Uznesenie – Pracovné právo ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717205820
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717205820.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov Mgr.
Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu O.. D. D., narodeného XX.XX.XXXX,
trvale pobytom W. XXXX/X, XXX XX C. P., proti žalovanému Black PATROL s. r. o., IČO: 47 232
285, so sídlom Štúrova 9, 977 01 Brezno, právne zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Šramkom,
advokátska kancelária so sídlom Moyzesova 12, 977 01 Brezno, o určenie neplatnosti okamžitého

skončenia pracovného pomeru a o náhrade mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 9Cpr/5/2017 - 194 zo dňa 03. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu (I. výrok) a žalovanému priznal voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok).

2. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Považoval zistený skutkový za
nesporný. Žalovaný listom zo dňa 12.01.2017, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 13.01.2017, okamžite
skončil pracovný pomer so žalobcom podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka

práce (ďalej len „ZP“), a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Skutkovo tento
dôvod vymedzil tak, že žalobca dňa 12.01.2017 počas pracovnej doby na pracovisku OFZ, a. s.,
Široká, Oravský Podzámok, nebol označený identifikačným preukazom SBS. Túto skutočnosť žalovaný
vyhodnotil ako obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny, vzhľadom na to, že týmto žalobca
porušil zákonnú povinnosť podľa ustanovenia § 54 ods. 3 zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní
služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o

SBS“). Okresný súd mal za to, že žalovaný dodržal všetky formálne náležitosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru v súlade s § 70 ZP a § 68 ods. 2 ZP. Súd prvej inštancie, vzhľadom na skutočnosť,
že žalobca porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva priamo zo zákona, ktorá býva predmetom
kontroly príslušnými orgánmi, takéto nedbanlivostné konanie žalobcu vyhodnotil ako závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktoré zakladá nárok žalovaného ako zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný
pomer so žalobcom. Pri svojom rozhodnutí zohľadnil všetky skutočnosti ako význam pracovnej pozície

žalobcu, mieru jeho nedbanlivostného zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, čas a situáciu
pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny. Taktiež súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia konštatoval, že napriek tomu, že žalovaný nepreukázal, žeby mu konaním žalobcu vznikla
škoda, pri rozhodovaní vzal do úvahy skutočnosť, ktorá vyplýva z § 33 ods. 2 zákona o SBS. V zmysle
tohto ustanovenia, ak prevádzkovateľ závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje povinnosti
ustanovené týmto zákonom alebo iným všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo ak porušuje

povinnosti uložené v rozhodnutiach alebo opatreniach ministerstva alebo krajského riaditeľstva, krajské
riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie bezpečnostnej služby. Prvoinštančný súdkonštatoval, že prevádzkovateľ bezpečnostnej služby podľa zákona o SBS je povinný si plniť všetky
povinnosti uložené mu týmto zákonom, a prenesené na jeho zamestnancov. Podľa názoru okresného
súdu, ak zákon ukladá povinnosť pre porušenie ktorej žalovaný so žalobcom okamžite skončil pracovný

pomer, ide o právne významnú povinnosť uloženú zákonom, a preto žalobca nemal žiadne oprávnenie
vystaviť žalovaného ako svojho zamestnávateľa riziku sankčných postihov vyplývajúcich zo zákona
SBS, čo prvoinštančný súd viedlo k vyhodnoteniu porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ako
závažného porušenia povinností žalovaného.

3.Nakoľkosúdprvejinštanciezamietolžalobu,nevznikolžalobcovinároknanáhradumzdyzneplatného
okamžitého skončenia pracovného pomeru v zmysle § 79 a nasl. ZP.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), ktoré s poukazom na výsledok sporu priznal žalovanému vo výške 100%.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods.
1, písm. f) CSP] a taktiež, že rozhodnutie prvoinštančného súd vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je

nezákonné a odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé a účelové.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.09.2018 k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie trpí
procesnými vadami, keďže odvolanie smeruje proti odôvodneniu rozsudku
(odsekom 44, 46, 47, 48, 49, 51), a preto je odvolanie zmätočným procesným úkonom. Podľa názoru

žalovaného, žalobca podpisom pracovnej zmluvy vyjadril s jej obsahom súhlas, bol oboznámený so
smernicou pre výkon služby, čo bolo preukázané v konaní. Žalovaný je toho názoru, že odvolanie nie
je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový a právny stav, a preto navrhol, aby odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho
konania.

