Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Panáková
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/50/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116207095.10
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: R. U.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. U. XXX, XXX XX V., zast. JUDr. Anna Kubovičová, advokátka, so
sídlom Tatranská 300/8, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 35 658 011, proti žalovanému: Profimarket,
s. r. o., so sídlom Hlavná 1284, 014 01 Bytča, IČO: 36 439 797, zast. JUDr. Janka Chorvátová, PhD.,
advokátka, so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 37 982 770, o určenie neplatnosti
uznesení valného zhromaždenia,
r o z h o d o l :
Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.03.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina mailom dňa 17.03.2016
a doplnenou originálom dňa 18.03.2016, a na výzvu súdu doplnenou podaním dňa 12.05.2016,
domáhal voči žalovanému určenia, že uznesenia č. 1-6 valného zhromaždenia žalovaného konaného
dňa 02.10.2015, a to uznesenie č.1, ktorým schválilo orgány mimoriadneho valného zhromaždenia,
uznesenie č.2, ktorým rozšírilo predmet podnikania, uznesenie č. 3, ktorým sa uložilo konateľovi
žalovaného vyzvať spoločníka n vrátenie peňazí s úrokmi z omeškania a veci, uznesenie č. 4, ktorým
bol žalobca odvolaný z funkcie konateľa, uznesenie č. 5, ktorým bola schválená odmena spoločníkovi
a konateľovi E. U. a uznesenie č. 6, ktorým bolo schválené úplné znenie spoločenskej zmluvy, sú
neplatné.Svojnávrhodôvodniltým,žežalobcajespoločníkomabývalýmkonateľomžalovaného,pričom
žalobca vybudoval danú spoločnosť a o odvolaní z funkcie, ako aj o konaní valného zhromaždenia
dňa 02.10.2015, sa dozvedel až na základe lustrácie obchodného registra, ktorá bola zverejnená až
28.12.2015.Tedaodanýchskutočnostiachsamoholdozvedieťažichzverejnenímvobchodnomregistri,
t.j. 28.12.2015. Žalobca nemal vedomosť o tom, že sa bude konať valné zhromaždenie dňa 02.10.2015,
nebola mu riadne doručená pozvánka, a to aj v rozpore s čl. 13 bod 3 Spoločneksje zmluvy. Žalobca
sa zdržiaval na inej adrese, než je zapísaná v obchodnom registri, ostatným spoločníkom a konateľom
bola jeho adresa známa a nič im nebránilo zaslať pozvánku na adresu, na ktorej sa zdržiaval. Dokonca
mali vedomosť aj o jeho telefónnom čísle. O odvolaní z funkcie mu nebolo oznámené ani následne,
až náhodou v banke sa dozvedel, že už nie je konateľom a že má zrušený podpisový vzor. Konanie
ostatných konateľov žalovaného považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keďže ho odvolali
bez toho, aby to s ním vopred prebrali. Má za to, že 1. valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, čo je
dôvodom na určenie neplatnosti. Okrem toho aj 2. zápisnica trpí vadou, keďže podpis predsedu valného
zhromaždenia na zápisnici z valného zhromaždenia nie je úradne osvedčený, preto je vyhotovená v
rozpore so zákonom. Má za to, že konatelia žalovaného účelovo neinformovali žalobcu o konaní valnéhozhromaždenia a účelovo podali návrh na obchodný register po 30-dňovej lehote. Zároveň poukázal na
to, že zmena spoločenskej zmluvy, keďže došlo k zmene počtu konateľov, nebola schválená všetkými
spoločníkmi a zároveň je rozporný dátum schválenia zmluvy dňa 02.10.2015 a úplného znenia zmluvy
dňa 05.10.2015. So žalobou predložil zápisnicu zo zasadnutia mimoriadneho valného zhromaždenia zo
dňa 02.10.2015, úplné znenie spoločenskej zmluvy.
/čo sa týka splnomocnenia udeleného R.. V. a spol. N. point, s.r.o., žalobca pred súdom vyslovil, že pre
toto konanie splnomocnil na zastupovanie iba R.. V. - l.č. 161/
2. Žalovaný podaním zo dňa 03.04.2017 namietal včasnosť podania žaloby, pretože uznesenia valného
zhromaždenia boli prijaté dňa 02.10.2015 a bolo riadne a včas zvolané a žalobca bol tiež riadne
pozvaný. Nárok žalobcu neuznáva, nakoľko žalobca bol pozvaný na poslednú známu adresu spoločníka
a konateľa žalobcu. Poprel, že by žalobca oznámil ostatným spoločníkom a konateľom adresu, na ktorú
mali doručovať pozvánku, ani príbuzenský pomer medzi spoločníkmi nebol okolnosťou, pre ktorú by mal
žalovaný danou informáciou disponovať práve na rozvrátené príbuzenské vzťahy. Žalovaný disponoval
iba informáciou, že žalobca býva niekde v Prešove a žalovaný nebol povinný zisťovať danú adresu.
Predpokladal, že žalobca má zariadené doposielanie zásielok tak, ako to mala zariadené aj spoločníčka
E. U. po nútenom odchode z adresy ich spoločného bydliska, na ktorej naďalej zotrval žalobca. Ak
žalobca poukazuje na dobré mravy, tak práve jeho konanie je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
vyčerpal účet žalovaného vo vlastný prospech a všetky prijaté uznesenia boli v súlade so Spoločenskou
zmluvou, ako aj s právnymi predpismi.
