Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. júl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010209
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1419010209.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Grendárovej a

prísediacich sudcov Heleny Horváthovej a Oľgy Navarčíkovej, na hlavnom pojednávaní konanom dňa
24. júla 2019 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný S. B.: nar.XX.XX.XXXX v Tuniskej republike, trvale bytom A. XXXXX/XX, B., štátny občan
Tuniskej republiky

u z n á v a s a z a v i n n é h o, že

dňa 12. decembra 2018 v čase o 18.30 hod. v dome na ulici V. XXXX/X V. B. pod vplyvom alkoholu
napadol svoju družku Ing. F. C., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že do nej strkal, sácal a stláčal jej ruky v
oblasti ramien a vulgárne jej nadával v slovenskom a arabskom jazyku a uvádzal slová
„dnes niekto zomrie" a taktiež slová „najskôr to budeš ty a potom ja", pričom slovne nútil
poškodenú piť tvrdý alkohol a po tom čo ona slovne alkohol odmietla chytil ju za sánku, ktorú jej stlačil
a násilím jej otvoril ústa a nalial do nich alkohol, následne sa mu poškodená vytrhla a utekala smerom

cez terasu von z domu po čom ju obžalovaný chytil za vlasy a vtiahol opätovne dnu do domu pričom
počas útoku vzal do ruky nôž a s nožom v ruke naháňal poškodenú po dome až ju následne zatiahol
poškodenú do spálne, zamkol vstupné dvere a tieto zatarasil skriňou, aby poškodená neušla a ľahol si
s ňou na posteľ a prikladal jej nôž ku krku so slovami „zomrieš", pričom sa navalil na ňu kolenami a
lakťami jej tlačil prsia a s nožom, ktorý mal v ruke jej rezal šaty, ktoré mala na sebe, pričom v spálni ju
držal štyri hodiny až do 23.00 hod. dňa 12. decembra 2018 kedy ho poškodená oklamala a uviedla mu,
že im ušli psy a musia ich ísť hľadať a preto obžalovaný s nožom v ruke a s poškodenou, ktorú držal
za rameno vyšiel pred dom, kde sa mu poškodená vytrhla a vybehla na ulicu, kde zastavila okoloidúce

vozidlo, nastúpila do vozidla a z miesta činu ušla a týmto konaním obžalovaný spôsobil poškodenej
viaceré pomliaždenia tela a to hrudníka, hlavy v spánkovej oblasti, obojstranné pomliaždenie prsníka a
ramena a distorziu (podvrtnutie) krčnej chrbtice a tohto skutku sa obžalovaný dopustil aj napriek tomu, že
rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 1T/136/2017-152, zo dňa 03.októbra 2017, právoplatný
dňa 03.októbra 2017 bol odsúdený za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a/ Trestného zákona.

T e d a

inémubezoprávneniabrániužívaťosobnúsloboduaspáchačinnachránenejosobeainémusavyhráža
smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe a čin
spácha závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

č í m s p á c h a l-zločin obmedzovanie osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona

-prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona
a za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. h/,
§ 41 ods. 1, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 per analogiam, § 38 ods. 5, 8 Trestného zákona na trest
odňatia slobody 3 (tri) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody z a r a
ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§73ods.2písm.d/Trestnéhozákonasaobžalovanémuukladáochrannéprotialkoholickéliečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil
ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom
súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa ustanovenia § 257 ods. 1 Trestného
poriadku (ďalej Tr. por.).
Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe.

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku tak, ako bol
uvedený v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa ustanovenia § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por.
Predsedníčka senátu formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“.
Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a o ochrannom opatrení.

