Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17Csp/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317212673
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317212673.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna
48, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna
48, P.O.BOX 205, proti žalovanému: F. P., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX S. A. Q. č. XXX, o
zaplatenie 406,19 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 406,19 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške :
- 5,15 % ročne zo sumy 169,48 eura od 30. 7. 2014 do zaplatenia,
- 5,15 % ročne zo sumy 200,78 eura od 29. 8. 2014 do zaplatenia,

- 5,05 % ročne zo sumy 35,93 eura od 30. 9. 2014 do zaplatenia,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %; o výške trov súd
rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1. 6. 2017 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým
by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 406,19 eura spolu s úrokom z omeškania a náhrady
trov konania.

2. Svojužalobuodôvodniltým,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(spoločnosťO2Slovakia,s.r.o.)
a žalovaným bola uzavretá Zmluva o pripojení podľa § 44 zákona číslo 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, na základe ktorej boli odporcovi sprístupnené verejné elektronické komunikačné služby
prostredníctvom verejnej telefónnej siete za podmienok stanovených zmluvou.

3. Záväzkové vzťahy sa spravujú občianskym zákonníkom, okrem práv a povinností výslovne

upravených zákonom číslo 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Žalovaný prevzal ako
neoddeliteľnú súčasť zmluvy všeobecné podmienky poskytovania verejnej mobilnej telefónnej služby
navrhovateľa a cenník služieb, s ktorými sa žalovaný oboznámil pri uzatvorení zmluvy a dodatku a ktoré
sa zaviazal dodržiavať.

4. Žalovaný si neplnil riadne svoje zmluvne dohodnuté povinnosti a neuhrádzal žalobcovi vystavené
faktúry za poskytnuté služby. Žalobcovi vznikla voči žalovanému peňažná pohľadávka v žalovanej

výške, ktorú žalovaný doposiaľ neuhradil. Žalovaná suma predstavuje poplatky za hovorné a ostatné
telekomunikačné služby. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivých faktúr. Žalovaná suma pozostáva z týchto faktúr:
1/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 29. 7. 2014, na sumu 169,48 eura,2/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 28. 8. 2014, na sumu 200,78 eura,
3/ číslo XXXXXXXXXX, splatná 29. 9. 2014, na sumu 35,93 eura.

Dlžná suma z týchto faktúr predstavuje spolu 406,19 eura. Dlžná suma uhradená nebola, čím sa
žalovaný dostal do omeškania.

5. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom dňa 28. 11. 2016, bola pohľadávka voči žalovanému z titulu

nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny 406,19 eura s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
Uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády
SR číslo 87/1995 Z.z. účinného od 1. 2. 2013.

6. Nová právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú
povinnosť,ktorejnesplneniejesankcionovanéprocesnýmiprostriedkami,predovšetkýmvoformerýchlej

straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové
tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace
s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv.
sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní
zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo

asúdztohtofaktuvychádza,musípoznať,akénáležitostimusíobsahovaťžalobaarovnakomusívedieť,
že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto
súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán)
stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana
v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené

po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.

7. S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013
súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady
kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom

stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu
s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od
ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj
Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání.
Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na strany,

resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter
a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby
od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strán napr. so
stanoviskom iných strán nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.

8. Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán, urobil
tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

9. Súd dáva žalobcovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudskýchprávaslobôdnepatrídožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonanýchdôkazov
(I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,

ktorý predkladá strana (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení, faktúrami, zmluvou o postúpení
a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

11. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísané a odôvodnené.

12. Právny predchodca žalobcu spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. uzatvoril so žalovaným v postavení
fyzickej osoby nepodnikateľa dňa 1. 6. 2013 Zmluvu o pripojení tak, ako je to popísané v žalobe. Zaposkytnuté služby právny predchodca žalobcu vystavil a doručil žalovanému faktúry (uvedené vyššie v
bode 4. tohto odôvodnenia), ktoré žalovaný neuhradil.

13. Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 12 písm. a/, b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účinného k dátumu uzatvorenia zmluvy, (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú
verejnú službu.
(2) Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o
poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

14. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému teda pozostáva z neuhradených služieb vo výške 406,19

eura a zákonných úrokov z omeškania podľa faktúr uvedených vyššie.

15. Súd takto vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
Zmluvu tak, ako to žalobca popísal vo svojej žalobe. Súd má za to, že žalovaný neuhradil právnemu
predchodcovi žalobcu včas vyfakturované sumy za ním poskytnuté služby. Nárok žalobcu pozostáva z

neuhradených faktúr za poskytnuté služby a aktívna legitimácia žalobcu vyplýva zo Zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalovaný bol povinný včas uhrádzať ceny služieb fakturovaných právnym predchodcom
žalobcu. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie faktúr pod číslami 1/ až 3/ uvedených v bode 4 tohto
odôvodnenia.

16. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že neuznáva žalovanú pohľadávku a žiadal žalobu zamietnuť,
avšak neuviedol žiadne bližšie skutočnosti a nepredložil žiadne listinné dôkazy, ktorými mi potvrdil ním
uvedené tvrdenie. Preto súd považoval jeho odpor za účelový a jeho tvrdenia za ničím podložené.
Naopak žalobca uviedol, že z faktúry pod č. 1/ a 3/ si uplatňuje iba služby vo výške 169,48 eura a 35,93
eura a neuplatnil sa nárok na zaplatenie dodatkových služieb fakturovaných faktúrami (obmedzenie

služieb,poplatokzaupomienku,odpojenie),natakýtopostupmáprávoaniejejehopovinnosťouuplatniť
celú fakturovanú sumu, navyše keď jasne ozrejmil, za aké služby a v akej výške si pohľadávku uplatňuje.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, v rámci ktorého právny predchodca žalobcu svoje záväzky

splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb nesplnil. Žalobcovi tak v zmysle § 517 ods.
2 OZ vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.

18. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o
najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad,
keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené

a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o
nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale
zahŕňaajprípady,keďsícezáväzokbolsplnenývčas,ale totoplnenienemánáležitostiriadnehoplnenia,
t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa
listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času

plnenia podľa jednotlivých faktúr pod číslami 1/ až 3/); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo
vzťahu k času plnenia.

20. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného od 1. 2. 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.21. K prvému dňu omeškania (t. j. prvý deň po splatnosti každej faktúry) bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky určená vo výške 0,15 % p.a. pre faktúry 1/ a 2/, pre faktúru 3/ vo výške 0,05
% p.a., výška úrokov z omeškania je potom 5,15 % p.a. v prípade faktúr 1/ a 2/, v prípade faktúry 3//

potom 5,05 % p.a.

22. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku.

23. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V sporových

konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Úspech vo veci sa zisťuje
porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala. Žalobca bol teda plne úspešný, a preto mu prináleží náhrada trov konania vo
výške 100 % uplatnených trov a to voči strane žalovaného. O náhrade trov konania súd rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.