Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205052
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8512205052.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: Z. Z., nar.

X.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, Prešov proti žalovanému: TRUCKSPED Slovakia s.r.o., IČO: 36 470 864 so sídlom
Plaveč 387 právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom
Kmeťova 26, Košice v konaní o zaplatenie 1.324,25 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.215,35 eur s 9% ročným úrokom z omeškania od
4.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 83,54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1
324,25 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1324,25 eur od 1.8.2012 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj návrh odôvodňoval tým, že na základe pracovnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania

zo dňa 7.5.2012 mu vznikol dňom 7.5.2012 ako zamestnancovi pracovný pomer na dobu neurčitú s
dohodnutým druhom práce - vodič MKD. Hrubá mesačná mzda bola dohodnutá vo výške 393,- eur so
splatnosťoumesiacpozadudo30.dňavmesiaci.Dňa14.6.2012skončilžalovanýsožalobcompracovný
pomer v skúšobnej dobe. Žalobcovi počas trvania pracovného pomeru vznikol nárok na mzdu za mesiac
máj 2012 v hrubom vo výške 336,86 eur a za mesiac jún 2012 v hrubom vo výške 187,14 eur. Žalobca
vykonával počas trvania pracovného pomeru aj prácu nadčas, pričom náhradné voľno nečerpal, a to za
mesiacmáj2012vtrvaní85,5hodinyavmesiacijúnvtrvaní47hodín.Žalovanémutakvzniklapovinnosť

poskytnúť žalobcovi mzdu a mzdové zvýhodnenia za nadčasové práce v súhrnnej výške 387,45 eur.
Za zahraničné pracovné cesty vznikol žalobcovi počas trvania pracovného pomeru nárok vo výške 1
671,80 eur. Žalovaný uhradil žalobcovi na mzdové a súvisiace nároky dňa 27.6.2012 sumu 841,- eur a
dňa 27.7.2012 sumu 418,- eur. Pri ukončení pracovného pomeru žalovaný žalobcovi nevydal výplatné
pásky, zápočtový list ani potvrdenie
o príjmoch. Na výzvu žalobcu zo dňa 1.8.2012 žalovaný mzdové nároky neuhradil s odôvodnením, že
si voči žalobcovi splnil všetky povinnosti. K žalobe priložil zoznam odpracovaných hodín, výšku diét za

pracovné cesty a výpisy z karty vodiča pri užívaní vozidla žalovaného žalobcom.

3. Tunajší súd žalobe v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom sp. zn. 4Cpr/1/2012 zo dňa
10.10.2012, proti ktorému žalovaný podal odpor s tým, že si nie je vedomý akéhokoľvek dlhu vočižalobcovi. Nepopieral žalobcom vykonané zahraničné pracovné cesty, ašak všetky náležitosti týkajúce
sa jeho mzdy a náhrad vyplývajúcich z pracovného pomeru žalovaného má vyrovnané. Po prepočítaní
všetkých mzdovýh zaležitostí žalobca práve naopak zistlil, že u žalovaného má preplatok vo výške

678,30 eur. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2012 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi,
a to vzájomným návrhom, zaplatenie sumy 678,30 eur. K svojim vyjadreniam priložil aj výdavkový
pokladničný doklad zo dňa 14.6.2012 za mesiac máj 2012, výdavkový pokladničný doklad zo dňa
14.6.2012 za mesiac jún 2012, vyúčtovanie cestovných výdavkov zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované
v mesiaci máj 2012, vyúčtovanie cestovných výdavkov zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované v mesiaci

jún 2012, príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.5.2012.

4. Uznesením sp.zn. 4Cpr/1/2012 zo dňa 25.2.2014 súd vylúčil vzájomný návrh žalovaného na
zaplatenie sumy 678,31 eur na samostatné konanie.