Pri právnom hodnotení súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim protiprávnym konaním naplnil
zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183

ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona (ďalej Tr.zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm.
c/ Trestného zákona s prečinom nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zák. a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.
Obžalovaný tak svojím protiprávnym konaním poškodenej bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu
a spáchal čin na chránenej osobe a poškodenej sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo

vzbudiť dôvodnú obavu. Predmetný čin spáchal na chránenej osobe a závažnejším spôsobom konania
- so zbraňou.
S poškodenou obžalovaný žil v spoločnej domácnosti - v družskom vzťahu na ulici V. Č.. XXXX/X v
Bratislave. V predmetný deň bol obžalovaný pod vplyvom alkoholických nápojov (obžalovaný vypovedal,
že pod vplyvom alkoholických nápojov bola i samotná poškodená). Medzi nimi došlo k hádke - ktorá

vyvrcholila najskôr verbálnym konfliktom a následne došlo i ku fyzickému konfliktu medzi nimi. Keďže
poškodená podľa jej výpovede odmietla požívať alkoholické nápoje tak tieto ju prinútil spôsobil, že jej
otvoril ústa - chytil ju za sánku a nalial alkohol. Následne medzi nimi došlo k naháňačke v predmetnom
dome. Obžalovaný mal podľa výpovede poškodenej v ruke nôž. Potom ju zatiahol do spálne, kedy
zamkol vstupné dvere - ktoré zatarasil skriňou, aby táto poškodená neušla - ľahol si s ňou na posteľ a

prikladal jej nôž ku krku so slovami „zomrieš“- kolenami a ľakťami jej tlačil prsia a s nožom, ktorý malv ruke jej rezal šaty - ktoré mala na sebe. Podľa výpovede poškodenej ju v spálni mal držať asi štyri
hodiny a asi okolo 23:00 hod. - po tom, čo ho podľa výpovede poškodenej oklamala vyšla na ulicu kde
zastavila okoloidúce vozidlo, do ktorého ona nastúpila a z miesta činu ušla.

Súd poukazuje na výpoveď predmetného svedka - ktorý bol vypočutý v prípravnom konaní - ktorý
potvrdil, že asi okolo 23:00 hod. - prechádzal cez predmetnú ulicu - videl ako žena mávala pred
svojou hlavou a tým naznačovala, aby zastavil vozidlo, čo aj urobil. Zároveň videl, že predmetná osoba
(obžalovaný) mal v ruke nôž, ktorým sa oháňal smerom na ženu a správal sa tak ako keby nevedel o
sebe. Predmetný svedok obžalovaného spacifikoval - spôsobom, že spadol na zem. Po tom, čo vstal

zo zeme odišiel do predmetného domu a poškodená nasadla do auta predmetného svedka. I svedok
vypovedal, že počul ako obžalovaný kričal na poškodenú - „zabijem ťa ty kurva“.

V osobe obžalovaného súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali jeho trestnú zodpovednosť.
Bol teda plne zodpovedný subjekt za svoje protiprávne správanie.
V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie psychiatria MUDr. Klaudiou Stanislavovou - táto na základe vyšetrenia obžalovaného a
predložených listinných dôkazov, ktoré mala k dispozícii mala za to, že u obžalovaný netrpel a ani
v súčasnosti (znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 17.02.2019) netrpí forenzne signifikantnou
duševnou poruchou v užšom význame. V čase spáchania skutku trpel syndrómom závislosti od alkoholu
s emočne nestabilnou poruchou osobnosti.

Počas väzby vo vzťahu k obžalovanému bola diagnostikovaná adaptačná porucha so sui ideáciami
(reakcia na stres). Prejavy psychotického stavu boli vylúčené. Vzhľadom k tomu, že v čase spáchania
skutku sa obvinený nachádzal v stave ebriety v kombinácii s bzd, boli jeho ovládacie schopnosti znížené,
avšak forenzne nevýznamne. Rozpoznávacie schopnosti boli zachované.
Preto v čase spáchaného skutku vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania a aj následne (v

súčasnosti) je schopný chápať zmysel trestného konania.