7. V odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného, žalobca okrem iného uviedol, že žalovaný zavádzal
okresný súd svojimi tvrdeniami o hrozbe odňatia licencie podľa § 33 ods. 2 zákona o SBS, na základe
čoho súd prvej inštancie následne vyhodnotil porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobcu ako
závažné porušenie, pre ktoré mohol žalovaný ako zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so

žalovaným. Opätovne poukázal na prax nenosenia identifikačných preukazov.

8. Žalovaný sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobcu, viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd

prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

12. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
je dôvodné a zároveň sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie

veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 CSP, § 380
CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesnýmpostupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k
vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).

14. Odvolací súd dospel po preskúmaní veci k záveru, že súd prvej inštancie síce správne zistil skutkový
stav veci, avšak tento nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený
skutkovýstav.Jetočinnosťsúduspočívajúcavpodradenízistenéhoskutkovéhostavupríslušnejprávnej
norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto
činnosti rieši právne otázky (qusestio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio

facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil
omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený stav nedopadá, alebo
správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

15. Predmetom konania v prejednávanom spore bolo určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mal žalobca

dopustiť tým, že dňa 12.01.2017 počas pracovnej zmeny na prevádzke OFZ Široká, nebol v súlade s §
54 ods. 3 zákona o SBS, označený identifikačným preukazom.

16. Podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne

a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. Prvoinštančný súd správne konštatoval, že okamžité skončenia pracovného pomeru predstavuje
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru zamestnávateľa so zamestnancom, ktorý by sa mal v
praxi uplatňovať len vo výnimočných prípadoch. Taktiež súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o platnosti

resp. neplatnosti okamžitého skončenie pracovného pomeru správne a v súlade s rozhodovacou praxou
všeobecných súdov zaoberal úvahami o tom, že či sa žalovaný dopustil zavineného porušenia pracovnej
disciplíny, a či intenzita porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovaného, bola dostatočným
právnym základom na uplatnenie dôvodu pre okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalšími
posudzovanými kritériami, na ktoré prvoinštančný súd poukázal sú osoba zamestnanca, jeho pracovná

pozícia, miera zavinenia, spôsob porušenia pracovnej disciplíny, ako aj čas a situácia pri ktorej došlo
k porušeniu pracovnej disciplíny.

18. Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP sa vyžaduje, aby išlo
o zavinené konanie zamestnanca, a to aj nedbanlivostné, ktoré musí dosahovať intenzitu závažného

porušenia pracovnej disciplíny. Nakoľko ZP intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola
dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru neupravuje,
bolo preto úlohou okresného súdu posúdiť, či intenzita porušenia pracovnej disciplíny zo strany
žalovaného dosiahla takú mieru, pre ktorú by s ním mohol žalovaný okamžite skončiť pracovný pomer.

19. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a posúdení právnej stránky veci, dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v konaní, vec nesprávne právne posúdil, ak vyhodnotil intenzitu porušenia
pracovnej disciplíny zo strany žalovaného ako zamestnanca, za tak závažnú, pre ktorú by bolo možné s
nímokamžiteskončiťpracovnýpomervsúlades§68ods.1,písm.b)ZP.Súdprvejinštancievychádzalz
toho,žeajnedbanlivostnéporušeniezákonnejpovinnostiuloženejžalobcovivzmysle§54ods.3zákona

o SBS, dosahuje takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorú mohol žalovaný so žalobcom
okamžite skončiť pracovný pomer. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca takýmto konaním vystavil
žalovaného riziku sankčných postihov spojených až s prípadným odňatím licencie podľa § 33 ods. 2
zákona o SBS.

20. Podľa § 33 ods. 2 zákona o SBS, krajské riaditeľstvo rozhodne o odňatí licencie na prevádzkovanie
bezpečnostnej služby, ak prevádzkovateľ závažným spôsobom poruší alebo opakovane porušuje
povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo inými všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo ak
porušujepovinnostiuloženévrozhodnutiachaleboopatreniachministerstvaalebokrajskéhoriaditeľstva.