3. V rámci repliky zástupca žalobcu sa vyjadril v podaní zo dňa 12.05.2017, v ktorom trval na tom, že
sa pridržiava svojej žaloby s tým, že žalobcovi nebolo riadne a včas oznámené, že sa bude konať valné
zhromaždenie a aký je program a žalovaný vedel, že sa zdržiava na inej adrese, pričom daný dom už
v tom čase bol predaný a žalovaný vedel, aká je súčasná adresa žalobcu, že žije v Prešove, pričom
žalobca splnomocnil svojho syna T. U. na zastupovanie, o čom žalovaný vraj vedel. Žalovaný zároveň
nedoručil žalobcovi ani zápisnicu.
4. Podľa § 131 ods.1 a 2 Obchodného zákonníka
(1) Každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen
dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak
je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý
spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak
ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak
valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
(2) Súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie
zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia
neplatnosti domáha.
5. Súd mal nepochybne preukázané, že dňa 02.10.2015 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie,
na ktorom bolo prijatých 6 uznesení. Valného zhromaždenia sa zúčastnili 2 osoby - F. a C., ktorá
zastupovala E. Zápisnica obsahovala aj listinu prítomných. Na danom valnom zhromaždení došlo k
odvolaniu konateľa R. U. - žalobcu, v dôsledku čoho došlo k zmene počtu konateľov, teda k zmene
spoločenskej zmluvy.
6. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že spoločníkmi a konateľmi spoločnosti žalovaného je E.
U. - bývalá manželka žalobcu a F. U., syn žalobcu a zároveň žalobca ako spoločník, ktorý do konania
valného zhromaždenia 02.10.2015 bol zároveň aj konateľom. Súd posúdil, že je daná vecná legitimácia.
7. Medzi stranami bolo nepochybné, že manželstvo žalobcu a E. U. bolo rozvedené v 01/2015, pričom
vzťahy sú značne rozvrátené, narušené.
8. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či žaloba bola podaná včas, teda v zákonom stanovenej lehote, a
preto skúmal, či valné zhromaždenie bolo riadne a včas zvolané.9. Podľa § 129 ods.1 Obchodného zákonníka termín a program valného zhromaždenia treba oznámiť
spoločníkom v lehote určenej spoločenskou zmluvou, inak najmenej 15 dní pred dňom jeho konania.
Valné zhromaždenie sa zvoláva písomnou pozvánkou, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
10. Súd mal preukázané, že dňa 02.09.2015 bola vyhotovená pozvánka na mimoriadne zasadnutie
valného zhromaždenia žalovaného na 02.10.2015 o 18,00 hod. v sídle spoločnosti, a to s uvedením
programu, podľa ktorého v bode 7. bolo odvolanie konateľa a v bode 9 bolo schválenie úplného znenia
spoločenskej zmluvy.
11. Z podacieho lístka č. C vyplýva, že dňa 03.09.2015 bola odoslaná zásielka odosielateľa, ktorým bol
žalovaný, adresátovi - žalovanému o hmotnosti 0,08 kg. Súdu bola predložená daná zásielka - zalepená
obálka s obsahom danej pozvánky adresovaná žalovaným žalobcovi na adresu V. XXX, XXXXX V..
Pečiatka pošty na danej obálke je 03.09.2015, T. F.. Na obálke je vyznačená poznámka pošty, že adresát
neznámy a dátum vrátenia 04.09.2015. (viď prílohová obálka obsahu spisu, l.č. 155)
12. Z výpisu z obchodného registra je nepochybné, že adresa žalobcu je zapísaná v obchodnom registri
aj pre spoločníka a totožne aj ako pre konateľa, - V. XXX.
- teda zásielka bola zasielaná na adresu zapísanú v obchodnom registri.
13.Žalobcatrvalnatom,žetermínaprogramvalnéhozhromaždeniamunebolriadnedoručený,nakoľko
na adrese, na ktorú bola pozvánka s programom zaslaná, sa nezdržiaval a žalovaný vraj o tom mal
vedomosť.
14. Žalovaný popieral akúkoľvek vedomosť o adrese žalobcu inej, než je zapísaná v obchodnom registri.
- Konateľka a spoločníčka žalovaného E. U. trvala na tom, že žalobca jej neoznámil inú adresu na
doručovanie pošty, bola jej známa len adresa ich posledného spoločného bydliska. O inej adrese na
doručovanie sa dozvedela až v tomto súdnom konaní. O inej adrese nevedela ani prostredníctvom ich
detí, a to ani od T. U., s ktorým žalobca bol v kontakte, pričom od 02/2016 nekomunikuje s daným synom,
keď medzi nimi bola hádka. Pozvánku žalobcovi zaslala na jej známu adresu. (l.č. 153)
- Konateľ a spoločník žalovaného F. U., syn žalobcu a E. U., písomne v podaní zo dňa 06.02.2018
uviedol,ženevedelpočasroka2015a2016inúadresunadoručovaniežalobcovinežadresuposledného
spoločného bydliska ich rodiny - V. XXX. So žalobcom nebol v žiadnom kontakte, ani v osobnom, ani
v telefonickom, žalobca ho nekontaktoval, neoznámil mu inú adresu, kde sa zdržiava, dokonca všetko
tajil a neoprávnene vybral z firemného účtu peniaze, ktoré si prisvojil a použil pre vlastné potreby. Na
otca - žalobcu nemal ani telefónne číslo a nekontaktovali sa ani cez SMS. (l.č. 154)
15. Žalobca trval na tom, že splnomocnil svojho syna T. U.. Tvrdil, že vybudoval danú spoločnosť
žalovaného, založil ju a konanie z ich strany voči nemu považuje za nespravodlivé. Konateľka a
exmanželka E. U. vraj mala vedomosť o danom splnomocnení, keďže syn T. jej danú plnú moc predložil.