K výroku o treste

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej
sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť
súdu ukladať rôzne druhy trestov, napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody, alebo

povinnosť súdu ukladať len trest odňatia slobody - ako to bolo v tomto prípade.
V danom prípade vo vzťahu k obžalovanému išlo o spáchanie trestných činov - zločinu a prečinu - kde
trestná sadzba pri trestnom čine - zločinu bola tri roky - osem rokov a pri trestnom čine - prečinu bola
šesť mesiacov - tri roky.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to

ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd musí obligatórne prihliadnuť na všetky poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm.
a/ - o/ Tr.zák. a priťažujúce okolnosti podľa § 37 písm. a/ - m/ Tr.zák.Podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností

Pokiaľ ide o obžalovaného - tento bol v prípravnom konaní vypočutý dňa 13.decembra 2018.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.júla 2019 - urobil v predmetnej veci vyhlásenie, že je vinný.
Zároveň však počas celého hlavného pojednávania, ako to je preukázané i zo zápisnice z hlavného
pojednávania - spáchanie predmetného skutku, ktorý mu bol kladený za vinu v celom rozsahu ľutoval,
prejavil úprimnú ľútosť nad spáchaním predmetného žalovaného skutku - „ja ľutujem, čo som urobil.

U nás mentalita ako som už uviedol, že som Arab, je trochu iná. Dcéra má 5 rokov, nechcem ísť na
veľa rokov do väzenia. Ešte mám pred sebou podmienku. Ja mám rodinných príslušníkov v Tunise, lebo
rodičia mi už nežijú. Mám tam súrodencov. Je to veľmi ľutujem. /obžalovaný sa rozplakal/. I v rámci práva
posledného slova vypovedal: „ľutujem spáchanie skutku. /obžalovaný sa rozplakal/.
I v rámci vyjadrenia sa k § 257 ods. 1 Tr.por. vypovedal: „vyhlasujem, že som vinný. Zároveň chcem
uviesť, že spáchanie skutku ľutujem, viem, že som spravil chybu, ja mám totiž arabskú mentalitu, ako

som už uviedol, je mi toho veľmi ľúto, čo som urobil. Ja už opakujem, že sa takéhoto nedopustím, ja
mám dcéru.
Súd v danom prípade vo vzťahu k obžalovanému aplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr.zák.

Pre zistenie, či oľutovanie trestnej činnosti je skutočne úprimné, je dôležité ľudské hľadisko, a teda napr.
aj spôsob ako obžalovaný trestnú činnosť oľutoval (Jtk 20/2010, JtK 7/2011).
Vyžaduje sa vyšší prejav vnútorného postoja páchateľa k vlastnému trestnému činu a to na základe jeho
správania po čine (komentár Trestní zákoník I., Velké komentáře, Šámal a spol.).
Na priznanie sa páchateľa k spáchaniu trestného činu ako na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/

Tr.zák. môže súd prihliadnuť, ak sa priznanie týka všetkých skutkových okolností, ktoré sú kvalifikačným
momentom súdom použitej právnej kvalifikácie ( NS SR - Tpj 68/2014).
Predmetné skutočnosti boli preukázané vo vzťahu k obžalovanému jednoznačne.

Naviac vychádzal i z rozhodovacej činnosti Krajského súdu Bratislava (sp.zn. 1

To/118/2016, sp.zn. 1 To/1/2019 - ktorý konštatoval, že zákon neurčuje, v ktorom štádiu konania sa môže
obžalovaný priznať a úprimne oľutovať svoju trestnú činnosť - súd vychádzal z výpovede obžalovaného,
ktorú vykonal dňa 24.júla 2019 - počas hlavného pojednávania.
Požiadavkou, aby ľútosť bola úprimná - zákon upozorňuje - že musí zisťovať u páchateľa jeho skutočný
vnútorný postoj k spáchanému trestnému činu a jeho celkové správanie po čine (primerane - Trestný

zákon Komentár 1/ kolektív autorov pod vedením Dr. Karla Matysa, vydavateľstvo Obzor Bratislava
1978).

Či páchateľ spáchanie trestného činu ľutuje, treba posúdiť podľa skutočného vnútorného postoja
páchateľa k svojmu činu a podľa jeho celkového správania v čase po spáchaní činu. Nestačí len formálny

prejav ľútosti. Na druhej strane nemožno iba z nedostatku tohto formálneho prejavu vyvodzovať, že táto
podmienka nie je splnená.

