Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kopina

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Csp/205/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819206654
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8819206654.1

Uznesenie
Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobkyne: A. S., E.. XX.X.XXXX, I. G., X. XXXX/X,
právne zastúpenej: JUDr. Peter Vachan, advokát, Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, IČO: 42 3250 026,
proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, konajúci prostredníctvom organizačnej zložky: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

I. . Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia označeného ako „Dohoda o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ uzatvoreného ako súčasť
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné číslo XXXXXXXXXXXXXX Y. B. XX.XX.XXXX
časť 3., bod 3 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne - BPM - MARKET, s.r.o., mzdové
oddelenie, Sládkovičova 1937, Hencovce 093 02, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.

II. Súd p o u č u je žalovaného, že na Okresný súd Vranov nad Topľou môže podať proti žalobkyni
žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru evidenčné
číslo XXXXXXXXXXXXXX Y. B. XX.XX.XXXX.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. O výške tohto nároku r o z h
o d n e súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu žalobkyňa navrhla, aby súd nariadil voči žalovanému neodkladné opatrenie
v znení, ako je uvedené vo výroku I. a II. a zaviazal žalovaného nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi ňou a právnym predchodcom žalovaného Cetelem Slovensko a.s.
došlo dňa 23.11.2012 k uzavretiu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX.
Súčasťou tejto formulárovej zmluvy bolo aj ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nachádzajúce sa
v časti 3, bod 3. tejto zmluvy. Ide o spotrebiteľský právny vzťah, pre ktorý je typické, že návrh zmlúv býva
veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť
zmenu v návrhu zmluvy. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná a spôsobuje hrubú
nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok,
či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné
zmluvné podmienky). Vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy je v rozpore
so zákonom aj z dôvodov absencie obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Je uvedená nesprávna
výška celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru, nesprávny údaj o RPMN, v splátke je obsiahnutý

skrytý poplatok za poistenie. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, žalovaný si dohodou
o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok, a to zmluvný úrok a rôzne poplatky.
Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný právny úkon. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa
14.10.2019 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“ prílohou, ktorého bola zmluva o
úvere. Tento skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom
zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho
úkonu. Z predložených listinných dôkazov vyplýva nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako
jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. K svojej právnej argumentácií žalobkyňa
odkazuje ako na rozhodovaciu prax súdov, tak aj rozsudky Súdneho dvora ES, ako aj komisie
na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmlúv a nekalých praktík predávajúcich zriadenej pri
Ministerstve spravodlivosti SR. Procesne navrhuje žalobkyňa súdu nariadiť neodkladné opatrenie bez
povinnosti uloženia žalobkyni podať žalobu vo veci samej (§336 ods. 1, §337 ods. 1 CSP).

3. K podanej žalobe žalobkyňa pripojila listiny: žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 14.10.2019,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej
karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb, plnomocenstvo žalobkyne udelené právnemu
zástupcovi.

4. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 328 ods. 2 CSP O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa §
326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24
hodín od doručenia návrhu.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, najmä aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

10. Ako vyplýva z § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.

11. Podľa §336 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

12. Podľa §337 ods. 1 CSP, Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

13. Po posúdení návrhu a pripojených listín súd rozhodol, že je nutné návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vyhovieť.

14. Účelom neodkladného opatrenia je v zásade dočasná, ale ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, aj trvalá úprava práv a povinností,
ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach strán v konaniach o neodkladnom opatrení bude vo veci

samej rozhodnuté inak, než v konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením
dočasne upravuje pomery strán konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto
sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ustanovených pravidiel tiež tomu, proti komu
návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s poukazom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do
základných práv alebo slobôd strán konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému
meritórnemu rozhodnutiu (porovnaj napr. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/253/2016
z 22.12.2016, Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/207/2016 z 01.12.2016, atď.)

15. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je rozsah
dôkazných prostriedkov zúžený. Nie je potrebné, a vzhľadom na časovú neodkladnosť ani vhodné
vykonávať dokazovanie v takom rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej, avšak je nutné aby boli
základné skutočnosti, ktoré tvoria podklad pre rozhodnutie aspoň osvedčené. Za osvedčené možno
považovať tie skutočnosti, o ktorých boli predložené dôkazy, resp. sú medzi stranami nesporné.

16. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je aspoň osvedčené právo a aspoň
osvedčené ohrozenie tohto práva.

17. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

18. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej
kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok ESĽP C-106/77 Siementhal).

19. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa alebo
slabšej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka,
ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá, lebo je v rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

20. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C/30/12
- Valéria Marcinová/Pohotovosť, s.r.o.:

21. „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej
právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných
podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo
neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať' predbežné opatrenie za účelom pozastavenie
vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. "

22. Článok 4-14 smernice Rady 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácií zákonov, iných právnych
predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia
uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez
návrhu súhlas v spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami
preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v
tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania
zrážok z dlžníkovej mzdy.

23. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených žalobcom boli dostatočne osvedčené
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom

spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb,
ktorej obsahom v časti 3. bod 3. je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.

24. Žalobkyňa v konaní preukázala a osvedčila, že žalovaný už požiadal jej zamestnávateľa o začatie
vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojim príjmom
ako vlastným majetkom. Neodkladné opatrenie je jediným efektívnym prostriedkom dočasnej ochrany
pred vykonávaním zrážok zo mzdy. V ďalšom súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax súdov,
od ktorej nevidí dôvod sa odkloniť (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/27/2013,
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co/339/2015, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 3Co/224/2013 z 12.2.2014, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2017 zo dňa
12.4.2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/38/2017 zo dňa 12.4.2017, atď.)

25. Nariadením neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného zdržať sa použitia
Dohody o zrážkach zo mzdy a o tejto skutočnosti vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne BPM
- MARKET, s.r.o., aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, je predpoklad, že je tým možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd podľa §336 ods. 1 CSP nenariadil žalobkyni podať
žalobu vo veci samej, nakoľko uloženie jej takej povinnosti by bolo neúčelné a procesne nehospodárne.
Na základe toho, v súlade s §337 ods. 1 CSP, poučil žalovaného, ktorému bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej.

26. V súlade s §337 ods. 1 CSP súd poučuje žalovaného aj o právnych následkoch spojených s podaním
žaloby vo veci samej vo výroku II. tohto uznesenia. V prípade, že takejto žalobe vo veci samej, podanej
zo strany žalovaného, bude vyhovené, zároveň týmto rozhodnutím bude rozhodnuté o zrušení tohto
uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia (§337 ods. 3 CSP).

28. Podľa §255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Nakoľko, ako bolo vyššie uvedené, súd podľa §336 ods. 1 CSP neuložil žalobkyni podať žalobu vo
veci samej, toto uznesenie je tak rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, preto súd s poukazom na §262
ods. 1 CSP rozhodol vo výroku III. aj o nároku na náhradu trov konania. V konaní je plne úspešná
žalobkyňa, ktorej súd v celom rozsahu vyhovel, preto s poukazom na §255 ods. 1 CSP jej súd priznal
plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.