Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. máj 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 2T/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010362
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ján Bodnár

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6917010362.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v trestnej veci obžalovaného Q. G., nar. XX.XX.XXXX, pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. mája 2019
samosudcom Jánom Bodnárom takto

r o z h o d o l :

obžalovaný Q. G., nar. XX.XX.XXXX v V. N., trvalým bydliskom E. XX, okres V. N., bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý, ž e

dňa 20.03.2017 v bližšie nezistenom čase od 17.25 h do 18.25 h v herni K. G. v Rimavskej Sobote na Ul.
Ž. prišiel k poškodenému S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom O. XXX, okr. V. N. a povedal mu,
že jeho družka mu dlhuje už dva roky 100 € a že ak nebudú do piatku peniaze, tak bude zle, následne ho
zavolal von pred vchod do uvedenej herne, kde mu zopakoval tieto slová s tým, že ak do piatku nebudú
peniaze, tak ho zabije a tiež aj celú jeho rodinu, následne na to si všimol, že poškodený S. O. má vo
vrecku mobilný telefón, ktorý žiadal, aby mu ho poškodený odovzdal, pričom poškodený S. O. aj napriek
snahe ho oklamať, že to nie je jeho telefón, aby nemusel splniť požiadavku Q. G., mu napokon telefón

osobne odovzdal, pričom Q. G. mu povedal, že taký telefón stojí 50 € a preto ďalších 50 € mu má vyplatiť
do piatku, lebo ak nie, tak ho hocikedy chytí, zabije a zničí jeho rodinu, pričom týmto konaním spôsobil
S. O.Š. škodu vo výške 113,50 €,
t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,
t ý m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods.
3 písm. e) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona samosudca obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona samosudca obžalovanému určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podal na tunajší súd obžalobu na obvineného Q. G.
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené
v tejto obžalobe.

Samosudca vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. G., ktorý na
svoju obranu uviedol, že ktorý na svoju obranu vypovedal, že sa necítil byť vinným, lebo kritického dňa
prišiel do herne K. baru v Rimavskej Sobote, kde sa pozdravil už s tam prítomným poškodeným S. O.
a svedkami Ľ. G. a jeho sestrou M. G.. Neskoršie poškodeného S. O. vyzval, aby mu vrátil starší dlh

vo výške 170 Eur, ktorý mal poškodený spolu so svojou bývalou družkou H. G. u obžalovaného ešte z
minulosti. Poškodený S. O. mu povedal, že nemá problém s vrátením dlhu a dohodli sa, že dlh vybavia,
keď budú sami dvaja a preto vyšli pred vchod herne K. baru. Poškodený pred vchodom do herne sám
od seba vybral z vrecka telefón a núkal ho obžalovanému so slovami, že ten starý dlh môžu vybaviť
takým spôsobom, že mu poškodený dá tento telefón ako protihodnotu za tento dlh. Obžalovaný ďalej
vypovedal, že poškodený S. O. ešte predtým ako mu odovzdal mobilný telefón, vybral z neho SIM kartu

a pamäťovú kartu a mobilný telefón mu odovzdal dobrovoľne bez akéhokoľvek násilia. Týmto telefónom
bol dlh vyrovnaný. obžalovaný sa poškodenému pritom nevyhrážal, ani sa mu nemal prečo vyhrážať,
späť do herne sa vrátil len O. a obžalovaný išiel domov so susedom V. V., ktorý ho odviezol autom.
Nevedel si vysvetliť, prečo poškodený uvádzal také skutočnosti, že sa mu mal vyhrážať, že ho zabije, aj
zabije celú jeho rodinu. Pokiaľ to tvrdil poškodený O.Š., nehovoril pravdu, lebo takéto vyhrážky nepoužil.

V tom čase ešte obžalovaný nevedel, že dlh bol splácaný a celá suma dlhu v tom čase nebola celkom
vyplatená, o tom sa dozvedel neskoršie po udalosti.

Samosudca na hlavnom pojednávaní vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného S.
O., ďalej vypočul svedkyňu M. I., potom vypočul svedka Z. N., svedkyňu M. G., svedka F. G., svedka

Ľ. G. st., svedkyňu H. G..

Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. samosudca prečítal odborné vyjadrenie z čl. 133-134.

Podľa § 269 Tr. por. samosudca vykonal ďalšie dokazovanie v tejto trestnej veci prečítaním listinných

dôkazov, a to zápisnice o trestnom oznámení, zápisnice o konfrontácii, záručný list a pokladničný blok,
vyčíslenie škody, uznesenie a potvrdenie o vrátení veci, zápisnice o vydaní veci, fotodokumentácie, ďalej
prečítal výpis z obchodného registra, rozhodnutie Obvodného úradu Rimavská Sobota, ďalšie správy,
správu o povesti na obžalovaného, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na obžalovaného,
odpis registra trestov, trestný rozkaz, odpor proti trestnému rozkazu, uznesenie krajského súdu a ostatné

listinné dôkazy a na záver oboznámil s celým ďalším podstatným obsahom trestného spisu sp.zn.
2T/102/2017 Okresného súdu Rimavská Sobota.

Samosudca doplnil dokazovanie v zmysle uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
3To/95/2018 zo dňa 22.8.2018, kde na základe sťažnosti Okresného prokurátora proti uzneseniu

Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 13.02.2018 sp.zn. 2T/102/2017, krajský súd podľa § 194 ods.
1 písm. b) Tr. por. napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a uložil mu, aby vo veci znovu konal a
rozhodol.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový

stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní.