A vraj keď žalovaný nedoručoval pozvánku žalobcovi, tak mal ju doručiť T.ovi U. ako splnomocnenému.
- je však nepochybné, že žalovaný pozvánku doručoval priamo žalobcovi, a to na adresu uvedenú v
obchodnom registri, pričom splnomocnenie T.ovi U. bolo udelené až dňa 01.10.2015, t.j. po doručovaní
pozvánky.
16. Žalovaný potvrdil, že žalobca je naďalej spoločníkom spoločnosti a nikto mu neupiera jeho práva v
danej spoločnosti. Vždy mal možnosť a aj mohol nahliadať do dokladov spoločnosti žalovaného, nikdy
mu v tom nebolo nikým bránené, avšak nikdy toto právo nevyužil. Odvolanie žalobcu z funkcie konateľa,
žalovaný odôvodnil tým, že dňa 13.08.2015 žalobca bez vedomia ostatných spoločníkov a konateľov
vybral z účtu spoločnosti sumu 14.350,- Eur pre vlastnú potrebu, v dôsledku čoho sa žalovaný dostal
do debetu a platil sankcie. Teda žalobca ako oprávnená osoba síce vybral finančné prostriedky, ale
použil ich pre vlastnú potrebu, a tým konal v rozpore so spoločenskou zmluvou a v rozpore so záujmami
spoločnosti, keďže spoločnosť následne nemala dostatok finančných prostriedkov. Preto sa rozhodli ho
odvolať z funkcie konateľa.
17. Súd mal preukázaný výpis z účtu z 01.11.2015, z ktorého vyplýva výber tvrdený žalovaným, pričom
žalobca uvedené nerozporoval. Taktiež žalovaný preukázal aj upozornenia Slovenskej sporiteľne a
upomienky.18. Súd poukazuje na to, že ak žalobca poukazuje na rozpor s dobrými mravmi ohľadom konania
žalovaného voči jeho osobe, tak z uvedených skutočností nepochybne vyplýva, že žalobca bol ten, ktorý
konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže vybral z účtu spoločnosti finančné prostriedky pre vlastnú
potrebu bez predchádzajúcej dohody so žalovaným a bez súhlasu ktoréhokoľvek konateľa. Žalobca
považuje za rozpor s dobrými mravmi, keď ho odvolali bez predchádzajúceho rokovania, avšak z ničoho
nevyplýva povinnosť prerokovať vôľu odvolať konateľa. Žalobca bol ten, kto vykonal výber finančných
prostriedkov spoločnosti, a to bez predchádzajúceho upozornenia, informovania,... a dokonca ich použil
na vlastnú potrebu, čo možno považovať minimálne za rozpor s dobrými mravmi. Nezaujímal sa o stav
spoločnosti, o stav účtovníctva, keďže nenahliadol do účtovných kníh, ako tvrdil žalovaný a žalobca to
nerozporoval.
19. Súd sa zaoberal otázkou, či pozvánka na valné zhromaždenie bola doručená riadne a včas. Zistil,
že pozvánka vystavená dňa 02.09.2015 bola odoslaná dňa 03.09.2015 žalobcovi na adresu uvedenú v
obchodnom registri, pričom strany konania zhodne uviedli, že na danej adrese žalobca s E. U. vlastnili
rodinný dom, t.j. v V. XXX, kde mali trvalé bydlisko a ktorý po rozvode predali, pričom E. U. sa z daného
domu vysťahovala už pred rozvodom, žalobca až v 08/2015. Manželstvo bolo rozvedené v 01/2015.
Taktiež bolo nepochybné, že E. U. si zabezpečila doposielanie z danej adresy, teda nezmenila adresu
na doručovanie, avšak následne boli zásielky doposielané na inú adresu.
20. E. U. uviedla, že od roku 2012 nebývala so žalobcom v spoločnej domácnosti na adrese V. XXX,
keďže s aodsťahovala. O inej adrese žalobcu nevedela. Ona má stále zapísanú danú adresu, avšak má
zabezpečené preposielanie. O žalobcovi vedela iba to, že odišiel do T.. Do marca 2015 spolupracovali
v spoločnosti, potom sa priestory prenajali inému subjektu. Kým spolu spolupracovali, mala vedomosť,
že je na adrese V. XXX.
- Žalobca tvrdil, že spolu komunikovali, aj keď bol v T., lebo bolo potrebné starať sa o priestory, ktoré
prenajali. A.U. však poprela ďalšiu komunikáciu.
21. Žalobca si značne rozporoval v tvrdeniach, keď tvrdil:
- Žalobca tvrdil, že aj po rozvode s E. U. pracoval v spoločnosti a teda vraj vedela, že žije v T..
