Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/224/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105215160
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1105215160.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a JUDr. Karola Riháka v právnej veci žalobcov: 1/. I.. R. B., M.. XX. X. XXXX, Q.
G. XX, Q., X/ F. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. X, Q., proti žalovanému: W. L. P. D. Q., U. M. X, Q., I.:
XXXXXX, o 2.133,17 eur s prísl., na odvolanie žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
I č. k. 18C/117/2008 -226 zo dňa 19. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcom spoločne a nerozdielne 513,84 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od 12. 2. 2009 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku zamietajúcej časti sa napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia, zohľadniac
právoplatný zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 18C/117/2008-159 domáhali proti
žalovanému zaplatenia 2.133,17 eur s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. O trovách
konania rozhodol tak, že sporovým stranám právo na ich náhradu nepriznal.

2/ Súd prvej inštancie skutkovo zistil, že žalobcovia listom zo dňa 27. 5. 1997 požiadali žalovaného
o odkúpenie X - I. Q. na I.. poschodí bytového domu na Q.Ň. E.. Č.. X F. Q.. Žalovaný písomnou
výzvou zo dňa 30. 9. 1998 vyzval žalobcov na úhradu dlhu na nájomnom vo výške 101.537,10 Sk s prísl.
vyčíslenom ku dňu 31. 7. 1998 s tým, že pokiaľ nedôjde k jeho úhrade v lehote 10 dní, so žalobcami
dohodu o prevode bytu do vlastníctva neuzavrie. Zo všeobecne záväzných nariadení žalovaného č.
6/1995 upravujúcich podmienky a postup pri prevode bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve

hlavného mesta SR Bratislavy súd prvej inštancie ďalej zistil, že v prípade, ak záujemca o získanie bytu
do vlastníctva vykazuje dlh na nájomnom, alebo iným spôsobom hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce
z nájmu bytu, prenajímateľ nájom vypovie so súhlasom súdu. Sporové strany uzavreli dňa 20. 6. 2000
nájomnú zmluvu ktorou žalovaný prenechal žalobcom do užívania sporný byt. Zmluva bola uzatvorená s
účinnosťou od 1. 6. 2000 na dobu neurčitú. Žalobcovia vykazovali ku dňu podania žiadosti o odkúpenie
bytu nedoplatok na nájomnom, ktorý uhradili v novembri 2005. Po úhrade nedoplatku žalovaný uzavrel
so žalobcami dňa 14. 12. 2005 zmluvu o prevode bytu do vlastníctva č. XX X XXXX XX, ktorej vklad bol

Správou katastra povolený dňa 19. 12. 2005. Žalobcovia sa svojou žalobou proti žalovanému domáhali
uloženia povinnosti žalovanému previesť predmetný byt do ich vlastníctva a zaplatenia sumy 3.667,29
eur s prísl. z titulu vrátenia zaplateného nájomného za obdobie od roku 1999 do 19.6. 2005.3/ Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby aj vo zvyšnej
časti uplatneného nároku. Uviedol, že zák. č. 182/1993 Zb. (§ 29a) síce stanovil obci právnu povinnosť
uzavrieť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca

požiadal o prevod vlastníctva bytu, ale zároveň umožnil obci formou všeobecne záväzného nariadenia
bližšie upraviť podmienky prevodu (§ 18b). Keďže zo znenia § 3 Všeobecne záväzných nariadení hl.
m. P. D. Q. č. 6/ 1995 v znení č. 3/2000 vyplýva, že dlh na nájomnom je prekážkou prevodu bytu
do vlastníctva, čo dáva prenajímateľovi právo zmluvný vzťah ukončiť výpoveďou z dôvodu hrubého
porušenia povinností k nájmu bytu. Žalobcovia reálne dlh na nájomnom vykazovali a ku dňu podania

žiadosti teda nesplnili podmienky na prevod vlastníctva bytu. Prekážka k prevodu bytu odpadla až v
novembri 2005, kedy žalobcovia dlh na nájomnom žalovanému uhradili. Po odstránení tejto právnej
prekážky žalovaný uzavrel so žalobcami dňa 14. 12. 2005 zmluvu o prevode bytu do vlastníctva,
ktorej vklad príslušná správa katastra povolila dňa 19. 12. 2005. Súd prvej inštancie skonštatoval, že
pokiaľ žalovaný podmieňoval prevod bytu splatením pohľadávky na nájomnom, nekonal v rozpore so
zákonom,pretoženatakýtopostupboloprávnenývzmyslevšeobecnezáväznéhonariadenia.Žalobcom

nevznikolnároknavráteniezaplatenéhonájomnéhoanizažalovanéobdobierokov2002 -2005,pretože
žalovanému nárok na nájomné (resp. úhradu za užívanie bytu) vyplýval z nájomnej zmluvy uzavretej
sporovými stranami dňa 20. 6. 2000 (§ 685 ods. 1 Obč. zák.). Z uvedeného dôvodu sa žalovaný na
úkor žalobcov nemohol bezdôvodne obohatiť.

