Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/186/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115209653
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4115209653.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: F. Q., nar. XX. XX. XXXX,
bytom U., Q. XXX/X, zast. Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Nitra, Štefánikova 7,
IČO: 36 868 876, proti žalovanej: K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., Q. XXX/X, t. č. bytom Q., T. X/XX,
zast. JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fr. Mojtu 43, o vrátenie daru, o odvolaní

žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 22. 11. 2016 č. k. 12C/196/2015-113 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanej priznáva nárok
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Konštatoval,
že žalobkyňa sa vo veci samej domáhala vrátenia daru, jej žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu zaplatiť
žalovanej náhradu trov konania vo výške 669,44 eura, proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie v časti
trov konania a odvolací súd uznesením č. k. 6Co/45/2016-94 zo dňa 31. 05. 2016 napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Právnesvojerozhodnutieoprelo ust.§255ods.1a§257zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok

(ďalej len CSP). Po tom, čo poskytol teoreticko-právny výklad podmienok pre použitie § 257 CSP, ktorý
umožňuje súdu nepriznať náhradu trov konania úspešnej strane sporu z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, dospel k záveru , že v predmetnej veci je dôvod pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej
i napriek jej úspechu v konaní. Učinil tak po zistení, že na strane žalobkyne sú výnimočné dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadol v tom, že žalobkyňa je osobou vyššieho veku (72 rokov), trpí
závažnými ochoreniami (vysoký krvný tlak a cukrovka), poberá starobný a vdovský dôchodok vo výške

356,30 eura, ako aj v okolnostiach danej veci, pretože sa jedná o spor medzi matkou a dcérou.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná pre nesprávne právne posúdenie veci.
Nestotožnilasasdôvodmi,vktorýchsúdprvejinštancievzhliadoldôvodyosobitnéhozreteľa,prektoréjej
nebolo priznané právo na náhradu trov konania ako úspešnej strane v konaní. Tvrdila, že podanie žaloby
žalobkyňou bolo prejavom šikanózneho výkonu práva, ktorý neprimerane zasiahol do jej subjektívnych

práv a oprávnených záujmov, keďže žalobkyňa si musela byť vedomá zrejmej neúspešnosti žaloby a
tiež následkov s tým spojených v podobe nákladov súdneho konania a takýto výkon práva preto nemôže
požívať ochranu. Poukázala na to, že žiadne z tvrdení žalobkyne neboli v konaní preukázané a boli
len vykonštruované, prejednávaná vec bola výsledkom ich narušených vzájomných vzťahov, žalobkyňa
zneužilasúdnekonanieakomožnosťzasahovaťdojejosobnýchzáležitostí,čovylučujevdanomprípade
uplatnenie § 257 CSP. Za otáznu považovala i finančnú situáciu žalobkyne, ktorá bola v odvolacom

konanízastúpenásplnomocnenýmprávnymzástupcom,hocimohlapožiadaťobezplatnúprávnupomoc
prostredníctvom Centra právnej pomoci. Vyjadrila presvedčenie, že úmyslom žalobkyne bolo zasiahnuťdo vyporiadania BSM medzi ňou a jej bývalým manželom, ktorý žije v súčasnosti v domácnosti so
žalobkyňou. Za dôkaz toho považovala okolnosť, že po podpísaní dohody o vyporiadaní BSM a kúpnej
zmluvy ohľadne sporných nehnuteľností, žalobkyňa odvolanie vo veci vzala späť. Napadnuté uznesenie

žiadala zmeniť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa písomným podaním, v ktorom sa stotožnila s
napadnutým uznesením a jeho odôvodnením označiac ho za dostatočné, zrozumiteľné, presvedčivé
a právne relevantné. Nesúhlasila s názorom žalovanej, že samotné podanie žaloby o vrátenie daru je