- na otázku súdu, či A.U. vedela konkrétnu adresu, žalobca uviedol, že tú ani on nevedel, pretože býval
iba prechodne, ale predsa splnomocnil ich syna T..
- Následne žalobca uviedol, že žalovanému bola oznámená jeho zmenená adresa prostredníctvom
syna T., a to v čase, keď ho splnomocnil, ale nevedel uviesť, kedy k tomu došlo. (splnomocnil ho dňa
01.10.2015)
- dodal, že v 08/2015 sa odsťahoval a v 10/2015 oznámil synovi T.ovi adresu.
- Následne uviedol ďalšiu verziu, že žalovanému oznámil adresu, na ktorej sa zdržiava, až niekedy v
roku 2016, keď si postavil dom. (l.č. 162) Tvrdil, že dovtedy preberal zásielky na adrese prechodného
pobytu, hoci predtým uviedol, že ani sám nevedel presnú adresu, keďže býval iba prechodne.
- Následne tvrdil, že žalovaný mal vedomosť aj o prechodnej adrese, keďže ďalšie pozvanie na valné
zhromaždenie mu bolo doručené na tej adrese v 06/2016. Dovtedy býval na rôznych miestach, a to
týždeň a pod.
Toto všetko žalobca tvrdil na pojednávaní 08.02.2018, teda na 1 pojednávaní uvádzal viaceré verzie,
ktoré si značne rozporujú a podľa jeho tvrdení novú adresu mal oznámiť žalovanému syn T., avšak nebol
pri tom prítomný a nevedel ani uviesť, kedy k tomu malo dôjsť, pričom až v 10/2015 mal mať syn T.
vedomosť o novej adrese.
22. Svedok T. U., syn žalobcu a E. U. - konateľky a spoločníčky žalovaného, potvrdil negatívny vzťah
s matkou. Taktiež potvrdil, že žalobca ho splnomocnil. Uviedol, že žalobca sa z adresy zapísanej v
obchodnom registri odsťahoval niekedy po lete 2015 (žalobca uviedol v 08/2015), a to na adresu Y. XX,
T. a vraj o tom vedeli všetci, lebo im to povedal, t.j. matke a bratovi. Uviedol, že na tejto adrese žalobca
býval hneď, ako sa odsťahoval z V.. Zároveň uviedol, že o novej adrese žalovaný, resp. E. U. mali vedieť
hneď, ako žalobca mal ten byt, t.j. od roku 2014 (apríl, máj, resp. jún).
- Svedok bol vypočutý dvakrát, a to aj na pojednávaní dňa 13.04.2018, kedy už presne uviedol, že
žalobca sa odsťahoval v 08/2015, hoci predtým tvrdil, že po lete a zároveň uviedol na otázku, či povedal
matke - A.U., adresu žalobcu: „Mám pocit, že som jej to hovoril...“ Teda svedok už si nebol taký istý, či
jej tú adresu povedal, keďže uviedol, že má pocit, hoci predtým tvrdil, že jej to povedal.
- V tejto súvislosti súd poznamenáva na rozpor tvrdenia svedka a žalobcu, keďže žalobca uviedol, že
býval na rôznych miestach po týždni a pod., takže ani on nevedel adresu pre doručovanie, ako sámuviedol. Zároveň svedok najprv uviedol, že žalobca sa odsťahoval v lete 2015, ale následne uviedol, že
novú adresu už mal v roku 2014. Zároveň žalobca uviedol, že až od roku 2016 býval adrese Y. v T. a
dovtedy býval rôzne na prenajatých miestach týždeň a pod., avšak svedok uviedol, že na danej adrese
býval žalobca od leta 2015.
Ďalej svedok uviedol, že rodičia - žalobca a E. U. sa rozviedli v roku 2013 alebo v roku 2014, hoci žalobca
uviedol v 01/2015. - súd poznamenáva, že svedok vedel uviesť, kedy sa žalobca odsťahoval z V., ale
kedy sa rozviedol, hoci to bol rozvod jeho rodičov, nevedel uviesť presne ani rok. (takýto rozdiel v pamäti
svedka je dosť nepochopiteľný)
Uviedol, že matka E. U. sa odsťahovala od žalobcu z V. v roku 2012 alebo 2013 a odvtedy tam vôbec
nechodila. - súd poznamenáva, že svedok potvrdil tvrdenia A.U. ohľadom týchto okolností.
- Z toho vyplýva, že E. U. nemala mať ako vedomosť, kedy sa žalobca odsťahoval z daného domu z
adresy ich spoločného bydliska, keďže tam nebývala, ani nechodila tam cca 3 roky pred odsťahovaním
sa žalobcu. Uviedla, že syn T. jej povedal, že zohnal žalobcovi byt, ale nepovedal, kde.
23. Svedok T. U., ako aj žalobca uviedli, že žalobca pomáhal so spoločnosťou žalovaného a keď bolo
treba, tak došiel z T.. Následne však žalobca uviedol, že žalovanému pomáhal, kým býval v V., potom
už z T. nechodil. (teda evidentný rozpor) Dokonca uviedol, že pomáhal s údržbou priestorov, aj keď boli
prenajaté, ako napr. omietky,..., následne však uviedol vo svojom ústnom vyjadrení, že do firmy chodil
iba do 04/2015, keď prišli nájomníci, nakoľko potom nemal tam čo robiť, keďže priestory boli prenajaté.
