Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. august 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/103/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010592
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218010592.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich Mgr.

Renáty Šulákovej a Ladislava Belokostolského v trestnej veci obžalovaného V. R. pre zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno c)
Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 8.8.2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
V. R., nar. X.X.XXXX v K., trvale bytom V. K., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon
trestu odňatia slobody Nitra od dňa 12.7.2018,

je vinný, že

od presne nezisteného času, najmenej od začiatku mesiaca máj roku 2018 do dňa jeho zadržania 12.
júla 2018 v K. na S. ulici číslo X v jednoizbovom byte číslo XX, v ktorom žil v spoločnej domácnosti so
svojím otcom V. R., narodeným XX. decembra XXXX, neberúc ohľadom na jeho vek a zlý zdravotný
stav, mu prevažne pod vplyvom omamných látok fyzicky a psychicky ubližoval tým spôsobom, že mu
vulgárnym spôsobom nadával, slovne sa mu vyhrážal zabitím a prianím si jeho smrti, bezdôvodne ho

sácal do celého tela, rukami sa nad ním zaháňal, kopal ho do oblasti nôh, neskorým príchodom v noci
domov ho schválne budil hlasným búchaním a púšťaním televízneho prijímača, pričom uvedené útoky
na poškodeného sa postupne stupňovali tým, že sa už opakovali denne, pričom dňa 12. júla 2018
po tom, čo poškodený na žiadosť obžalovaného odmietol zavolať jeho nadriadenému, vyhrážal sa mu
zabitím, následne na to hodil do neho jablko, ktorým ho zasiahol do oblasti hrudníka v blízkosti, kde má
voperovanýkardiostimulátor,vtenistýdeň,obžalovanývychádzajúczkúpeľne,stiaholsisvojenohavice,
obnažil svoj pohlavný úd a žiadal poškodeného o svoje orálne uspokojenie, pričom poškodený správania
svojho syna psychicky nevedel ďalej znášať a mal obavu o svoj vlastný život, pričom obžalovaný takto

konal napriek tomu, že bol z výkonu trestu odňatia slobody uloženého rozsudkom Okresného súdu
Komárno spisová značka 11T/20/2015 z 5. marca 2015 za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona v znení platnom do 31.12.2015
s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona prepustený právoplatným uznesením Okresného
súdu Trnava spisovej značky 1Pp/160/2017 z 31. januára 2018,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, stresu a iným správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a bezdôvodným odopieraním spánku a čin spáchal hoci bol
v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký
čin prepustený,

čím spáchalzločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3
písmeno c) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia

slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného V. R. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry

Komárno pod číslom 2 Pv 283/18 zo dňa 23.11.2018. Súd hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného
V. R., svedka - poškodeného V. R., svedkyňu V. R., svedkyňu R. A., prečítal a oboznámil obsah ďalších
listinných dôkazov.

Obžalovaný V. R. spáchanie skutku, tak ako je uvedené v obžalobe, v podstate poprel a cíti sa byť

nevinný zo spáchania skutku. Uviedol, že čo sa týka veci samej, to sa nestalo a v podstate s otcom ani
nebýval. Po návrate z výkonu trestu odňatia slobody (ktorý mu bol uložený za týranie blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona a to svojho otca V. R. a z
ktorého bol podmienečne prepustený) žili spolu normálne, pričom obžalovaný žil u priateľky a keď bol u
otca ani sa nevídali, pretože bol v tom čase v nemocnici. Prítomné boli aj občasné hádky a to najmä kvôli

peniazom. Obžalovaný udáva, že otec bol nervózny , pretože chcel od obžalovaného peniaze, ktoré
nakoniec aj dostal. Aj keď u otca nebýval, zvykol sa tak dvakrát do týždňa u neho zastaviť, osprchovať
a najesť a preto mu prispieval na chod domácnosti. Viedol riadny život, chodil do práce, k probačnému
úradníkovi a aj k psychiatrovi a otca nikdy fyzicky nenapadol, keby tak urobil a spáchal nejaký trestný čin,
bol by na úteku. Niekedy po návrate z práce si zvykol dať marihuanu, alkohol len málo, asi raz do týždňa

