Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/200/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916213252
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916213252.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobkyne: N. I., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XX/XX, P. A., zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so
sídlom Zámocká 26, Bratislava, proti žalovanému: Technické služby Mesta Rimavská Sobota, so sídlom
Športová 16, Rimavská Sobota, T.: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Štefanom Petríkom, nar. 19. 08.
1958, bytom Tulipánova 1832/26, Rimavská Sobota, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 € s
prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/ 214/2016-52 zo
dňa 17. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len
„CSP“) tak, že žalovanému voči žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
ktorého výška bude vyčíslená v samostatnom uznesení.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou voči

žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, na
tom skutkovom základe, že žalovaný zastúpený vedúcou (ďalej aj „správkyňou“) cintorína pani N. C.
navštívil žalobkyňu vo večerných hodinách dňa 08. 01. 2016 v mieste jej trvalého bydliska a oznámil
jej tú skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k duplicitnému uzavretiu nájomnej zmluvy na to isté
hrobové miesto, a to so žalobkyňou a zároveň aj s pánom L. Telekom. Zo strany žalovaného išlo podľa
tvrdenia žalobkyne v žalobe o neštandardné správanie, keďže bol na ňu v jej byte vo večerných hodinách
správkyňou cintorína vyvíjaný nátlak, aby súhlasila s premiestnením pozostatkov jej nebohého brata z

tohto hrobového miesta na iné hrobové miesto, pričom boli použité vyhrážky týkajúce sa jej neúspechu
v možných sporoch s pánom L. Telekom ohľadne užívacieho práva na predmetné hrobové miesto.
Žalobkyňa pri tejto návšteve žalovaného, zastúpeného správkyňou cintorína konala v strese, pričom
súhlasila s preložením pozostatkov jej nebohého brata - E. A., ktorý zomrel dňa 04. 03. 2015 na iné
hrobové miesto. Na druhý deň došlo k exhumácii pozostatkov brata žalobkyne, „kedy sa žalobkyňa úplne
náhodou nachádzala na cintoríne pri hrobe svojej nebohej dcéry a videla priebeh tejto exhumácie, ktorý
akt bol podľa nej vyslovene nedôstojný, keďže pri vyberaní truhly sa táto truhla rozpadla a pozostatky

jej nebohého brata vypadli na zem“. Postup žalovaného pri exhumácii pozostatkov jej nebohého
brata bol podľa žalobkyne nezákonný, žalovaný ani neoznámil žalobkyni čas, kedy dôjde k exhumácii.
Žalovaný svojim konaním porušil podľa žalobkyne ustanovenie § 19 ods. 7, 8 zákona č. 131/2010 Z. z.
o pohrebníctve. V uvedenej súvislosti poukázala žalobkyňa v žalobe na to, že v dôsledku nesprávnehoa nehumánneho postupu zamestnancov žalovaného došlo k traumatizujúcemu zásahu do sféry jej
súkromného života, k zásahu do jej osobnostnej sféry a k zmene kvality jej života, preto sú dané
predpoklady, aby jej súd priznal náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 €. Poukázala na to, že po

tejto pre ňu traumatizujúcej udalosti navštívila M.. O., psychiatričku, ktorá jej odporučila hospitalizáciu,
ale ona do nemocnice nešla. Prišla za ňou jej sestra, ktorá sa o mňa starala. Odvtedy je stále na liekoch;
už 14 rokov užíva Neurol.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný sa v

písomnom vyjadrení k žalobe vyjadril tak, že je nesporné, že v dôsledku administratívnej chyby bývalej
správkynecintorína,ktoráspočívalavnevyznačeníobsadenostihrobovéhomiestaDIV6-7doevidencie
hrobových miest pre nájomcu L. E., došlo k uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy na toto hrobové
miesto so žalobkyňou. Dňa 04. 03. 2015 zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný do predmetného
hrobového miesta. V novembri roku 2015 nájomca L. E. zistil, že do predmetného hrobového miesta je
pochovaný niekto iný a to podľa tabuľky s fotkou pripevnenou na náhrobnom kameni. Vtedy sa zistilo, že