Posúdenie priznania páchateľa k spáchaniu trestného činu ako poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
l/ Tr.zák. nie je závislé od dôkaznej situácie. Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení neobmedzuje

právnu relevanciu priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného konania, a už
vôbec nie na existujúcu dôkaznú situáciu. Pokiaľ páchateľ vyjadrí ľútosť nad vlastným protiprávnym
konaním - je nutné naň prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť.

Tak ako to súd vyššie naznačil (v rozhodovacej činnosti odvolacieho súdu - viď sp.zn. 1 To/118/2018,

sp.zn. 1 To/1/2019, sp.zn. 2 To/20/2019) - skutočne Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení
neobmedzuje právnu relevanciu priznania ako poľahčujúcej okolnosti len na určité štádium trestného
konania a už vôbec nie na existujúcu dôkaznú situáciu. Páchateľ sa môže priznať k spáchaniu skutku
právne kvalifikovanému ako trestný čin v ktoromkoľvek štádiu trestného konania, a to tak v procesnej
pozícii obvineného, ako aj obžalovaného, pričom pokiaľ k tomu priznaniu pristúpi vyjadrenie ľútosti nad

vlastným protiprávnym konaním je, vychádzajúc z ustanovenia § 38 ods. 2 Tr.zák. nutné naň prihliadať
ako na poľahčujúcu okolnosť.Prejavy ľútosti páchateľa nad spáchaním trestného činu môžu byť rôzne, pričom sú závislé od osobnosti
páchateľa, úrovne jeho emocionálnej inteligencie, ako i od povahy, spôsobu spáchania trestného činu
a jeho následku. Každý človek je individuálny, čo sa naplno

odzrkadľuje v jeho správaní a prejavoch vo vonkajšom svete. Ľútosť je potrebné definovať ako
inteligenčnú a (alebo) emočnú antipatiu (negatívny postoj) k minulej osobnej aktivite a správaniu. Nie
všetci a za každých okolností prejavujeme ľútosť takým istým (identickým) spôsobom, pričom z toho, že
niekto neprejavuje ľútosť spôsobom, aký si predstavujeme (nereaguje tak, ako by sme reagovali, resp.
reagujeme my), neznamená, že žiadnu ľútosť vôbec necíti (neprežíva). K hodnoteniu vnútorného postoja

páchateľa k spáchanému trestného činu nemožno pristupovať paušálne bez zohľadnenia všetkých
vyššie uvedených vplyvov a okolností, ktoré nepochybne determinujú prejavy tohto postoja navonok.
Skutočnosť, že niekto neprejavuje ľútosť spôsobom, akým sa to všeobecne predpokladá neznamená, že
žiadnu ľútosť vôbec necíti. K hodnoteniu vnútorného postoja páchateľa k spáchanému trestnému činu
nemožno paušálne bez zohľadnenia všetkých vyššie uvedených vplyvov a okolností, ktoré nepochybne
determinujú prejavy tohto postoja navonok.

Súd mal za to, že tento jeho sebakritický postoj v ústnej forme bol úprimný a nebol formálnym
vyhlásením a to nad jeho vlastným protiprávnym konaní a to nielen v rámci záverečnej reči, ale i práva
posledného slova, ako aj pri vyhlásení o vine/nevine.

Priťažujúcou okolnosťou vo vzťahu k obžalovanému bolo spáchanie viac trestných činov (§ 37 písm.
h/ Tr.zák.).

Iné poľahčujúce okolnosti (§ 36 Tr.zák.) a priťažujúce okolnosti (§ 37 Tr.zák.) súd nezistil.

Obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. 1T/136/2017-152, zo dňa 03.októbra 2017
bol uznaný vinným podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr.zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní
tri roky s podmienečným odkladom probačného dohľadu v trvaní päť rokov s uloženými obmedzeniami
a povinnosťami. Žalovaný skutok bol páchaný v časovom období od mesiaca jún 2014 do dňa 27.mája
2017. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.októbra 2017.

Teraz žalovaný skutok bol dokonaný dňa 12.decembra 2018.
Išlo tak o opätovne spáchaný zločin podľa § 38 ods. 5 Tr.zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 38 ods.
8 Tr.zák.

