po jej smrť nebola ničím len
nástrojom peňazí pre nich, len nástrojom peňazí, a to doslova. On by bol veľmi rád, aby jej posledná
vôľa sa rešpektovala, nič viac nechce.

17.Od1.júla2016nadobudolúčinnosťzákonč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen,,CS“).

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany

18. Podľa § 80 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“)
platnéhoaúčinnéhodo30.06.2016,návrhomnazačatiekonaniamožnouplatniť,abysarozhodlonajmä,
o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

19. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),

právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá
ju robí na tento právny úkon neschopnou.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon zaplatný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym

predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je
takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v

iných závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia §476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov

Podľa § 473 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich

rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

Podľa § 476 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete

musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

20. Podľa § 175k ods. 1, 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom
a účinnom do 31.06.2016, ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a
popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd podmienky dedičského

práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Avšak rozhodnutie o dedičskom
práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou.
Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa
na tohto dediča.

21. V danej právnej veci bola žaloba podaná na tunajšom súde dňa 14.01.2015, t.j. pred 1. júlom 2016,
podmienky jej prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase jej podania.
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivej
ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,

vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za
účinnostiskoršejúpravyprocesnéhopráva(Čl.2ods.1a2CSP.),akoajopotrebeústavnekonformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 CSP).

22. Otázku naliehavého právneho záujmu v čase podania žaloby upravoval § 80 ods. 1 písm. c) O.s.p..

Podľa tohto zákonného ustanovenia, žalobou bolo možné požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom
úspešnosti žaloby o určenie je tak skutočnosť, že žalobca má na požadovanom určení právny záujem.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný

(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude
musieť nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie.

23. Žalobcovia sa v danej právnej veci v prvom rade domáhali určenia, že nie je daný dôvod vydedenia

žalobcov ich matkou O. G., zomrelou dňa XX.XX.XXXX podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka, uvedený v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice na
Notárskom úrade Z.. I. O. dňa 02.08.2011 pod č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX, J.
XXXX/XXXX. Súd dospel k záveru, že na takomto určení je daný naliehavý právny záujem žalobcov,nakoľko žalobcovia ako neopomenuteľní dedičia boli vylúčení z dedičského konania a to listinou o
vydedení spísanou ich matkou. Žalobcovia popierajú existenciu dôvodov vydedenia. V prípade úspechu
v tomto súdnom konaní budú môcť uplatniť svoje dedičské práva, majú preto naliehavý právny záujem

na uplatnenom určovacom výroku.

24. Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma
potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona
(neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný podiel).

Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre
všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod
vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom
poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za
obdobie pred napísaním listiny o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmene b)

tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností
existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka. Ide pritom o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa
posudzujú zo subjektívneho hľadiska.

Pokiaľ ide o vydedenie z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka,

podľa ustálenej judikatúry súdov, treba otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval skutočný
záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu
a z aspektu dobrých mravov. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vždy skúmať, je to, či
potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok
prejavovať mal. Teda, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné

príbuzenské vzťahy. Vydedenie prichádza do úvahy len vtedy, ak poručiteľ o tento príbuzenský vzťah
stojí a ak sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka a ak mu táto situácia vadí. Neprichádza do
úvahy v situácii, keď mu je tento stav ľahostajný, prípadne keď k nemu sám a podstatne prispel.

25. Výkladom ust. § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka sa opakovane zaoberal aj

Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach. Tak napr. vo svojom rozsudku vo veci vedenej pod sp. zn.
4Cdo/123/2009 uviedol, že skutková podstata ust. § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka,
predpokladáneposkytnutiepomociporučiteľovivchorobe,vstarobealebovinýchzávažnýchprípadoch,
potrebnosť takejto pomoci a zároveň rozpor takéhoto správania potomka (spočívajúceho v neposkytnutí
potrebnej pomoci ) s dobrými mravmi, teda rozpor s etickými a kultúrnymi pravidlami všeobecne

uznávanými v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Skúmanie týchto predpokladov musí byť posudzované so
zreteľomnavšetkyzistenéokolnostikonkrétnehoprípadu.Musíbyťnapr.branédoúvahynielento,čipre
toho, kto bol poručiteľom vydedený, bolo objektívne možné pomoc v danej dobe poručiteľovi poskytnúť
a či potrebná pomoc nebola poručiteľom bezdôvodne odmietaná, ale aj to, aký bol vzťah poručiteľa

a vydedeného potomka od jeho vzniku, t.j. od narodenia potomka. Najvyšší súd SR považoval za
správne, zaoberať sa tým, či správanie navrhovateľky (v konaní sp. zn. 4Cdo 123/2009) s prihliadnutím
na správanie sa poručiteľa k nej ako k dieťaťu, môže byť považované za odporujúce dobrým mravom.
K ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka uviedol, že o neprejavenie opravdivého záujmu
o poručiteľa sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným

poručiteľom.