a vtedy sa už s otcom nestretol, lebo keď prišiel z krčmy otec spal. K psychiatrovi chodil pravidelne raz
do mesiaca a bral predpísané lieky, občas však zabudol alebo si ich nedal keď išiel do práce. S otcom
žil normálne, ako pred výkonom trestu odňatia slobody za predchádzajúce odsúdenie, nič mu nevyčítal,
hoci aj keď v tom prípade zobral dohodu o vine a treste, ani vtedy sa nič nestalo, len drobné hádky kvôli
peniazom a celé obvinenie bolo vymyslené. Obžalovaný si bol vedomý zdravotného stavu svojho otca,

vedel, že celý život chodí k lekárovi, bral veľa tabletiek, má problémy s tlakom, krvou a srdcom.

Svedok - poškodený V. R. uviedol, že po návrate syna z výkonu trestu odňatia slobody bolo ich spolužitie
spočiatku dobré, vydržalo to asi dva mesiace, potom si našiel kamarátov a začal blbnúť. Poškodený
nemohol doma pomaly nič povedať a ak sa odvážil, obžalovaný zareagoval ostrými slovami napríklad

„drž hubu starý, lebo ti jednu vrazím“ a podobne. Po návrate z výkonu trestu ho nechal bývať u seba
a býval tam stále, okrem istého času, kedy mal priateľku, čo mohlo byť dva- tri dni, možno aj týždeň
a potom sa vrátil. Incidenty medzi nimi prebiehali tak, že ho zvykol buchnúť, kopnúť keď išiel okolo
neho, hádzal po ňom veci, raz ho jablkom trafil do oblasti kde má kardiostimulátor, slovne na neho útočil
slovami, že je „z kurvy syn“, „debil“, že „mu vrazí“, „kopne ho do ksichtu“, „nech zdochne“ a podobne.

To bolo prevažne vtedy, keď bol pod vplyvom drog alebo alkoholu, čo bolo aj každý druhý deň. Útočil
vtedy, keď nerobil, čo obžalovaný od neho chcel, ako v poslednom prípade, keď od neho žiadal, aby
telefonicky kontaktoval jeho šéfa a vypýtal si od neho peniaze. Predtým, to bolo prevažne slovné, občas
ho kopol alebo buchol, posledný deň, keď bol zadržaný sa stalo to, že vytiahol úd z nohavíc, mával ním
povedal, niečo také, aby „mu ho vylízal“. Obžalovaný bol zdrogovaný a svedok pochybuje, že vedel,

čo robí. Svedok udáva, že obžalovaný zvykol chodiť v noci domov, niekedy o jednej, niekedy o tretej,
robil bordel, púšťal na hlas televízor, hoci ho ani nepozeral, dôsledkom čoho svedok nemohol spať, čo
zhoršovalo jeho zdravotný stav. Na žiadosť, aby televízor vypol a nerobil hluk, dostal odpoveď, aby držal
hubu. Poškodený sa obžalovaného bál, nevedel situáciu ďalej vydržať, jeho zdravotný stav bol zlý a
preto sa rozhodol podať trestné oznámenie.Svedkyňa V. R., sestra obžalovaného a dcéra poškodeného uvádza, že jej brat s otcom bývali spolu ale
nevie ako spolu žili, lebo býva inde. S otcom - poškodeným bola v telefonickom kontakte, z ktorého sa
dozvedela, že brat- obžalovaný sa odsťahoval k priateľke, nevie kedy to bolo ale bol tam asi mesiac

alebo mesiac a pol. Otec sa na brata zvykol sťažovať, že ho týra a kričí na neho, že mu hodil jablko tam
kde má kardiostimulátor, že riadne pracuje ale nedáva mu peniaze na domácnosť, pričom brat tvrdil, že
otcovi prispieva 50,- Eur mesačne, aj mu vybral tabletky. Brat občas užil marihuanu, možno si niekedy
aj vypil, keď išiel na diskotéku, ale nič zlé nerobil. O incidente, ktorý mal predchádzať zadržaniu brata
počula inú verziu od brata, tvrdil, že sa pohádal s otcom pre peniaze a inú od otca, ten hovoril, že ho

