Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. november 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 51C/242/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215211500
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Krajčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215211500.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouKrajčovouvsporovejveci

žalobcu: Q.. Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom J. X, O., zast.: Advokátska kancelária JUDr. NOVÁČKOVÁ,
s.r.o. , so sídlom Brančská 7, Bratislava, IČO: 36 699 705, proti žalovaným: 1. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. X, O., 2. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, O., o zaplatenie 30 074,20 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 30 074,20 € s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 23.134 € od 01.08.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

druhého žalovaného.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III.Žalobcovisapriznávaprotižalovanémuv1.a2.radenároknanáhradutrovkonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2015 domáhal proti žalovaným zaplatenia sumy 30
074,20 € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 31.08.2012 uzavreli
žalobca a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako ručiteľ Zmluvu o pôžičke, na základe

ktorej žalovaný v 1. rade potvrdil poskytnutie a prevzatie pôžičky od žalobcu v celkovej výške 23 134,- €,
predstavujúcej istinu. Žalobca poskytol pôžičku žalovanému v dvoch častiach, a to v sume 15 500,- € a
7 634,- €. Úrok bol dohodnutý vo výške 15 % ročne. Žalovaná v 2. rade je ručiteľom dlžníka na základe
písomného vyhlásenia o ručení v Zmluve o pôžičke zo dňa 31.08.2012.

2. Žalovaný v 1. rade sa zmluvne zaviazal poskytnutú pôžičku žalobcovi vrátiť do 01.11.2012 spolu s
dohodnutým 15 % úrokom z omeškania ročne, t.j. v sume 24 891,50 €, čo je spolu suma pôžičky a úroku

za obdobie od 01.05.2012 do 01.11.2014 (deň splatnosti pôžičky) v zmysle Zmluvy o pôžičke.

3. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.12.2012 žalobca, žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade sa dohodli na dobe
splatenia poskytnutej pôžičky a dohodnutého 15 % úroku od 01.05.2012 do 15.01.2013, t.j. v termíne
do 15.01.2013 v celkovej sume 25 613,50 €.

4. Dodatkom č. 2 zo dňa 25.06.2013 žalobca, žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade sa dohodli na dobe

splatenia poskytnutej pôžičky a dohodnutého 15 % úroku od 01.05.2012 do 31.07.2013, t.j. v termíne
do 31.07.2013 v celkovej sume 27 156,52 €.5. V zmluve o pôžičke bolo zmluvne dohodnuté, že pôžička sa úročí úrokom vo výške 15 % ročne od
01.05.2012 do jej splatenia, čo za obdobie od 01.05.2012 do 01.05.2014 predstavuje na úrokoch sumu
6 940,20 €; čo spolu s istinou predstavuje sumu 30 074,20 €.

6. Žalovaní, napriek tejto dohode, poskytnutú pôžičku žalobcovi nevrátili. Dňa 10.09.2014 žalobca vyzval
žalovaných na splnenie povinnosti, na čo žalovaní vôbec nereagovali a svoju povinnosť si nesplnili.

7. Tvrdenia, že žalovaní neprevzali finančné prostriedky sú podľa žalobcu účelové, o čom svedčí aj

skutočnosť, že podpísali nielen zmluvu a dodatky, ale aj viaceré zmenky, napr. vlastnú zmenku bez
protestu, ktorú podpísala žalovaná v 2.rade dňa 01.05.2011 a ďalšiu dňa 13.12.2011, následne vlastnú
zmenku, ktorú podpísali obaja žalovaní dňa 31.8.2012.

8. Žalobca na pojednávaní na preukázanie účelovosti a nepravdivosti tvrdení žalovaných, uviedol, že
napríklad nie je pravdivé tvrdenie, že žalovaná v 2. rade nemá žiadny majetok, nakoľko žalovaná

v 2.rade, podľa výpisu z katastra nehnuteľností z 29.9.2016, darovala nehnuteľnosti, ktorých bola
vlastníčkou, a to dňa 3.5.2016, pričom tieto predtým zdedila a to v roku 2015. Rovnako tvrdenie, že
žalovaná v 2. rade nemá žiaden majetok, vyvracia aj skutočnosť, že podľa výpisu z obchodného registra
dňa 21.07.2016 žalovaná v 2. rade založila ako jediná spoločníčka obchodnú spoločnosť SIMIVA s.r.o.,
pričom pri jej založení musela splatiť celý vklad a to 5 000,- € a uhradiť aj s tým súvisiace náklady na

založenie spoločnosti, ktoré sú nemalé.

