Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615207101
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4615207101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

PavlaLukáčaaJUDr.MartinyBalegovej,vprávnejvecižalobcu:SPP-distribúcia,a.s.,sosídlomMlynské
nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: Mgr. Miroslav Hanec, advokát, so sídlom
Hruštiny602,01001Žilina,IČO:37976486,protižalovanému:HOFLEX,s.r.o.,sosídlomPílska2002/9,
955 01 Topoľčany, IČO: 31 442 765, zastúpený: JUDr. Ľubomír Kišac, advokát, so sídlom Škultétyho
1597/7, 955 01 Topoľčany, IČO: 37 854 925, o zaplatenie 6.602,89 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Cb/13/2018-286 zo dňa 18.
decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 9Cb/13/2018-286 zo dňa 18. decembra 2018
p o t v r d z u j e.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 72,62
% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 903,75 eura
s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok).
Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomernej časti vo výške 72,62 % (III.

výrok). Žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (IV. výrok). Žalovanému nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (V. výrok).

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou v
pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/20/2015 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu istinu vo výške 6.602,89 eura s úrokom z omeškania 9,50 % ročne od 11.09.2013 do zaplatenia.
Žalobu podal z dôvodu, že žalovaný odoberal plyn na odbernom mieste Pilská 9/2002, Topoľčany.

Pri kontrole odberného miesta dňa 01.08.2013 zistili, že žalovaný odoberá zemný plyn meradlom,
na ktorom bola porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka - na číselníku meradla, o
čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi. Znaleckým
posudkom č. 281/PL-2013 zo dňa 09.08.2013 znalec Ing. Peter Leška zistil porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Nárok na náhradu škody si uplatnil s poukazom na ustanovenie §
82 ods. 1 písm. d) a ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z. z. o energetike. Spôsob výpočtu škody spôsobenej
prevádzkovateľovi distribučnej siete za určené obdobie neoprávneným odberom plynu je stanovený

Vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z. Dňa 27.08.2013 vyfakturovali žalovanému škodu spôsobenú
neoprávneným odberom plynu vypočítanú podľa citovaného predpisu vo výške 8.041,42 eura faktúrou
č. 9000163053 splatnou dňa 10.09.2013. Prílohou faktúry je výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom zo dňa 07.08.2013. Postúpením časti z tejto pohľadávky vo výške 1.438,53 eura, čo boložalovanému oznámené podaním z 27.11.2013, zostáva neuhradená časť pohľadávky vo výške 6.602,89
eura.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.04.2016 č. k. 6Cb/20/2015-133 bola žaloba žalobcu

zamietnutá.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.12.2016 č. k.
15Cob/97/2016-173 odvolací súd rozsudok potvrdil. Krajský súd vo veci uviedol, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu, ktorým bol neoprávnený
odber, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi. Vo veci nebolo možné bez ďalšieho vyvodiť

záver, že žalovaný vykonal neoprávnený zásah do meradla, ktoré by následne nezaznamenávalo
skutočný odber plynu a žalobcovi by vznikla škoda v uplatnenom rozsahu. Podľa krajského súdu žalobca
nepreukázal žiadny zo základných predpokladov zodpovednosti za škodu.
3. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre podal žalobca dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu SR zo
dňa 22.03.2018 č. k. 3Obdo/51/2017-235 bol rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.12.2016 č. k.
15Cob/97/2016-173 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.04.2017 č. k.

15Cob/97/2016-183, rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.04.2016 č. k. 6Cb/20/2015-133 a
uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29.05.2017 č. k. 6Cb/20/2015-190 zrušený a vec vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že v prípade žaloby o náhradu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu je povinnosťou súdov dôsledne vychádzať z toho, podľa
akej skutkovej podstaty uvedenej v ustanovení § 82 ods. 1 zákona o energetike si žalobca uplatnil
nárok na náhradu škody. V rozhodovanej veci si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike. Vychádzajúc z
vyššie citovanej ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu dovolací súd konštatuje, že podľa

uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý
bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený
odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odberal plyn, ktorý bol meraný
meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že

odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej
manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s § 82 ods. 2 zákona
o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Za splnenia
týchto predpokladov nemožno skonštatovať, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie žiadneho z
predpokladov zodpovednosti za škodu.

Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon
(§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike) považuje neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný
určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom
prípade je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie
zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo

funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu
so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného
odberu plynu podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v
rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok. Dovolací súd zároveň v tejto súvislosti poukázal na to, že
druhým predpokladom zodpovednosti za škodu (vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému

odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období
odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným
odberom plynu definovaným zákonom o energetike a vznikom škody.
Dovolací súd konštatoval, že vzhľadom na súdom prvej inštancie zistený skutkový stav (zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla,
na základe čoho možno s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou) neobstojí právne
posúdenie veci uskutočnené odvolacím súdom (a súdom prvej inštancie), v zmysle ktorého žalobca
neuniesol dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní existencie protiprávneho úkonu (neoprávneného

odberu), vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi nimi, keďže nebolo preukázané, či v dôsledku
porušenia plomby bolo meracie zariadenie nefunkčné a či žalovaný vykonal neoprávnený zásah
do meradla neoprávnenou manipuláciou s ním, v dôsledku ktorého by následne nezaznamenávalo
skutočný odber plynu. Žalobca preto v dovolaní opodstatnene namietal, že odvolací súd sa pri riešeníprávnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (viď body 16 až 18 vyššie) a
zároveň dôvodne namietal nesprávne právne posúdenie uskutočnené súdmi nižšej inštancie.
Vzhľadom k tomu, že dovolací súd dospel k záveru o nesprávnosti záverov súdov nižšej inštancie

týkajúcich sa neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu,
najvyšší súd uiedol, že sa nezaoberal otázkou určovania výšky škody, v ktorej videl dovolateľ prípustnosť
dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. a ani otázkou, či dovolateľ môže v jednom dovolaní uviesť,
že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a zároveň aj podľa písm. b/ C. s. p., hoci ide o
vyriešenie viacerých právnych otázok, od posúdenia ktorých bolo rozhodnutie odvolacieho súdu závislé

a prípustnosť v každej z nich mohla byť daná podľa iného zákonného ustanovenia. Skúmanie uvedených
otázok by bolo v rozhodovanej veci vzhľadom na záver dovolacieho súdu o dôvodnosti dovolania v
otázke neoprávneného odberu plynu ako jedného z predpokladov zodpovednosti za škodu predčasné.
Toľko z uznesenia Najvyššieho súdu SR.
Následne bola vec zapísaná pod sp. zn. 9Cb/13/2018.
4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, že

na odbernom mieste žalovaného Pílska 9/2002, Topoľčany bola dňa 01.08.2013 vykonaná kontrola
odberného miesta stavu plynomera č. 997407202197. Plynomer bol zaslaný na expertízu na overenie
platnosti overovacej a zabezpečovacej značky číselníka plynomeru znalcovi. Znalec Ing. Peter Leška
v znaleckom posudku uviedol, že zistil, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný
odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Na základe zistených skutočností s veľkou

pravdepodobnosťou predpokladal, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla. Na základe
zistených skutočností môže s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že pôvodné zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. V dôsledku
uvedeného titulom neoprávneného odberu vyfakturoval žalobca žalovanému faktúrou č. 9000163053
škodu za fakturovacie obdobie od 19.11.2012 do 01.08.2013 vo výške 8.041,42 eura, berúc zreteľ

na denný počet hodín používania spotrebičov v počte 16. V danej veci si žalobca svoj nárok voči
žalovanému uplatnil podľa ustanovenia § 82 ods. 1 písm. d) Zákona č. 251/2012 Z. z.

5. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) citovaného zákona je založená
na objektívnom princípe a bez možnosti liberácie, nakoľko na vznik zodpovednosti odberateľa za

škodu stačí, ak prevádzkovateľ prepravnej siete preukáže, že odber plynu bol meraný meradlom, na
ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Povinnosťou odberateľa podľa §
76 ods. 11 citovaného zákona je prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené
meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla je zakázaný. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny
názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení zo dňa 22.03.2018 sp. zn. 3Obdo/51/2017, ktorý je

pre súd prvej inštancie záväzný. Podľa tohto názoru za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov
zodpovednosti za škodu považuje Zákon č. 251/2012 Z. z. v platnom znení v § 82 ods. 1 písm. d)
neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle tohto ustanovenia rozhodujúce samotné
porušene zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Je irelevantné, či bolo

meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu,
ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty
neoprávneného odberu plynu výlučne podľa § 82 ods. 1 písm. c) citovaného zákona. Toľko z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR. Vzhľadom na vyslovenú námietku žalovaného vo veci súd prvej inštancie
dodal, že aj keby poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nebolo spôsobené

priamou činnosťou odberateľa za takéto poškodenie je zodpovedný, pretože poškodením došlo k
porušeniu jeho povinnosti prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil meradlo.

6. K námietke žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, že by na odbernom mieste u žalovaného
došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii súd uviedol, že z dokazovania vyplýva,

že pracovníci žalobcu vykonali dňa 01.08.2013 výmenu meradla, ktoré zabalili a poslali znalcovi. Za
podstatné súd považoval potvrdenie znalca v znaleckom posudku v časti II., kde uvádza, že zistil, že mu
bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom 9974072-021-97-II, ktorý mal na
počítadle údaj 08047,297. V konaní nebolo pritom preukázané, že by znalec nebol odborne spôsobilý
na vypracovanie znaleckého posudku, z ktorého záveru vyplýva, že môže potvrdiť, že sporný odtlačok

čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Môže
s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že bol urobený zásah do plomby číselníka meradla a že
pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inouplombou. Žalobca tak znaleckým posudkom preukázal porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii, čo potom zakladá objektívnu zodpovednosť žalovaného za škodu bez možnej liberácie.