brat napadol. Otca upozorňovala, aby si na brata nevymýšľal, lebo bol práve prepustený z výkonu trestu
odňatia slobody pre totožný skutok, ale otec tvrdil, že ho napadol. Svedkyňa nerozumie prečo by to brat
robil a udáva, že má zdravotné ťažkosti, pred niekoľkými rokmi mal vážny úraz hlavy po tom, ako ho
ťahali autom a liečil sa u psychiatra, aj teraz má od neho predpísané tabletky. Na otázku obžalovaného,
či otec klame a vymýšľa si, svedkyňa uviedla, že otec klame kvôli peniazom. Následne jej bola prečítaná
jej výpoveď z prípravného konania, k čomu uviedla, že je pravdou, že sa jej otec sťažoval na brata,

že ho fyzicky napáda už skôr, pred podaním trestného oznámenia. Brat jej ukazoval recept na lieky od
psychiatra ale nevie či ich aj bral, asi áno.

Svedkyňa R. A. uviedla, že obžalovaný sa u nej zdržiaval v období asi od mája do júla 2018, v období
kedy prerábala dom. Obžalovaný jej pritom pomáhal, vykonával pre ňu stavebné práce, bol u nej skoro

každý deň ale nebýval tam, ani neprespával. Spočiatku chodil iba popoludní, keď sa vrátila z práce,
neskôr keď sa pripojili aj iní stavební robotníci, ktorí mali kľúče, začal chodiť od rána. Pracovať zvykol
rôzne, väčšinou do 17.00 hod., ale niekedy aj do 22.00 hod. Počas tohto obdobia u nej prespal iba
asi dvakrát. Obžalovaný pracoval zo začiatku veľa a poctivo, neskôr už menej. Spočiatku išlo všetko
bez problémov, bol kľudný, neskôr začal byť nervóznejší, čo spozorovali aj ostatní robotníci a prekážalo

im to. Približne dva týždne pred tým ako bol vzatý do väzby ho prestala volať, lebo medzi robotníkmi
vyvolával stres, zabúdal. Spomínal, že mal brať nejaké lieky ale či ich bral a chodil k psychiatrovi nevie.
Sama ho k liečbe povzbudila. Spolužitie s otcom veľmi nespomínal. Bývali spolu na druhom sídlisku, ale
doma bol nerád, spolužitie s otcom mu nevyhovovalo, radšej by býval sám.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie MUDr. F. B. vo svojom znaleckom posudku
uviedla, že obžalovaný v čase spáchania skutku ako aj v súčasnosti trpí duševnou poruchou a to
polytoxikomániou a poruchou organicky zmenenej osobnosti, premorbídne abnormne štrukturovanou,
čo spočíva v tom, že títo jedinci vyhľadávajú vplyv návykových látok na svoj organizmus. V prípade
obžalovaného je dôležitá skutočnosť, že v roku 2011 utrpel ťažký úraz hlavy, kedy mal chirurgicky

riešený (craniotomiou) subdurálny hematóm. Po úraze pokračoval v rehabilitácii, posledná kontrola u
neurológa bola v októbri 2011, kedy boli prítomné prekonané postraumatické zmeny mozgu, terapiu
predpísanú nemal a kontrolu v roku 2012 pravdepodobne neabsolvoval. Obžalovaný v čase spáchania
skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť. V súčasnosti
je schopný chápať zmysel trestného konania a bol schopný vypovedať pre orgánmi činnými v trestnom

konaní a súdom, ako aj správne vnímať a reprodukovať okolnosti prípadu. Samotná polytoxikománia
nemá vplyv na rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase spáchania skutku, ale pokiaľ
obžalovaný použil návykovú látku /tvrdenie poškodeného, čo obžalovaný neguje/ toto pri poúrazovom
mozgu malo taký vplyv, že ovládacie schopnosti obžalovaného boli čiastočne znížené, vedel svoje
konanie ovládať len čiastočne. Bez vplyvu návykovej látky agresivitu u obžalovaného nepredpokladá.

