Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoKR/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116232116
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116232116.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu

JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: G & B KONKURZY A
REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom SNP 56/2130, 934 01 Levice, IČO: 47 254 831, správca
konkurznej podstaty úpadcu RUŽA NR, s.r.o., so sídlom Bratislavská /Zelokvet/, 949 01 Nitra, IČO: 44
365 934, zastúpený: MARENČÍKOVÁ advokát, s.r.o. so sídlom Snežienkova 4, 949 01 Nitra, IČO: 50
451 456 proti žalovanej: T. U., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt A. XXX, XXX XX A., zastúpená: JUDr.
Adrianou Kerestešovou, advokátkou so sídlom Štefánikova tr. 30, 949 01 Nitra, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/20/2016-171 zo

dňa 20. 09. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 28Cbi/20/2016-171 zo dňa 20. septembra
2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že
o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 02. 12.
2016, podanou na Okresný súd Nitra dňa 02. 12. 2016, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
rozhodol, že zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L zo
dňa 23. 02. 2016 uzavretá medzi úpadcom RUŽA NR, s.r.o., so sídlom Bratislavská /Zelokvet/, 949 01
Nitra, IČO: 44 365 934, žalovanou a spoločnosťou Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o.,
so sídlom Tuhovská 11, 831 07 Bratislava, IČO: 35 725 116, je neúčinná voči konkurzným

veriteľom v konkurznej veci úpadcu. Žalobca sa ďalej domáhal, aby bola žalovaná zaviazaná vydať do
všeobecnej podstaty úpadcu osobné motorové vozidlo značky F.-B. C XXX XXX/HXSXMX/NZABAXXX,
VIN: N EČV: Z alebo poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu v sume 23.000,- eur, pričom
právo voľby plnenia mal mať správca.

3. Právny zástupca žalovanej v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 12. 2017 nárok žalobcu neuznal z
dôvodu, že neboli splnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom

konaní upravené v § 57 ods. 1 a 4 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a súčasne, že v prípade zmluvy
o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L zo dňa 23. 02. 2016 sa
nejedná o právny úkon bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 ZKR. Z hľadiska skutkového
stavu veci nebolo medzi stranami sporu sporné, že dňa 12. 09. 2012 bola medzi úpadcom ako nájomcoma spoločnosťou Mercedes-Benz financial Services Slovakia s.r.o. ako prenajímateľom uzavretá Zmluva
ofinančnomleasingučíslo118713-L,predmetomktorejbolfinančnýleasingnaosobnémotorovévozidlo
značky F.-B. za predbežnú kúpnu cenu vo výške 34.133,40 eur. Úpadca ako nájomca sa v danej zmluve

zaviazal zaplatiť leasingovej spoločnosti 48 leasingových splátok vo výške po 832,36 eur mesačne s
tým, že po uplynutí dohodnutej doby leasingu mal právo nadobudnúť vozidlo do svojho vlastníctva za
podmienok uvedených v leasingovej zmluve, pričom odkupná cena s DPH bola dohodnutá vo výške 36,-
eur. Dňa 23. 02. 2016 uzavrel úpadca so žalovanou a spoločnosťou Mercedes-Benz financial Services
Slovakia s.r.o. zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č.118713-L, na

základe ktorej zmluvy sa úpadca ako súčasný nájomca dohodol s prenajímateľom a žalovanou ako
budúcim nájomcom na postúpení práv a povinností z danej leasingovej zmluvy, i teda na základe tejto
zmluvy úpadca prestal byť účastníkom leasingovej zmluvy a všetky práva záväzky prevzala žalovaná
ako budúci nájomca. V tejto súvislosti uviedol, že právne úkony, ktorými dlžník previedol vec, právo
alebo inú majetkovú hodnotu na iného, ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa len vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku dlžníka súčasne

za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, aj keď
nebyť týchto úkonov, bol by sa mohol z majetku dlžníka uspokojiť aspoň sčasti. K ukráteniu uspokojenia
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa preto nemôže dôjsť, ak sa majetok dlžníka nemohol zmenšiť. Zmluva
o postúpení finančného Leasingu sa netýkala majetku úpadcu, pretože úpadca ako leasingový nájomca
nebol počas trvania tejto zmluvy vlastníkom predmetu leasingu, teda osobného motorového vozidla zn.

