Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818201099
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818201099.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudcomJUDr.MilanomVaľušomvsporežalobcu:G.Ľ.,S..XX.X.XXXX,

M. J. XX/X, XXX XX W. S. N., proti žalovaným: 1/ Z. W., S.. XX.XX.XXXX, N. M. V. Č.. XXX, XXX XX V.,
2/ X. W., S.. XX.XX.XXXX, N. M. V.Ľ. Č.. XXX, XXX XX V., o zaplatenie 1.500 € s príl., t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.500,- eur
spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.500,- eur od 01.03.2017 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, ktoré trovy sú p
o v i n n í zaplatiť žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a o ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaviazania žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu
1.500 €, zmluvnú pokutu vo výške 500 € a 5% ročný zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.500 € od
01.03.2017 do zaplatenia.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX odpredal žalovaným 1, 2 hnuteľný majetok vo výške
1.500,- eur na základe kúpnej zmluvy. Túto kúpnu cenu sa žalovaní zaviazali spoločne a nerozdielne
uhradiť do XX.XX.XXXX. Zároveň sa žalovaní 1, 2 v Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX
zaviazali, v prípade neuhradenia kúpnej ceny do XX.XX.XXXX, uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo
výške 500,- eur. Žalovaní 1, 2 sa aj napriek telefonickým, ústnym aj písomným výzvam, kúpnu cenu vo
výške 1.500,- eur s príslušenstvom ku dňu podania žaloby neuhradili.

3. Žalovaní sa k podanej žalobe nevyjadrili, pojednávania sa nezúčastnili.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi, a to kúpnou zmluvou zo
dňa XX.XX.XXXX, dodatkom ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, upomienkou - pokus o zmier zo
dňa 09.08.2017.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav vecí:

6. Zo žalobcom predloženej kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že predmetom kúpy je
zoznam 13 hnuteľných veci, ktorých celková hodnota je 1.500,- eur. Predávajúci touto kúpnou zmluvou
predáva kupujúcim hnuteľný majetok uvedený v bode I. kúpnej zmluvy a kupujúci tieto hnuteľné veciod predávajúceho kupuje do svojho bezpodielového vlastníctva. Zmluvné strany sa dohodli na kúpnej
cene hnuteľných vecí v celkovej výške 1.500,- eur, čo účastníci svojimi podpismi na tejto kúpnej zmluve
potvrdili a túto cenu uhradia do XX.XX.XXXX.

7. V zmysle uzatvoreného Dodatku č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX sa účastníci týchto
dodatkov dohodli na zmene a doplnení Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a to tak, že v prípade ak
kupujúci neuhradia kúpnu cenu v termíne do XX.XX.XXXX sa zaväzujú zaplatiť predávajúcemu zmluvnú
pokutu vo výške 500,- eur. Dodatok bol žalovanými vlastnoručne podpísaný.

8. Z predsúdnej upomienky - pokus o zmier zo dňa 09.08.2017, žalobca vyzval žalovaných na úhradu
pôžičky do 3 dní od doručenia tejto výzvy, a to priamo jemu na uvedenú adresu.

9. Z výdavkového pokladničného dokladu vyplýva, že žalovaní si prevzali dňa XX.XX.XXXX sumu 500
eur. Ďalej ich oboznámil s tým, že po uplynutí tejto doby bude nútený domáhať sa svojho práva súdnou

cestou,čímimvzniknúďalšietrovyspojenésprávnymzastúpením,úrokmi,poplatkamiavneposlednom
rade aj výkonom exekúcií - teda bude im uskutočnený výkon na ich majetok. Výzvu prevzala žalovaný
v prvom rade dňa 14.08.2017.

10. Žalovaní 1,2 sa nedostavili na pojednávanie, aj keď je doručenie predvolania vykázané a títo sa

neospravedlnili.

11. Podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, podľa ktorej vznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

12. Na základe zisteného skutkového stavu a vychádzajúc zo zákonného ustanovenia mal súd zato,
že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 588 OZ, predmetom, ktorej bol predaj
hnuteľných veci a to: Mobilný telefón Iphone 5, Sony Xperia E, zosilovač JUCE, DVD prehrávač, hodinky,
Notebook Toshiba, Bruska Black Decker, Notebook Lenovo G50, Stihl FS 100, Kufrík uťahovačka

GUILD, Autorádio DVD s GPS, Kompresor s bedničkou a PS3. Cena hnuteľných vecí bola podľa zmluvy
1.500,- eur.