Znalkyňa uvádza, že nakoľko obžalovaný negatívne vplýva na poúrazovo zmenený mozog návykovými
látkami, existuje potencionálne riziko, že môže byť bez liečby na slobode z psychiatrického hľadiska
pre spoločnosť nebezpečný. Poúrazovo zmenený mozog citlivejšie reaguje na návykové látky, môže
zareagovať atypicky, má zníženú toleranciu na návykové látky a preto existuje riziko pre jeho okolie
ako aj pre neho samého. Napriek diagnostikovanej polytoxikománii znalkyňa liečbu zmiešanej závislosti

nedoporučuje, nesplnila by efekt žiadnou formou, nakoľko obžalovaný nemá o liečbu záujem, nemá
potrebu abstinencie, taktiež jeho osobnostné vybavenie prognosticky negatívne vplýva na pozitívny
efekt liečby. Vzhľadom na prítomné organické zmeny mozgu je účelnejšie pokračovať v nariadenej
ambulantnej psychiatrickej liečbe.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr. K. V., vo svojom
znaleckom posudku na obžalovaného V. R., uviedla, disponuje disharmonicky štrukturovanou, zúženou,
nezrelou, emočne plochou osobnosťou s výrazne oslabenou odolnosťou voči záťaži, v emočnom
prežívaní s prítomnou úzkosťou, neistotou a silnou intrapsychickou tenziou, ktoré vedú k prejavomsilnej racionálnej kontroly svojho správania, aj s možnými obsedantnými resp. kompulzívnymi prejavmi
alebo k únikovým reakciám - užitiu psychotropných látok s cieľom navodiť uvoľnenie, úľavu, odsunutie
problémov. V konfliktných a záťažových situáciách je zvýraznená subjektivita, tendencia k afektívne

podmieneným reakciám, aj s prejavmi agresivity, možnosť teatrálnych prejavov v správaní. Agresivita
nie je dominantnou črtou osobnosti. Hoci je socializácia a adaptácia obžalovaného znížená, osobnostná
štruktúrajeterapeutickyovplyvniteľnáapridostatočnesilnejmotiváciiavhodnejterapiijemožnosť,žeby
obžalovaný dokázal svoje správanie primerane regulovať, pričom je nutné diagnostikovať či a ako úraz
hlavy a zranenia, ktoré utrpel, mohli mať vplyv na celkovú činnosť nervovej sústavy, na jeho správanie

a vôľovo - regulačné mechanizmy ako aj afektivitu a určiť liečbu. Organické poškodenia centrálnej
nervovej sústavy môžu negatívne vplývať na vôlovo - regulačné mechanizmy správania ako aj afektivitu,
spôsobovať zárazy myslenia, ťažkosti pri vytváraní automatizmov, nacvičených úkonov, striktného
dodržiavania noriem a pravidiel v správaní. Z psychologického hľadiska je trestná činnosť obžalovaného
menej závažná, avšak pri požití omamných a psychotropných látok sa môže nátlakové, násilné a
antisociálne správanie stupňovať, v prípade nestabilného sociálneho prostredia a nedodržiavania liečby

(psychiatrickej, psychoterapeutickej a neurologickej) môže nasledovať recidíva. Obžalovaný vo svojich
výpovediach svoje nevhodné správanie popieral, avšak v listoch otcovi toto ľutoval, takže motivácia k
zmene správania je neurčitá.

Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie klinická psychológia dospelých Mgr. K. V., vo svojom

znaleckom posudku na poškodeného V. R., uviedla, že poškodený disponuje disharmonicky, neuroticky,
štrukturovanou osobnosťou so zvýšenou senzitivitou a subjektivitou v prežívaní. V dôsledku správania
obžalovaného u neho nevznikol syndróm týranej osoby, nie sú u neho prítomné znaky posttraumatickej
stresovej poruchy, ani znaky naučenej bezmocnosti- vyhľadal pomoc a konal tak, aby dosiahol
stav kľudu a bezpečia, zo znakov sebadeštrukčného správania je prítomné depresívne ladenie,

ktoré vzniklo však v dôsledku zmiešanej etiológie - polymorfných somatických ťažkostí, zvýraznenou
sociálnou izoláciou a opakovaným vystupňovaným konfliktom so synom- obžalovaným. K vážnemu
ohrozeniu jeho duševného zdravia nedošlo. Správanie obžalovaného mu zhoršovalo celkovú kvalitu
života, znemožňovalo mu primeraný oddych, sťažovalo mu možnosť fyzickej regenerácie, zhoršovalo
kvalitu spánku, stupňovalo jeho napätie, situačne vyvolávalo strach a anticipačnú úzkosť, vplývalo na

prehĺbenie depresívneho ladenia. U poškodeného sú prítomné znaky prežívania únavy až vyčerpania,
výrazne oslabenej odolnosti voči záťaži - psychickej aj fyzickej, snahu vyhýbať sa konfliktom
a problémom. V konfliktných situáciách mohol reagovať emotívnejšie, impulzívnejšie, s menším
racionálnym náhľadom. Všeobecná vierohodnosť jeho výpovedí je dostačujúca.