9. Žalovaní v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.07.2015 uviedli, že je pravdou, že žalovaný
v 1. rade uzatvoril so žalobcom Zmluvu o pôžičke zo dňa 31.12.2012, ako aj dodatok č. 1 ku zmluve o
pôžičke zo dňa 10.12.2015, podľa ktorej si mal žalovaný v 1. rade od žalobcu požičať peňažnú čiastku 25

613,05 €, a podľa ktorej mal byť dlh splatný dňa 15.03.2013. Podľa citovanej zmluvy mala byť peňažná
čiastka, ktorá mala byť predmetom pôžičky, fyzicky odovzdaná do rúk žalovaného v 1. rade. Žalovaný v
1. rade namieta odovzdanie vyššie uvedenej sumy, nakoľko k fyzickému odovzdaniu uvedenej peňažnej
čiastky žalobcom žalovanému v 1. rade nikdy nedošlo. Zmluva o pôžičke mala v skutočnosti plniť inú
funkciu, avšak medzi stranami sporu nevznikli nikdy žiadne vzájomné záväzkové vzťahy, podľa ktorých

by mal žalovaný v 1. rade mať voči žalobcovi záväzok v takejto výške. Žalovaný v 1. rade nepociťuje
voči žalobcovi žiadny záväzok tak, ako ho špecifikuje žalobca vo svojom podaní, a preto žiada, aby súd
žalobu zamietol.

10. Súd vec prejednal a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý bol na termín

pojednávania riadne predvolaný (vzal ho na vedomie), svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o
odročenie z dôležitého dôvodu. Ako vyplýva z ust. § 180 C s. p. v neprítomnosti strany sporu môže
súd vec prejednať a rozhodnúť vtedy, ak bola strana sporu - žalovaný v 1. rade, ktorý sa nedostavil,
riadne predvolaný a ak nepožiadal včas z dôležitého dôvodu (spočívajúceho v jeho osobe) o odročenie
pojednávania (§ 183 ods. 1 C.s.p.).

11. Zúčastniť sa pojednávania v sporovej veci pred súdom je neodňateľným právom každej sporovej
strany, a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom
práve trvá. Možnosť zúčastniť sa pojednávania je právom každého účastníka a je výlučne na jeho
rozhodnutí, či toto právo využije. Zákon určuje len jednu výnimku z toho práva strany sporu, za ktorej sa

môže vec prejednať i v jeho neprítomnosti - t.j., ak riadne predvolaná strana sporu sa na pojednávanie
nedostaví a nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.

12. V prejednávanej veci žalovaný v 1. rade nepožiadal o odročenie pojednávania, hoci bol na
pojednávanie riadne predvolaný (vzal termín na vedomie), avšak na nariadený termín pojednávania

sa nedostavil a ani nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Súd navyše poukazuje na to,
že pojednávaniu, na ktorom súd vo veci rozhodol rozsudkom, predchádzalo viacero pojednávaní,
pričom obaja žalovaní boli opakovane vyzývaní na vyjadrenie sa k nimi tvrdeným skutočnostiam a na
predloženie dôkazov, ktorými by preukázali svoju procesnú obranu.

13. Až po začatí a otvorení pojednávania dňa 23.11.2016, ktoré bolo nariadené na 9.00 hod., o 9.20
hod. vstúpila do pojednávacej miestnosti žalovaná v 2.rade, ktorá uviedla, že žalovaný v 1. rade musel
ísť k lekárovi, keďže má alergiu a nevedel dýchať. Na otázku súdu, na čo má žalovaný v 1. rade alergiu,
žalovaná v 2. rade uviedla, že má alergiu na jablko. Súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný v 1.rade nepredložil súdu žiadne potvrdenie o tejto skutočnosti a toto potvrdenie nepredložil ani do termínu
písomného vyhotovenia rozsudku. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v 1. rade a vo
veci aj rozhodol, keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle § 180 C.s.p..

14. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a oboznámením listinných dôkazov predložených
žalobcom a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 31.08.2012 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako

ručiteľ Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovaný v 1. rade v čl. II., bode 1. zmluvy potvrdil a zároveň
uznal čo do dôvodu a výšky svoj nesporný dlh vo výške 24 891,50 €, ktorý vznikol poskytnutím pôžičky
v sume 15 500,- € a v sume 7 634,- € spolu s 15 % úrokom p. a. za obdobie od 01.05.2012, čo je podľa
tejto zmluvy deň splatnosti pôžičky v sume 24 891,50 €. V bode 2 tohto článku zároveň ručiteľ dlžníka
potvrdil, že mu je dlh dlžníka v horeuvednej výške a podmienok poskytnutia v plnom rozsahu známy.

V čl. III., bod 1 Zmluvy o pôžičke dlžník potvrdzuje, že mu pôžička na istinu 15 000,- € a na istinu 7 634,-
€ bola poskytnutá veriteľom v hotovosti do jeho rúk.

V čl. IV., v bode 1. Zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým
úrokom najneskôr do 01.11.2012.

V čl. VII., v bode 1. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že poskytnutá pôžička sa na istinu
úročí zmluvným úrokom vo výške 15 % p. a.

V čl. IX., v bode 2. Zmluvy o pôžičke sa zmluvné strany dohodli, že v deň podpísania tejto zmluvy dlžník
vystaví a podpíše vlastnú zmenku na istinu 24 891,50 € so splatnosťou 01.11.2012, bez protestu, ktorá

bude avalovaná ručiteľom dlžníka, k čomu sa ručiteľ dlžníka zaväzuje.

Dňa 10.12.2012 uzavreli žalobca, žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke
uzavretej dňa 31.08.2012, v ktorej dlžník potvrdil a uznal čo do dôvodu a výšky svoj nesporný dlh
voči veriteľovi v sume 25 613,50 €, pričom sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým

úrokom najneskôr do 15.01.2013. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa sa zmluvné strany v Dodatku
č. 1 dohodli, že v deň podpísania tohto dodatku dlžník vystaví a podpíše vlastnú zmenku na istinu 25
613,50 € so splatnosťou 15.01.2013, bez protestu, ktorá bude avalovaná ručiteľom dlžníka, k čomu sa
ručiteľ dlžníka zaväzuje.

Dňa 25.06.2013 uzavreli žalobca, žalovaný v 1. a žalovaná v 2. rade Dodatok č. 2 k Zmluve o pôžičke
uzavretej dňa 31.08.2012, v ktorej dlžník potvrdila a uznal čo do dôvodu a výšky svoj nesporný dlh
voči veriteľovi v sume 27 156,52 €, pričom sa zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým
úrokom najneskôr do 31.07.2013. Na zabezpečenie pohľadávky veriteľa sa zmluvné strany v Dodatku
č. 1 dohodli, že v deň podpísania tohto dodatku dlžník vystaví a podpíše vlastnú zmenku na istinu 27

156,52 € so splatnosťou 31.07.2013, bez protestu, ktorá bude avalovaná ručiteľom dlžníka, k čomu sa
ručiteľ dlžníka zaväzuje.

Dňa 31.08.2012 v Bratislave podpísal žalovaný v 1. rade Vlastnú zmenku bez protestu, ktorou sa
zaviazal, že dňa 01.11.2012 Q.. Q. V. zaplatí 24 891,50 €. Zmenku avalovala žalovaná v 2. rade.

Dňa 13.12.2011 v Bratislave podpísala žalovaná v 2. rade Vlastnú zmenku bez protestu, ktorou sa
zaviazala, že dňa 10.01.2012 Q.. Q. V. zaplatí 9 250,- €.

Dňa 01.05.2011 v Bratislave podpísala žalovaná v 2. rade Vlastnú zmenku bez protestu, ktorou sa

zaviazala, že dňa 01.10.2011 Q.. Q. V. zaplatí 15 000,- €.
Žalobca listom zo dňa 10.09.2014 vyzval žalovaného v 1. rade na zaplatenie dlhu, ktorý ku dňu
31.05.2014 predstavoval sumu 29 279,78 € a to do 10 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy na jeho
účet.
Dňa 22.03.2016 bola notárom spísaná Notárska zápisnica č. K. XX/XXXX, K. XXXXX/XXXXX, K.

XXXXX/XXXX na osvedčenie právne významnej skutočnosti podľa § 56 ods. 1 písm. i) notárskeho
poriadku, ktorá sa týka obsahu textovej správy uloženej v mobilnom telefóne zn. Nokia. SMS - správa
bolaododosielateľa:P.,prijatádňa15.06.2012o20:52hod.,stextom,cit.:„Mámvelmivelainýchstarostiako ty nechcem sa s tebou rozhadat viem ze si dobry clovek a urobim vsetko preto aby sa ti tie peniaze
co najrychlejsie vratili.“
Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 18.11.2011 vyplýva, že žalovaný zaslal sumu 3 000,- € na účet č.