7. Žalovaný vo veci namietal spôsob výpočtu škody, ktorá mala byť skutočne zistená a nie podľa
vyhlášky. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný v období od 19.11.2012
do 01.08.2013 zemný plyn odoberal a žalobcovi tak vznikla škoda. Žalobca nevedel vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu, a preto ju určil podľa ustanovenia § 82 ods. 3 Zákona č. 251/2012 Z. z. a to v súlade
s § 1 Vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Výšku škody nie je možné presne určiť, pretože sa nedá určiť okamih,

kedydošlokporušeniuzabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciiaanimnožstvoplynuneoprávnene
odobratého. Výška škody za predmetné obdobie bola vyčíslená vo výške 8.041,42 eura. Postúpením z
tejto pohľadávky vo výške 1.438,53 eura podľa žalobcu zostala neuhradená suma 6.602,89 eura, pričom
pri výpočte vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 5 písm. e) Vyhlášky č. 449/2012 Z. z. teda vychádzajúc z
kategórie objektov administratívne priestory a počtu hodín používania spotrebičov 16.

8. Žalovaný v konaní namietal jeho zaradenie do kategórie uvedené v § 1 ods. 5 písm. e) citovanej
vyhlášky, keď správne mal byť zaradený pod písmeno b. Podľa § 1 ods. 5 písm. b) citovanej vyhlášky
v prípade objektov, v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb alebo v súvislosti s
predajomtovarov(napríkladreštauračnézariadenia,obchodnéprevádzky),dobaurčenáprevádzkovými
hodinami daného subjektu. Z výpisu obchodného registra žalovaného súd zistil, že v predmete jeho

činnosti je uvedené veľkoobchod - stroje, zariadenie a príslušenstvo; sprostredkovanie obchodu -
stroje, zariadenie a príslušenstvo; spracovanie technickej a technologickej dokumentácie; podnikateľské
poradenstvo; účtovné poradenstvo a reklamné činnosti. Hlavná pracovná náplň je ako prvá uvedená
veľkoobchod - stroje, zariadenie a príslušenstvo. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení predložil ako
dôkaz otváracie hodiny, z ktorých vyplýva, že tieto sú u žalovaného od pondelka do piatka v čase

7,30-12,00, obed, 12,30-15,30, teda počet hodín na deň je 7,5. Na základe uvedeného sa súd stotožnil s
tvrdeniami žalovaného, že pri výpočte škody mal žalobca postupovať podľa § 1 ods. 5 písm. b) Vyhlášky
č. 449/2012 Z. z. a v takom prípade výpočet škody predstavuje sumu 2.342,28 eura vyplývajúcej z
výpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomzemnéhoplynumeradlom,naktoromboloporušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii kategória objektov: obchodné priestory s denným počtom

hodín používania spotrebičov 7,5. Po započítaní pohľadávky vo výške 1.438,53 eura nárok žalobcu na
náhradu škody potom predstavuje sumu 903,75 eura. Preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

9. Vo zvyšku, z dôvodov uvedených vyššie, súd žalobu zamietol.

10. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 369 ods. 1 ObZ, § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013
Z. z., keď do omeškania sa žalovaný dostal nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry.

11. Vychádzajúc zo zásady úspešnosti v konaní vzhľadom na výsledok konania danej veci podstatnejší

úspech v konaní mal žalovaný, nakoľko žalobca si uplatnil zaplatenie sumy 6.602,89 eura, priznané mu
bolo 903,75 eura čo predstavuje jeho úspešnosť v konaní 13,69 % a jeho neúspešnosť a úspešnosť
žalovaného 86,31 %, a preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
pred súdom prvej inštancie vo výške 72,62 %.

12. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného konania a dovolacieho konania. vzhľadom na výsledok tohto konania súd žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Trovy strany sporu musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti s
jeho procesným postojom vo veci k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné
presadzovanie uplatneného nároku. V prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie trovy dovolacieho konania patria medzi trovy konania, ktoré vznikajú v konaní v
súvislosti s uplatnením a bránením práva a aj na tieto trovy sa vzťahuje princíp náhrady trov konania
podľa pomeru úspechu strany v zmysle § 255 CSP. Pretože žalobca mal v konaní úspech iba čo
do priznanej sumy 903,75 eura čo predstavuje jeho úspešnosť 13,69 %, takže žalovaný má vo veci
podstatnejší úspech, ktorý predstavuje 86,31 %, súd žalobcovi preto nárok na náhradu trov dovolacieho

konania nepriznal.13. Pri rozhodovaní o pôvodných trovách odvolacieho konania súd vychádzal z toho, že i keď v
odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo následne vyššie
citovaným uznesením NS SR zrušené a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Proti tomuto rozsudku podali obe strany sporu odvolanie.