13. Odporca si svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu dojednanú v kúpnej zmluve do dnešného dňa nesplnil

14. Podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať
na splnenie podmienky.

15.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa ust. § 511 ods. 1,2,3 OZ ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi
splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak
dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie

je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom
pomererovnaké.Dlžník,protiktorémuboluplatnenýnárokvyšší,nežzodpovedájehopodielu,jepovinný
bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje
námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili
alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil,

je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

17. Podľa ust. § 517 ods. 1,2 Oz účinného v rozhodnom období dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,

má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného v čase omeškania výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Podľa ust. § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,

predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanietentoprávnynásledok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

20. Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

21. Podľa § 41 OZ, Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo ,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

23. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

24. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať

len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

25. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a vo
vyjadreniach. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu v ktorom spočíva
na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu ktoré

vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom konania. Dôkazným
bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok
konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.

26. V zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je táto zmluva, ktorá bola uzavretá medzi

žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, zmluvou reálnou, čo znamená, že medzi podstatné
náležitosti tejto zmluvy, t.j. právneho úkonu patrí prenechanie veci, t.j. jej reálne odovzdanie, druhove
určenie veci, povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, a určenie času vrátenia. V zmysle uvedeného jednou
z podstatných náležitosti tejto zmluvy je to, že reálne dôjde k odovzdaniu vecí, ktoré sú predmetom
pôžičky/ kúpnej zmluvy, čiže v danom prípade, malo dôjsť reálne k odovzdaniu sumy hnuteľných vecí, t.j.

predmetu pôžičky žalovaným, čo sa v danom prípade stalo, ako to vyplýva z tejto zmluvy a z podpisov
žalovaných.

27. Žalovaní zmluvu o pôžičke podpísali, ich podpisy sú overené a podpis zmluvy o pôžičke, z obsahu
ktorej vyplýva že žalovanú sumu prevzali, nespochybnili. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho

zákonníka je zabezpečovacím inštitútom, ktorý má tak následok hmotnoprávny, ako aj procesnoprávny.
Podľa hmotného práva je následkom predovšetkým prerušenie plynúcej premlčacej doby, vznik novej.
V oblasti procesného práva sa uznaním zakladá vyvrátiteľná právna domnienka existencie dlhu v čase
jeho uznania. Uznaním dlhu sa dôkazné bremeno prenáša na dlžníka, čo znamená, že veriteľ nie je
povinný dokazovať pred súdom svoje tvrdenia o existencii dlhu v okamihu jeho uznania, je to dlžník,

na ktorom je dôkazné bremeno tvrdenia, že dlh v čase, keď k uznaniu došlo, neexistoval, pričom toto
svoje tvrdenie musí preukázať.28. V konaní bolo preukázané, že žalovaní sa z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností dostali
do omeškania. Pôžičku mali vrátiť do XX.XX.XXXX, čo neurobili, od 01.03.2017 sa preto dostali do
omeškania. Preto súd priznal žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v ním požadovanej zákonnej

výške zo sumy 1.500 eur ako požadoval podľa času omeškania a platných zákonných ustanovení v čase
omeškania a to vo výške 5,0 % ročne od 01.03.2017 do zaplatenia.

29. Výška úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy bola v čase uzatvorenia pôžičky vo
výške 5,0% ročne, a to podľa .

30. Čo sa týka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd žalobu v tejto často zamietol. Súd vyhodnotil
uzatvorený Dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým sa žalovaní zaviazali zaplatiť
žalobcovi zmluvnú pokutu v prípade neuhradenia kúpnej ceny, vo výške 500 eur, v rozpore s dobrými
mravmi, za neplatnú. Ak je táto dohoda neplatná, jej uznanie nemá vplyv na povinnosť žalovaných

uhradiť ju. Pri zohľadnení výšky pôžičky je dohodnutá suma zmluvnej pokuty vo výške 33,33% sumy
pôžičky podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi.