Súd však i napriek vyššie uvedenému - v danom prípade aplikoval STANOVISKO trestnoprávneho

kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.júna 2017, pod sp.zn. Tpj/55/2016,
na zjednotenie v otázke možnosti / nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n/ a
písm. l/ Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods.
1 písm. b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa

aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa
konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného)
po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití
práva záverečnej reči a posledného slova).
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzatvorení a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití

argumentu a minori ad amior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257
ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keď páchateľ (procesne
ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo
akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.

Dôvodompoužitiaanalógiejepodmienenosťmimoriadnehozníženiatrestuobomaprocesnýmiúpravami
na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Kýmvprípadedohodyovineatrestemôžetaktoobvinenýzískaťmimoriadnezníženýtrestužnazáklade
samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody o vine atreste súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní) v prípade
vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného
poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny

a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné procesné porušenie
práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne (navyše, keďže tu ide o príslušnú časť
rozhodnutia súdu prvého stupňa, dovolanie môže podať len minister spravodlivosti - R - 12/2017).
Je potom na ieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného
vyhlásenia o nepopieraní spáchania činu - ako to bolo v danom prípade) mal možnosť - čo v danom

prípadeajvykonal-pristúpiťnabázeanalógiekmimoriadnemuzníženiutrestuzarovnakýchpodmienok,
ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo
predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť
trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v
rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Podľa názoru súdu osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. Pri hodnotení osoby
konkrétneho páchateľa, treba posúdiť negatívny alebo pozitívny význam jeho osoby pre hodnotenie
nebezpečnosti činu pre spoločnosť, ktorá vyplýva z jeho správania sa v spoločnosti. Nemôže však ísť
len o registráciu údajov páchateľa bez hlbšieho rozboru jeho osobnosti vo vzťahu k ďalších kritériám,
ktoré sú rozhodujúce z hľadiska určovania druhu trestu a jeho výmery.

Vrámcihodnoteniaosobypáchateľanemožnoobísťanimožnostijehonápravy,najmäzhľadiskaurčenia
prognózjehobudúcehovývojasprávania,nazákladeobjasneniajehoosobnýchvlastnostíaichspojitosti
so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Je pravdou, že páchateľom, ktorí
sa opakovane (v priebehu viac ako jedného roka o právoplatnosti predchádzajúceho rozsudku - ako
to bolo v tomto prípade) dopustia trestnej činnosti - treba ukladať tresty nepodmienečné - s využitím

rozpätia zákonom stanovenej trestnej sadzby. Toto v danom prípade súd i naplnil - že uložil trest odňatia
slobody nepodmienečný.
Súd však i napriek tejto okolnosti nie je toho názoru, že by osoba obžalovaného bola nenapraviteľným
páchateľom - ktorému je potrebné ukladať trest odňatia slobody v sadzbe upravenej s prihliadnutím na
ustanovenie § 38 ods. 5 Tr.zák. - päť rokov a šesť mesiacov - osem rokov.

V danom prípade súd preto vychádzal z vyššie uvedeného Stanoviska trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu - s tým, že predmetná sadzba - bola v rozpätí tri roky a osem mesiacov - osem rokov.
Uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky a osem mesiacov. Súd tak rozhodol práve vzhľadom i na
okolnosti prípadu, vzhľadom na zistené pomery obžalovaného by použitie trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom bolo pre neho neprimerane prísne.

Ako bolo vo veci preukázané, obžalovaný je vo veku 39 rokov. Na územie Slovenskej republiky sa
presťahoval v roku 2011. Z manželstva, ktoré bolo vo veci v roku 2017 rozvedené má maloletú dcéru E.
vo veku 4 roky. Túto podľa výpovede riadne navštevuje a finančne zabezpečuje. Preukázané bolo, že
obžalovaný bol v pracovnom pomere - počas obdobia ako bol na území Slovenskej republiky - pracoval

jednak ako pomocný kuchár ako i v Samsungu päť rokov pracoval v upratovacej firme. Po rozvode sa
zoznámil s predmetnou poškodenou ku ktorej po krátkej známosti sa presťahoval do jej rodinného domu.