XXXXXXXXXX s informáciou: Š. P..
Žalobca vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že obidvoch žalovaných pozná, žalovaná v 2. rade
ešte za slobodna bola jeho pacientkou, a to od r. 1999 do septembra 2016, okrem toho pozná aj jej
rodinu, ktorú pozná dlhšie, z reštaurácie, ktorú jej rodina mala. Tam sa s ňou zoznámil, pozná aj jej
sestru a mamu, ktorá bola taktiež jeho pacientkou do jej úmrtia. Cez ňu sa spoznal aj so žalovaným

v 1. rade, s ktorým dlho chodila a následne sa aj zobrali. Pôžičky medzi nimi boli dlhodobo, peniaze
si od neho požičiavali opakovane, tieto mu boli následne vrátené, nevidel dôvod, prečo im nepožičať,
dokonca mu v niektorých prípadoch ručili zlatom, ktoré im po vrátení pôžičky vracal naspäť. Neskôr boli
pôžičky zabezpečené zmenkami, ktoré sa pri vrátené peňazí vždy roztrhali. Potom mu prestali peniaze
vracať. Dospelo to do štádia, kedy mu v máji 2012 dlhovali sumu 15.500 € a sumu 7.634 €, pričom mu
tieto peniaze neboli schopní vrátiť, nedalo sa s nimi dohodnúť, preto urobili Zmluvu o pôžičke, ktorá bola

garantovaná zmenkou. Tieto pôžičky boli úročené do novembra 2012, potom bolo treba spraviť Dodatok
č. 1, ku ktorému bola tiež aj zmenka, kde sa to predĺžilo. V tom čase boli aj zlé menové pomery, preto
chcel, vzhľadom na výšku požičanej sumy, túto vrátiť, aby ju mohol zmeniť na inú menu v prípade, že
by padlo euro. Nespočetne krát sa stretával so žalovaným v 1. rade na stavbách, kde pracoval, kde mu
sľuboval, že keď sa stavba dokončí, vráti mu 10.000 €, bolo to na O., kde stavali podkrovie, v Q., kde

robili rodinný dom, tam bol opakovane, stretli sa aj v „Poluse“, avšak peňažné prostriedky mu nevrátili.
Celé ho to zaťažovalo, snažil sa im vyjsť v ústrety, bol ochotný akceptovať aj splátky. Pokiaľ ide o tú druhú
sumu, išlo o finančné prostriedky, ktoré si požičali, aby mohli zrekonštruovať priestory na S. T.. B. O.,
kde bola prevádzka reštauračného zariadenia. Tvrdili, že dajú svoje know-how, že budú čapovať priamo
zo stolov, čo ešte nebolo nikde v Bratislave a z toho mu majú peniaze vracať. Bol sa v tej prevádzke

pozrieť, bola vo veľmi zlom stave, bolo treba meniť kotol, preto do tejto aktivity nakoniec žalovaní nešli.
Finančné prostriedky, ktoré sú predmetom zmluvy o pôžičke boli odovzdané prevažne pani Š..
Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že od žalobcu žiadne peniaze nedostal, celé
to slúžilo ako poistka za jeden obchod, ktorého predmetom mala byť kúpa určitej nehnuteľnosti, ktorej
sa žalobca stal aj vlastníkom, tento dom nakoniec predal, celé sa to veľmi dlho ťahalo. Žalobca mal za

tento prípad dostať odmenu vo výške asi 15 000,- €, keďže sa to ťahalo a trvalo to dlhšie, preto sa to
riešilo týmito papiermi. Celé to trvalo asi 3 roky, nakoniec tento obchod nevyšiel a ani žalovaný v 1. rade
a ani žalobca nedostali žiadnu odmenu. Nevie, z čoho by mu mal uvedené peniaze vrátiť a za čo. Na to
sú svedkovia, je to tam všetko uvedené. Existovala medzi nimi dohoda. Žalobca tú nehnuteľnosť kúpil,
potom ju aj predal, bolo to blokované 3 roky, stále to bolo na jeho meno, ale ten obchod nevyšiel, to je

pravda. On si to podmieňoval týmito zmenkami, tak mu tieto zmenky podpisovali. Uvedené vie doložiť
rôznymilistinami,žesatentoobchodrobilažetambolúčastníkom.Boladohodnutáurčitásuma,žalobca
si to úročil, bolo to 15 % za všetky tie roky. Pokiaľ ide o predmetnú zmluvu, túto nikdy v advokátskej
kancelárii nepodpisoval. Zmenky a zmluvy vždy podpísal žalobca najprv s manželkou - žalovanou v 2.
rade, nevie ako ju k tomu donútil, a potom ho ona nútila, aby to podpísal, čo urobil pre pokoj v rodine.