5. Súd zaslal účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

6. Na pojednávaniach vo veci samej účastníci konania trvali na svojich písomných vyjadreniach.
Žalobca popieral, že zo strany žalovaného boli uhradené jeho mzdové nároky. Podpisy žalobcu na
dokladoch predložených žalovaným - výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.6.2012 za mesiac máj
2012, výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.6.2012 za mesiac jún 2012, vyúčtovanie cestovných

výdavkov zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované v mesiaci máj 2012, vyúčtovanie cestovných výdavkov
zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované v mesiaci jún 2012, ktorými žalovaný preukazoval úhradu
mzdových nárokov, považoval žalobca v časti jeho podpisov za sfalšované a navrhoval nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom zistenia pravosti jeho podpisov. Ďalej tvrdil, že príjmový pokladničný doklad
zo dňa 8.5.2012 nevypĺňal. Žalovaný nepopieral žalobcom vykonané zahraničné pracovné cesty počas

trvania pracovného pomeru. Tvrdil však, že mzdové nároky žalobcu z týchto pracovných ciest boli
žalovaným uhradené o čom predložil aj listinné dôkazy, ktorých spornosť namietal žalobca.

7. Z výpovede svedka p. Františka Salamona súd zistil, že všetky veci týkajúce sa podnikateľskej
činnosti žalobcu vykonáva on, teda on zabezpečuje dopravu ako aj vypláca zamestnancov. Vo vzťahu

k žalobcovi vystupuje ako tichý spoločník. Jeho manželka p. I. Z., ktorá je konateľkou firmy vedie firmu
a zabezpečuje účtovníctvo. Žalobcu tiež prijímal do zamestnania on. Ďalej uviedol, že peniazi si nikdy
nedovolí vydať bez podpisu prijímateľa. Tiež vždy dáva kópie dokladov, či je to výplatná listina alebo
príjmový doklad. Osobne odovzdával kópie všetkých dokladov žalobcovi pri ich podpise. Vo vzťahu k
príjmovému pokladničnému dokladu uviedol, že žalobcovi bola reálne vyplatená suma 1 200,- eur. Išlo

o zálohu na mzdu, na ktorú si mal žalobca v budúcnosti zarobiť. Príjmový pokladničný doklad zo dňa
8.5.2012 vypĺňal on a vypĺňal ho aj v kópii. Príjmový pokladničný doklad vypisoval on, nakoľko šoféri
nezvyknú ho mať pri sebe v kamióne. Niektorí vodiči ani príjmový doklad nevedia vypísať, čiže tieto stále
vypisuje on. Svedok ďalej poukázal na skutočnosť, že bežne pri sebe nosí vyššiu finančnú hotovosť.
Tiež uviedol, že veta v Oznámení o skončení pracovného pomeru, že auto je prevzaté a zúčtovanie

vyrovnané, znamená, že finančné záležitosti medzi žalobcom a žalovaným sú vyrovnané.

8. Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 4Cpr/1/2012 zo dňa 20.2.2015 súd ustanovil znalca z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. Igora Grajcara, Jarkova 1011/9, Trebišov, ktorému uložil
vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí či výdavkový pokladničný doklad zo dňa 14.6.2012, ktorým

mala byť vyplatená mzda za mesiac máj 2012 bol podpísaný žalobcom, či bol výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 14.6.2012 za mesiac jún 2012 bol podpísaný žalobcom, či bolo vyúčtovanie cestovných
výdavkov zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované v mesiaci máj 2012 podpísané žalobcom, či bolo
vyúčtovanie cestovných výdavkov zo dňa 14.6.2012 za jazdy realizované v mesiaci jún 2012 podpísané
žalobcom, či bol príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.5.2012 v časti vyplatenej sumy napísanej slovom

„Jedentisicdvästo eur“ napísaný žalobcom, či bol text uvedený v príjmovom pokladničnom doklade zo
dňa 8.5.2012, vrátane sumy 1200,- eur, napísaný tým istým pisateľom, či bol text uvedený v príjmovom
pokladničnom doklade zo dňa 8.5.2012 napísaný v tom istom čase a s použitím rovnakého pera,
ak odpoveď na predchádzajúcu otázku bude negatívna, ktorý text, resp. časť textu na príjmovom
pokladničnomdokladezodňa8.5.2012bolnapísanýakoprvývporadíaktoráčasťboladopísanáneskôr

a ak je to možné určiť, v akom časovom rozpätí boli zápisy vykonané.