Čítané boli dôkazy, najmä rozsudok Okresného súdu Komárno zo dňa 05.03.2015, sp. zn.
11T/20/2015-207, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno d) Trestného zákona na totožnom
poškodenom V. R., za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 roky 8 mesiacov
v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený

s uložením probačného dohľadu uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 31.01.2018 sp. zn. 1Pp
160/2017, s určenou skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a dĺžkou probačného dohľadu v trvaní 3 roky
a uložení príkazu podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu a ochrannému
psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou. Výkon tohto ochranného liečenia bol aj nariadený a
obžalovaný ho ešte doposiaľ nevykonal, ani sa nezúčastnil výkonu probačného dohľadu v súvislosti

s povinnosťami uloženými mu v rámci podmienečného prepustenia, nakoľko od dňa 12.7.2018 je vo
väzbe.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný

Miroslav Lukůvka, ktorý svojím protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), písmeno b), odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona, pretože týral blízku osobu a to svojho otca V. R. a to tak, že mu spôsoboval
fyzické a psychické utrpenie kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu, stresu, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jeho fyzické

alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jeho bezpečnosť a bezdôvodným odopieraním oddychu alebo
spánku, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z
výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, spôsobom popísaným vo výrokovej
časti tohto rozsudku, pričom takéhoto konania sa dopúšťal približne v čase od mája do júla 2018.Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s poškodeným, vyznačujúce sa vyšším stupňom hrubosti a
bezcitnosti a určitou vytrvalosťou, ktorú poškodený vníma ako ťažké príkorie, pričom nie je nevyhnutné,
aby sa u poškodeného vyvinul z psychologického hľadiska syndróm týranej osoby. Vina obžalovaného

vo vyššie uvedenom rozsahu bola bez pochybností preukázaná dôkazmi vykonanými na hlavnom
pojednávaní a to najmä výpoveďou poškodeného V. R., ktorý vzhľadom na svoj otcovský a citový
vzťah k obžalovanému nemal motiváciu vykonštruovať krivé obvinenie a ktorú potvrdzovala výpoveď
svedkyne R. A., ktorá vyvrátila tvrdenia obžalovaného, že skutku sa nemohol dopustiť z dôvodu, že
býval u nej. Z výpovedí bolo jasne preukázané, že nešlo o intímny druh vzťahu, obžalovaný u svedkyne

pracoval a denne, až na občasné výnimky, sa vracal do spoločnej domácnosti s otcom. Rovnako
vo výpovediach svedkov korešponduje časový úsek, kedy bola na obžalovanou badateľná psychická
tenzia a kedy malo dôjsť k stupňovaniu útokov a fyzického a psychického týrania poškodeného. Tieto
skutočnosti nepriamo potvrdzuje aj výpoveď svedkyne V. R., ktorá či v prípravnom konaní ako aj v
konaní pred súdom uviedla, že otec - poškodený sa jej sťažoval na správanie a útoky obžalovaného, čo
bolo pred samotnou hádkou o peniaze a podaním trestného oznámenia poškodeným a teda vyvracia

prípadnúmotiváciupoškodenéhoriešiťspontánnuhádkuopeniazetrestnýmoznámením,akotouvádzal
obžalovaný. Svedkyňa V. R., je sestra obžalovaného a jej výrok, že otec klamal pre peniaze, súd
vyhodnotil ako snaha o zabránenie opätovného odsúdenia obžalovaného. Vinu obžalovaného v
týchto súvislostiach nepriamo potvrdzujú aj znalecké posudky ohľadom jeho osoby, ktorých zistenia
korešpondujú so spôsobom jeho správania a konania vyššie popísaným, ktoré sa mu kladie za vinu,