na uvedené hrobové miesto sú uzatvorené dve nájomné zmluvy. Po zistení tejto chyby bývalá správkyňa
cintorína navštívila v januári roku 2016 žalobkyňu, objasnila jej skutočnosti týkajúce sa predmetného
hrobového miesta a bez akéhokoľvek nátlaku na žalobkyňu sa dohodla o premiestnení pozostatkov
brata žalobkyne do iného hrobového miesta, nachádzajúceho sa oproti predmetnému hrobovému
miestu. Zároveň sa dohodli, že všetky náklady súvisiace s premiestnením pozostatkov brata žalobkyne

bude hradiť správkyňa, ktorá na vlastné náklady prisľúbila vybudovanie mramorového „dvojhrobku“ a
pomníka, k čomu aj došlo. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe v žiadnom prípade nesúhlasil s
tvrdením žalobkyne, že správkyňa cintorína vyvíjala počas tejto návštevy u žalobkyne na žalobkyňu
nátlak, resp., že sa jej vyhrážala. Taktiež nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že o čase exhumácie
pozostatkov jej nebohého brata nemala vedomosť, pričom v cintoríne sa v tom čase nachádzala len

náhodou, pretože do cintorína sa dostavila na základe predchádzajúcej dohody so správkyňou cintorína.
Po zahájení výkopových prác sa zistilo, že nie je možné vybrať truhlu v celku a preto správkyňa
cintorína išla so žalobkyňou do domu smútku za účelom vybratia novej truhly, ktorú taktiež zakúpila
správkyňa cintorína na svoje vlastné náklady. Na skutočnosti ohľadne priebehu exhumácie a správania
sa žalobkyne počas exhumácie žalovaný navrhol vypočuť ako svedkov pracovníkov žalovaného, ktorí

vykonávali exhumáciu a zároveň navrhol, aby si súd vyžiadal zdravotnú dokumentáciu žalobkyne
týkajúcu sa jej psychického stavu.

1.3 Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, jej právnej zástupkyne,
splnomocneného zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov - pracovníkov žalovaného, ktorí vykonávali

exhumáciu pozostatkov nebohého brata žalobkyne, a to L. J., B. T. a V. M., ďalej okresný súd vykonal
dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s celým obsahom spisu sp. zn. 8C/214/2016, s vyjadrením
žalovanéhozčl.15-16spisu,svyjadrenímžalobkynekvyjadreniužalovanéhozčl.28spisu,slekárskymi
správamizčl.37,43a45spisu,sdôkazmipredloženýmižalobkyňou,atosozmluvouonájmehrobového
miesta zo dňa 27.08.2003, uzavretou medzi žalovaným a žalobkyňou, dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo

dňa 28. 08. 2007, dodatkom č. 2 k tejto zmluve zo dňa 12. 12. 2014, s úmrtným listom E. A. zo dňa
XX.XX.XXXX, s dohodou o preložení pozostatkov nebohého brata žalobkyne a o urobení hrobov zo
dňa 08. 01. 2016, ktorej účastníkmi boli vedúca cintorína N. C. a žalobkyňa, s uznesením ORPZ SR
Rimavská Sobota, OO PZ SR Rimavská Sobota Y.: U.-XX/RS-RS-XXXX zo dňa 21. 02. 2016, ktorým
bolo trestné oznámenie žalobkyne odmietnuté, s lekárskou správou zo psychiatrického kontrolného

vyšetrenia žalobkyne zo dňa 19. 01. 2016 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil, že dňa
04. 03. 2015 zomrel brat žalobkyne, ktorý bol pochovaný v miestnom cintoríne v Rimavskej Sobote
do hrobového miesta D IV 6 - 7, ktoré mala v nájme sestra nebohého - žalobkyňa na základe zmluvy
o nájme hrobového miesta, uzavretej so žalovaným dňa 27. 08. 2003. Nájomná zmluva spolu s jej
dodatkami bola uzavretá do roku 2034. Z dôvodu evidenčnej chyby pracovníčky žalovaného došlo k