9. Dňa 13.5.2015 bol tunajšiemu súdu predložený znalecký posudok č. 11/2015 zo dňa 8.5.2015, v
ktorom znalec zodpovedal na súdom stanovené otázky.10. Súdny znalec v znaleckom posudku podrobne popísal na základe akých zistení a postupov dospel k
záveru, že podpisy žalobcu na horeuvedených dokladoch možno určiť za vysoko pravdepodobne pravý

vlastnoručný podpis žalobcu.

11. Žalobca vo vyjadrení k znaleckému posudku doručenom súdu dňa 5.6.2015 trval na tom, že podpisy
na sporných výdavkových pokladničných dokladoch a na vyúčtovaniach cestovných výdavkov nie sú
jeho podpismi. Kontrolný znalecký posudok nenavrhoval.

12. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a jej príloh a vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedka,
oboznámením sa s obsahom znaleckého posudku, vyjadrení účastníkov konania, znalca, predložených
listinných dôkazov, ako aj obsahom ostatného spisového materiálu a na základe vykonaného
dokazovania rozhodol vo veci rozsudkom dňa 29.2.2016 tak, že žalobu zamietol. Žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dopĺňacím rozsudkom následne priznal štátu voči

žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

13. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 19CoPr/9/2016-243;
19CoPr/10/2016-243 zo dňa 9.3.2017 rozhodol tak, že zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s
jeho dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. V zrušujúcom uznesení uviedol, že vzhľadom na závery znaleckého posudku je záver súdu prvej
inštancie vo vzťahu k pravosti podpisov žalobcu správny, postavený na relevantnom dôkaze. Avšak iba
na tomto zistení, nie je možné vzhľadom na protichodné tvrdenia postaviť záver, že žalobcovi boli sumy
v týchto dokladoch uvedené aj skutočne žalovaným na tam označený účel vyplatené. Sporným ostáva

aj naďalej, aj napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu, vo vzťahu k príjmovému pokladničnému
dokladu zo dňa 8.5.2012, či, ak áno, potom aká suma a na aký účel bola na základe toho príjmového
pokladničného dokladu žalovaným žalobcovi vyplatená. Krajský súd preto súdu prvej inštancie určil
úlohu bezpečne zistiť, či sumy uvedené na týchto dokladoch, boli žalobcovi žalovaným aj skutočne
vyplatené, ak áno na aký účel, a to vykonaním žalobcom navrhnutých dôkazov a to, vyžiadaním a

následným dôkladným preverením dokladov žalovaného o zaúčtovaní miezd, odvodov a záväzkov voči
jeho zamestnancom v spornom období.

15. Vzhľadom na uvedené súd vyzval žalovaného na predloženie dokladov o zaúčtovaní miezd,
odvodov a záväzkov voči zamestnancom tak, ako to uviedol súd druhej inštancie, vo veci nariadil

pojednávanie a vykonal ďalšie dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu, oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi, predloženým odborným posudkom č. 15/2017 Ing. Tatiany Hennelovej,
EKO-PARTNER, 17. novembra 543/8, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 34 312 668 zo dňa 20.12.2017, ako
aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.

16. Dňa 7.5.2012 bola medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom
uzatvorená pracovná zmluva na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - vodič MKD, s pracovnou
dobou 40 hodín týždenne a mzdou 393,- eur + prémie určené priamym nadriadeným podľa hodnotenia
kvality vykonanej práce. Skúšobná doba bola medzi účastníkmi konania dohodnutá na 3 mesiace.
Zo strany žalovaného došlo k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom v skúšobnej dobe, a to

ku dňu 14.6.2012. Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nároky súvisiace s vykonanou prácou v
pracovnom pomere od 7.5.2015 do 14.6.2015, a to sumu v hrubom 524,- eur titulom mzdy za máj a
jún 2012, sumu 387,45 eur titulom mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas za máj a jún 2012
a sumu 1671,80 eur titulom stravného za zahraničné pracovné cesty. Svoje nároky žalobca preukázal
zoznamom odpracovaných hodín, výpisom z karty vodiča a výškou diét za pracovné cesty.

17. Žalovaný počas konania nepopieral zahraničné pracovné cesty žalobcu vykonané počas trvania
pracovného pomeru žalovaného ani nároky z nich vyplývajúce.