F.-B., ale bol len jeho držiteľom, keďže vlastníkom tohto vozidla bola až do dňa 09. 11. 2016 výlučne
leasingová spoločnosť Mercedes-Benz financial Services Slovakia s.r.o. Uvedené skutočnosti vyplývali
z histórie držiteľov a histórie vlastníkov tohto vozidla. Ak teda osobné motorové vozidlo ako predmet
leasingu nebolo ku dňu účinnosti odporovanej zmluvy o postúpení finančného leasingu vo vlastníctve
úpadcu, ale vo vlastníctve leasingovej spoločnosti, potom v dôsledku tejto právnej skutočnosti by sa

pohľadávky veriteľov nemohli uspokojovať pri nútenom výkone rozhodnutia (pred začatím konkurzného
konania) a ani v konkurze zo speňaženia predmetu leasingu. Rovnako je nespeňažiteľné aj majetkové
právo (majetková hodnota), ktorú by mal úpadca ako nájomca predmetu leasingu, ak by nedošlo k
uzavretiu spornej zmluvy. Z uvedeného potom vyplýva, že ani v čase uzavretia spornej zmluvy a ani po
vyhláseníkonkurzunemohlibyťveriteliauspokojenízpredmetuleasingu,resp.zpotenciálnejmajetkovej

hodnoty leasingu, ktorú predstavuje právo na odkúpenie predmetu leasingu po zaplatení zvyšných
splátok leasingovej spoločnosti. Žalovaná aj s odvolaním sa na rozhodovaciu Prax súdov (Uznesenie
NS SR sp. zn. 5Obdo/77/2016 dňa 27. 02. 2017) bola toho názoru, že zmluva o postúpení finančného
leasingu nebola právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, keďže prevedením
práv a povinností z finančného leasingu nezískala žalovaná žiadne také plnenie, z ktorého by inak mohli

čokoľvekzískaťveriteliaúpadcu,pretotítoaninemohliničstratiť.Žalovanáprevodomleasingovejzmluvy
nebola vo vzťahu k veriteľom úpadcu žiadnym spôsobom zvýhodnená, pretože získala predovšetkým
právo nájmu, nie vlastnícke právo, ktoré vo vzťahu k motorovému vozidlu nemal dovtedy ani dlžník
- úpadca. Po prevzatí práv a povinností z leasingu musela žalovaná za leasing motorového vozidla
nielen zaplatiť zvyšné leasingové splátky spolu vo výške 4.994.16 eur, odkupnú cenu vo výške 36,-

eur, ale aj investovať do nutných opráv vozidla, v dôsledku čoho nemohla ani žiadnu výhodu získať.
Vlastnícke právo k vozidlu nadobudla až dňa 09. 11. 2016, do ktorého vynaložila žalovaná na jeho
opravu za účelom jeho uvedenia do technického stavu umožňujúceho riadnu a bezpečnú prevádzku po
cestných komunikáciách minimálne sumu 6.333,91 eur. Možno tiež celkom opodstatnene skonštatovať,
že osobné motorové vozidlo F.-B. ako predmet leasingu nemalo v čase účinnosti spornej zmluvy o

postúpení finančného leasingu vyššiu trhovú hodnotu, ako sú nezaplatené splátky v sume 4.994,16 eur a
jeho odkupná cena v sume 36,- eur, ak sa prihliadne na celkové náklady, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť
na opravy tohto vozidla, minimálne vo výške 6.333,91 eur. Tvrdenie žalobcu, že vozidlo malo v čase
účinnosti spornej zmluvy o postúpení finančného leasingu hodnotu cca 23.000,- eur, preto žalovaná s
ohľadom na uvedené skutočnosti popierala.