21. Z citovaného ustanovenia § 33 ods. 2 zákona o SBS vyplýva, že príslušný kontrolný orgán môže
rozhodnúť o odňatí licencie udelenej žalovanému ako prevádzkovateľovi bezpečnostnej služby, ktorá
mu bola udelená v súlade s § 12 zákona o SBS len v tom prípade, ak žalovaný ako prevádzkovateľ
bezpečnostnej služby závažným spôsobom alebo opakovane porušil svoje povinnosti, ktoré muvyplývajú priamo zo zákona o SBS alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, prípade
nerešpektuje rozhodnutia, opatrenia vydané príslušným orgánom dozoru resp. kontroly. Podobne
ako pri okamžitom skočení pracovného pomeru, tak aj pre rozhodnutie o odňatí licencie sa taktiež

vyžaduje vyššia intenzita porušenia povinností priamo zo strany žalovaného ako prevádzkovateľa,
ktorá je subsumovaná pod pojem „závažné“ resp. „opakované“ porušenie povinností. Medzi povinnosti
žalovaného ako prevádzkovateľa, ktorých závažné alebo opakované porušenie by prípadne mohlo
viesť k odňatiu licencie patria v zmysle zákona o SBS napr. povinnosti uvedené v § 56 zákona o SBS,
oznamovaciapovinnosť(§29zákonoSBS),povinnosťprevádzkovateľapredložiťvzákonomstanovenej

lehote písomnú správu o činnosti bezpečnostnej služby za predchádzajúci kalendárny rok (§ 39 ods.
1, 2 zákona o SBS), povinnosť uchovávať v sídle písomností preukazujúce bezúhonnosť, spoľahlivosť,
zdravotnú spôsobilosť, prípadne vzdelanie zamestnancov (§ 47 zákona o SBS), povinnosť žalovaného
vydať osobe poverenej výkonom fyzickej ochrany identifikačný preukaz (§ 54 zákona o SBS) a pod..
Porušenie povinnosti žalobcu, ktorá spočívala v tom, že tento dňa 12.01.2017 počas pracovnej zmeny
nebol označený identifikačným preukazom v súlade s § 54 ods. 3 zákona o SBS, nemožno považovať za

závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním žalovaný mohol okamžite skončiť pracovný
pomer. Porušenie zákonnej povinnosti zo strany žalobcu totiž nemôže žiadnym spôsobom byť na ťarchu
žalovaného ako prevádzkovateľa a tohto nemôže ani príslušný orgán kontroly žiadnym spôsobom
sankcionovať, nakoľko porušenie tejto povinnosti postihuje priamo žalobcu. Porušením tejto povinnosti
sa žalobca mohol dopustiť priestupku na úseku súkromnej bezpečnosti podľa § 92 ods. 1, písm. f)

zákona o SBS, za ktorý mu príslušný orgán dozoru a kontroly mohol s ohľadom na závažnosť porušenia
povinnosti uložiť pokutu do výšky 1.659,- Eur, prípadne zákaz činnosti v trvaní piatich rokov. Prípadne
v blokovom konaní mu mohol uložiť blokovú pokutu do 160,- Eur alebo v rozkaznom konaní pokutu
maximálne vo výške 331,- Eur.

22. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny
nie je viazaný tým, ako žalovaný vo svojom internom predpise hodnotí toto konanie žalovaného, ani tým
ako to posúdil samotný žalovaný pri okamžitom skončení pracovného pomeru, nakoľko o posúdenie
či ide o závažné alebo menej závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo s ohľadom na okamžité
skončenie pracovného pomeru vecou posúdenia súdu. V tomto smere odvolací súd je toho názoru,

že porušenie tejto povinnosti žalobcu, ktorá vyplýva aj z internej smernice žalovaného, nie je možné
s ohľadom na posudzované relevantné kritéria okamžitého skončenia pracovného pomeru chápať ako
závažné porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, pre ktoré by mohol žalovaný okamžite skončiť
pracovný pomer so žalovaným podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP. V tomto prípade takéto porušenie
povinnosti zo strany žalobcu má skôr charakter menej závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre

ktorý dôvod by žalovaný za splnenia ďalších podmienok mohol skončiť so žalobcom pracovný pomer
výpoveď podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) ZP.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak

bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

24. Nakoľko súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, bude v ďalšom konaní

povinnosťou súdu prvej inštancie predovšetkým posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu mzdy
v súlade s ust. § 79 ZP v spojení s § 134 ZP a následne vo veci znovu rozhodnúť.

25. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne
o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Banskej Bystrici ako odvolacieho súdu pomerom
hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.