Podobne Najvyšší súd SR judikoval v právnej veci sp. zn. 1Cdo/173/1996, v súvislosti s aplikáciou ust.
§ 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, že navrhovateľka nemôže spravodlivo znášať zákonné
dôsledkyvydedenia,keďsituáciu,žeoporučiteľaneprejavilaopravdivýzáujem,spôsobilvznačnejmiere

sám poručiteľ tým, že ju ako potomka zavrhol hneď po jej narodení. Navrhovateľka sa svojím konaním
nepričinila na vzniku tohto stavu, tento nezavinila ani čiastočne a ako dieťa nemohla objektívne ovplyvniť
vzťahy medzi svojimi rodičmi. Za týchto okolností nebolo možné od nej požadovať zmenu v jej postoji
voči poručiteľovi ani po dosiahnutí plnoletosti, lebo v tom čase medzi ňou a poručiteľom neexistoval
žiadny skutočný vnútorný vzťah, resp. citový vzťah, v ktorom by mohla pokračovať, resp. na ktorý by

mohla prípadne nadviazať.

Zákonné dôvody vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a), b) Občianskeho zákonníka posudzoval
Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/239/2009. Dovolací súd pri úvahe, či ide o neprejavenieopravdivého záujmu v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia považoval za významný vzťah medzi
poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen
predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných

vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka
a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto
záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého
záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené

neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1
písm. b) totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len
samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba
posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale
neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka,
nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho

vydedeniu.

26. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že vzájomný vzťah medzi žalobcami a ich matkou nemal
povahu štandardného vzťahu rodiča a potomkov, keďže matka žalobcov v roku 2004 opustila spoločnú
domácnosť, odišla do Anglicka a to v čase, keď žalobkyňa v 1. rade mala XX rokov a žalobca v 2. rade

XX rokov, teda v čase veľmi chúlostivom ohľadom vývinu maloletých detí, pričom už pred odchodom do
Anglicka udržiavala známosť so žalovaným v 1. rade, s ktorým do zahraničia aj odišla. Následne bolo
manželstvo rodičov žalobcov rozvedené, žalobcovia boli následne zverení do osobnej starostlivosti ich
otca a ich matka bola zaviazaná povinnosťou pravidelne prispievať na ich výživu sumou určenou súdom.
Matka žalobcov si v Anglicku založila novú rodinu. V roku XXXX sa matke žalobcov a žalovanému v 1.

rade narodil syn a v roku XXXX matka žalobcov a žalovaný v 1. rade uzatvorili manželstvo.

Z uvedeného je zrejmé, že v prvom rade rozhodnutím matky žalobcov došlo k narušeniu vzájomných
vzťahov medzi ňou a jej deťmi z prvého manželstva, keď napriek skutočnosti, že v čase jej odchodu
deti - žalobcovia boli v zložitom období vývoja, tzv. pubertálnom veku, kedy je potrebná starostlivosť

obidvoch rodičov a nie iba jedného, na danú skutočnosť nebrala ohľad a prakticky z jedného dňa na
druhýopustilaspoločnúdomácnosťaodišladozahraničia.Tožemedzižalobcamiaichmatkounásledne
nebol udržiavaný funkčný vzťah ako rodiča a detí nemožno klásť za vinu žalobcom, keďže tento mal byť
budovanývprvomradeziniciatívyrodiča.Nedostatokfyzickejprítomnostisamatkažalobcovzozačiatku
snažila nahradiť inou formou a to telefonickým kontaktom, zasielaním balíkov, sporadickým stretávaním

sa so žalobcami raz ročne na cca 2 a až 2 a pol. hodiny pri jej pobyte na území Slovenskej republiky.
Ešte v roku XXXX, t.j. v čase oslavy XX. narodením žalobkyne v 1. rade, vzťahy a kontakty medzi
žalobcami a ich matkou boli relatívne v poriadku, čo potvrdili aj samotní žalobcovia, žalovaný v 1. rade
a aj svedkovia. Následne však sa tieto vzťahy zhoršovali, výraznejšie po uzatvorení manželstva matky
žalobcovsožalovanýmv1.radeavykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeznačnektomuprispela

aj skutočnosť, že matka žalobcov prestala platiť výživné určené rozhodnutím súdu a dňa 19.02.2009 bol
súdny exekútor S.. Z. E. poverený vykonaní exekúcie na vymoženie dlžného výživného od 01.02.2008
do 28.02.2009. Súd len poukazuje, že platenie výživného je jednou zo zákonných povinností každého z
rodičovatátopovinnosťmutrváaždodoby,kýmdieťaniejeschopnésamosaživiť.Tvrdeniažalovaného
v 2. rade, že jeho zomrelá manželka bola pre žalobcov iba zdrojom na získanie finančných prostriedkov,