uzavretiu dvoch nájomných zmlúv na rovnaké hrobové miesto. Po zistení, že žalobkyňa pochovala
svojho nebohého brata do predmetného hrobového miesta, správkyňa cintorína navštívila dňa 08. 01.
2016 žalobkyňu, pričom došlo k uzavretiu dohody, ktorá má aj písomnú podobu, v zmysle ktorej
sa správkyňa cintorína dohodla so žalobkyňou na preložení pozostatkov brata žalobkyne do iného
hrobového miesta s tým, že sa zaviazala, že na tomto mieste zabezpečí kompletné prerobenie hrobov

podľa predstáv žalobkyne do konca mesiaca apríl roku 2016. Následne sa vykonala exhumácia
pozostatkov nebohého brata žalobkyne - E. A., ktorej sa zúčastnila aj žalobkyňa, pričom podľa
vyjadrenia žalobkyne, ako aj vyjadrenia jej právnej zástupkyne, v dôsledku nesprávneho, nehumánneho
a nezákonného postupu zamestnancov žalovaného malo dôjsť k nezvratnému a nezvrátiteľnémuzásahu do sféry jej súkromného života, k traumatizujúcemu zásahu do jej osobnostnej sféry a k
zmene kvality jej života do tej miery, že žalobkyňa musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde jej
bola diagnostikovaná „Epizóda ťažkej depresie bez psychotických príznakov“, pričom ani po uplynutí

dlhšej doby sa jej zdravotný stav nestabilizoval, naďalej u žalobkyne pretrvávajú depresívne poruchy
a je v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti. „Nečakaným a šokujúcim konaním zamestnancov
žalovaného malo dôjsť k závažnému zásahu do práva na ochranu osobnosti žalobkyne, spočívajúcom
v obmedzení jej súkromného rodinného života, pričom žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa
§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže podľa žalobkyne pokryť jej ujmu, preto si uplatnila právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka podaním
žaloby na súd, keďže následky tohto zásahu do súkromia žalobkyne sú nereparovateľné a náhrada
nemajetkovej ujmy v peniazoch by mohla prispieť k ich zmierneniu. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že vypočutí svedkovia, ktorí vykonávali
exhumáciupozostatkovbratažalobkynezhodneuviedli,žeceláexhumáciapozostatkovbratažalobkyne
prebiehala tak, že najprv vykopali nový hrob. Na druhý deň chceli z pôvodného hrobu premiestniť truhlu

s pozostatkami brata žalobkyne do nového hrobu, avšak truhla bola poškodená, a preto pozostatky
nebohého brata žalobkyne premiestnili do patologického vaku a za pomoci lana ho vytiahli von a preložili
donovejtruhly,ktorúmedzičasomvybralasprávkyňacintorínaspolusožalobkyňou.Následnetútotruhlu
spolu s pozostatkami brata žalobkyne preložili pracovníci žalovaného do nového hrobu. Svedkovia vo
svojich svedeckých výpovediach pred súdom prvej inštancie ďalej uviedli, že žalobkyňa sa v čase týchto

prác nachádzala pri hrobe svojej dcéry a vykrikovala rôzne veci. Neskôr po premeraní vzdialenosti za
účasti žalobkyne ako i pracovníkov žalovaného bolo ustálené, že vzdialenosť, v ktorej sa nachádzala
žalobkyňa od miesta exhumácie bola 6 metrov. Vypočutí svedkovia zhodne uviedli, že žalobkyňa z tejto
vzdialenosti nemohla vidieť a ani nevidela pozostatky svojho brata. Z vyžiadanej lekárskej správy od
ošetrujúcej lekárky žalobkyne - M.. N. Q., psychiatričky Všeobecnej nemocnice v Rimavskej Sobote

okresný súd zistil, že žalobkyňa nebola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení, že je ambulantne
liečená od roku 2003 pre depresívnu poruchu, teda nielen v súvislosti s exhumáciou brata, že od 24. 11.
2003do02.11.2007vôbecnechodilanakontrolnévyšetrenia,potomlenobčasnaobčasnékontrolyaod
11. 11. 2008 do 25. 04. 2014 sa taktiež nedostavila na kontrolu do psychiatrickej ambulancie. Následne
bola ambulantne vyšetrená dňa 10. 09. 2014, potom dňa 19. 01. 2016 a dňa 08. 11. 2017. Pri poslednej