- Súd poukazuje na rozpory žalobcu tak, ako to vyplýva z vyššie uvedeného.
24. Z uvedeného vyplývajú značné rozpory medzi tvrdeniami žalobcu samého, ako aj medzi tvrdeniami
žalobcu a svedka T. U., ktorého pre jeho značné rozpory súd posúdil za nehodnoverného.
25. Súdu bola predložená Dohoda o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 01.10.2015 medzi
žalobcom a T.om U.m, ktorú považujú za splnomocnenie T. U. na zastupovanie žalobcu v spoločnosti
žalovaného.SvedokT.U.uviedol,žedanésplnomocnenievdeňjehoudeleniabolukázaťE.U.,ukazoval
jejviacerélistinydržiacvrukách,žiadnunedalE.U.,atedaanisplnomocnenie,ktoréjejtamaninenechal
a ani ho nezaslal žalovanému. Dodal, že nevie, či E. U. dané listiny a teda aj splnomocnenie, čítala, keď
jej ich ukazoval držiac v jeho ruke. E. U. poprela, že by mala nejakú vedomosť o splnomocnení, že by
čítala nejakú taká listinu. Uviedla, že prvýkrát o plnej moci jej syn T. povedal až v 02/2016 a že on sa
má čo do toho starať, keďže má plnú moc od žalobcu. (l.č. 200)
- Súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal, že žalovanému bolo oznámené, resp. predložené
splnomocnenie udelené T.ovi U.. Pokiaľ menovaný bol za konateľkou E. U. a vraj jej to povedal, z
ničoho hodnoverného to nevyplýva. E. U. to poprela. Súd nezistil žiadnu prekážku na to, aby dané
splnomocnenie bolo doručené žalovanému. Žalobca, ani T. U. tak neurobili, čo výslovne potvrdili,
dokonca žalobca ani nič neoznamoval, nikoho o tom neinformoval. Tvrdenie svedka T. U., ktorý si vo
svojej výpovedi značne rozporuje, že E. U. splnomocnenie ukazoval, je nepostačujúce. Z ničoho ani
nevyplýva, že by bola žalovanému oznámená adresa žalobcu na doručovanie. Dokonca žalobca, ako
aj svedok T. U. si značne rozporujú v tvrdeniach ohľadom adresy na doručovanie pre žalobcu. E. U.
potvrdila, že v 02/2016 syn T. U. za ňou prišiel a povedal jej, že má od žalobcu splnomocnenie, avšak
žiadne nevidela. Svedok T. U. potvrdil, že žiadne splnomocnenie jej do rúk nedal, žiadne jej nenechal
a žiadne nedoručoval žalovanému.
- Súd v danej spojitosti uvádza, že žalobca na jednej strane nekomunikoval so žalovaným, vybral
peniaze z účtu bez ich vedomia, splnomocnil T. U., ničím preukázateľným neoznámil žalovanému zmenu
adresy na doručovanie, či telefonický kontakt, avšak na druhej strane tvrdí, že splnomocnenie nedoručil
žalovanému, lebo to bral tak, že sú predsa rodina. Žalobca si tak sám nelogicky odpovedá a uvádza
skutočnosti, tak, ako mu práve vyhovuje.
26. Žalobca uviedol, že žalovaný mu mohol vraj zavolať, že predsa číslo nemal zmenené. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vzťahy medzi žalobcom a spoločníkmi a konateľmi žalovaného, t.j. E. U.
a F.om U.m, sú značne narušené. E. U. uviedla, že telefónne číslo žalobcu nemala, lebo z dôvodu
rozvrátených vzťahov ho vymazala niekedy začiatkom roka 2015, cca v 03/2015.
Žalobca tvrdil, že jeho číslo musela poznať z faktúr, ktoré jej boli zasielané, keďže telefóny boli služobné,
na firmu. Žalovaný však tvrdil, že faktúry za daný telefón žalovaného sa síce uhrádzajú na základe
príkazu v Slovenskej sporiteľni, avšak bez možnosti zaúčtovania ako náklady, nakoľko žalovanému sa
nedoručujú faktúry.Žalobca so svojim zástupcom trvali na tom, že žalovaný musel mať vedomosť o telefónnom čísle žalobcu
a že tvrdenia žalovaného sú klamstvo. Následne však žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.04.2018
uviedol, že „si práve spomenul“, že telefón je na neho a nie na žalovaného, preto žalovanému nie sú
doručované faktúry, ale platí ich žalovaný na základe príkazu. Teda telefón nie je na spoločnosť, ale
spoločnosť ho platí, a to minimálne cca 3 roky.
27. Súd poukazuje aj na to, že žalobca v tlačive o zdokladovaní majetkových pomerov uviedol dňa
28.07.2016 adresu V. XXX, čo žalobca vysvetlil súdu, že vtedy ešte nemal iné trvalé bydlisko.
