Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/61/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010807
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010807.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov
JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Ing. O. V., nar. XX.XX.XXXX
v S., trvale bytom D. XXXX/XX, S. - S., pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 21.12.2018, č. k. 31T/91/2018-637, na verejnom zasadnutí konanom

dňa 15.10.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného Ing. O. V. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. O. V. uznaný za vinného v bode 1 zo zločinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a v bode
2 z prečinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a)

Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v bode 1/
ako predávajúci, konateľ podnikateľského subjektu RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa
č. 49/3, Šaľa, v mene tejto spoločnosti odpredal v Šali dňa 25.01.2012 kúpnou zmluvou za zjavne
nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. spolu v hodnote 101 300 €, a to

nehnuteľnosť byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. vo vchode č. XX/A bytového domu súpisného č. XXX,
postavenom pozemku parcely „C" KN parc. č. 87 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške podielu 5113/184289, zapísaných
na LV č. XXXX, k. ú. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcely „C" KN, parc. č. 87 o
výmere 554 m2, na ktorom je bytový dom postavený vo výške podielu 5113/184289, zapísaný na LV č.
XXXX, k. ú. C. a byt č. XX nachádzajúci sa na 4. p. vo vchode č. XX/A bytového domu súpisné č. XXX,

postavenom na pozemku parcely „C" KN, parc. č. 87 vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu vo výške podielu 5399/184289, zapísaných
na LV č. XXXX k. ú. C., vrátane spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcely „C" KN parc. č 87 o
výmere 554 m2, na ktorom je bytový dom postavený vo výške podielu 5399/184289, zapísaný na LV
č. XXXX, k. ú. C., a to Ing. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., D. č. XXXX/XX a Mgr. O. V.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., M. č. XXXX/XX spolu za obe nehnuteľnosti za sumu 10 000 €, čím

porušením všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť konateľov podľa § 135a
zákonač.513/1991Zb.Obchodnéhozákonníkaspravovaťcudzímajetokvsúladesozáujmamivšetkých
jej spoločníkov a uprednostnením svojich záujmov pred záujmami spoločnosti RAC spol. s r.o., IČO: 36
600 245, sídlo P. Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, jej spôsobil škodu spolu vo výške 91 300 €,

v bode 2/

ako predávajúci, konateľ podnikateľského subjektu RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P. Pazmáňa
č. 49/3, Šaľa, v mene tejto spoločnosti odpredal na presne nezistenom mieste v presne nezistený časdo 15.10.2014 za zjavne nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. v hodnote 5
690 €, a to motorové vozidlo zn. ŠKODA OCTAVIA, EČ: SA-369BP. VIN: TMBBS21Z878029124, rok
výroby 2007, Ing. V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt M. XXXX/XX, S., za sumu 4 700 €, a taktiež v

mene tejto spoločnosti odpredal na presne nezistenom mieste v presne nezistený čas do 24.10.2014
za zjavne nevýhodných podmienok majetok spoločnosti RAC spol. s r.o. v hodnote 17 582 €, a to
motorové vozidlo zn. AUDI Q7, EČ: SA-004BY, VIN: WAUZZZ4L78D008281, rok výroby: 2007, Ing.
O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. XXXX/XX, S., za sumu 8 000 €, čím porušením všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť konateľov podľa § 135a Zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka spravovať cudzí majetok v súlade so záujmami všetkých jej spoločníkov a
uprednostnením svojich záujmov pred záujmami spoločnosti RAC spol. s r.o., IČO: 36 600 245, sídlo P.
Pazmáňa č. 49/3, Šaľa, jej spôsobil škodu spolu vo výške 10 572 €.

Zatoobžalovanémuokresnýsúduložilpodľa§237ods.3Trestnéhozákona,spoužitím§41ods.1,ods.
2 Trestného zákona a s poukazom § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona úhrnný

trest odňatia slobody v trvaní 3 roky. Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona mu okresný súd výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 51 ods. 2 Trestného
zákona určil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom v trvaní 4 roky. Podľa
§ 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona mu okresný súd ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť
v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Podľa § 61 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený aj trest

zákazu činnosti vykonávania funkcie štatutára v obchodnej spoločnosti v trvaní 3 roky. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenému RAC spol. s r.o.
škodu vo výške 990 €. A podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodeného RAC spol.
s r.o. so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na civilný proces.

Okresný súd prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe
a vykonal dokazovanie ohľadne výroku o treste a náhrady škody.

Okresný súd mohol obžalovanému uložiť trest odňatia slobody v zákonnej sadzbe od 3 do 10 rokov,
pričomunehozistil1poľahčujúcuokolnosti-priznalsakspáchaniutrestnéhočinuaúprimnehooľutoval,

a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Okolnosť, že spáchal viac trestných činov, neposúdil súd ako priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, ale ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej
sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica
trestnej sadzby znížila na 7 rokov a 8 mesiacov. Následne súd vykonal zvýšenie hornej hranice trestnej
sadzby v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona o jednu tretinu, čiže na 10 rokov, 2 mesiace a 20 dní.