kontrole bolo zistené pretrvávanie chronickej depresívnej neurotickej symptomatiky a bolo konštatované
situačné reaktívne parciálne zhoršenie pôvodnej symptomatiky, ktoré bolo prechodného charakteru bez
zásadného vplyvu na vývoj a priebeh základného ochorenia, na ktoré sa pacientka dlhodobo lieči a nie
je v priamej kauzálnej súvislosti s uvedeným incidentom súvisiacim s exhumáciou jej brata.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 11 a §
13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a uviedol, že po vyhodnotení zistených skutkových okolností
dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy je nedôvodný,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, pretože nepreukázala, že došlo k neoprávnenému zásahu
do jej osobnostných práv a že bol obmedzený jej súkromný a rodinný život, ani to, že došlo k zmene v

kvalite jej života, tak ako to uvádzala v žalobe a v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Rovnako
nepreukázala vznik iných nepriaznivých následkov a ani príčinnú súvislosť s neoprávneným zásahom do
jej práva na ochranu osobnosti, za ktorý by mal zodpovedal žalovaný. Podľa názoru súdu prvej inštancie
v súčasnosti už bývalá pracovníčka žalovaného - správkyňa cintorína vyvinula dostatočné úsilie na to,
aby jej zavinením vzniknutý stav odstránila. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním

napadnutého rozsudku uviedol, že pre objektívne kritérium hodnotenia nemajetkovej ujmy sa vylučuje,
aby sa pre toto hodnotenie stali rozhodujúcimi len subjektívne pocity dotknutej fyzickej osoby, t. j. jej
individuálna negatívna psychická reakcia, preto žalobu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala a v odvolaní uviedla, že

podáva odvolanie podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, keďže rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej súvislosti žalobkyňa v odvolaní uviedla,
že žalovaný svojim konaním jednoznačne porušil zákonom stanovené podmienky exhumácie uvedené
v § 19 ods. 7, 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve. Zdôraznila, že konaním žalovaného nebola
dodržaná ani jedna zákonom stanovená podmienka, výslovne uvedená v § 19 ods. 7 a 8 Zákona

o pohrebníctve. Žalovaný primárne porušil dôstojnosť aktu posledného odpočinku brata žalobkyne
a sekundárne záujem spoločnosti na regulácii a administratívnej evidencii nakladania s mŕtvymi,
a to aj z hľadiska etiky a hygieny. Taký výkon exhumácie aký predviedol žalovaný je nebezpečný
precedens, ktorý môže vytvoriť priestor na obdobné nekontrolované aktivity aj pre iné subjekty.Vyjadrenie žalovaného týkajúce sa existencie psychických porúch žalobkyne aj pred touto udalosťou
(exhumácioupozostatkovbratažalobkyne) označilažalobkyňavodvolanízaprávneirelevantné,vedúce
k snahe vyhnúť sa plneniu a zbaviť sa zodpovednosti za neetické konanie. Žalovaný využil podľa

žalobkyne jej psychickú chorobu pre podpis „Dohody o preložení pozostatkov a urobení hrobov“ a
následne v konaní na súde prvej inštancie využil túto psychickú chorobu žalobkyne na svoju obranu.
Nehumánnym a nezákonným postupom žalovaného došlo k ďalšiemu traumatizujúcemu zásahu do
osobnostnej sféry žalobkyne, ktorá už aj tak vzhľadom na jej predchádzajúce psychiatrické ochorenie
túto udalosť znášala niekoľkonásobne ťažšie ako bežný človek. Po tomto traumatizujúcom zážitku

žalobkyňa upadla ešte do ťažšej depresie, musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde je v
ambulantnej starostlivosti dodnes, pričom je pod vplyvom liekov na ukľudnenie. Ošetrujúca lekárka
žalobkyne z odboru psychiatria, M.. O. v súčasnosti už nepracuje - jej novou ošetrujúcou lekárkou by
mohla byť MUDr. N. Q., ktorá jej to dňa 08. 11. 2017, keď žiadala vydať svoju zdravotnú dokumentáciu
navrhla, avšak „z nepochopiteľných dôvodov sa jej zdravotná dokumentácia nenašla“, preto sa ani
správa psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote nejaví podľa žalobkyne kompletná.