Na základe vykonaného dokazovania za použitia základných zásad trestného konania samosudca
vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré boli v tejto trestnej veci vykonané, aj po doplnení dokazovania takým
spôsobom, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že obžalovaný Q. G. dňa20.03.2017 v bližšie nezistenom čase od 17.25 h do 18.25 h v herni K. bar v Rimavskej Sobote na Ul. Ž.
prišiel k poškodenému S. O., nar. XX.XX.XXXX, trvalým bydliskom O. XXX, okr. V. N. a povedal mu, že
jeho družka mu dlhuje už dva roky 100 € a že ak nebudú do piatku peniaze, tak bude zle, následne ho

zavolal von pred vchod do uvedenej herne, kde mu zopakoval tieto slová s tým, že ak do piatku nebudú
peniaze, tak ho zabije a tiež aj celú jeho rodinu, následne na to si všimol, že poškodený S. O. má vo
vrecku mobilný telefón, ktorý žiadal, aby mu ho poškodený odovzdal, pričom poškodený S. O. aj napriek
snahe ho oklamať, že to nie je jeho telefón, aby nemusel splniť požiadavku Q. G., mu napokon telefón
osobne odovzdal, pričom Q. G. mu povedal, že taký telefón stojí 50 € a preto ďalších 50 € mu má vyplatiť

do piatku, lebo ak nie, tak ho hocikedy chytí, zabije a zničí jeho rodinu, pričom týmto konaním spôsobil
S. O. škodu vo výške 113,50 €.

Tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďami poškodeného S. O. z prípravného konania ako aj z
hlavných pojednávaní, kde na poslednom hlavnom pojednávaní tento svedok potvrdil tú skutočnosť,
že obžalovaný pod hrozbou vyhrážok žiadal od neho mobilný telefón a následne aj sumu 50 Eur, pre

odstup času si už konkrétne vyhrážky, ktoré obžalovaný voči nemu použil, nepamätal, ale potvrdil tú
skutočnosť, že nekonal z vlastného presvedčenia, ale mobilný telefón vydal pod hrozbou násilia.

Ďalej tieto skutočnosti boli preukázané výpoveďou svedkyne M. G., ktorá potvrdila tú skutočnosť, keď
sa poškodený po príchode do herne po rozhovore s obžalovaným vrátil, tak podľa nej bol vystrašený,

ale táto svedkyňa nezisťovala, že prečo sa tak poškodený správal.

Svedok Z. N. potvrdil tú skutočnosť, že ho poškodený O. po návrate do herne požiadal, aby ho odviezol
na políciu, kde chcel podať trestné oznámenie na obžalovaného Q. G.. Podľa názoru súdu na takýto
postup by nemal poškodený dôvod, ak by vydal mobilný telefón obžalovanému dobrovoľne, a tiež aj ak

by sa mu tento vôbec nevyhrážal.

Ďalší svedkovia, ktorí boli v tejto veci vypočutí, nevedeli sa objektívne vyjadriť k tej základnej skutočnosti,
že akým spôsobom poškodený odovzdal obžalovanému mobilný telefón, lebo neboli prítomní na mieste
činu.

Samosudca zistil, že mobilný telefón bol neskoršie ešte v priebehu prípravného konania vrátený
poškodenému.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov samosudca prišiel k takému záveru, že konanie obžalovaného a

jeho obranu vyhodnotil ako účelové so snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za uvedený skutok,
preto jeho obranu hodnotil ako neopodstatnenú a nedôvodnú, lebo vyššie uvedenými dôkazmi bola jeho
trestná činnosť v plnom rozsahu preukázaná ohľadom tohto skutku.

Samosudca konanie obžalovaného Q. G. právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods.

1 Trestného zákona, lebo iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal, a takto svojím konaním naplnil
všetky zákonné znaky skutkovej podstaty tohto zločinu.

Obžalovaný Q. G. v mieste bydliska požíva priemernú povesť, v priestupkovom konaní bol dvakrát
postihnutý za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, je bez zamestnania, doteraz bol 3-krát

súdne trestaný, v dvoch prípadoch sa hľadí na neho ako by nebol odsúdený, bol trestaný aj Krajinským
súdom v Grazi, Rakúska republika, k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s
určením skúšobnej doby na 3 roky, rozhodnutie tohto súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 2.11.2012 a
skúšobná doba mu skončila 2.12.2015.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následkov, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Podľa § 36 písm. j) Tr. zákona súd zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť, že viedol pred
spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa § 37 Trestného zákona samosudca u obžalovaného nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona súd pri určení druhu trestu a jeho výmery musí prihliadnuť na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

V danom prípade súd zistil, že u obžalovaného je pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona súd pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú

sadzbu však nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto
zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Samosudca sa uvedenými základnými zásadami pre ukladanie trestov riadil a obžalovanému na jeho
prevýchovu a nápravu uložil pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to trest odňatia

slobody vo výmere 1 roka a jeho výkon mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 1 roka, lebo tento
podmienečný trest odňatia slobody bude dostatočne plniť prevýchovnú funkciu na obžalovaného, bude
zabezpečovať aj účinnú ochranu spoločnosti pred páchaním takejto trestnej činnosti.
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.