30. Účelom zmluvnej pokuty zakotvenej v ustanovení § 544 a 545 Občianskeho zákonníka je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k

riadnemu splneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ
nesplní svoju (najmä) zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané
plnenie t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti
(funkcia prevenčná) lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bola hlavná funkcia zmluvnej pokuty
vyčerpaná. Vedľa toho má zmluvná pokuta i funkciu reparačnú (uhradzovaciu), lebo jej zmyslom je tiež

reparovať na strane veriteľa ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku porušenia povinnosti zo strany dlžníka.
Zároveň však v sebe zmluvná pokuta môže zahrňovať i ďalšie čiastky, ktoré predstavujú trest (sankciu)
pre toho, kto povinnosť porušil, čo vyplýva z výslovného znenia ustanovenia § 544 Občianskeho
zákonníka , ktoré povinnosť hradiť zmluvnú
pokutu činí nezávislou na vzniku škody. Inými slovami povedané, zmluvná pokuta je peňažitá čiastka,

ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju zmluvnú povinnosť, na ktorú je
pokuta viazaná a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vzniká veriteľovi škoda.

31. Vzhľadom na dohodnutú výšku zmluvnej pokuty bolo treba posúdiť, či nie je neplatná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu v časti dohodnutej výšky zmluvnej pokuty pre rozpor s dobrými mravmi

z dôvodu jej neprimeranosti. Podľa ust.§ 39 OZ, právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho
obsah ocitne v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy netvoria spoločensky normatívny systém, vo
všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v spoločnosti,
v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o
uznávané pravidlo slušnosti a poctivého správania.

32. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a právnych noriem. Pri skúmaní
platnosti dohody o zmluvnej pokute z hľadiska dobrých mravov je potrebné zvážiť funkciu zmluvnej
pokuty, ktoré sú preventívne, uhradzovacie a sankčné.

33. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody, ktoré možno
rozumne v danom konkrétnom vzťahu s porušením očakávať. Musí mať dostatočnú, ale nie však
premrštenú výšku. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku skutočne vzniknutej škody je
neprimeraná a pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní primeranosti dohodnutej výšky

zmluvnej pokuty je treba prihliadať k celkovým okolnostiam právneho úkonu, jeho pohnútkam a účelu,
ktorý sledoval. Do úvahy treba tiež brať aj výšku úroku z omeškania, ktorá tiež predstavuje sankciu za
porušenie povinností.

34. V tejto časti súd návrh žalobcu čo do zmluvnej pokuty nepovažoval za dôvodný, nakoľko dohodnutá

výška zmluvnej pokuty nebola v súlade s ustanovením § 3 OZ. Súd mal za to, že sa dohodnutá výška
zmluvnej pokuty prieči dobrým mravom.35. Z úradnej činnosti súdu je zrejme, že žalobca opakovane v stovkách prípadoch takýmto spôsobom
poskytuje pôžičky, príp. poskytuje hnuteľné veci za určitú sumu, ktorú sú povinní žalovaní uhradiť
do určeného času. Aj keď je označený v zmluve a v iných zmluvách ako fyzická osoba prevádzkuje

podnikateľskú činnosť, vlastní záložňu a týmto spôsobom sa snaží pri poskytovaní vlastne úverov
obchádzať zákon, a to zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalobcovi pritom nič nebráni a ani nebránilo,
aby si dohodol primeraná úroky z pôžičky, ktoré zákon pripúšťa ako určitý druh odmeny za požičanie
peňazí. Navyše celý text zmluvy ako to z neho vyplýva bol vypracovaný samotným žalobcom. V prípade
porušenia zmluvnej povinnosti v zmysle zákona ako ďalšia sankcia za nedodržanie termínu vrátenia

peňazí nastupujú úroky z omeškania, ktoré si žalobca uplatnil.

36. Preto súd zmluvu uzavretú medzi stranami sporu v časti dohody účastníkov o zmluvnej pokute bolo
potrebné posudzovať z hľadiska § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a túto časť zmluvy o dohode o
zmluvnej pokute súd považoval za neplatnú s poukazom na ustanovenie § 41 OZ. Jej neplatnosť nemá
vplyv na platnosť zvyšnej časti zmluvy o pôžičke.

37. Podľa § 232 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“)
lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd

môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

38. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Keďže súd žalobe žalobe vyhovel len čiastočne , žalobca bol úspešný v rozsahu 75 % a žalovaní 25

%. Úspešnejší bol tak žalobca. Vzhľadom na uvedené, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania v pomere úspechu, tj. 50 % ( 75% - 25% ) vo vzťahu
k žalovaným. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdu vo Vranov a nad Topľou písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( § 363 SCP). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť (§ 365 CSP) len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku.