Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/163/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314219164
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314219164.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803,
zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: E. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N., o zaplatenie 6990,70
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 4. 8. 2014 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 6990,76 eura s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne
z dlžnej sumy od 28. 9. 2011 až do zaplatenia.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 8. 9. 2010 uzatvorili právny predchodca žalovaného
spoločnosť Consumer Finance Holding a.s., so sídlom 060 01 Kežmarok, Hlavné námestie 12, IČO:
35 923 130 a žalobca Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení číslo XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru na nákup osobného motorového vozidla C. S. P. XXX Q., VIN: F. v hodnote 9000,- eur.

Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 6147,- eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť 48. mesačnými
splátkami po 168,56 eura. Žalovaný uhradil 1 splátku (t. j. 168,56 eura), dostal sa do omeškania so
splácaním úveru a napriek opakovaným upomienkam dlžné splátky nedoplatil, teda nedošlo k riadnemu
a včasnému splácaniu úveru. Žalobca, v súlade s úverovými podmienkami, dňa 13. 9. 2011 pristúpil
k zosplatneniu úverovej zmluvy a vyzval žalovaného doporučeným listom, aby splatil dlžnú čiastku.
Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 6990,70 eura a pozostáva z nasledujúcich súm:
- pôžička 6147,- eur + úrok 808,26 eura vyčíslený ku dňu okamžitej splatnosti;

- náklady spojené s vymáhaním 78,- eur;
- spracovateľský poplatok 126,- eur;
- odpočítaná úhrada žalovaného 168,56 eura.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd mu doručoval zásielky na adresu trvalého pobytu uvedenú v
registri obyvateľov.

4. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej
straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiaces procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky
listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na

dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení,
a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy
rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné
prihliadať.

5. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom
stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj

Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,
resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a
jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od
tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany napr. so

stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

6. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko

z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998).

7. Súd dáva do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva

slobôd nepatrí dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS
97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý
predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

8. Súd vykonal dokazovanie - Zmluva a Zmluva o zabezpečení číslo XXXXXXXXX, Kúpna zmluva č.

XXXXXXXXX, splátkový kalendár, vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky, vyúčtovanie predčasného
ukončenia zmluvy, faktúra č. XXXXXX - a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a
právny stav veci:

9. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.

10. Dňa 8. 9. 2010 uzatvorili strany Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení číslo XXXXXXXXX (ďalej len
ÚZ) na poskytnutie účelového úveru a to úhrada ceny predmetu financovania a nákladov spojených s
poskytnutím úveru - kúpa osobného motorového vozidla C. S. P. XXX Q., VIN: F., v hodnote 9000,- eur,
pričom žalovaný v hotovosti zaplatil 4050,- eur (vyplýva to z bodu V. písm. a/ Kúpnej zmluvy - ďalej len

KZ, ako aj z ÚZ časť Spôsob financovania). Zostatok kúpnej ceny vo výške 4950,- eur mal byť zaplatený
prostredníctvom ÚZ, zároveň bol poskytnutý aj úver na náklady spojené s poskytnutím pôžičky vo výške
1197,- eur. Celková výška úveru 6147,- eur, ročná úroková sadzba 15,15 %, RPMN 15,15 %, celková
čiastka splatná spotrebiteľom 8090,88 eura, konečná splatnosť úveru 08/2014, mesačná splátka 168,56
eura, prvá splátka splatná 23.9.2010, počet splátok 48.

11. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla a KZ vyplýva, že žalovaný prevzal motorové vozidlo dňa
8.9.2010, jeho kúpna cena bola stanovená na 9000,- eur.

12. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca plnil v rámci svojej podnikateľskej

činnosti, žalovaný vystupuje ako fyzická osoba nepodnikateľ.

13. Podľa§52aods.1a2OZ,účinnéhok8.9.2010,(1)Aksúuzavretéviaceréspotrebiteľskézmluvypri
tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich
uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv
je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením

alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými
právnymi účinkami.

Podľa § 35 ods. 2 OZ, Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s

jazykovým prejavom.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 43 OZ, Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo
by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 8. 9. 2010, Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

14. Pri jednom rokovaní medzi dodávateľom a spotrebiteľom môžu byť uzavreté viaceré zmluvy, pričom

často sú tieto zmluvy uzavreté medzi rôznymi subjektmi, ak dodávateľ zároveň vystupuje nielen vo
svojom mene, ale aj v mene tretieho subjektu (napr. kúpa spotrebného tovaru a jeho financovanie
prostredníctvom pôžičky poskytnutej treťou osobou). Sporný obsah výslovného právneho úkonu možno
interpretovať (nie však neprípustne dopĺňať) podľa zmyslu použitých slov. Rôznemu výkladu slov, ktoré
vyjadrujú vôľu, bráni zákonný pokyn na interpretáciu s osobitným zreteľom na vôľu konajúceho za

predpokladu, že táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Prihliada sa teda predovšetkým na
to, čo konajúci chcel použitými slovami vyjadriť. Limitom je to, že slová, ktoré sa použili, taký výklad
pripúšťajú. Nemožno vylúčiť, že výraz alebo slovné spojenie pripúšťa rozmanitý výklad. Ak vzniknú v
tomto smere pochybnosti, potom zaťažujú toho účastníka, ktorý prvý použil nejednoznačné slová.