18. Sporným medzi účastníkmi bolo to, či žalovaný vyplatil žalobcovi tieto nároky, alebo nie. Žalobca

tvrdil, že žalovaným mu bola zo sumy 2583,25 eur uhradená iba suma 1259,- eur. Zo žalobcom
predloženého výpisu z účtu vyplýva, že dňa 27.6.2012 mu bola žalovaným uhradená suma 841,- eur
a dňa 27.7.2012 suma 418,- eur.19. Žalovaný tvrdil, že žalobcom uplatnená suma mu bola vyplatená v rámci sumy 3261,55 eur. Okrem
sumy 1259,- eur, ktorá nebola medzi účastníkmi konania sporná, uhradenej žalobcovi žalovaným
bezhotovostným prevodom na jeho účet, žalovaný predložil súdu príjmový pokladničný doklad zo

dňa 8.5.2012 na sumu 1200,- eur s vyznačeným účelom záloha s podpisom žalobcu aj žalovaného,
výdavkový pokladničný doklad za mesiac máj 2012 na meno žalobcu podpísaný žalobcom s vyplatenou
sumou 1318,10 eur z toho preddavok bol vo výške 477,10 eur a suma na výplatu bola vo výške 841,- eur,
výdavkový pokladničný doklad za mesiac jún 2012 na meno žalobcu podpísaný žalobcom s vyplatenou
sumou 743,45 eur z toho preddavok bol vo výške 325,45 eur a suma na výplatu bola vo výške 418,-

eur. Žalovaný predložil aj vyúčtovanie cestovných výdavkov za mesiac máj 2012 zo dňa 14.6.2012
na meno žalobcu, z ktorého vyplývali cestovné výdavky 1035,10 eur, pričom toto vyúčtovanie bolo
podpísané žalobcom. Zo sumy 743,46 eur sumu 572,54 eur tvorili cestovné výdavky. Žalovaný predložil
aj vyúčtovanie cestovných výdavkov za mesiac jún 2012 zo dňa 14.6.2012 na meno žalobcu, z ktorého
vyplývali cestovné výdavky 572,54 eur, pričom toto vyúčtovanie bolo podpísané žalobcom.

20. Žalobca, aj napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu, popieral pravosť podpisov na
vyúčtovaniach cestovných výdavkov, pričom celkovo išlo o šesť podpisov. Poukazoval na nezrovnalosti
v účtovníctve s tvrdeniami žalovaného. Z účtovníctva žalovaného nevyplývajú hotovostné platby, ktoré
mali byť realizované v prospech žalobcu, čo podľa názoru žalobcu preukazuje neuhradenie mzdových
nárokov.

21. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe, ktorou si uplatňuje mzdové
nároky voči žalovanému ako jeho zamestnávateľovi. Tieto nároky boli podrobne špecifikované v podanej
žalobe a priložených listinných dôkazoch. Je možné konštatovať, že žalovaný tieto nároky, pokiaľ ide
o ich základ a výšku nesporil. Obrana žalovaného spočíva v tom, že mali byť žalobcovi všetky jeho

uplatňované mzdové nároky uhradené. Ako doklady o tom predložil výdavkové doklady, ktoré mal
žalobca podpísať. Bolo v konaní vykonané znalecké dokazovanie a aj napriek tomu žalobca stále trvá
na tom a tvrdí, že tieto výdavkové doklady, ktoré majú preukazovať úhradu nejakých súm v hotovosti,
nepodpísal. Poukázal ďalej na to, že túto otázku už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení
vyriešil, preto sa v ďalšom konaní rieši otázka toho, čo žalobca navrhoval už aj v predchádzajúcom

konaní a to riešiť otázku posúdenia účtovných dokladov a zaúčtovania súm, ktoré žalovaný tvrdil, že
žalobcovi mal vyplatiť. V tejto súvislosti súdu predložil odborné stanovisko Ing. Tatiany Hennelovej
č. 15/2017 zo dňa 20.12.2017, na ktorého záveroch v plnom rozsahu trval, nakoľko Ing. Hennelová
podrobne preskúmala všetky rozhodujúce účtovné listiny a doklady, ktoré boli predložené zo strany
žalovaného. Má zato, že v zmysle § 206 CSP v súčasnosti je preferované pri riešení takýchto odborných