Uviedol,žemaliprevádzkuvRačinaS.,tátosaprevádzkovala,normálnesatamčapovalopivo,dokonca
aj žalobca si v nej pivo dal. Mala to na starosti manželka, tam lietajú tie peniaze, ktoré tam žalobca dal.

Žalovaná v 2. rade vo svojej výpovedi uviedla, že ona podpisovala, čo jej bolo predložené. Vedela, že
je tam nejaký obchod, ale nestarala sa o to, toto riešil manžel. Ona od žalobcu fyzicky žiadne peniaze

nedostala. Išlo o obchod medzi žalobcom a jej manželom (žalovaným v 1. rade). Ona mala psychické
problémy, bola hospitalizovaná aj na psychiatrii, takže bola aj pod silnými liekmi a keďže žalobcu dlhé
roky poznala, tak mu dôverovala a tak podpísala, čo jej predložil a dokonca nútila aj manžela, aby mu
to podpísal, nakoľko mu verila. So žalobcom sa aj osobne stretla, nakoľko ju opakovane kontaktoval,
telefonoval jej, posielal jej sms - správy, nevedela čo má robiť. Stretla sa s ním, hovorila mu, že keď

to všetko vyjde, peniaze dostane, on stále chcel nejaké peniaze, ona sa to snažila vyriešiť, nakoľko ho
poznala ako milého a dobrého človeka. Toto všetko ju prekvapilo. Keď jej zomrela mama telefonoval
jej, povedal jej, že ho to nezaujíma, tlačil ju, aby dala otcovi podpísať nejaké papiere, nakoľko otec mal
nejaký majetok. Otec to nechápal, poznal ho dlhé roky. Otec mu našťastie nič nepodpísal. Nevie sa
presne vyjadriť k tomu, ako to celé je, aký to bol obchod, ona len podpísala to, čo jej žalobca predložil.

Stretávala sa s ním, pričom napr. pri jednom stretnutí prišiel na novom aute a hovoril jej, aby to nehovorila
manželovi, aby si manžel nemyslel, že má peniaze. Žalobcu pozná asi 20 rokov, chodil do ich rodinného
podniku, odtiaľ som ho poznala ona, jej sestry aj rodičia. Žalovaný v 1. rade (manžel) jej hovoril, že
na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnila, žalobca všetko zvalil na ňu, že brala peniaze. Žalobca využil,že je psychicky labilná, vedel, že bola liečená a užíva lieky, on toto celé zneužil. Vie, že manžel mal so
žalobcom nejaký obchod, to uvádzali už aj na pojednávaní, na ktorom som bola prítomná, ale ona o tom
nič nevie, ako to celé bolo, toto bola vec manžela a žalobcu.

Žalovaná v 2. rade v konaní pred súdom ďalej uviedla, že pokiaľ ide o darovanie žalobcom uvádzanej
nehnuteľnosti, k tomuto bola donútená svojou rodinou a pokiaľ ide o obchodnú spoločnosť, do toho
žalobcu nič nie je, prečo to urobila, peňažné prostriedky predstavujúce náklady na založenie spoločnosti
jej dal otec. Pokiaľ ide o samotné podpisovanie papierov, k tomu ju žalobca donútil, pričom si myslí, že
sa to stalo preto, lebo asi pred 20-timi rokmi ho jeden kamarát z Čiech oklamal, obral ho o peniaze,