v danom kontexte sú neakceptovateľné. Nielenže povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu
svojho dieťaťa, ale každé dieťa má právo podieľať sa na aj životnej úrovni svojho rodiča. Samozrejme
s pribúdajúcim vekom dieťaťa sa menia aj jeho potreby a menia sa aj jeho odôvodnené požiadavky
a dôsledkom toho je potreba aj zvýšenia príspevkov zo strany rodičov na jeho výživu. Nakoľko matka
žalobcu v 2. rade nebola ochotná dobrovoľne pristúpiť k navýšeniu sumy poskytovanej synovi, na návrh

žalobcu v 2. rade bolo vedené konanie o zvýšenie výživného a je nesporné, že bezprostredne po
pojednávaní sa matka žalobcov rozhodla spísať listinu o vydedení. Tieto skutočnosti potvrdil aj žalovaný
v 1. rade a matka zomrel.

AjsamotnýpostojmatkyžalobcovknímpojejodchodedoAnglickanemožnopovažovaťzaprejavovanie

opravdivého záujmu ako rodiča o deti. Matka žalobcov im neoznámila adresu pobytu v zahraničí, nikdy
nemala snahu, aby jej deti za ňou do Anglicka prišli čo i len na krátku návštevu. Bola s nimi síce v
telefonickom kontakte, ale aj tento bol z jej strany postupne obmedzovaný. Po počiatočnej snahe -
keď žalobcom zasiela zo zahraničia balíky, upustila aj od tohto konania. Okrem určeného výživného(pričom aj toto neplatila pravidelne, dokonca od 02/2008 až 02/2009, t.j. rok vôbec na výživu svojich
detí neprispievala, zameškané výživné uhradila až v rámci vedeného exekučného konania), na výživu
žalobcov nijakou inou formou neprispievala. Aj keď prišla na územie Slovenskej republiky, kde v lete

tu trávila tri týždne, žalobcom venovala iba 2, resp. 2 a pol. hodiny, v tomto smere nebolo preukázané,
žeby mala snahu so svojimi deťmi stráviť čo najviac času. Žalobcovia sa s matkou zo začiatku stretávali,
postupom času však najmä zo strany žalobcu v 2. rade došlo k zmene postoja a s matkou sa stretávať
nechcel. Zarážajúci je tiež postoj matky žalobcov a aj samotného žalovaného v 1. rade, ktorí ich
spoločnému synovi nepovedali, že má aj ďalších súrodencov, pričom žalobcovia mu boli predstavení

ako teta a ujo.

V konaní bolo ďalej preukázané, že žalobcovia sa s matkou telefonicky kontaktovali. Jednala sa o jediný
možný spôsob z ich strany, ako byť v kontakte s matkou. Po zhoršení ich vzájomných vzťahom došlo k
obmedzeniu takejto formy komunikácie, pričom k obmedzeniu došlo aj zo strany samotnej matky. Daný
stav nemožno jednoznačne pripísať ako zavinený iba výlučne žalobcami.

Súd poukazuje, že žalobkyňa v 1. rade bola aj na krstinách syna jej matky a žalovaného v 2. rade, bola
za ňou aj v nemocnici po úraze, žalobcovia boli aj na jej pohrebe. Súd len pre úplnosť poukazuje, že aj
o úraze matky sa žalobcovia nedozvedeli od žalovaného v 1. rade ako manžela ich matky.

27. S ohľadom na narušený vzťah medzi matkou a žalobcami, ktorý mal základ v nedostatočnom záujme
samotnej poručiteľky ako matky o svoje deti, súd je toho názoru, že nemožno od žalobcov spravodlivo
žiadať, aby niesli zákonné dôsledky vydedenia, pretože situáciu, že o poručiteľku ako jej potomkovia
neprejavovali opravdivý záujem, spôsobila v značnej miere práve samotná poručiteľka svojím odchodom
do zahraničia a následným postupným znížením záujmu o svoje deti. Samotná matka žalobcov sa z jej

strany nepričinila o to, aby sa medzi ňou a žalobcami vytvorili vzťahy, aké by medzi oboma pokoleniami
mali byť. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd nemal ani za preukázané, žeby správanie sa žalobcov
voči ich matke bolo možné považovať za odporujúce dobrým mravom a to práve vzhľadom na správanie
sa ich matky. Za konanie v rozpore s dobrými mravmi nemožno považovať nezáujem potomka v situácii,
keď tento nezáujem bol v značnej miere vyvolaný samotnou poručiteľkou.