Uviedla, že má určenú diagnózu ťažká depresia bez psychotických príznakov, pričom jej zdravotný
stav nie je stabilizovaný, naďalej pretrvávajú depresívne poruchy a je v ambulantnej psychiatrickej
starostlivosti. Už aj táto skutočnosť je podľa žalobkyne postačujúca na preukázanie toho, že v dôsledku
postupu žalovaného došlo k závažnému zásahu do práva žalobkyne na ochranu osobnosti. V uvedenej
súvislosti žalobkyňa v odvolaní zdôraznila, že žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods.

1 Občianskeho zákonníka nemôže pokryť jej ujmu, preto žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na priznanie ktorej sú podľa žalobkyne v danom
prípade splnené predpoklady, nakoľko následky jej nemajetkovej ujmy sú nereparovateľné. Priznanie
uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má v danom prípade podľa žalobkyne
svoje opodstatnenie, a to aj napriek tomu, že žalovaný, uvedomujúc si svoje pochybenie, zabezpečil

na svoje vlastné náklady vyhotovenie dvojhrobu s pomníkom na novom hrobovom mieste č. D III. 7
-8. Postup žalovaného, aj keď bol spôsobený nedbanlivosťou jeho zamestnancov, bol pre žalobkyňu
závažným zásahom do jej súkromnej a osobnostnej sféry, ktorý (zásah) zakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na čl. 152 ods. 4
Ústavy SR. Uplatnenú sumu náhrady nemajetkovej ujmy 5 000 € je možné podľa žalobkyne považovať

zazodpovedajúcudanýmokolnostiamprípadu.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobkyňavodvolaní
navrhla, aby odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni titulom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 5 000 €, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobkyne písomne vyjadril a vo vyjadrení uviedol, že podľa jeho
názoru je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, preto žiada, aby odvolací súd „odvolanie
žalobkyne v plnom rozsahu zamietol“.

4. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov daných

ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a
contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska

odvolacích námietok žalobkyne, ktorá súdu prvej inštancie v odvolaní vytkla, že jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, čo možno považovať
za nesprávne práve posúdenie veci. „Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie

skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva
konkrétne v tom, že „súd na zistený skutkový stav aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval
správnuprávnunormu,alejunesprávneinterpretovalanapokonakprávnunormusprávne interpretoval,
ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval“ (citované z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo

4/2009). V každom prípade sa však v prípade nesprávneho právneho posúdenia jedná buď o nesprávnu
aplikáciu právnej normy alebo o nesprávnu interpretáciu právnej normy, pričom ani jeden a ani druhý
prípad nemožno subsumovať na daný spor.7. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia
§ 11 a § 13 ods. 1,2 a 3 Občianskeho zákonníka a tieto ustanovenia aj správne vyložil, keď dospel

k záveru, že predpokladom úspešného uplatnenia práva na náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle
ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby,
ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a príčinná súvislosť medzi týmto zásahom a
vzniknutouujmou-vtomtoprípadetvrdenouujmounazdraví. Vuvedenejsúvislostiodvolacísúduvádza,
že z ustálenej judikatúry vyplýva, že podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch

(materiálnej satisfakcie) je vždy v závislosti od individuálnych okolností daného prípadu - existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za
ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko (citované z
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/232/2010 zo dňa 29. júna 2007).

