Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. september 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217911
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2217217911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35792752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanému: O. Y., nar. XX.XX.XXXX, Y. ulica XXX/XX, X.
T. - O., o zaplatenie 1.738,06 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 26. júla 2018, č.k. 19Csp/6/2017-60, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil v časti o
zaplatenie 53,66 € z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby, výrokom II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.042,34 € s 5,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.096 € od 17.06.2015 do
zaplatenia, zo sumy 1.067,64 € od 12.12.2017 do zaplatenia a zo sumy 1.042,34 € od 17.01.2018 do
zaplatenia, a to v splátkach po 70 € mesačne splatných do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca
počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok splatnosť
celého plnenia, výrokom III. žalobu zamietol v časti o zaplatenie 642,06 € s 5,05 %-ným ročným úrokom

z omeškania od 17.06.2015 do zaplatenia a výrokom IV. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania vo výške 26,12 %.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, § 52
ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, ustanovením § 2 písm. b), c) a d), § 9 ods. 2 písm. j), § 11
ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vecne súd dôvodil, že žalobca sa
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.738,06 € s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov

zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej so žalovaným dňa 12.12.2014. Súd prvej inštancie
mal z vykonaného dokazovania zistené, že žalobca (ktorý je obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou
sa poskytovaním spotrebiteľských úverov) a žalovaný (ktorý je fyzickou osobou, nepodnikateľom),
podpísali dňa 12.12.2014 zmluvu o revolvingovom úvere, v ktorej sa dohodli na poskytnutej čiastke
úveru (úverový limit): 1.500 €, splatnosti úveru (počet splátok): 42., mesačnej splátke (vrátane úrokov):
47,43 €, celkovej čiastke, ktorú musí žalovaný zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru
+ poplatok za poskytnutie úveru): 2.142,06 €. RPMN za úver (v %): 26,10, ročnej úrokovej sadzbe

úveru: 18,08%, priemernej RPMN za úver: 36,30%, poskytnutej čiastke revolvingu: 1500€, poplatku
za poskytnutie úveru/revolvingu: 150 € a účele čerpania úveru: rekonštrukcia nehnuteľnosti. Žalobca
poskytol žalovanému na jeho účet sumu 1.350 € a žalovaný z úveru splatil 307,66 €, vrátane 28,36
€ a 25,30 € ktoré uhradil už počas súdneho konania v dňoch 12.12.2017, resp. 17.01.2018. Žalobcažalovanému oznámil, že z dôvodu omeškania so splátkami č. 3, 4 a 5 dochádza k zosplatneniu
celého úveru. Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, vzťah z nej
vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 OZ, súd preto jej obsah hodnotil z

hľadiska kritérií stanovených zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Medzi požiadavky
tam stanovené patrí aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej RPMN), čo vyplýva z § 9
ods. 2 písm. j) cit. zákona, ktorý údaj, ak je v zmluve uvedený nesprávne a to v neprospech spotrebiteľa,
zákon postihuje sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. d).

3. Súd prvej inštancie mal zo zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca poskytol žalobcovi
sumu vo výške 1.350 €. Suma uvedená ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 € sa nezhoduje s výškou
skutočne poskytnutej sumy, pretože zahŕňa aj poplatok 150 € za poskytnutie úveru (spracovateľský
poplatok). Súd sa stotožňuje s názorom vysloveným v rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.05.2013,
sp. zn. 6Sžo/39/2012, že spracovateľský poplatok nemožno považovať za istinu úveru, pretože svojou
povahou tvorí náklady spotrebiteľského úveru. Vychádzajúc z logického výkladu definícií pojmov v §

2 zákona o spotrebiteľských úveroch, možno za spotrebiteľský úver považovať dočasné poskytnutie
finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb spotrebiteľa, ktoré majú spotrebiteľský charakter, teda
v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej úpravy len poskytnutie
finančných prostriedkov, ktoré žalobca žalovanému skutočne poskytol. Poplatok za poskytnutie úveru
nemôže byť sám o sebe „úverom“, pričom už z jeho pomenovania je zrejmé, že sa platí „za poskytnutie

