Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819200545
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7819200545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky
E. F. nar. XX.X.XXXX bytom R. XX proti odporcovi R. F. nar. XX.X.XXXX bytom R. XX v konaní o
určenie výživného o odvolaní povinného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 1 Pc 2/2019-57
z 29.4.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zaviazal povinného platiť výživné
navrhovateľke vo výške 50 Eur mesačne počnúc dňom 15.2.2019 do budúcna.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky
50 Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu 15.2.2019, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa

toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľky. Zamietol návrh navrhovateľky o určenie výživného za
obdobie od 1.1.2019 do 14.2.2019. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2. Proti výroku rozsudku, ktorým súd určil výživné, podal v zákonnej lehote odvolanie povinný s
odôvodnením, že je predčasne starobný dôchodca a poberá predčasný starobný dôchodok vo výške
390 Eur mesačne, pričom nepoberá žiadnu pomoc v hmotnej núdzi ani žiadny iný príjem. V tejto

súvislosti zdôraznil skutočnosť, že aj navrhovateľka mala možnosť požiadať si o priznanie predčasného
starobného dôchodku, čím by si zlepšila svoju finančnú situáciu. Zdôraznil, že ich spolužitie bolo
medzičasom rozvedené s právoplatnosťou 25.3.2019, pričom ich manželstvo bolo už predtým dlhodobo
konfliktné a neusporiadané. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovateľka aj po rozvode užíva spoločnú
nehnuteľnosť bezplatne spolu s ich spoločným plnoletým zamestnaným synom.

3. Ostatné výroku rozsudku odvolaním napadnuté neboli, preto neboli predmetom odvolacieho konania.

4.Kodvolaniupovinnéhosapísomnevyjadrilanavrhovateľka.Zdôraznila,ževpredmetnejvecisakonáo
určenie manželského výživného, kedy má súd rozhodovať na základe princípu, že úroveň manželov má
byť rovnaká. Napriek tomu zdôraznila, že už bývalý manžel dlhodobo neprispieval na domácnosť, okrem
zaplatenia účtu za elektrickú energiu do roku 2018, pričom celý čas prespával v spoločnej domácnosti.
Používal elektrické spotrebiče, ako aj celú domácnosť využíval vo svoj prospech bez záujmu podieľať
sa na jej chode. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok o určení manželského výživného potvrdil v celom

rozsahu.

5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).6. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 a 3 Zákona č. 160 Z.z. Civilný sporový poriadok odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správny. Ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať
aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi
nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení
vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa §385 CSP a contrario v rozsahu danom v § 66
CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, preto
rozsudok podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správny. Konštatuje, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav veci a vykonal dokazovanie vychádzajúc z ustanovení zákona o výživnom, avšak
súčasne odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie citoval nesprávne ustanovenie zákona, keď

cit. § 72 ods. 1 až 3 Zákona o rodine týkajúce sa priznania príspevku na rozvedenú manželku. Z
obsahu spisu je nepochybné, že dokazovanie konajúci súd vykonal dostatočne z hľadiska určenia
manželského výživného, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania, svedkovia, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a
s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami

povinného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvej
inštancieapovinnýanivodvolacomkonaníneuviedolžiadnerelevantnéskutočnostimajúcezanásledok
iné rozhodnutie o návrhu navrhovateľky.

9. Odvolací súd posúdil súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti, právne rozhodné pre rozhodnutie o uplatnení nároku navrhovateľky, pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho skutkový záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa malo v skutkových záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné.

10. Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza

vyživovacej povinnosti detí voči rodičom.

11. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo
smrťou jedného z manželov. Zásadne teda trvá počas celého trvania manželstva. Bez ohľadu na
to, či manželia spolu žijú alebo nie vyžaduje sa, aby mali rovnakú životnú úroveň. Aj pre priznanie

výživného od manžela však platí ustanovenie § 75 ods. 2, podľa ktorého výživné nemožno priznať,
ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. V súvislosti s tým je potrebné spoľahlivo zistiť dôvody,
ktoré viedli niektorého manžela k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj v kontexte ust. § 18 a
19 Zákona o rodine, ktoré určujú práva a povinnosti manželov. Rovnako je potrebné vysporiadať
sa v návrhu s dôvodmi, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. Návrh na

určenie vyživovacej povinnosti voči manželovi však možno podať nielen vtedy, ak na strane jedného z
manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy, ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú
úroveň. Je to práve aplikácia zásady solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal
do nevýhodnejšieho postavenia, napríklad v dôsledku staroby, starostlivosti o domácnosť alebo deti.
Návrh na určenie vyživovacej povinnosti nemožno podať, ak už manželstvo zaniklo. Ak súd určil výšku

vyživovacej povinnosti medzi manželmi, túto nemožno automaticky vzťahovať aj na určenie výšky
príspevku na výživu rozvedeného manžela. Jednak preto, že právo na príspevok na výživu na rozdiel od
vyživovacej povinnosti neexistuje zo zákona, treba ho priznať a jednak preto, že vyživovacia povinnosť
medzi manželmi má omnoho širší rozsah. Je daná zásadne rovnakou životnou úrovňou manželov,kým príspevok na výživu rozvedeného manžela nevychádza z porovnania životnej úrovne bývalých
manželov, ale len z potrieb oprávneného na zabezpečenie primeranej výživy. Konajúci súd správne
rozhodol, keď určil výživné počnúc dňom podania návrhu a tiež správne rozhodol, ak zamietol návrh

navrhovateľky o určenie spätného manželského výživného. Dodáva, že konajúci súd sa dostatočne
zaoberal všetkými zákonnými podmienkami pre určenie manželského výživného, vypočul samotných
účastníkov konania, svedkov a porovnal príjmy navrhovateľky a odporcu, pričom odporca má podstatne
vyšší príjem ako navrhovateľka. Túto skutočnosť konajúci súd zohľadnil. Konajúci súd tiež nezistil žiadne
také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zamietnutie návrhu pre rozpor s dobrými mravmi, k čomu dospel

na základe výsluchu svedkov vypočutých v rámci dokazovania.

12. K odvolacej námietke povinného (manžela navrhovateľky) týkajúcej sa obdobia priznania výživného
dodáva, že ide o určenie manželského výživného, t.j. za obdobie od podania návrhu do právoplatnosti
rozsudku o rozvode manželstva. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre
rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už

konštantnej judikatúry tak národných ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa ust. § 387
ods. 1 CSP a podľa ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).