Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/37/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6211010248
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6211010248.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci proti obžalovanému W. B. a spol. za
prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. a iné. na verejnom
zasadnutídňa26.júna2013oodvolaníobžalovanýchW.B.aV.L.protirozsudkusamosudcuOkresného
súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 210/11-142 zo dňa 18. 2. 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaných W. B. a V. L. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 210/11-142 zo dňa 18. 2. 2013 boli
obžalovaní W. B. a V. L. uznaní za vinných a to obž. W. B. v bode 1) ako spolupáchateľ prečinu krádeže
podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák., v bode 2) za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f)
Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. a obž. V. L. v bode 1) ako

spolupáchateľ prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 1, 3 písm. b) Tr. zák.

Za to boli odsúdení obž. W. B. podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41
ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, pričom podľa § 49 ods. 1 písm.
a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Obž. V. L. bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m), § 38 ods. 4 Tr. zák. na

trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol
pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súčasne prvostupňový súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť
poškodenému O. K. škodu vo výške 65,- eur spoločne a nerozdielne a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol
poškodený O. K. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianskosúdne konanie.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že vinu oboch obžalovaných v prípade skutku
1) uznal z dôvodu, že obž. B. sa k spáchaniu tohto skutku doznal v prípravnom konaní, kde usvedčoval
i spoluobžalovaného L., ktorý svoj podiel na páchaní trestnej činnosti popieral. Prvostupňový súd túto
výpoveď obž. B. považoval za vierohodnú a na základe tejto výpovede uznal i spoluvinu obž. L.. Na
rozdiel od obžaloby prvostupňový súd v danom konkrétnom prípade u skutku 1) dospel k záveru,
že nebol naplnený znak vlámania a v tomto smere upravil právnu kvalifikáciu konania vo vzťahu k

podanej obžalobe. V prípade skutku 2) prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že obž. B.
je usvedčovaný výpoveďami poškodenej a svedka K.. V súvislosti s uloženými trestami prvostupňový
súd konštatuje, že vzal v úvahu predchádzajúce odsúdenia oboch obžalovaných, kde u obž. B. nezistil
žiadnu poľahčujúcu okolnosť a priťažovalo mu, že sa dopustil viacero trestných činov a rovnako tak u
obž. L. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a priťažovalo mu, že už v minulosti bol za trestný
čin odsúdený. S poukazom potom na tieto závery obž. B. uložil prvostupňový súd trest odňatia slobody

v trvaní 10 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu dvoch rokov a obž. L.
uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, kde pre výkon trestu bol zaradený doústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože už bol v posledných 10 rokoch vo výkone
trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Vo vzťahu k výroku o náhrade škody prvostupňový súd
uznal poškodenému O. K. škodu vo výške 65,- eur, čo predstavuje hodnotu vecí, ktoré neboli doposiaľ

vrátené a so zvyškom nároku odkázal poškodeného na občianskosúdne konanie.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie a to obž. W. B. prostredníctvom
svojho obhajcu, nakoľko celé konanie na hlavnom pojednávaní bolo vedené ako konanie proti ušlému
a rovnako tak v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie i obž. V. L..

Obhajkyňa obž. V. B. na verejnom zasadnutí uviedla, že odvolanie bolo podané z dôvodu, aby bol
rozsudok prvostupňového súdu preskúmaný nadriadeným súdom, nakoľko ide o konanie proti ušlému.

V prípade obž. L. tento v písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že obž. B. vypovedal na polícii
pod nátlakom, že na súde vraj B. povedal, že si nie je istý, že tam bol s ním i obžalovaný L., lebo bol

pod vplyvom drog a alkoholu, že sudca ani prokurátor nevzali do úvahy jeho výpoveď, že stále mu
vykrikovali minulosť, no on sa už zaradil riadne do spoločnosti, žije usporiadaný rodinný život a konečne
sa postavil na vlastné nohy a pracuje a že sa chcel len sudca rýchlo zbaviť tohto prípadu, nakoľko sa
už naťahoval dlhé mesiace. Na verejnom zasadnutí ešte obž. L. doplnil, že keď bol na polícii tak ho bili,
avšak oznámenie o bití na policajtov nepodal.

Krajský súd na základe podaného odvolania obžalovanými v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, pričom po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolania
obžalovaných nie sú dôvodné.

V rámci zisťovania a ustálenia skutkového stavu prvostupňový súd vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky potrebné a dostupné dôkazy, tieto následne jednotlivo a vzájomne vyhodnotil a dospel ku
správnym a úplným skutkovým záverom, ktoré aj podľa názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajú
výsledkom vykonaného dokazovania. V odôvodnení odvolania napadnutého rozsudku potom v súlade

s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vyložil prvostupňový súd, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré
dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z
odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny.

V tejto súvislosti odvolací súd má za to, že doznanie obž. B. v prípravnom konaní, kde v plnom rozsahu
usvedčuje ako spolupáchateľa i spoluobžalovaného L. je súladné s ďalšími vykonanými dôkazmi v tejto
trestnej veci. Okrem samotnej skutočnosti, že obaja obžalovaní boli prichytení priamo pri predaji kosačky
príslušníkmi polície, i krajský súd rovnako ako prvostupňový súd konštatuje, že obž. B. nemal žiadny

dôvod, aby krivo obvinil z účasti na trestnej činnosti svojho priateľa. Preto krajský súd i v tejto súvislosti
si v plnom rozsahu osvojil skutkové závery prvostupňového súdu, ktoré tento odôvodnil v odvolaniami
napadnutom rozsudku. Námietky obž. L. vo vzťahu k tomu, že boli bití príslušníkmi polície, považuje
krajský súd iba za účelové, nakoľko ani jeden z týchto obžalovaných nepožiadal o preskúmanie postupu
príslušníkov polície, nepodal ani trestné oznámenie na nezákonný postup príslušníkov polície a krajský

súd i preto považuje tieto údaje za právne irelevantné a účelové.

Rovnako sa u skutku č. 2) krajský súd stotožňuje i so závermi prvostupňového súdu uvedenými v
odôvodnení rozsudku, že obž. B. sa dopustil skutku č. 2), kde tak isto je usvedčovaný jednak výpoveďou
poškodenej F. K., ako i ďalšími listinnými dôkazmi svedčiacimi, že to bol on, čo odviezol železný šrot

do zberných surovín.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže i krajský súd má za to, že vina obžalovaných u
oboch skutkoch bola preukázaná, krajský súd konštatuje tiež, že i závery prvostupňového súdu o uložení
trestov sú správne a zodpovedajú výsledkom dokazovania tak, aby bol naplnený účel trestu, ktorý je

uvedený v § 34 Tr. zák., v zmysle ktorého ust. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Prvostupňový súd správne diferencoval jednotlivé tresty u obžalovaných, druh a výmera týchto trestov
zodpovedá ust. § 34 Tr. zák. a preto krajský súd nezistil žiadny dôvod prečo by mal rušiť uložené tresty

prvostupňovým súdom a ukladať obžalovaným tresty miernejšie.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, považoval krajský súd odvolanie oboch obžalovaných za
nedôvodné a v zmysle ust. § 319 Tr. por. tieto odvolania ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny ďalší opravný

prostriedok.