15. Žalobca podal odvolanie v časti II., III. a IV. výroku napadnutého rozsudku z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Podľa jeho názoru

predmetný objekt slúži ako administratívna budova, pri ktorej sa uvažuje so 16-hodinovou prevádzkou
spotrebičov.Súdnevysvetlil,akodospelkvýpočtuškodyvsume2.342,28eura.Žalobcabolvdovolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu mal súd priznať aj túto náhradu trov konania. Žalobca preto
žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.

16. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca voči nemu nemá

žiaden nárok, keďže nebol preukázaný neoprávnený odber. Žalobca ho nesprávne zaradil do kategórie
administratívne priestory. Vzhľadom na charakter činnosti žalovaný mal byť zaradený medzi obchodné
prevádzky, čo ostatne vyplýva i z jeho výpisu z obchodného registra. Výpočet priznanej sumy 903,75
eura je správny a v súlade s vyhl. č. 449/2012 Z. z.

17. Žalovaný podal odvolanie v časti I., III., IV. a V. výroku rozsudku z dôvodu nesprávnych
skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Tvrdí, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané porušenie plomby číselníka, a teda ani neoprávnený odber. Nebol
teda splnený základný predpoklad pre nárok na náhradu škody. Navyše v konaní nebolo preukázané,
že plomba skúmaná a znehodnotená znalcom je totožná s plombou, ktorá bola na plynomeri v čase

jeho odobratia. Žalovaný tvrdí, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik a výšku skutočnej
škody, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný preto žiadal v napadnutej časti žalobu zamietnuť a priznať
trovy konania.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.01.2019 k odvolaniu žalovaného poukázal na vo veci vyslovený

právny názor dovolacieho súdu. Podľa neho objekt slúži ako administratívna budova, a preto jej
zaradenie do kategórie e) bolo správne. S poukazom na svoje doterajšie prednesy a vyjadrenia, ako i
odvolanie žiadal žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

19. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, t. j.
predo dňom 01.07.2016 (konanie v tejto veci začaté 30.07.2015).

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaných odvolaní a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné.

Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku vopred
oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
Rozsudok bol vyhlásený dňa 08.10.2019.
21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
23. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
potrebné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387
ods. 2 CSP).
24. K odvolacej námietke žalobcu o správnom zaradení predmetného objektu do kategórie
administratívna budova, keďže je tam sídlo spoločnosti, odvolací súd uvádza, že pre správne zaradenie
jerozhodujúcipredmet,resp.charakterčinnostižalovaného,ktorývyplývazjehozapísaniavobchodnom

registri, t. j. obchodná prevádzka. Pokiaľ ide o spôsob výpočtu škody v sume 2.342,28 eura odvolací
súd poukazuje na bod 25.1 odôvodnenia napadnutého rozsudku. K nepriznaniu trov konania žalobcovi
v dovolacom konaní odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní o nich je rozhodujúca zásada úspešnosti
v konaní, v súvislosti s uplatnením a bránením práva v konečnom rozhodnutí (nie teda len v dovolacomkonaní). Ostatne nepriznanie tejto náhrady trov konania (dovolacieho konania) súd prvej inštancie
vysvetlil v bode 32. odôvodnenia napadnutého rozsudku.
25. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané porušenie

plomby číselníka, a teda ani neoprávnený odber v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.
z. o energetike, a teda nebol splnený základný predpoklad pre nárok na náhradu škody, odvolací súd
poukazuje na bod 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku. S týmto odôvodnením súdu prvej inštancie
sa odvolací súd stotožňuje. V ďalšom odvolací súd odkazuje na právne názory Najvyššieho súdu SR
vyslovené v jeho rozhodnutí sp. zn. 3Obdo/51/2017 zo dňa 22.03.2018. K čiastočnému priznaniu trov

konania žalovanému, resp. ich nepriznaniu v plnom rozsahu odvolací súd poukazuje na body 31. - 33.
odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých súd prvej inštancie uviedol svoje úvahy pri rozhodovaní
o nich. Odvolací súd sa s nimi stotožňuje.
26. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa§ 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
27. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP.

V odvolacom konaní čiastočne úspešnému žalovanému ich priznal voči žalobcovi v rozsahu 72,62 %
(úspech žalobcu 13,69 %, úspech žalovaného 86,31 %). O ich výške rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
(§ 262 ods. 2 CSP).
28. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,

ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).