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalobcovia
boli v konaní neúspešní a keďže úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, žiadnej zo strán
sporu právo na ich náhradu nepriznal.

5/ Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/, 2/. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Dôvodili, že v danej veci ide o spotrebiteľský spor vedený
proti bývalému správcovi bytového domu Q. X F. Q.. Žalovaný mal vedomosť, že v zmysle príslušného
zákona bude musieť previesť byty v dome na Q. X F. Q. do vlastníctva, 6 rokov neinvestoval do údržby
domu a bytu. Žalovaný využil situáciu, keď po doručení ich žiadosti o prevod bytu od nich požadoval
aj neosvedčené dlžoby a premlčané pohľadávky a preto v nastolenej neistote zaplatili viac, než mali.

Vratka nájomného v znení žalobného návrhu im preto patrí.

6/ Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a navrhuje ho potvrdiť. Žalobcovia mali právnu povinnosť platiť nájomné až do dňa nadobudnutia
vlastníctva k bytu, t. j. do 19. 12. 2005 a preto nie je dôvod na jeho vrátenie.

7/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie je čiastočne dôvodné.

8/ Zo skutkového zdôvodnenia žaloby a jej doplnení vyplýva, že žalobcovia sa domáhali voči
žalovanému titulom vydania bezdôvodného obohatenia (nielen vrátenia nájomného) za obdobie od 1.
6. 1999 do 19. 12. 2005 vo výške 95.001 Sk, t. j. 3.153,45 eur, ale aj vrátenia preplatku na poplatku
z omeškania (žalobcovia nárok označili ako „preplatok z rozsudku sp. zn. 9C 108/97 )“, ktorý mu
zaplatili 28. 10. 2005 vo výške 15.480 Sk, t. j. 513,84 eur (viď č. l. 41,42 ). V súvislosti s prvou časťou

nároku žalobcovia argumentovali tým, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť priviesť im byt do
vlastníctva v lehote 2 rokov od doručenia žiadosti, t. j. do 30. 5. 1999 a preto od 1. 6. 1999 už nemal
právo „inkasovať“ nájomné za uvedené obdobie v celkovej výške 95.001 Sk, ktoré mu zaplatili. Vo
vzťahu k druhej časti nároku - „vrátenie preplatku z rozsudku 9C 108/97 “ v sume 15.480 Sk (513,84
eur) dôvodili tým, že žalovanému v súvislosti so žiadosťou o prevod bytu zaplatili aj úroky z omeškania

(správne „poplatok z omeškania“, poznámka odvolacieho súdu) vo vyššej ako „právoplatne stanovenej
výške“. V tejto súvislosti upresnili, že s cieľom urýchliť uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu
plnili žalovanému na základe ešte neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 9C
108/97- 99 dňa 28. 10. 2005 poplatok z omeškania 20.070 Sk. V odvolacom konaní bol však rozsudkom
č. k. 8Co 128/2006 - 124 prvoinštančný rozsudok č. k. 9C 108/97- 99 zmenený a namiesto 20.070

Sk boli žalobcovia zaviazaní zaplatiť žalovanému poplatok z omeškania (išlo o poplatok z omeškania
vzniknutý za rok 1994) len vo výške 15.480 Sk, t. j. 513,80 eur. Vzniknutý preplatok ( 20.070 Sk - 4.590
= 15.480 Sk = 513,84 eur) im však žalovaný nevrátil (č. l. 155).9/ Súd prvej inštancie rozsudkom z 25. 9. 2012 č. k. 18C/117/2008- 159 žalobu zamietol v časti, v
ktorej sa žalobcovia domáhali uloženia povinnosti žalovanému previesť do ich vlastníctva predmetný byt,
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 2.133,17 eur s prísl. a v časti ohľadom sumy 1.534,12

eur s prísl. žalobu zamietol. Tento rozsudok napadol odvolaním žalovaný a napadol ním výrok, ktorým
bolo žalobe vyhovené, teda ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom 2.133,17 eur s prísl.
Odvolací súd uznesením z 31. 3. 2015 č. k. 3Co 404/2013-173 zrušil uvedený rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Z toho je zrejmé, že výrok prvého v poradí rozsudku súdu prvej inštancie z 25. 9. 2012 č. k.