4. Žalobca podaním zo dňa 16. 12. 2016 navrhol zmenu petitu žaloby, ktorou doplnil petit pôvodnej
žaloby tak, že si uplatnil aj náhradu trov konania. Súd na pojednávaní dňa 20. 09. 2018 navrhovanú
zmenu žaloby pripustil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie, na základe ktorého konštatoval, že medzi stranami sporu bola
sporná tá skutočnosť, či úpadca bol vlastníkom alebo len držiteľom motorového vozidla, a teda, či
mohlo dôjsť ku zmenšeniu hodnoty majetku úpadcu bezodplatným uzavretím Zmluvy o postúpení práv apovinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L, zo dňa 23. 02. 2016 a či úpadca bezodplatným
právnym úkonom ukrátil uspokojenie pohľadávky niektorého zo svojich veriteľov.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo Zbierky stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
vo veciach obchodno-právnych č. 3/2016, bod 33, a osvojil si názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského
súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 07. 2014 č. k. 25CoKR 2/2014, ktorý uviedol, že „Leasingový nájomca
nie je vlastníkom predmetu leasingu, je len jeho držiteľom a vlastníkom predmetu leasingu je leasingová
spoločnosť“. Nakoľko bol predmetom tohto konania rovnaký právny problém, súd poukázal na právny

názor odvolacieho súdu KS BB, ktoré si osvojil a s ktorými sa stotožnil.

7. Súd ďalej uviedol, že právnym úkonom odporovateľnosti ktorého sa žalobca v tomto súdnom konaní
domáhal, bola Zmluva o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L zo dňa
23. 02. 2016, na základe ktorej žalovaná vstúpila na miesto úpadcu ako nájomcu zo Zmluvy o finančnom
leasingu č. 118713-L uzatvorenej dňa 12. 09. 2012 medzi úpadcom ako nájomcom a spoločnosťou

Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s. r. o., Bratislava ako prenajímateľom. Ak teda dňa 23. 02.
2016 úpadca ako pôvodný nájomca uzatvoril so žalovanou ako novým nájomcom a s prenajímateľom
Zmluvu o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L, stotožnil sa
súd s obranou žalovanej, že nešlo o právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu, ktorým majetkom by
malo byť motorové vozidlo ako predmet leasingu, keďže úpadca nebol vlastníkom predmetu leasingu

(motorového vozidla) a Zmluvou o postúpení práv a povinností úpadca na žalovanú previedol len právo
predmet leasingu držať a užívať a po uplynutí dohodnutej doby leasingu ho nadobudnúť do svojho
vlastníctva, čo vyplýva aj z určenia predmetu Zmluvy o finančnom leasingu č.118713-L (článok 2 bod 2.2
Zmluvy o finančnom leasingu č. 118713-L zo dňa 12. 09. 2012), keď súčasne na žalovanú previedol aj
povinnosť zaplatiť prenajímateľovi dohodnutú odplatu a platiť iné platby dohodnuté v leasingovej zmluve,

čo opäť zodpovedá špecifikácii predmetu zmluvy podľa článku 2 bod 2.2 Zmluvy o finančnom leasingu
č. 118713-L zo dňa 12. 09. 2012.

8. Právnym úkonom zo dňa 23. 02. 2016 došlo nielen k prevodu práva predmet leasingu držať a
užívať, ale na žalovanú došlo aj k prevodu povinností, najmä k prevodu záväzku úpadcu uhrádzať

leasingové splátky v zmysle Splátkového kalendára. Zmluvou o postúpení práv a povinností zo dňa
23. 02. 016 však nedošlo ku zmene vlastníctva predmetu leasingu, najmä nie k jeho prevodu, resp.
prechodu z úpadcu na žalovanú, keďže vlastníkom predmetu leasingu bol a aj zostal prenajímateľ, ktorá
skutočnosť bola preukázaná aj technickým preukazom predmetného motorového vozidla a históriou
držiteľov predmetného motorového vozidla zo dňa 07. 06. 2016, v ktorom bolo uvedené, že v období od

14. 09. 2012 do 02. 03. 2016 bol úpadca evidovaný ako držiteľ predmetného osobného vozidla a ako
vlastník bola uvedená spoločnosť Mercedes-Benz Financial Services Slovakia, s.r.o.