15. V prejednávanom prípade sa jedná o spotrebiteľský úver, preto je potrebné pri posudzovaní
vzájomných práv a povinností použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn.
3 MCdo 14/2014). Nie je možné ho posúdiť ako absolútny obchod podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, nakoľko takýto výklad by bol v príkrom rozpore so záujmami spotrebiteľa a v jeho neprospech
a porušením § 54 ods. 2 OZ. K uvedenému smeruje aj doterajšia súdna prax, ako aj zmena Občianskeho

zákonníka, ktorá síce bola pôvodne účinná od 12.6.2014 (ďalšou novelou č. 151/2014 Z.z. je účinnosť
odložená na 1.4.2015), avšak je len potvrdením zámeru zákonodarcu pri ochrane práv spotrebiteľa.
Navyše zák. č. 129/2010 Z.z. vo svojom ustanovení §-u 1 ods. 1 jednoznačne stanovuje, že tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa, nie teda úveru podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka (navyše zákon vo svojich ustanoveniach odkazuje na konkrétne úpravy
Občianskeho zákonníka). Potom podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného k 8. 9. 2010, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Súd musí konštatovať, že z ÚZ nie je jasné, či žalobca poskytol žalovanému dva úvery a to
vo výške 4950,- eur na zostávajúcu časť kúpnej ceny vozidla a vo výške 1197,- eur na náklady
spojené s poskytnutím úveru. Nie je ani jasné, prečo bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6147,-
eur na doplatenie kúpnej ceny vozidla, keď vozidlo bolo predané za 9000,- eur, pričom žalovaný v

hotovosti uhradil 4050,- eur, teda zostávalo zaplatiť titulom kúpnej ceny už „len“ 4950,- eur. V časti ÚZ
Spôsob financovania je tak ÚZ neurčitá, pričom sa jedná o podstatné náležitosti ÚZ. V tomto smere
sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že bol poskytnutý jeden úver (uvedené je zachytené v nahrávke z
pojednávania zo dňa 31. 1. 2017), avšak v časti ÚZ Spôsob financovania je vyslovené uvedené, že sajedná o dva úvery, ako je to uvedené v prvej vete tohto odseku. Sám žalobca teda nemá jasno v tom, ako
bol úver poskytnutý. Jedná sa o účelový úver a právny predchodca jasne špecifikoval účel oboch úverov
(ďalej pozri aj odôvodnenie v bode 18.). Súd nemôže neprípustným spôsobom, exetenzívne vykladať

právny úkon tak, aby dospel k záveru o platnosti právneho úkonu.

17. Platný právny úkon podľa § 37 predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, s možným predmetom plnenia. Inak je právny úkon absolútne neplatný. Právny úkon je
určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť

výkladom (výklad však nemôže dopĺňať právny úkon) alebo použitím dispozitívnych ustanovení zákona
namiesto neurčitých častí prejavu vôle. Pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické,
že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto
má na tom právny záujem, nie je potrebné, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným
rozhodnutím orgánu právnej ochrany, určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní
predpokladá naliehavý právny záujem na takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť,

sa na ňu prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), ju nemožno žiadnym spôsobom
napraviť(konvalidáciaaleboratihabícia),čovyplývaztoho,ženemožnonaprávaťúkon,ktorýneexistuje,
a nadväzne na to, z rovnakého dôvodu - nemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť,
nie je časovo obmedzená, aj keď určitou výnimkou je, ak sú splnené ostatné zákonné predpoklady,
inštitút vydržania, kde aj absolútne neplatný právny úkon môže byť iusta causa possesionis, zakladá

nároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl.). Nedodržanie formy, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Táto neplatnosť je absolútna, ak ide o formu
právneho úkonu predpísanú zákonom.