bola to veľká suma asi o 2.000.000,- Sk a on sa vtedy zmenil a teraz to takto chce riešiť. Poukázala
na to, že nie je jasné, ako môže mať žalobca toľko peňazí z jednej ambulancie, ona vie, že lekári toľko
nezarobia. Keď si kúpil auto, keď si kúpil dom, tak jej hovoril, aby to nehovorila svojmu manželovi, že si
kúpil auto a dom, pretože stále hovoril, že on nemá peniaze, že chce investovať a že chce pracovať s
jej manželom. Keď mu potom biznis so žalovaným v 1. rade nevyšiel, tak to začal od nej vymáhať. Tieto
zmluvy podpisovala v prevádzke na S. ulici v Rači, ešte jej nalievali alkohol na lieky, aby to podpisovala.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka p. X. S., ktorého výsluch navrhla žalovaná v 2. rade,
ktorý mal byť prítomný pri tom, ako ju žalobca nútil podpísať nejaké papiere, nakoľko vykonanie tohto
dôkazu, aj s poukazom na zásadu hospodárnosti, nebolo potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci samej,
nakoľko aj s poukazom na písomné a ústne vyjadrenie žalovaných, nebolo sporné, že žalovaní Zmluvu

o pôžičke z 31.08.2012 a jej dodatky a zmeny podpísali.

15. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v

rozpore s jazykovým prejavom.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv

obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu

aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

16. Vychádzajúc zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním, súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 31.08.2012 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaný v 1.

rade ako dlžník a žalovaná v 2. rade ako ručiteľ Zmluvu o pôžičke a Dodatok č. 1 a č. 2 k tejto zmluve.
Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.07.2015 nepopreli
uzavretie Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.08.2012 ani dodatkov č. 1 a č. 2 k tejto zmluve. Popreli však, že
by na základe tejto zmluvy došlo k odovzdaniu hotovosti fyzicky do rúk žalovaného v 1. rade.18. Súd sa v prvom rade zaoberal obsahom predmetnej zmluvy v znení je dodatkov. Z obsahu tejto
zmluvy, najmä s poukazom na znenie čl. II., bod 1. vyplýva, že predmetná zmluva svojím obsahom

predstavujeuznaniedlhuvzmysle§558Občianskehozákonníka,nakoľkovčl.I., bode1jejednoznačne
uvedené, že dlžník uznáva, čo do dôvodu a výšky svoj nesporný dlh voči veriteľovi vo výške 24 891,50 €,
ktorý vznikol poskytnutím pôžičky. Následne v Dodatku č. 1 sa uvádza, že dlžník uznáva, čo do dôvodu a
výšky svoj nesporný dlh voči veriteľovi v sume 25 613,50 €, pričom sa zaväzuje vrátiť poskytnutú pôžičku
spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 15.01.2013 a v Dodatku č. 2 sa opätovne uvádza, že dlžník

uznáva, čo do dôvodu a výšky svoj nesporný dlh voči veriteľovi v sume 27 156,52 €, pričom sa zaväzuje
vrátiť poskytnutú pôžičku spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 31.07.2013. Oba tieto dodatky, tak
ako aj Zmluvu o pôžičke, podpísali obaja žalovaní, čo v konaní nebolo sporné.

19. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že obaja žalovaní svoj dlh voči žalobcovi
opakovane uznali, a to tak v zmluve o pôžičke, ako aj v jej dodatkoch a túto skutočnosť napokon potvrdili

aj podpismi vlastnej zmenky (a to tiež opakovane), pričom z textu uznania (tak v zmluve ako aj v dvoch
dodatkoch) je zrejmý tak dôvod vzniku dlhu, ako aj jeho výška a splatnosť. Uvedené je preto potrebné
považovať za uznanie dlhu v zmysle citovaných právnych predpisov. Požiadavka určitosti uznávacieho
prejavu čo do dôvodu a výšky je v tomto prípade jednoznačne splnená. Zo všetkých okolností daného
prípadu, s poukazom na ustanovenie § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je nepochybné, že išlo o

uznávací prejav, ktorý bol urobený slobodne, vážne a zrozumiteľne a vyjadruje vôľu žalovaného v 1.
rade ako dlžníka a obsahuje aj súhlas žalovanej v 2. rade ako ručiteľky.

20. K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí
predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho

vzniku a výšku v akom dlh uznáva. Okrem toho platí, že uznanie dlhu dlžníkom je voči ručiteľovi účinné
len vtedy, keď s ním ručiteľ vyslovil súhlas (§ 548 ods. 3). Všetky tieto zákonné náležitosti spĺňa tak
vyššie uvedená zmluva ako aj oba dodatky.

21. V súvislosti s uznaním dlhu súd dodáva, že uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním

inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase
uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh
v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť,
pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ
v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z

veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu
a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal,
že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo
uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (NS SR 3 Cdo
143/2008).