18C/117/2008- 159 nadobudol právoplatnosť vo výrokoch, ktorými bola žaloba zamietnutá (tieto výroky
neboli napadnuté odvolaním) a predmetom sporu teda zostala suma 2.133,17 eur s prísl. Z tejto sumy
nárok na vrátenie neoprávnene prijatého nájomného predstavuje 1.619,33 eur (3.153,45 eur - 1.534,12
eur) a nárok na vrátenie preplatku zo zaplateného poplatku z omeškania 513,84 eur (1.619,33 + 513,84
= 2.133,17 eur).

10/ Ohľadom časti nároku uplatneného titulom vrátenia nájomného vo výške 1.619,33 eur sa odvolací
súd stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný ako prenajímateľ mal vzhľadom
na platnú nájomnú zmluvu proti žalobcom ako nájomcom nárok na nájomné podľa § 685 ods. 1 Obč.
zák. až do 19. 12. 2005, kedy došlo k prevodu vlastníctva bytu. V tejto časti uplatneného nároku sa preto
nemohol voči žalobcom prijatím nájomného a platieb spojených s užívaním bytu bezdôvodne obohatiť

(§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Naviac, zohľadniac žalovaným vznesenú námietku premlčania je nárok na
vrátenie zaplateného nájomného (ako bezdôvodného obohatenia) s ohľadom na dvojročnú subjektívnu
premlčaciu dobu za obdobie do 30.4.2003 premlčaný (§ 107 ods. 1 Obč. zák.). Odlišná právna situácia
však nastala vo vzťahu k nároku na vrátenie preplatku na poplatku z omeškania (ide o príslušenstvo k
nájomnému podľa § 121 ods. 3 Obč. zák.) 513,84 eur. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že žalobcovia

zaplatili žalovanému dňa 28. 10. 2005 poplatok z omeškania za rok 1994 vo výške 20.070 Sk hoci
v zmysle právoplatného rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/128/2006-124 mali zaplatiť
poplatok z omeškania len vo výške 4.590 Sk (tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné). Žalovaný
sa preto v časti 15.480 Sk, t. j. 513,80 eur bezdôvodne obohatil prijatím plnenia bez právneho dôvodu
(§ 451 ods. 2 Obč. zák.). Žalovaný odmietol žalobcom túto čiastku dobrovoľne vrátiť argumentujúc

premlčaním. V predmetnom súdnom konaní však žalovaný vo vzťahu k tejto časti nároku relevantnú
námietkupremlčanianeuplatnil,keďžalovanýnamietolibapremlčanievrátenianájomného3.153,46eur,
t. j. 95.001,- Sk (viď č. l. 61, 157), nie uplatneného preplatku na zaplatenom príslušenstve k nájomnému.
Preto v tejto časti je žaloba dôvodná.

11/ Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p.
zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 513,80 eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 2 Obč. zák.) spolu s 10 %úrokom z omeškania (§
517 ods. 2 Obč. zák.) od 12. 2. 2009 do zaplatenia, a vo zvyšnej zamietajúcej časti napadnutý rozsudok
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Omeškanie žalovaného odvolací súd ustálil dňom

nasledujúcim po doručení žiadosti žalobcov o vrátenie preplatku 15.480 Sk/513,80 eur (11.2.2009 - viď
č. l. 43). Výška základnej úrokovej sadzby ECB ku dňu 12. 2. 2009 bola 2 % ročne, s pripočítaním 8
percentuálnych bodov (§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.) výška úrokov z omeškania k prvému dňu
omeškania činila 10 % ročne (žalobcovia si uplatnili úroky z omeškania vo výške 17,6% ročne).

12/ O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods.
2 C.s.p. Žalobcovia boli plne neúspešní v určovacej časti uplatneného nároku; s nárokom na plnenie
boli neúspešní v časti 3.153,45 eur (v rozsahu 86%) a úspešný v časti 513,80 (v rozsahu 14%).
Celkový úspech žalovaného tak v tejto časti nároku činí 72% a úspech žalobcov 28%. Odvolací súd však
úspešnejšiemu žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadny trovy v konaní nevznikli.

13/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).