- Teda aj z uvedeného je zrejmé, že sám žalobca uvádzal adresu V. XXX, a to aj súdu, a to napriek tomu,
že v skutočnosti tam nebýval. (l.č. 192)
28. Žalobca tvrdil, že on spoločnosť žalovaného vytvoril. Z pripojeného spisu z obchodného registra
na spoločnosť žalovaného súd mal však zistené, že spoločnosť žalovaného vznikla dňa 10.02.2006
zápisom do obchodného registra a bola založená Spoločenskou zmluvou zo dňa 28.11.2005, pričom
zakladateľom bol F. U., ktorý bol jediným spoločníkom - zakladateľom a konateľom spoločnosti, kým
nedošlo k prevodu časti jeho obchodného podielu na žalobcu v 1/3 a E. U. v 1/3, pričom tento zápis v
obchodnom registri bol vykonaný dňa 01.12.2009. (č.k. XExRe/XXXX/XXXX)
- Teda nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že on spoločnosť založil, opätovne zavádzal a uvádzal
nepravdivé údaje, hoci dané údaje bez náročného dokazovania boli zistiteľné.
29. Podľa článku 13 ods.3 Spoločenskej zmluvy všetci spoločníci musia byť pozvaní na valné
zhromaždenie písomne tak, aby pozvánku obdržal najneskôr 15 dní pred dňom konania valného
zhromaždenia.
30. Súd poukazuje na to, že pokiaľ v čl. 13 ods.3 Spoločenskej zmluvy sa uvádza, že doručovanie sa má
vykonať tak, aby spoločníci pozvánku „obdržali“, toto znenie nie je možné vykladať tak, že aj skutočne
za každých okolností z hľadiska riadneho doručovania pozvánky táto sa aj skutočne fyzicky musí
dostať do rúk spoločníka. Pri takomto výklade by spoločník mohol kedykoľvek zmariť konanie valného
zhromaždenia napr. tým, že zásielku odmietne prevziať alebo neoznámi spoločnosti, na akej adrese
sa zdržuje a pod. Podľa ustálenej súdnej praxe, judikatúry, jedným z dôvodov na určenie neplatnosti
uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti súdom môže byť aj nedodržanie postupu na zvolanie
valného zhromaždenia určeného zákonom alebo spoločenskou zmluvou. O taký prípad však nejde, ak
písomná pozvánka bola zaslaná spoločníkovi v súlade so spoločenskou zmluvou poštou na ním udanú
adresu jeho bydliska tak, aby ju dostal v určenej lehote pred konaním valného zhromaždenia, aj keď
zásielku si nevyzdvihol. Zásielka sa dostala do dispozície spoločníka, čím bol naplnený postup valného
zhromaždenia upravený spoločenskou zmluvou. Prejav vôle dôjde adresátovi, keď sa dostane do sféry
jeho dispozície. Adresát nadobudol objektívnu možnosť zoznámiť sa s obsahom zásielky, pritom nie je
nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom úkonu, ktorý sa mu doručuje, stačí, ak mal
príležitosť tak urobiť. (rozsudok NS ČR 26Cdo 268/2011, 32Odo 442/2003, 26Cdo 864/2004, rozsudok
NS SR 10Obdo V63/2005 - 5/2006)
Súd riadne skúmal, či žalobca svojím konaním nespôsobil/spôsobil, že žalovaný nemohol splniť
povinnosť vyplývajúcu z § 129 ods.1 Obchodného zákonníka. Podľa ustálenej judikatúry sa písomná
pozvánka musí dostať v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote do dispozície pozývaného spoločníka.
Problém nastáva vtedy, ak si spoločník pozvánku nevyzdvihne, avšak v takom prípade nie je možné
podľa ustálenej súdnej praxe aplikovať CSP o doručovaní (predtým OSP) Na posúdenie otázky, či
bola splnená povinnosť spoločnosti o doručení pozvánky, nepostačuje konštatovanie o nevyzdvihnutí
zásielky spoločníkom, ale musí súd v takom prípade skúmať, či nedoručiteľnosť zásielky nespôsobil
svojim konaním spoločník. Súd teda skonštatoval, že pozvánka bola žalovaným doručovaná žalobcovi,
ktorý spôsobil to, že zásielka mu nebola doručená, čo nemôže byť na úkor spoločnosti, pričom
spoločnosť nebola povinná zisťovať, či sa žalobca na ním uvádzanej adrese zdržiava. (rozsudok NS SR
Obdo V 70/2003 uverejnený pod č. 61/2005, rozsudok NS SR z 30.04.2007 1Obdo V 63/2005 pod č.
5, 29Odo 1429/2006...)
31. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení všetkých dôkazov navzájom a každý jednotlivo
posúdil, že žalobca mal uvedenú adresu V. XXX, a to v obchodnom registri, dokonca ju uvádzal aj v
prehláseniach pred súdom niekoľko rokov po tom, ako na danej adrese už nebýval, nezabezpečil si
doposielanie z danej adresy, aj keď si bol vedomý, že sa tam nezdržiava. Dokonca nepreukázal, že by
inú adresu oznamoval žalovanému. Z vykonaného dokazovania vyplynuli viaceré rozpory v tvrdeniachžalobcu, ako aj v tvrdeniach žalobcu a svedka T. U., z čoho súd usúdil, že žalovanému nebola ničím
relevantným a preukázateľným oznámená iná adresa žalobcu než tá, ktorá je uvedená v obchodnom
registri. Bolo v záujme žalobcu zmenu adresy oznámiť. E. U. ako konateľka žalovaného sa odsťahovala
z danej adresy v roku 2013, pričom žalobca tam naďalej zotrval. Nemala vedomosť o tom, kedy žalobca
zmenil adresu a kde sa mu má doručovať. Je povinnosťou žalobcu ako spoločníka a konateľa takú
zmenu riadne oznámiť žalovanému a následne aj vykonať zmenu v obchodnom registri. Nič také nebolo
z jeho strany vykonané, preto nemôže to byť na úkor žalovaného a to bez ohľadu na to, že jeden z
konateľov a spoločníkov je syn a jeden je bývalá manželka, pričom obaja vyhlásili, že nemali žiadny iný
kontakt na žalobcu, dokonca telefónne číslo vymazali po zhoršení vzťahov v roku 2015.