22. Žalovaní však, vzhľadom na vyššie uvedené, v tomto smere neuniesli dôkazné bremeno, keď v
konaní nepreukázali, že nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke z dôvodu, že zo strany žalobcu nikdy
nedošlo k odovzdaniu finančných prostriedkov ani žalovanému v 1. rade ani žalovanej v 2. rade.
Samotným podpisom listiny označenej ako „Zmluva o pôžičke“ a Dodatok č. 1 a Dodatok č. 2 k tejto

zmluvy, nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov. Ako vyplynulo z dokazovania k uzavretiu zmlúv
o pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka a odovzdaniu peňažných prostriedkov došlo ešte
pred uzavretím tejto „Zmluvy o pôžičke“ uzavretej 31.08.2012. Táto skutočnosť vplýva nielen z obsahu
samotného textu zmluvy a dodatkov, ale aj z výpovede žalobcu a z predložených listinných dôkazov -
vlastných zmeniek podpísaných žalovanou v 2. rade v roku 2011 a z výpisu z účtu žalobcu, z ktorého

vyplýva, že žalobca zaslal na účet žalovanej v 2. rade sumu 3 000,- €. Napokon aj sám žalovaný 1.
rade napriek tomu, že tvrdil, že žalobca žiadne peňažné prostriedky žalovaným reálne nikdy neposkytol,
následne na pojednávaní konanom dňa 30.09.2016 uviedol, cit.: „Pokiaľ ide o spomínanú prevádzku,
nie je pravdou, že táto sa neprevádzkovala, normálne sa tam čapovalo pivo, dokonca aj žalobca si v
nej pivo dal. Mala to na starosti manželka, veď tam lietajú tie peniaze, ktoré tam on dal“. Rovnako aj

z obsahu sms-správy, ktorú žalobca doložil do spisu, ktorej pravdivosť žalovaní nepopreli, vyplýva, že
žalovaná v 2. rade mala vedomosť, že sa žalobcovi majú vrátiť peniaze.23. V súvislosti so samotnou pôžičkou súd dodáva, že v zmysle ustanovenia § 657 Občianskeho
zákonníka podmienkou platnosti zmluvy o pôžičke nie je jej písomná forma, preto nie je vylúčené, aby
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke a až následne, napríklad z dôvodu nedodržania termínu

splatnosti poskytnutej pôžičky a pre posilnenie právnej istoty veriteľa, došlo k uznaniu dlhu v zmysle
§ 558 Občianskeho zákonníka. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom),
ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou.

24. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že sa touto zmluvou a dodatkami zastieral iný právny úkon, tieto svoje tvrdenia
ničím nekonkretizovali a na preukázanie tvrdených skutočností nenavrhli vykonať žiadne dôkazy a to
napriek tomu, že boli opakovane zo strany súdu poučení. Pokiaľ by právnym úkonom mal byť zastretý
iný právny úkon, platil by totiž tento iný úkon, ak by to zodpovedalo vôli účastníkov tohto právneho úkonu
a ak by boli splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Potom by
medzi stranami sporu platil zastieraný právny úkon, avšak len za podmienky, že zastieraný právny úkon

zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol
sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Dôkazné bremeno o tom, že predmetná zmluva o pôžičke zastierala iný právny úkon (o aký
úkon ide však žalovaní neuviedli) zaťažovalo v tomto konaní žalovaných. Žalovaní, pokiaľ chceli byť
vo svojej procesnej obrane úspešní, museli by preukázať, aký iný úkon pôžička zastierala, avšak toto

tvrdenie žalovaní v konaní nielenže nepreukázali, ale ani riadne nekonkretizovali a ani nešpecifikovali,
čoho sa mal tento iný skutočný (zastretý) úkon týkať.