úveru“, teda úverom je iná suma peňazí. Poplatok, ktorý má charakter odmeny poskytovateľovi služby
(spotrebiteľského úveru), treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Dokonca aj sám
žalobca vychádzal pri výpočte celkovej čiastky úveru v oznámení o schválení revolvingového úveru z
toho, že poplatok je samostatnou položkou. Pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru
1.500 € zahrnul aj poplatok za jeho poskytnutie v sume 150 €, postupoval v rozpore s platnou právnou

úpravou (rozsudok Najvyššieho súdu SR 27.11.2013, sp. zn. 6Szo/21/2013). Výpočet RPMN mal teda
správne zohľadňovať skutočnosť, že žalobcovi bola poskytnutá ako istina len suma 1.350 € a suma
150 € predstavovala náklady. Pokiaľ sa spolu s ostatnými parametrami úveru (výška a počet splátok,
a pod.) zohľadní poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €, celková čiastka, ktorú musí žalovaný
ako dlžník zaplatiť síce zostane nezmenená (2.142,06 €), no výsledná RPMN bude 36,34 %. RPMN

bola teda v zmluve o revolvingovom úvere uvedená nesprávne vo výške len 26,10 %, teda ako nižšia a
mohla žalovaného ako spotrebiteľa uviesť do omylu pri rozhodovaní a porovnávaní iných úverov. Preto
treba RPMN považovať za uvedenú nesprávne v neprospech spotrebiteľa tak, ako to má na mysli § 11
ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. a z tohto dôvodu je nevyhnutné vychádzať z fikcie, že úver je
bez poplatkový a bezúročný. Žalobca tak má len nárok na vrátenie sumy 1.042,34 € ( t.j. poskytnutej

istiny 1.350 € po odrátaní uhradenej istiny 307,66 €), preto súd vo zvyšku žalobu zamietol, keď výrokom
I. konanie v časti týkajúcej sa sumy 53,66 € s príslušenstvom z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby
zastavil podľa § 146 CSP. Vzhľadom k nepriaznivej finančnej situácii žalovaného mu súd povolil splácať
dlžnú sumu v mesačných splátkach po 70 € podľa § 232 ods. 3 a 4 CSP. O trovách konania bolo
rozhodnuté vzhľadom na pomer úspechu strán v spore a na zodpovednosť za procesné zavinenie

zastavenia konania podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP.

4. Proti výrokom III. a IV. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca dôvodiac § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku. Uviedol, že zo záverov súdu prvej inštancie
vyplynulo, že hodnota RPMN je v skutočnosti vyššia, nakoľko pri jej výpočte sa vychádzalo zo sumy

1.500 €, keď žalobca do výpočtu RPMN zahrnul aj náklady súvisiace s predmetným úverom, ktoré neboli
spotrebiteľovi reálne vyplatené (vychádzajúc z výšky poplatku za poskytnutie úveru). Poskytnutím úveru
sa však v zmysle právnej úpravy a ustálenej obchodnej praxe (bankovej i nebankovej) rozumie nielen
vyplatenie prostriedkov úveru, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku teda i započítanie.
Z uvedenej regulácie vyplýva, že spotrebiteľský úver môže byť poskytnutý vo forme úveru každým

spôsobom,ktorýpripúšťaplatnéprávo,svýnimkouposkytnutia vhotovosti. Zákonakosumuúverupreto
vymedzuje súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Uvedené okolnosti nemajú súvislosť s tým, že za celkovú výšku úveru a výšku čerpania úveru
je nutné považovať sumy, ktoré boli spotrebiteľovi reálne poskytnuté, nakoľko súd na druhej strane
nezohľadňuje zákonný pojem „celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť na základe zmluvy

o spotrebiteľskom úvere“. Poplatok za poskytnutie úveru teda v zmysle zákonného znenia musí byť
započítaný do celkovej čiastky, ktorú je spotrebiteľ povinný uhradiť v súvislosti s poskytnutým úverom,
čo vyplýva aj zo zmluvy, kde sa uvádza „celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t.j. úver + úroky
za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru)“. Ak v zmysle zákonnej definície jecelkovou čiastkou (§ 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z.z.), súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojený so spotrebiteľským úverom, potom je logické, že celkové
náklady v zmysle § 2 písm. g) tvoria úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru.