Okresný súd preto mohol po úprave trestnej sadzby uložiť obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody
za spáchanie jedného prečinu a jedného zločinu v rozpätí od 3 rokov do 10 rokov, 2 mesiacov a 20 dní.
Pri určení výmery trestu okresný súd prihliadol aj na to, že následky trestných činov sa podarilo právnymi
nástrojmi ako aj konaním obžalovaného zmierniť, keď motorové vozidlo AUDI Q7 vydal dobrovoľne a
na úhradu sumy, o ktorú ukrátil majetok úpadcu predajom bytov, bol zaviazaný súdnym rozhodnutím.

V takomto prípade by nepodmienečný trest odňatia slobody podľa názoru okresného súdu podstatne
sťažil možnosť náhrady škody a preto uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v
trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom, ktorý umožní obžalovanému aktívne pracovať na náhrade
spôsobenej škody. Vzhľadom na značnú výšku škody mu okresný súd ale určil skúšobnú dobu na 4 roky
s povinnosťou zaplatiť zvyšok spôsobenej škody 990 €, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté v súdnom

konaní. Zároveň mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára v obchodnej spoločnosti na
3 roky, pretože sa trestného činu dopustil v súvislosti s touto činnosťou.

Okresný súd v rámci adhézneho konania rozhodoval o riadne a včas uplatnenom nároku poškodeného
na náhradu spôsobenej škody. Poškodený RAC spol. s r.o. prostredníctvom svojho opatrovníka v

trestnom konaní a zároveň správcu konkurznej podstaty úpadcu poškodeného JUDr. I. N. sa s nárokom
nanáhraduškodypripojiliktrestnémukonaniuprisvojomvýsluchuvprípravnomkonaníažiadalnáhradu
spôsobenej škody 91 300 € za predaj nehnuteľností , 9 582 € za predaj AUDI Q7 a 990 € za predaj
ŠkodyOctavia.Vykonanýmdokazovanímmalokresnýsúddostatočnepreukázané,žeoškodezapredaj
nehnuteľnosti bolo už rozhodnuté v civilnom konaní (Okresný súd Trnava sp. zn. 25Cbi/9/2016 a Krajský

súd v Trnave sp. zn. 21CoKR/6/2017) a AUDI Q7 vydal obžalovaný dobrovoľne do konkurzného konania
(Okresný súd Trnava sp. zn. 23Cbi/10/2016), preto v tejto časti nepriznal náhradu škody a odkázal
poškodeného na civilný proces. Na druhej strane škoda spôsobená predajom Škody Octavia vo výške990 € nebola v civilnom konaní uplatnená a okresný súd mal dostatočne preukázané, že táto škoda
vznikla a zavinil ju obžalovaný.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, čo do výroku o treste ako i pre
podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že s trestom
nesúhlasí a považuje ho za neprimerane prísny, pričom okresný súd uloženie tohto trestu ako aj jeho

výšku nezdôvodnil. V prvom rade uviedol, že jeho trestné stíhanie bolo iniciované konkrétnymi osobami.
Preto má pochybnosti o nestrannom a nezaujatom prístupe k jeho osobe zo strany orgánov činných v
trestnom konaní. Namietal, že súd prvého stupňa mu mechanicky nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 psím. j) Trestného zákona len preto, že sa dopustil spáchania priestupkov v cestnej premávke,
pričom nezohľadnil, že žije v riadnom manželskom zväzku usporiadaným spôsobom života a spolu
s manželkou vychovávajú dve školopovinné deti a z miesta bydliska je hodnotený kladne. Uviedol aj

svoju pohnútku pri spáchaní trestného činu a to zabezpečiť financovanie záväzkov práve poškodenej
spoločnosti RAC spol. s r.o. a to čerpaním americkej hypotéky. Skutočnosť, že v hotovosti za spoločnosť
uhrádzal záväzky potvrdila svedkyňa G.. Aj pri ďalšom záväzku spoločnosti bol pristupujúcim dlžníkom
na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice. Dojednaná kúpna cena za byty ako za osobné
motorové vozidlo bola uhradená. Jeho pohnútkou bolo zabezpečiť financovanie záväzkov poškodenej

spoločnosti. Má za to, že súd prijal jeho vyhlásenie a má za to, že mal mu priznať poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, resp. za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona
per analogiam mohol pristúpiť k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu. Podľa
jeho názoru okresný súd mal prihliadať aj na skutočnosť, že od spáchania skutkov uplynul pomerne dlhý
čas, po ktorý viedol riadny život. Vzhľadom aj na tento čas podľa neho trest zákazu činnosti nemôže

naplniť účel trestu a naopak bezdôvodne bude postihovať jeho rodinu a jemu blízke osoby a rovnako
mu sťaží odstránenie škodlivého následku - náhrady škody. Navrhol napadnutý rozsudok podľa § 321
ods. 1 písm. b), d), e), ods. 2 Trestného poriadku vo výroku o treste zrušiť a aby odvolací súd podľa §
322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a obhajca obžalovaného. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol
odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného zotrval
na odvolacích námietkach a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu obžalovaného vyhovel. Obžalovaný
spáchanie trestného činu oľutoval a zároveň dodal, že nemal v úmysle nikoho poškodiť.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1
Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na
to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote
ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovaného V. nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na
hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch
napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k

rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť
v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona.