šikanóznym výkonom práva, keď zvolila zákonný postup v zmysle ust. § 630 Občianskeho zákonníka.
Podotkla, že jej zastúpenie zvoleným advokátom v odvolacom konaní nespochybňuje jej finančnú
situáciu deklarovanú v žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, poukázala aj na ust. § 24
ods. 4 zák. č. 586/2003 Z. z. o možnosti advokáta poskytnúť právne služby za zníženú odmenu alebo
bezplatne, avšak s ohľadom na ust. § 23 ods. 1 Zákona o advokácii nie je možné vyjadrovať sa k odmene
dohodnutej medzi ňou a advokátom. Súdom prvej inštancie zohľadnené dôvody hodné osobitného

zreteľa si osvojila ako dostatočné na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej, keď samotné podanie
žaloby proti dcére bolo pre ňu neúnosne stresujúcou situáciou zapríčinenou hrubým porušením dobrých
mravov zo strany žalovanej. Správne súd prvej inštancie vychádzal pri aplikácii § 257 CSP z dokladov
doložených k jej plnej moci o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktoré jej bolo i uznesením
súdu prvej inštancie priznané. Bolo by tak v rozpore so zásadou právnej istoty deklarovanou v čl. 2 ods.

2 CSP, pokiaľ by nebol braný zreteľ na jej preukázanú zlú ekonomickú situáciu, ako aj celkový kontext
a príčinu sporu. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

4. Odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote

(§ 359, § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 OSP)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

5. Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobkyne, ktorou sa od žalovanej domáhala vrátenia

daru a to spoluvlastníckeho podielu v 1-ici k ňou špecifikovaným nehnuteľnostiam v kat. úz. H.ý U.
zapísaných na LV č. XXX. Rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 14.10.2015 č. k. 12C/196/2015-47
bola žaloba žalobkyne zamietnutá a bola jej uložená povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania
vo výške 669,44 eura, do 3 dní od jeho právoplatnosti k rukám jej právnej zástupkyne. Na odvolanie
žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 6Co/45/2016-94 zo dňa 31. 05. 2016 odvolacie konanie

zastavil a rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Následne napadnutým uznesením, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania,
súd prvej inštancie opätovne rozhodol o trovách konania tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

6. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhrady trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7.Podľa§257CSPvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
8. V posudzovanej veci ide v poradí už o druhé rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania po

tom, čo jeho skoršie rozhodnutie v tejto časti bolo zrušené odvolacím súdom, keď súd prvej inštancie pri
svojom rozhodovaní neposudzoval i existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania úspešnej žalovanej, na ktoré sa žalobkyňa osobitne odvolávala. Odvolací súd
vo svojom zrušujúcom rozhodnutí podal i obšírny teoreticko-právny výklad procesnej právnej úpravy
týkajúcej sa rozhodovania o náhrade trov konania, ako i predpokladov aplikácie § 150 ods. 1 OSP,

umožňujúcej súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznanie náhrady trov konania v konaní
úspešnejstranesporu.IkeďvčaserozhodovaniaodvolaciehosúduplatilazákonnáúpravaObčianskeho
súdneho poriadku, ktorá od 01. 07. 2016 bola nahradená Civilným sporovým poriadkom, výklad podaný
odvolacím súdom v tomto smere je potrebné považovať za naďalej dopadajúci i na súčasnú právnu
úpravu, z ktorého dôvodu ho odvolací súd nebude duplicitne opakovať, a preto naň len v ďalšom

odkazuje.

9. V tejto súvislosti len zvýrazňuje, že trovy konania sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri
uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania, tieto plnia dôležité funkcie pri prevencii asú zároveň aj sankciou za neúspech v konaní, alebo za chybné vedenie konania. Trovy konania chránia
pred šikanóznym vedením sporov a svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva. V sporových
konaniach sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá

mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od povinnosti
nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné, a to ani v prípade, ak bolo neúspešnej strane
priznanéoslobodenieodsúdnychpoplatkov(totosavzťahujelennajejprípadnúpoplatkovúpovinnosť)a
nezbavujejutopovinnostinahradiťtrovykonaniaúspešnejstrane.Úspechvovecisazisťujeporovnaním
žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný

úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa
jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Výnimkou zo zásady
zodpovednosti za výsledok je ust. § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z
dôvodov hodných osobitného zreteľa strane sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania,
túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa musí vždy zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí
mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným
z hľadiska aplikácie § 257 CSP nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať k
majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na
majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno zrhnúť, že vždy treba zvažovať okolnosti
konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen
toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok
nie je priznaný a či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich

náhradu, keď mal v konaní úspech. Odvolací súd tiež poukazuje i na ustálenú judikatúru, podľa ktorej
toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň

možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010 sp. zn. 2 MCdo 17/2009).
10. V súdenej veci niet sporu o tom, že žalovaná mala vo veci plný úspech, keď žaloba žalobkyne bola
rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 14. 10. 2015 č. k. 12C/196/2015-47 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 05. 2016 č. k. 6Co/45/2016-94 v celom rozsahu zamietnutá. Pri

rozhodovaní o náhrade trov konania tak bol dôvodný postup podľa § 255 ods. 1 CSP a priznanie, v
konaní plne úspešnej žalovanej, náhrady trov konania. Odvolací súd hodnotiac vec i z hľadiska aplikácie
ust. § 257 CSP vo svetle zhora podaných východísk, na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru
o neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
žalovanej. Pokiaľ súd prvej inštancie dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol vo veku žalobkyne, v jej

neuspokojivom zdravotnom stave, sociálnom statuse ako dôchodkyne s príjmom 356,30 eura mesačne,
ako i v charaktere sporu medzi matkou a dcérou, tieto okolnosti v kontexte i s okolnosťami na strane
žalovanej nenapĺňajú charakter dôvodov hodných osobitného zreteľa. V tomto smere je významné, že
žalovanej Rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 30. 09. 2015 sp. zn. 11470/2015-KaNR (čl. 37
spisu) bol priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a za advokátku na zastupovanie v tomto

spore jej bola určená JUDr. Mária Jakubíková, a to s ohľadom na sociálne postavenie žalovanej. Navyše
žalovanej dňa 01. 04. 2016 pribudla, okrem vyživovacej povinnosti k mal. W. F. určenej rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 16. 10. 2014 č. k. 13P/316/2014-48 i vyživovacia povinnosť k mal. C.
C. (rodný list na čl. 104 spisu), s ktorou je na rodičovskej dovolenke a jej príjem je reprezentovaný
rodičovským príspevkom vo výške 203,20 eura mesačne. Porovnávajúc sociálnu situáciu žalobkyne a

žalovanej je tak zrejmé, že žalovanej sociálna situácia je ťaživejšia ako na strane žalobkyne. Keďže
zásade spravodlivosti a rovnosti strán v konaní zodpovedá nutnosť prihliadnuť na sociálne postavenie
oboch strán sporu, nízky príjem žalobkyne tak nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa z hľadiska
použitia § 257 CSP. Dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov
konania žalovanej nie je ani charakter sporu, vedený medzi matkou a dcérou, pretože príbuzenský

vzťah je obojstranný a zasahuje rovnako do citovej sféry oboch zúčastnených strán, pričom v konaní
nebolo preskúmavané žalobkyňou tvrdené hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, keď
k zamietnutiu žaloby viedol vadný žalobný petit. Žalobkyňou uvádzané správanie sa žalovanej voči nej,
napĺňajúce znaky hrubého porušovania dobrých mravov umožňujúce darcovi domáhať sa vrátenia daruv zmysle § 630 OZ je tak len v rovine jej tvrdení a preukázané nebolo. Za danej situácie, len samotný
vek žalobkyne a jej zdravotný stav nepredstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd
výnimočne nepriznal v konaní úspešnej žalovanej náhradu trov konania. S ohľadom na okolnosti prípadu

tak v konečnom dôsledku ani nemožno od žalovanej spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášala
bez nároku na ich náhradu. Pokiaľ teda nebola zistená existencia podmienok hodných osobitného
zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP v danom prípade, pri rozhodovaní o náhrade trov konania bolo potrebné
postupovať podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanej priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388

CSPzmenil,keďženebolisplnenépodmienkynajehopotvrdenieaninajehozrušenieažalovanejpriznal
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s ohľadom na plný úspech žalovanej i v odvolacom konaní žalovanej priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného ako i odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).