9. Súd považoval za preukázané, že do riadneho ukončenia trvania Zmluvy o finančnom leasingu č.
118713-L ostávalo ku dňu 23. 02. 2016 uhradiť ešte 6 leasingových splátok, každú v sume 832,36

eur a odkupný poplatok vo výške 36,00 eur. Rovnako súd považoval za preukázané, že na základe
zmluvných dojednaní, v znení všeobecných podmienok, vyhlásením konkurzu na majetok nájomcu
leasingová zmluva zanikla, a to dňom, ktorý sa považuje za deň, kedy je konkurz vyhlásený. Teda aj v
prípade, že by nedošlo k odporovanému právnemu úkonu, dňom 31. 05. 2016 by Zmluva o finančnom
leasingu č. 118713-L zanikla a úpadca by sa nestal vlastníkom predmetu leasingu, ale stratil by aj

právo predmet leasingu držať a užívať. V danom prípade odporovaným právnym úkonom nedošlo k
zmenšeniu majetku úpadcu, čím nemohlo dôjsť ani k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov, a
teda nebol naplnený jeden zo základných zákonných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu
v konkurznom konaní. Súd s poukazom na účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu žalovaným a
na vyššie uvedené skutočnosti a citované rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 21. 07.

2014 č. k. 25CoKR 2/2014, dospel k záveru, že návrh žalobcu bol nedôvodný, čo malo za následok
jeho zamietnutie.

10. Z právneho hľadiska súd vec posúdil s poukazom na ust. § 57 ods. 1, 2, 4, § 58 ods. 1, 3 a § 62
ods. 1, 5 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) a § 149 a § 151 ods. 1, 2

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

11. O nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne
úspešnej žalovanej ho priznal v plnom rozsahu.12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Je
toho názoru, že majetkom dlžníka sa mal rozumieť aj predmet leasingu, nakoľko z leasingovej zmluvy

úpadcovi prislúchalo právo na nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu v budúcnosti.
Žalobca ďalej má za to, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať ust. § 58 ods. 1 ZKR, ktoré je
osobitným ustanovením vo vzťahu k ust. § 57 ods. 1, a preto je z tohto hľadiska irelevantné, či motorové
vozidlo ako predmet leasingu bolo alebo nebolo majetkom úpadcu. Podľa žalobcu bezodplatné uzavretie
Zmluvy o postúpení práv a povinností v čase, kedy bol už dlžník v úpadku, je potrebné chápať ako

právny úkon bez primeraného protiplnenia. V takom prípade nie je potrebné preukazovať, či došlo
alebo nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu. Týmto právnym úkonom nepochybne došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávok iných veriteľov úpadcu. Žalobca ďalej poukazoval na právoplatné rozhodnutie
OS Nitra zo dňa 10. 01. 2018 č. k. 23Cbi/49/2016-135. Žiadal preto napadnutý rozsudok potvrdiť a
žalobe vyhovieť.

13. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 01. 12. 2018 k odvolaniu žalobcu okrem poukázania na zákonné
predpoklady pre úspešné uplatnenie nároku o určenie neúčinnosti právneho úkonu (§ 57 ods. 1, 2,
4 a § 58 ods. 1 ZKR) argumentovala i rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej zmluva o postúpení
finančného leasingu nie je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR (uznesenie
NS SR sp. zn. 5Obdo/77/2016 zo dňa 27. 02. 2017). Žalovaná preto žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť

a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku vopred oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
Rozsudok bol vyhlásený dňa 08. 10. 2019.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dostatočné dokazovanie, riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov
(§ 387 ods. 2 CSP).

18. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na doterajšiu ustálenú
rozhodovaciu prax súdov, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť.

19. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Nitra zo dňa
10. 01. 2018 č. k. 23Cbi/49/2016-135, ktorý v obdobnej veci rozhodol inak a žalobe žalobcu vyhovel,

odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní tejto veci bola iná procesná situácia (žalovaný sa k podanej
žalobe nevyjadril, neurobil v konaní žiaden úkon, a preto súd vo veci rozhodol na základe skutkového
stavu preukázaného žalobcom, t. j. podľa § 151 CSP považoval súd skutkové tvrdenia žalobcu, ktoré
žalovaný nepoprel, za nesporné. Súd preto rozhodol na základe skutkových tvrdení žalobcu, ním
predložených dôkazov a citovaných zákonných ustanovení (viď bod 12. a 23. odôvodnenia vyššie

uvedeného rozsudku).

20. Takáto právna situácia však v tejto veci nebola. Žalovaný úspešne poprel skutkové tvrdenia žalobcu.

21. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní plne úspešnej žalovanej ich voči žalobcovi priznal v rozsahu 100 %. Oich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.