Správne okresný súd v tejto veci neaplikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) a písm. n)
Trestného zákona. Samotná skutočnosť, že obžalovaný nemá záznam v odpise registra trestov ešte

neznamená, že viedol riadny život. Rovnako tak samotné vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní
neznamená, že okresný súd aplikuje automaticky poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona. Zo spisového materiálu je zrejmé, že obžalovaný neviedol pred spáchaním trestného činu
riadny život a rovnako tak je zrejmé, že nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Obžalovaný v
prípravnom konaní podal sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, kde deklaroval, že žiadneho

trestného činu sa nedopustil a v jeho prípade ide o účelovú a nedôvodnú kriminalizáciu a dňa 31.05.2017
odmietol pre vyšetrovateľom vypovedať. Rovnako tak obžalovaný má záznamy v registri priestupkov,
pričom dvoch trestných činov (dokonca z nich je jeden zločinom) sa dopustil v rokoch 2012 a (do) 2014,
t. j. pred spáchaním trestného činu neviedol jednoznačne riadny život.Odvolacísúdďalejvyhodnotil,ževpredmetnejtrestnejveciniejemožnépostupovaťvzmyslestanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 44/2017 a teda podľa § 39 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona

per analogiam. Z vyššie uvedeného stanoviska okrem iného vyplýva, že štvrtá právna veta rieši otázku
zvýhodnenia páchateľa (procesne ako obžalovaného), ktorý uznal vinu a súd jeho vyhlásenie prijal.
Dôvodompoužitiaanalógiejepodmienenosťmimoriadnehozníženiatrestuobomaprocesnýmiúpravami
na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obvinenému (obžalovanému) vzdať sa dokazovania na hlavnom
pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený

trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia
dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v
prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Trestného
poriadku. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny
a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva
na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí

vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu)
mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých
podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie
alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne
znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia (preto sa tretia právna veta zmieňuje o medzere v zákone). Ide o

procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne
správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.

Treba tu však zdôrazniť, že ide o možnosť a nie povinnosť pristúpiť analogicky k mimoriadnemu zníženiu
trestu za rovnakých podmienok ako je tomu pri schválení dohody o vine a treste. Len samotné priznanie

a oľutovanie nie je dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
pokiaľ má okresný súd využiť možnosť a aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného
zákona, t. j. mimoriadne zníži trest obžalovanému, musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Aj
pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu prvého stupňa, aby sa zaoberal primeranosťou
trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest považuje za primeraný. Okresný súd nemôže

mimoriadne znížiť trest obžalovanému len preto, že sa tento k spáchaniu skutku priznal. V takomto
prípade treba zvažovať či práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obžalovanému pod dolnú
hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom bude zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý
a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie. V tomto prípade odvolací súd
práve vzhľadom na ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona nepovažuje trest kratšieho trvania ako

trest vo výmere 3 roky za zákonný.

Rovnako tak vzhľadom na spôsob spáchania trestného činu obžalovaným a jeho pohnútku, ktorú
odvolací súd nepovažoval tak ako sám obžalovaný za výhodu pri ukladaní trestu, bolo potrebné
obžalovanému uložiť aj trest zákazu činnosti vykonávať funkciu štatutára v obchodnej spoločnosti,

pričom výmeru troch rokov odvolací súd považuje za naopak trest mierny, avšak pre absenciu odvolania
prokurátora, uložiť obžalovanému tento trest vo vyššej výmere odvolací súd nemohol.

Pokiaľ obžalovaný žiadal prihliadnuť na dĺžku času k tomu odvolací súd uvádza, že obvinenie bolo
obžalovanému vznesené dňa 20.04.2017, pričom okresný súd meritórne rozhodol už dňa 21.12.2018,

keď vyhlásil rozsudok, pričom zdôvodnené odvolanie obhajca obžalovaného na okresný súd doručil až
dňa 04.04.2019. Dĺžka trestného konania v tomto prípade nie je podľa názoru odvolacieho súdu vôbec
neprimeraná.

Majúc teda na zreteli účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, dospel krajský súd k záveru,

že trest uložený súdom I. stupňa je zákonný, spravodlivý a spĺňa i požiadavky individuálnej, ako aj
generálnej prevencie (s výnimkou trestu zákazu činnosti, ktorý mal byť uložený vo vyššej výmere).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného Ing. O. V. podľa § 319
Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.