32. Súd má za to, že nebolo preukázané ani predloženie plnej moci udelené žalobcom T.ovi U., a to
žalovanému. Ak žalobca, či svedok T. U. tvrdil, že bola predložená E. U., tá to poprela, žalobca nebol
prítomný pri takom niečom a ani svedkom T.om U.m nebolo preukázané, že to predložil, iba uviedol, že
nenechal jej žiadnu plnú moc, avšak nič nebránilo ju doručiť žalovanému.
33. Žalobca nepreukázal, že žalovaný mal vedomosť o jeho adrese. Z dokazovania vyplynuli rozpory
v tvrdeniach žalobcu, žalobca menil adresy, rozporoval si a nepreukázal, že žalovaný vedel o jeho
adrese. V zmysle ustálenej judikatúry je vecou žalobcu, aby riadne a preukázateľne oznámil zmenu
adresy a v zmysle ustálenej súdnej praxe nemožno požadovať od žalovaného zisťovať inú adresu, keď v
obchodnomregistri,ktorýjeverejnoulistinou,jeuvedenáadresažalobcutaká,naktorúžalovanýzasielal
zásielky a pokiaľ sa tam žalobca nezdržiaval, bolo v jeho záujme, aby oznámil, uviedol žalovanému
inú adresu, čo však neurobil, nepreukázal žiadne také oznámenie. Svedok P.U. najprv tvrdil, že ju
žalovanému povedal, následne uviedol, že má iba pocit, že ju povedal a aj sám žalobca si rozporoval
ohľadom danej skutočnosti, pričom dokonca aj on sám uvádzal stále adresu totožnú ako v obchodnom
registri.
34. Ak žalobca namieta úplné znenie spoločenskej zmluvy, že dátum tam uvedený sa nezhoduje s
dátumom schválenia úplného znenia spoločenskej zmluvy, je nepochybné, že zmena bola schválená
dňa 02.10.2015 a iný dátum na úplnom znení nie je dôvod pre jej neplatnosť.
35. Podľa § 127a ods.3 Obchodného zákonníka zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda
valnéhozhromaždeniaazapisovateľ;pravosťpodpisupredseduvalnéhozhromaždeniamusíbyťúradne
osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia podľa § 125 ods. 1 písm. e), f), i),
j) a ods. 2 alebo ak sa na zasadnutí valného zhromaždenia člen orgánu spoločnosti vzdal funkcie. K
zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina
prítomných spoločníkov.
36. Pokiaľ žalobca namieta, že na zápisnici z valného zhromaždenia nie je podpis predsedu úradne
osvedčený, nie je to dôvod na určenie neplatnosti uznesenia, a to aj napriek tomu, že v zmysle §
127a ods.3 Obchodného zákonníka sa vyžaduje, aby podpis bol úradne osvedčený. Súd má za to,
že túto vadu možno aj dodatočne odstrániť uznaním pravosti podpisu, keďže nikto z podpísaných
nenamietal pravosť podpisu, teda ani predseda valného zhromaždenia. Návrh možno podať iba na
určenie neplatnosti uznesenia, nie zápisnice, pričom na určenie neplatnosti uznesenia možno iba z
dôvodov v zmysle § 131 Obchodného zákonníka a taký dôvod tam nie je uvedený. Teda pokiaľ zápisnica
nespĺňanáležitosť,nespôsobujetoautomatickyneplatnosťuzneseniaprijatéhonavalnomzhromaždení,
ktoré je zaznamenané v zápisnici. Chýbajúca náležitosť v zápisnici nespôsobuje neplatnosť uznesenia,
pričom neplatnosti uznesenia sa možno domôcť iba vtedy, ak je v rozpore so zákonom, stanovami alebo
spoločenskou zmluvou.
37. Súd posúdil, že pozvánka z 02.09.2015 bola riadne doručovaná na adresu žalobcu, ktorá bola
žalobcom uvedená a teda na adresu známu žalovanému. To, že žalobca na tej adrese sa skutočne
nezdržiava,nemôžebyťnaúkoržalovanéhoajelenvecouavzáujmežalobcu,abybezodkladneoznámil
zmenu adresy a pod. Nie je povinnosťou žalovaného zisťovať skutočnú adresu, keďže žalobca ponechal
adresu tak, ako je zapísaná v obchodnom registri bez akejkoľvek zmeny, či ponechania iného kontaktu.
38. V ustanovení § 131 ods.1 Obchodného zákonníka sú uvedené dôvody, ktoré spôsobujú neplatnosť
uznesenia valného zhromaždenia. Avšak uvádzané dôvody žalobcom medzi ne nemožno zaradiť, pokiaľ
namieta vady zápisnice, nakoľko určuje sa neplatnosť uznesenia a nie zápisnice, preto pre neovereniepodpisu nemožno určiť neplatnosť zápisnice, resp. uznesenia v zápisnici uvedené. Podpis musí byť
overený, ale neoverenie nespôsobuje neplatnosť.