18. Vzhľadom na doteraz uvedené súd konštatuje, že ÚZ je absolútne neplatným právnym úkonom

pre jej neurčitosť (§ 37 OZ), nedodržanie písomnej formy (§ 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z.),
nakoľko nie je určité, v akej výške a koľko úverov bolo žalovanému poskytnuté, čím sa zmluva stáva
neurčitou (teda absolútne neplatnou a teda nebola dodržaná ani jej písomná forma). Žiadnym výkladom
nemožno dospieť k jednoznačnému záveru o výške úveru, pričom ani prípadné ďalšie dodatočné
vyjadrenia žalobcu k zmluve na tejto skutočnosti nič nezmenia. Súd nepopiera, že jednou zmluvou

môže žalobca poskytnúť spotrebiteľovi aj viac úverov, každý úver však musí byť jasne, zrozumiteľne
a určito definovaný, musia byť k nemu uvedené všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ., aby mal
spotrebiteľ jednoznačný prehľad o svojich povinnostiach a o splácaní úveru. K plneniu žalobcu v
prospech žalovaného potom došlo jedine z titulu bezdôvodného obohatenia.

19. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, účinného k 8. 9. 2010, (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 457 OZ, Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 458 ods. 1 OZ, Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.

20. Žalobca plnil žalovanému pravdepodobne vo výške 6147,- eur (minimálne vo výške 4950,- eur
ako kúpnu cenu vozidla, pretože inak by vozilo nebolo žalovanému odovzdané dňa 8.9.2010) z titulu
bezdôvodného obohatenia (o výške plnenia však súdu neposkytol žiaden dôkaz!!!, potom žalovaný je
povinný bezdôvodné obohatenie vrátiť v uvedenej výške.

21. K plneniu bezdôvodného obohatenia zo strany žalobcu došlo dňa 8. 9. 2010. V tento deň žalobca
vedel komu a v akej výške plní.

22. Podľa § 100 ods. 1 OZ, Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.

(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

23. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa

ustanovenia § 100 ods. 1. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže
premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Ak sa
povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Začiatok plynutia premlčacích
dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne možno povedať,

že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr vzniknúť. Subjektívna
premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr, než objektívne premlčacie doby. O tom, že došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné
obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného
obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno
usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne
vyčíslenejvpeniazoch),žeprávonajehovydaniemožnodôvodneuplatniťnasúde.Akideobezdôvodné
obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a

absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne
neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu (t. j. dňom 8. 9. 2010). Objektívna
premlčacia doba začne teda plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba
začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal.
Tieto okolnosti sa oprávnený obvykle dozvie už v čase vzniku absolútne neplatného právneho úkonu (t.

j. v danom prípade 8. 9. 2010).

24. V danom prípade sa jedná o premlčaciu dobu, nie lehotu a preto sa na počítanie doby premlčania
neuplatní § 122 ods. 3 OZ. K uplynutiu premlčacej doby dôjde v posledný deň doby bez ohľadu na to,
či posledným dňom je sviatok alebo sobota, či nedeľa.

25. V prejedávanom prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 8. 9. 2010 a uplynula dňa
8. 9. 2012, najneskôr v objektívnej premlčacej dobe dňa 8. 9. 2013, pričom žaloba bola podaná na súd
až dňa 4. 8. 2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby. Vzhľadom k tomu súd nemôže (aj s poukazom na §
5b zák. č. 250/2007 Z.z.) priznať žalobcovi právo na pnenie z bezdôvodného obohatenia.

26. S poukazom na § 457 a § 458 OZ súd nemohol žalobcovi priznať ani plnenie vyplývajúce z
nákladov spojených s vymáhaním vo výške 78,- eur a spracovateľského poplatku vo výške 126,- eur,
ktorá žalobca vynaložil, pretože súdu nepreukázal oprávnenosť týchto nákladov, navyše aj uzatvorená
Zmluva o zabezpečení je neplatná, nakoľko sa viazala na ÚZ, ktorá je absolútne neplatným právnym

úkonom a teda aj táto „závislá“ zmluva nasleduje osud ÚZ. Ak žalobcovi vznikli nejaké náklady na
odobratie vozidla a jeho následný predaj tretej osobe, bolo to bez zmluvného základu. Ako však sú
uviedol, žalobca nepreukázal oprávnenosť výdavkov vo výške 78,- eur (vykonaná práca na základe
zmluvy - absolútne nepreskúmateľná faktúra č. XXXXXX - č. l. 12 spisu - za čo?). Navyše, žalobca
ako osoba podnikajúca v tejto sfére dlhé roky, si musela byť vedomá absolútnej neplatnosti ÚZ a teda

vzniku práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto ak by postupovala s odbornou starostlivosťou,
k dodatočným výdavkom za odobratie vozidla ani nemalo dôjsť. Vozidlo ani nemalo byť žalovanému
vydané na základe absolútne neplatnej ÚZ!27. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enucniátu rozhodnutia a žalobu zamietol
v plnom rozsahu, nakoľko bola podaná nedôvodne.

28. O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. V sporových
konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. V danom prípade žalovaný
bol v konaní plne úspešný a teda by mal právo na plnú náhradu trov konania, žiadne trovy konania mu
však nevnikli, a preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.