Je zrejmé, že v prípade dôvodu vydedenia podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka
tento dôvod nemôže byť daný, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným
poručiteľom. V predmetnom prípade mal súd, ako bolo vyššie uvedené preukázané, že to bola aj sama
poručiteľka, ktorá tiež nejavila o žalobcov taký záujem ako by rodič mal javiť o svoje deti. Je zrejmé

a nepochybné, že citový vzťah medzi rodičom a dieťaťom nie je založený iba na základe biologickej
príbuznosti, ale vzniká a rozvíja sa v priebehu spoločného súžitia a na prejavovaním skutočného záujmu
od útleho veku dieťaťa. Poručiteľka so žalobcami od roku 2004 už nežila v spoločnej domácnosti,
presťahovala sa do zahraničia, kde si založila novú rodinu. V tom čase boli žalobcovia maloleté deti
a neprítomnosť ich matky a nepodieľanie sa na ich výchove, jednoznačne malo výrazný vplyv na ich

vývoj a následne aj na ich správanie voči matke a to najmä vzhľadom aj na prejavovanie samotného
záujmuzostranymatkyvočinim.Zlistinyovydedenívyplýva,žekzhoršeniuvzťahovmedziporučiteľkou
a žalobcami došlo až po uzavretí jej manželstva so žalovaným v 1. rade. Teda z uvedeného podľa
názoru súdu vyplýva, že práve nový život matky žalobcov a jej nová rodina, značne ovplyvnili správanie
sa žalobcov voči matke. Z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, žeby samotná matka

žalobcov v uvedenom období vyvinula snahu k tomu, aby sa vzťahy medzi ňou a deťmi zlepšili,
naopak v tom čase im už dlhšiu dobu neprispievala ani na ich výživu výživným určeným rozhodnutím
súdu. Dokonca voči nej bolo vedené aj exekučné konanie a až v rámci núteného výkonu rozhodnutia
zameškané výživné uhradila. Preto má súd za to, že žalobcovia nemôžu znášať dôsledky vydedenia
keď situáciu, že o poručiteľku neprejavovali opravdivý záujem, spôsobila aj sama poručiteľka.

Súd preto dospel k záveru, že dôvody na vydedenie tak ako boli uvedené v listine o vydedení nie sú
dané a v tejto časti žalobe vyhovel.

28. V ďalšom sa žalobcovia domáhali určenia, že listina o vydedení je neplatná a že sú dedičmi po svojej

matke. Súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú.

Súd preskúmal predloženú listinu o vydedení zo dňa 02.08.2011 spísanú vo forme notárskej zápisnice.
Podstatnou obsahovou náležitosťou listiny o vydedení je označenie toho z potomkov, ktorý má byťvydedený, výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Poručiteľ nemôže platne vydediť potomka bez toho,
aby musel výslovne použiť formuláciu vydeďujem. Na základe vyššie uvedeného súd zistil, že listina o
vydedení zo dňa 02.08.2011 má všetky zákonom predpísané náležitosti. Obsahuje označenie osoby,

ktorú poručiteľ vydedil ako aj dôvody vydedenia. Listina je spísaná na notárskom úrade a má všetky
formálne náležitosti. Preto je táto listina platná.

Aj v prípade tohto uplatneného nároku žalobcov ide o určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.
a teda na žiadanom určení treba mať naliehavý právny záujem. Keďže vyhovením návrhu žalobcov o

neplatnosť listiny o vydedení z dôvodu absencie konkrétnych dôvodov vydedenia by sa na postavení
žalobcov nič nezmenilo (ich návrhu o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané bolo vyhovené), súd
návrh žalobcov v časti o určenie neplatnosti listiny
o vydedení zamietol aj z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto určení.

Žalobcovia v tomto konaní sú neopomenuteľnými dedičmi po svojej matke a teda ich postavenie ako

dedičov vyplýva priamo z hmotného práva. Vydedenie je prejav poručiteľovej vôle, ktorým odníma
dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona, neznamená to však zmenu jeho
postavenia ako dediča. Aj v samotnom dedičskom konaní nie je spornou skutočnosť, že žalobcovi
sú dedičia, spornou je skutočnosť, či v dôsledku vydedenia poručiteľky došlo k strate práva na
strane žalobcov na dedičstvo po poručiteľke, t.j. či na ich strane existuje, resp. neexistuje dedičská

nespôsobilosť. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že nie je daný ani naliehavý právny záujem
žalobcov na určení, že sú dedičmi po svojej matke a preto aj v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci vzhľadom na čiastočný úspech jednak žalobcov a žalovaných súd v zmysle vyššie
uvedených zákonných ustanovení o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.