Toto odôvodňuje tiež to, prečo bola výška poplatku za poskytnutie úveru zahrnutá do sumy mesačných
splátok úveru, ktoré skutočnosti súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil. Žalobca preto navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná žalobcovi aj náhradu
trov konania.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a

dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.19Csp/6/2017bolozaplateniesumy
1.738,06 € s príslušenstvom titulom neuhradených záväzkov žalovaného zo zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8500095477 zo dňa 12.12.2014. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti

postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti zvyškového zamietnutia žaloby ( výrok III. napadnutého
rozsudku) po zistení, že predmetný spotrebiteľský úver je z dôvodu absencie písomného dojednania o
náležitosti ustanovenej v § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. treba považovať za bezúročný a
bez poplatkov, ako aj v časti nároku na náhradu trov konania (výrok IV. napadnutého rozsudku).

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok žalobcu sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi prvoinštančného súdu, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom
rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil,
s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a dostatočne presvedčivé
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Na doplnenie odvolací súd uvádza k odvolacím námietkam iba
nasledovné:

9.Predmetnázmluvaorevolvingovomúverezodňa12.12.2014jenepochybnezmluvouspotrebiteľskou,
preto na vec dopadajú právne normy sledujúce ochranu spotrebiteľa, vrátane ustanovení zákona č.
129/2010Z.z..Súdprvejinštancievnapadnutomrozsudkuvytýkalpredmetnejúverovejzmluveabsenciu
podstatnej náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. g) a písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch.

10. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. v znení účinnom ku dňu 12.12.2014, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

11. Podľa § 2 písm. l) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou

spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS).

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).13. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že vo formulárovej zmluve o revolvingovom úvere predloženej
žalobcom sa v zmluvných podmienkach uvádza ako poskytnutá čiastka úveru 1.500 €, úver je splácaný
42 mesačnými splátkami po 47,43 € a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť ( t.j. revolving + úroky
za celú dobu čerpania revolvingu + poplatok za poskytnutie revolvingu) je 2.142,06 €, RPMN za úver

26,10 %, poplatok za poskytnutie revolvingu 150 €. Hoci v zmluve o revolvingovom úvere je uvedená
výška poskytnutej čiastky úveru 1.500 €, v skutočnosti bola vyplatená spotrebiteľovi iba suma 1.350 €,
keď v zmysle zmluvných dojednaní si poplatok vo výške 150 € uhradil veriteľ jeho započítaním so sumou
úveru a na účet spotrebiteľa vyplatil len rozdiel vo výške 1.350 €.

15. Zákonom č. 129/2010 Z.z. bola do právneho poriadku Slovenskej republiky implementovaná

smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora, vnútroštátne súdy,
ktoré uplatňujú vnútroštátne právo, sú povinné vykladať ho v čo najväčšej miere s ohľadom na znenie
a účel predmetnej smernice tak, aby sa dosiahol ňou sledovaný výsledok, a teda konať v súlade s
článkom 288 tretí odsek Zmluvy o fungovaní EÚ. Vyžaduje sa, aby vnútroštátne súdy urobili všetko, čo

je v ich právomoci, berúc do úvahy celé vnútroštátne právo a uplatniac ich výkladové metódy, s cieľom
zaručiť úplnú účinnosť predmetnej smernice a dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným
smernicou. Z citovaných zásad tak pre súdy Slovenskej republiky vyplýva povinnosť, aby pri výklade
oddielu I. prílohy č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v čo najväčšej možnej miere vzali do úvahy znenie a účel
týchto ustanovení smernice, na ktorých implementáciou toto ustanovenie do nášho právneho poriadku