I z predmetných dôvodov mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje i trest
kratšieho trvania, teda trest aký ho uložil. Predmetná výmera trestu je dostatočne prísna vzhľadom tak

na individuálnu ako i generálnu prevenciu. Súd teoreticky konštatuje, že nie je vylúčené - že trest odňatia
slobody, ktorý bol uložený Okresným súdom Bratislava II - môže byť premenený.
Preto je potrebné primárne nevyhnutné uviesť, že vychádzajúc zo zásady humanity treba dodržiavať
princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu. Súd v
tomto smere akceptuje potrebu zvolenia optimálnej miery represie, keďže ani príliš prísny, ale ani príliš

mierny trest nepôsobia výchovne.
Uložený trest súdom uložený spĺňa požiadavku na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred osobou
obžalovaného. Uložený trest v predmetnej výmere spĺňa aj generálno - prevenčnú funkciu, pretože
je spôsobilý pôsobiť odraďujúco na potencionálnych páchateľov obdobnej závažnej trestnej činnosti.
Zároveň vyjadrilo i morálne odsúdenie páchateľa.

Predmetný trest korešponduje i s účelom trestu deklarovaným v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák. Preto
výkon trest odňatia slobody nepodmienečný v predmetnej výmere v prípade obžalovaného pre ochranu
spoločnosti, jeho prevýchovu, potreby generálnej prevencie a morálneho rozmeru trestu je postačujúci.Súd nezdieľa názor, že takýto trest - jeho výmera by bola neprimerane mierna práve s prihliadnutím na
ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák.
Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom

jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé
okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter
jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá
páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy.

Trest ako najzávažnejší zásah do základných ľudských práv nesmie byť ukladaný mechanicky, bez
zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú represiu je preto nutné
uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere.
Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi.
Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivý je vždy len primeraný trest - pretože
páchateľ je súdom odcudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal a preto

má právo očakávať spravodlivosť zo strany štátu.
Medzi skutočnosti, na ktoré v záujme individualizácie trestu súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery
prihliadaljemožnosťnápravyobžalovanéhovyplývajúcazjehosprávaniaponadobudnutíprávoplatnosti
rozsudku.
Súd má za to, že i výmerou v trvaní tri roky a osem mesiacov sa obžalovanému zabráni v páchaní

trestnej činnosti - prvok represie je tak splnený. Vo vzťahu k jeho osobe bol naplnený i prvok individuálnej
prevencie - jeho postoj k žalovanej trestnej činnosti - u obžalovaného predmetný uložený trest prispel k
jeho výchove, jeho snahe viesť do budúcna riadny život - starostlivosť o svoju dcéru, rodinu v zahraničí
(finančnej výpomoci - z dôvodu zamestnania obžalovaného) - a je reálny pozitívny predpoklad, že tomu
tak bude i po vykonaní trestu - rehabilitácia následne trest vyjadroval i morálne odsúdenie obžalovaného

- uloženie samotného trestu - retribúcia).
Uložený trest odňatia slobody tak akceptuje zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na
základe zákona. Trest v tejto výmere dostatočne splní ochrannú i výchovnú funkciu ako to má na mysli
Trestný zákon.

Súd vo veci poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr.zák. - že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pre páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov,trestzároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj

individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť
vyvážené.

Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.) - z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch pred

spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestný čin.

Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria - obžalovanému bolo uložené ochranné protialkoholické ochranné ústavné liečenie - pretože

psychiatrickým vyšetrením bola u obžalovaného zistená somatopsychická závislosť od alkoholu v treťom
štádiu vývoja, ktorá sa prejavuje intenzívnym frekventovaným, excesívnym nadužívaním alkoholických
nápojov, zmenou tolerancie, výskytom stavovo opitosti - predmetná závislosť od alkoholu v podstatnej
miere ovplyvňovala i jeho konanie v čase spáchaného skutku. Obžalovaný nepoprel predmetné užívanie
alkoholu spoločne s poškodenou, s ktorou žil v spoločnej domácnosti a bol ochotný sa podrobiť

ústavnému liečenie protialkoholickému, ktorý znalec navrhoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.