39. Keďže podľa posúdenia súdom po vykonaní a zhodnotení dokazovania, valné zhromaždenie bolo
riadne zvolané, žalobca sa mohol zúčastniť. Ak nevedel o termíne konania, bolo to jeho zavinením, a
nemôže to byť na úkor žalovaného. Keďže žalobca je povinný podať žalobu do 3 mesiacov, bol povinný
domáhať sa na súde neplatnosti do 02.01.2016. Žalobca však bola podaná až 17.03.2016, bola podaná
po uplynutí prekluzívnej lehoty, preto nebolo možné žalobe vyhovieť a súd tak žalobu zamietol. Súd sa
nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že o valnom zhromaždení sa dozvedel až 28.12.2015 nahliadnutím
do obchodného registra, nakoľko bol riadne pozvaný a tým, že zásielku neprevzal na známej adrese,
aj napriek tomu, že sa tam nezdržiaval, žiadnu zmenu neoznámil, nepreukázal žiadne oznámenie inej
adresy, či iného kontaktu, preto bolo jeho zavinením, že sa nepodarilo doručiť pozvánku. Preto je nutné
počítať lehotu na podanie žaloby od prijatia uznesenia, nie od zistenia v obchodnom registri o zmene
údajov. Ako spoločník mal možnosť dané skutočnosti zistiť aj predtým v zmysle uplatnenia jeho práv.
40. Podľa čl. 15, bod 1 Spoločenskej zmluvy, valné zhromaždenie je uznášania schopné, ak sú prítomní
či už osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu spoločníci, ktorým patrí aspoň polovica všetkých
hlasov, pokiaľ bolo preukázané, že všetci spoločníci boli riadne pozvaní.
41. Z uvedeného vyplýva, že valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné, keďže sa ho zúčastnili dvaja
spoločníci z troch, pričom jeden spoločník bol riadne zastúpený v súlade s čl. 14, bod 1 Spoločenskej
zmluvy. Na základe toho prijali uznesenia č. 1 - 6 dňa 02.10.2015, kedy sa žalobca nezúčastnil vlastným
zavinením a súd posúdil, že týmto dňom sa žalobca mohol riadne dozvedieť o prijatých uzneseniach,
keďže jeho zavinením sa nedostavil na valné zhromaždenie, na ktoré bol riadne a včas pozvaný.
42. Súd teda posúdil, že valné zhromaždenie bolo riadne zvolané a v súlade so Spoločenskou zmluvou,
v lehote minimálne 15 dní pred jeho konaním, pričom aj žalobca ako spoločník žalovaného bol pozvaný
písomnou pozvánkou obsahujúcou program, a to na adresu ako jedinú známu žalovanému a dokonca
uvedenú aj v obchodnom registri, žalobca nepreukázal oznámenie inej adresy na doručovanie. V zmysle
§ 131 Obchodného zákonníka žalobca mohol podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného
zhromaždenia v lehote do 3 mesiacov od prijatia uznesenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne
zvolané, odo dňa, keď sa mohol o uznesení dozvedieť. Súd posúdil, že valné zhromaždenie bolo
riadne zvolané, preto žalobca mohol podať návrh v lehote do 3 mesiacov od prijatia uznesenia, teda
do 02.01.2015. Keďže žaloba bola podaná až 17.03.2016, bola podaná po uplynutí prekluzívnej lehoty,
preto súd žalobu zamietol. Zároveň súd poukazuje, že v zmysle ustálenej súdnej praxe predmetná
žaloba sa nemôže dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí 3 mesiacov od prijatia uznesenia
valného zhromaždenia. (rozsudok NS SR 4Obo 21/2000)
43. Žalobca ničím relevantným nepreukázal svoj nárok, hoci v zmysle § 150 CSP bol povinný pravdivo
a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu a bolo jeho povinnosťou a v
jeho záujme predložiť dôkazy, resp. ich označiť na preukázanie jeho tvrdení. Žalobca svoje tvrdenia
oprel na tvrdeniach, ktoré ničím relevantným nepreukázal, dokonca si vo svojich tvrdeniach značne
rozporoval. A to aj napriek tomu, že žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je
povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti
je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má
povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok)
žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto
povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace
procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka
sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli
predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Dôkazné bremeno súvisí
s dôkaznou povinnosťou, strany v konaní sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju
bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné
bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Dôkaznébremeno síce postihuje stranu v konaní, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý
sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený.
Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Žalobca svoje tvrdenia dostatočne
nepreukázal, teda dôkaznú povinnosť si nesplnil, jeho tvrdenia boli rozporné.
44. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.
45. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustálenú
rozhodovaciu prax v zmysle § 220 ods.2 a 3 CSP v spojitosti s čl. 2 a 3 CSP za účelom vytvorenia
právnej istoty.
46. Súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná v rámci prekluzívnej lehote, teda včas,
žalobu zamietol, pričom súd posúdil, že žalovaný si splnil povinnosť doručenia pozvánky na valné
zhromaždenie, avšak žalobca zavinil nedoručenie/neprevzatie pozvánky neoznámením jeho aktuálnej
adresy.
47. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalovanému ako plne úspešnej strane v
konaní trovy konania, keďže bol úspešný v celom rozsahu, pričom o výške bude rozhodnuté v zmysle
§ 262 ods.2 CSP až po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.