zavedené, aby zaručili tejto smernici úplnú účinnosť. Prílohou č. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. bola do
právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá príloha I. smernice 2008/48/ES. Tieto ustanovenia
smernice boli predmetom výkladu Súdneho dvora EÚ, ktorý vo svojom rozsudku z 21.04.2016 vo veci
C-377/14 vyslovil, že čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že výška čerpania
úveru označuje celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si

poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom, a ktoré nie sú tomuto
spotrebiteľovi reálne vyplatené. Z citovaného rozsudku teda možno vyvodiť, že pod pojmom „celková
výškačerpania“vpríloheI.smernicenemožnorozumieťsumudohodnutúakosumaúverualeboúverový
limit v zmluve o úvere, ale sumu, ktorá bola reálne daná spotrebiteľovi k dispozícii na ten účel, na ktorý
sa zmluva uzatvára. Tým samozrejme nie je vylúčené, že napr. v zmluve môže byť ako suma úveru

dohodnutá určitá suma, z ktorej dlžník dostane k dispozícii len časť, po zrážkach (započítaní) poplatkov
účtovaných zo strany veriteľa, ba dokonca to nevylučuje ani to, aby sa z takejto dohodnutej sumy
vychádzalo pri úročení. Zmluva však potom zároveň musí podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona č. 129/2010
Z.z. obsahovať aj celkovú výšku úveru v zmysle, v akom ju definuje citovaný rozsudok Súdneho dvora
a z takejto výšky sa potom podľa prílohy č. 2 citovaného zákona musí vychádzať aj pri výpočte RPMN.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalovaný takto nepostupoval.

16. Pokiaľ potom súd prvej inštancie vyhodnotil vyššie opísaný postup veriteľa ako nesúladný s
požiadavkami ustanovenými zákonom č. 129/2010 Z.z., odvolací súd sa s týmto názorom stotožňuje a
jeho dôsledkom je záver o nesprávnosti v zmluve uvedeného obligatórneho údaju podľa § 9 ods. 2 písm.

g) zákona č. 129/2010 Z.z. Tiež potom, vychádzajúc zo skutočne poskytnutého plnenia veriteľom pri
dohodnutých mesačných splátkach a berúc do úvahy, že podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je
pri výpočte RPMN potrebné použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ku
ktorým poplatok za poskytnutie úveru patrí, správne zistil prvoinštančný súd, že v skutočnosti je RPMN
vyššia na škodu spotrebiteľa, keď namiesto v zmluve dojednanej výšky RPMN 26,10%, je táto 36,34%.

Následkom uvedených skutočností je bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru s poukazom
na § 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z. Odvolací súd dodáva, že krátenie úveru o poplatky
za jeho poskytnutie treba vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku ( por. napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžo/39/2012, sp.zn. 6 Sžo/21/2013), nakoľko postup veriteľa mohol podstatne narušiť
ekonomické správanie spotrebiteľa k poskytnutej službe - úveru, keďže ako bolo uvedené vyššie, do

celkovej výšky úveru nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmena za záväzky z dôvodu úveru
napr. administratívne poplatky a ďalšie.17. Žalobcom predložená úverová zmluva vzhľadom na zistené nedostatky má za následok, že
poskytnutý spotrebiteľský úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a tak súd prvej
inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalobcovi patrí iba skutočne poskytnutá istina úveru

s príslušným úrokom z omeškania (po zohľadnení už uhradenej sumy zo strany žalovaného) a správne
vo zvyšku žalobu zamietol. Odvolací súd preto rozsudok v napadnutých výrokoch III. a IV. podľa § 387
ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

18. V odvolacom konaní plne úspešný žalovaný má v zásade voči žalobcovi v zmysle ustanovenia §

255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške,
avšak s prihliadnutím k skutočnosti, že žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu tak
nevznikli, odvolací súd vedený zásadou hospodárnosti konania s použitím Základných princípov čl. 4
ods.2CSPaplikovalnarozhodnutieonárokunanáhradutrovkonaniaprincípracionálnehozákonodarcu
a rozhodol podľa fiktívnej normy, vychádzajúc z toho, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní,
ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť tak, že sa jej nárok na náhradu trov nepriznáva.

19. Senát odvolacieho súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 <. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)