25. Pokiaľ ide o tvrdenia, že žalovaný v 1. rade podpisoval zmluvu, aby mal pokoj v rodine a žalovaná
v 2. rade podpisovala všetky listiny pod nátlakom, súd poukazuje na to, že v danom prípade nešlo o

podpisjednejlistiny,aletietoviacerélistinyobajažalovanípodpisovaliopakovaneavrozličnomčasovom
období, s dlhšími časovými rozstupmi. Súd vzhľadom na túto skutočnosť, preto považoval tvrdenia
žalovaných za účelové. Navyše súd poukazuje aj na to, že žalovaný v 1. rade vykonáva podnikateľskú
činnosť (je jediným spoločníkom a konateľom v spol. STAVMAT group, s.r.o.), a teda vzhľadom na jeho
skúsenosti, ako aj predmet podnikania, a aj s poukazom na výšku dlženej (a uznanej) sumy pôžičky,

je predpoklad, že si musel byť vedomý následkov podpisu vyššie uvedených listín (zmluva, dodatky) a
preto neobstojí tvrdenie, že tieto listiny podpísal údajne len preto, aby „mal pokoj v rodine“, bez toho,
aby vedel, čo je ich obsahom a aké následky sú splnené s nedodržaním termínu splatnosti.

26. Súd záverom dodáva, že žalovaný v 1. rade bol opakovane súdom poučený, že v prípade, ak

navrhuje, aby boli v konaní vypočutí svedkovia, musí súdu písomne oznámiť ich mená a adresy a uviesť
skutočnosti, ktoré títo majú dosvedčiť. Zároveň bol žalovaný v 1. rade poučený o povinnosti uhradiť
preddavok na svedočné a upozornený, že v prípade, ak tento uhradený nebude, súd dokazovanie
výsluchom svedka nevykoná a že na termín pojednávania musí zabezpečiť účasť svedkov sám a
len v prípade, ak to nebude možné vykonať, môže požiadať súd o ich predvolanie. Žalovaný v 1.

rade, ani žalovaná v 2. rade, napriek opakovaným poučeniam zo strany súdu, tak písomne ako aj
ústne priamo na pojednávaní, nepredložili súdu žiadne dôkazy preukazujúce ich tvrdenia o tom, že
by išlo o zastretý právny úkon, hoci z dôvodu, že žalovaní chceli predložiť dôkazy na preukázanie ich
procesnej obrany, súd opakovane odročil pojednávanie, avšak ani do termínu posledného pojednávania
23.11.2016 žalovaní nepredložili súdu žiadne dôkazy, hoci bolo predchádzajúce pojednávanie konané

dňa 30.09.2016 odročené práve z dôvodu žiadosti žalovaného v 1. rade, ktorý mal čas takmer dva
mesiace na predloženie potrebných dôkazov.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu
pôžičku a to v sume 15 500,- € a 7 634,- € poskytnutú žalobcom žalovaným, tak ako to vyplýva z obsahu

zmluvy a jej dodatkov.

28. Keďže Zmluva o pôžičke bola dohodnutá ako odplatná, keďže odplatnosť vyplýva z jej obsahu, tak
súd ďalej priznal žalobcovi okrem istiny aj úrok vo výške 15 % ročne, ktorého výšku si zmluvné strany
dohodli v Zmluve o pôžičke zo dňa 31.08.2012 v znení jej dodatkov (článok VII., bod 1) pričom takéto

ustanovenie je v súlade s § 658 Občianskeho zákonníka. Ak sa dlžník omešká s plnením peňažného
záväzku, veriteľ má právo požadovať zaplatenie „zmluvných úrokov“ v prípade, že tieto medzi boli medzi
zmluvnými stranami dohodnutý (teda pôžička nebola dohodnutá ako bezúročná).29. Zároveň, keďže účastníci si v „Zmluve o pôžičke z 31.08.2012“ dohodli splatnosť pôžičky na deň
31.07.2013,žalovanísavdôsledkunezaplateniadlžnejsumydotermínusplatnostidostalidoomeškania
s plnením peňažného dlhu, a to deň nasledujúci po dni splatnosti (t.j. 31.07.2013 v zmysle Dodatku č.

2), teda dňa 01.08.2013 a súd ich počnúc týmto dňom zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi aj úrok z
omeškania v zákonnej výške, ktorá ku dňu 01.08.2013 bola v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. vo výške 8,5 % ročne (a nie vo výške 9,5 % ročne, ako
si úrok z omeškania uplatnil žalobca žalobou). Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, súd teda pri uložení
povinnosti žalovaným platiť žalobcovi úrok z omeškania aj ohľadom výšky úroku z omeškania vychádzal

z§517Občianskehozákonníkaa§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,avčastiprevyšujúcejzákonný
úrok z omeškania, súd žalobu zamietol.

30. Žalobca mal vo veci uplatnenej istiny plný úspech (neúspech mal len v časti úroku z omeškaniam,
resp. jeho výšky), preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).