8. Súd prvej inštancie na základe dokazovania vykonaného dôkazmi uvedenými v odseku 6
odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku dospel k správnemu záveru, že k takému zásahu
(spôsobujúcemu v príčinnej súvislosti závažnú ujmu) do osobnostných práv žalobkyne (konkrétne
do práva na ochranu zdravia žalobkyne), ktorý by v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho
zákonníka odôvodňoval vznik práva žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, v príčinnej

súvislosti so žalobkyňou popísaným postupom žalovaného nedošlo, pretože z vyjadrenia MUDr. O.
C., primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote (č. l. 45 spisu), ktoré bolo
doručené okresnému súdu na základe jeho žiadosti o poskytnutie súčinnosti vyplýva, že žalobkyňa je
pacientkou tamojšej psychiatrickej ambulancie od roku 2003 pre chronickú depresívnu poruchu, teda
nie je pacientkou psychiatrickej ambulancie len v súvislosti s exhumáciou jej brata, ku ktorej došlo v

dôsledku pochybenia pracovníkov žalovaného, keď na jedno hrobové miesto boli uzatvorené dve zmluvy
o nájme hrobového miesta, pričom na základe „dohody o preložení pozostatkov a urobení hrobov“,
uzatvorenej 08. 01. 2016 medzi žalobkyňou a vedúcou (správkyňou) cintorína Technické služby Mesta
Rimavská Sobota, riešil žalovaný vzniknutú situáciu preložením pozostatkov brata žalobkyne do iného
hrobu (hrobového miesta).

9. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok žalobkyne
odvolací súd uvádza, že právne závery súdu prvej inštancie vyjadrené v odôvodnení odvolaním
napadnutého rozsudku sú podložené správnou aplikáciou a výkladom ustanovení §§ 11 a 13
Občianskeho zákonníka, keď súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaným dokazovaním zisteného

skutkového stavu dospel k správnemu záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju ako nedôvodnú
zamietol. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namietala, že žalovaný pri exhumácii porušil ustanovenie § 19
ods. 7 a 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve, (ktoré upravuje na základe čoho možno vykonať
exhumáciu a čo musí obsahovať žiadosť o exhumáciu), tak odvolací súd považuje za potrebné uviesť,
že táto skutočnosť sama osebe z hľadiska vzniku práva žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy

v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je rozhodujúca, pretože a) žalobkyňa
s exhumáciou súhlasila, keďže sa so správkyňou cintorína na takomto spôsobe riešenia vzniknutej
situácie dohodla a v konaní nebolo preukázané, že by dohoda bola uzatvorená pod nátlakom a b)
podľa tvrdenia žalobkyne k závažnému zásahu do práva žalobkyne na ochranu jej zdravia v psychickej
rovine nedošlo v dôsledku toho, že exhumácia nemala byť vykonaná, pretože na to neboli splnené

podmienky, ale v dôsledku samotného aktu exhumácie pozostatkov brata žalobkyne, ktorý (akt
exhumácie) podľa tvrdenia žalobkyne zasiahol do práva žalobkyne na ochranu jej zdravia v takej miere,
že v príčinnej súvislosti s predmetnou exhumáciou sa zhoršil jej psychický zdravotný stav do tej miery,
že musela navštíviť psychiatrickú ambulanciu, kde jej bola diagnostikovaná „Epizóda ťažkej depresie
bez psychotických príznakov“, čo v konaní nebolo, tak ako je vyššie uvedené, preukázané, pretože na

diagnózu, s ktorou súvisia depresívne stavy sa žalobkyňa lieči od roku 2003. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že porušenie § 19 ods. 7 a 8 zákona č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve bolo tiež predmetom
trestného oznámenia, ktoré podala žalobkyňa dňa 20. 01. 2016 na Okresnej prokuratúre v Rimavskej
Sobote, ktoré (trestné oznámenie) bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, OOPZ v Rimavskej
Sobote Y.: U.-XX/RS-RS-XXXX zo dňa 21. 02. 2016 odmietnuté (uvedené uznesenie bolo rovnako

ako vyššie uvedené vyjadrenie primára psychiatrického oddelenia nemocnice v Rimavskej Sobote ako
listinný dôkaz súčasťou dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie).10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na Čl. 17 Základných princípov Civilného sporového
poriadku (upravujúci zásadu hospodárnosti konania) tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho

konania nepriznáva, pretože z obsahu spisu zistil, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

11. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).