ako aj znalecký posudok ohľadom osoby poškodeného, ktorý potvrdzuje negatívny vplyv správania
obžalovaného na poškodeného, jeho psychický a zdravotný stav. Tu je dôležité poukázať na skutočnosť,
že pri časovom úseku a intenzite týrania tak ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, znalec
po znaleckom skúmaní poškodeného dospel k záverom, že u poškodeného došlo k zhoršeniu celkovej
kvality života, znemožňovalo mu primeraný oddych, sťažovalo mu možnosť fyzickej regenerácie,

zhoršovalo kvalitu spánku, stupňovalo jeho napätie, situačne vyvolávalo strach a anticipačnú úzkosť,
vplývalo na prehĺbenie depresívneho ladenia, čo vzhľadom na jeho vek, emočný vzťah k obžalovanému
otec - syn a polymorfné somatické ťažkosti poškodenému spôsobovalo psychické utrpenie a ohrozovalo
jeho fyzické zdravie. Zo zadovážených dôkazov tiež vyplýva záver, že sa obžalovaný vyššie popísaného
protiprávneho konania dopustil úmyselne a to v úmysle priamom (§ 15 písmeno a) Trestného zákona),

keď vedel, že svojím konaním môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť
záujem chránený Trestným zákonom a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený, v danom
prípadezáujemnaochraneblízkychosôbžijúcichvspoločnejdomácnostipredtzv.domácimnásilím. Pri
ukladanítrestusúdvychádzalztrestnejsadzbyustanovenejv§208odsek3Trestnéhozákonazrozpätia
trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov trestu odňatia slobody, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu

poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona. Obžalovaný Miroslav Lukůvka sa v minulosti dvakrát dostal do rozporu s Trestným zákonom,
pričom v jednej veci sa neho hľadí akoby odsúdený nebol a v druhej veci vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 11T/20/2015 mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na 4 roky
8 mesiacov v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne

prepustený s uložením probačného dohľadu uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 31.01.2018
sp. zn. 1Pp 160/2017, s určenou skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a dĺžkou probačného dohľadu v
trvaní 3 roky a uložení príkazu podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu a
ochrannému psychiatrickému liečeniu ambulantnou formou. Súd na toto odsúdenie neprihliadal ako na
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, vzhľadom na zahrnutie tohto odsúdenia

priamo v skutkovej podstate zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 3 písmeno
c) Trestného zákona. Pri určení konkrétnej výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34
Trestného zákona, keď uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov s prihliadnutím na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu
páchateľa, jeho zdravotný stav, potrebu kombinovanej liečby, jeho pomery, možnosť nápravy, pričom

súd má za to, že trest bude poľahčujúci a spôsobilý k dosiahnutiu jeho účelu, keď zabezpečí ochranu
spoločnosti a obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov a zároveň
vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň súd rozhodol, že obžalovaný tento
trest vykoná v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch

pred spáchaním prejednávaného trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin. Ochranné psychiatrické liečenie, ktoré navrhla prokurátorka v obžalobe
súdneuložil,nakoľkozospisuOkresnéhosúduKomárnosp.zn.11T/20/2015jezrejmé,žeužrozsudkom
zo dňa 5.3.2015 mu bolo právoplatne uložené rovnaké ochranné liečenie. Výkon tohto liečenia bolaj nariadený a doposiaľ nezaniklo žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov. Vzhľadom na to
by bolo opakované ukladanie takéhoto liečenia u tej istej osoby neúčelné a nadbytočné. Zároveň súd
odmietol dôkazný návrh obžalovaného podaný pred vyhlásením rozsudku a to znova vypočuť všetkých

svedkov, nakoľko od ich výsluchu nevyšla najavo žiadna taká nová skutočnosť, ktorá by takýto postup
odôvodňovala, pričom obžalovaný na hlavnom pojednávaní mal možnosť a dostatočný priestor týchto
svedkov vypočuť.

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo
dňa jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský

súd v Nitre. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného
podáva jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich
splnomocnenec musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda
a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora

musí byť zrejmé, či odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.