otázok práve odborné posúdenie zo strany odborne spôsobilej osoby. V tomto smere Ing. Hennelová
riadne preukázala, že je dlhoročná účtovníčka, ekonómka, ktorá sa uvedenou problematikou zaoberá.
Z tohto hľadiska preto považuje námietky vznesené zo strany žalovaného za bezpredmetné. Pokiaľ ide
o ďalšiu časť tohto stanoviska, či mohol alebo nemohol žalovaný predložiť dodatočné daňové priznanie
21.9.2017, s ktorým predložil aj opravenú súvahu a výkaz ziskov a strát, má zato, že Ing. Hennelová

sa k tejto otázke vyjadrila negatívne, teda, že nebol na to oprávnený. Pokiaľ žalovaný má zato, že v
zmysle právnych predpisov mu táto možnosť vyplýva, nič však nemení na tom, že uvedené dodatočné
daňovépriznaniesopravenýmiúčtovnýmidokladmipredložilaždňa21.9.2017,atopodvplyvomcelkom
zreteľne prebiehajúceho súdneho konania a dokladov, ktoré boli od neho vyžiadané zo strany súdu.
V tejto súvislosti má zato, že je potrebné nepochybne skúmať tak pôvodné účtovné doklady, ktoré

žalovaný mal, ako aj tieto, pretože až ich porovnaním je možné zistiť k akým zmenám a úpravám došlo,
pričom tieto podrobnosti sú konkrétne špecifikované práve v odbornom stanovisku Ing. Hennelovej. V
tejto súvislosti poukázal na pokladničnú knihu, alebo účet pokladňa, ktorý bol zo strany žalovaného
predložený súdu 28.12.2015, kde z tohto dokladu jednoznačne vyplýva tak, ako na to opakovane
poukázali, že uvedené platby tak vo výške 1.200 eur, ako aj následne platby, ktoré boli 14.6. vo výške

477,54 eur a 325,45 eur, že tieto hotovostné platby v tejto pokladničnej knihe, kedy žalovaný ešte
nevedel na aké účely si žalobca tento dôkaz vyžiadal, sa takéto platby vôbec nenachádzajú. Práve pre
porovnanie tohto stavu žiadali následne dodatočné účtovné doklady, kde bolo preukázané, že už v
pokladničnej knihe, resp. účet pokladňa 211 v následnom období už tieto platby tam figurujú. Zároveň
je potrebné poukázať na skutočnosť, že je tam duplicita v označení číselnom pokiaľ ide o výdavkové

doklady, opakovane sa objavilo v účtovníctve žalovaného výdavkový doklad V 119 a V 220, kde sú pod
týmito rovnakými číslami zaevidované rôzne doklady z rôzneho dňa s rôznymi sumami. Ďalej uviedol, že
podľa nového CSP nie je možné, aby súd iniciatívne vykonával takéto dokazovanie, je to vecou výlučne
kontradiktórnosti a procesnej aktivity strany sporu. Preto pokiaľ žalovaný bude navrhovať znaleckédokazovanie, je potrebné, aby bol zaviazaný aj k úhrade preddavkov na znalecké dokazovanie. Ako
najzaujímavejšie konštatovanie zo stanoviska žalovaného považuje tvrdenie, že skúmaním účtovníctva
nemôžeme získať informáciu, či reálne došlo k úhrade alebo nie, preto jeho posudzovanie nemôže

preukázať, či k úhrade došlo. V tejto súvislosti, ak žalovaný nepovažuje účtovníctvo za podstatnú
skutočnosť, žalobca mal zato, že tomu tak nie je, pretože účtovníctvo má poskytovať pravdivý a verný
obraz o všetkých reálne účtovaných prípadoch účtovnej jednotky, v tomto prípade obchodnej spoločnosti
- žalovaného a jednoducho ak takéto účtovníctvo nespĺňa takéto parametre, v takom prípade je problém
zjavne na strane žalovaného. Preto aj odvolací súd uložil súdu I. stupňa doplniť dokazovanie v tomto

smere. Napokon ak by to tak bolo, tak jediný dôkaz, ktorý žalovaný predložil o tom, že mal uhradiť
žalobcovi ním tvrdené sumy, sú tiež založené len na účtovných dokladoch. Takže vychádzajúc z tejto
logiky žalovaného, potom takéto účtovné doklady túto skutočnosť nepreukazujú a v takom prípade
žalovaný nepreukázal, že žalobcovi čokoľvek zaplatil a v takom prípade, keďže základná výška nie je
sporná, je nárok žalobcu v celom rozsahu dôvodný.

22. Uvedené závery boli zo strany žalovaného uvedené v stanovisku, ktoré bolo doručené dňa 6.2.2018
spochybňované ako z dôvodu, že ide o neodborné, neobjektívne posúdenie založené na predpokladoch
apod.,trebavšakuviesť,žežalovanýnavyvrátenietýchtozáverovalebonapotvrdenietoho,žežalovaný
riadne viedol účtovníctvo, nepredložil žiaden iný dôkaz.

23. Žalovaný popieral, že uvádzal resp. vypĺňal sumu na príjmovom pokladničnom doklade. Podpis na
príjmovom pokladničnom doklade však uznal za svoj. Sumu 1200,- eur na príjmovom pokladničnom
doklade vypĺňal T. Z., ktorý to potvrdil aj vo svojej výpovedi pred súdom. Žalovaný následne tvrdil, že
podpisoval príjmový pokladničný doklad na sumu 200,- eur a nie na sumu 1200,- eur, a to na diaľničné
poplatky, mýto - výdavky na pracovnej ceste.

24. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní argumentoval, že skúmaním účtovníctva nemôžeme
získať informáciu, či reálne došlo k úhrade alebo nie, preto posudzovanie účtovníctva nemôže
preukázať, či k úhrade došlo.

25. S týmito tvrdeniami nemožno súhlasiť, nakoľko tak ako uviedol právny zástupca žalobcu, účtovníctvo
predsamáposkytovaťpravdivýavernýobrazovšetkýchreálneúčtovanýchprípadochúčtovnejjednotky,
t.j. v danej veci obchodnej spoločnosti žalovaného. Ak tomu tak nie je, ide o závažný problém vedenia
účtovníctva.

26. Ďalej právny zástupca poukázal na to, že nárok žalobcu, ktorý si uplatňuje v tomto sporovom konaní
bol uhradený, o tom svedčia aj doklady zo dňa 8.5.2012 a 14.6.2012, ktoré boli v skutočnosti podpísané
samotným žalobcom. Tieto doklady tvorili predmet znaleckého dokazovania, kedy Dr. Grajciar, znalec
z odboru písmoznalectvo uviedol, že s vysokou pravdepodobnosťou na týchto štyroch dokladoch sa
nachádzajú podpisy žalobcu. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že tieto peňažné plnenia boli žalobcovi

uhradené a poukazuje aj nato, že žalobca, napriek tomu, že CSP už bol účinný, nepodal súdu
znalecký posudok iného znalca z odboru písmoznalectva. Následne žalobcova argumentácia sa ubrala
poukazovaním na určité nedostatky účtovníctva.
Ďalej poukázal nato, že žalovaný mal podať dodatočne daňové priznanie ako aj mimoriadnu
účtovnú závierku. Tieto skutočnosti vyplývajú z normatívneho textu zákona a teda nemusia byť

predmetom ďalšieho dokazovania. Žalovaný teda len využil svoje právo a v skutočnosti uviedol účtovnú
dokumentáciu do súladu so skutočným reálnym stavom, zohľadňujúc isté výhrady žalobcu. Má zato,
že žaloba žalobcu je nedôvodná, účtovné doklady tak, ako žalobca žiadal boli predložené, zohľadňujúc
skutočnosti rovnosť strán sporu a teda žalovaný vyhovel všetkým požiadavkám žalobcu a taktiež
skutočnosť, či reálne boli sumy uhradené, účtovníctvo je len verejnoprávnou rovinou týchto vzťahov,

naďalej poukazoval na tieto argumenty z konania pred súdom I. inštancie a má zato, že tieto sumy boli
reálne uhradené, o čom bolo vykonané dokazovanie aj výsluchom pána T. Z.. Žalobu žiadal zamietnuť
ako zjavne nedôvodnú.

27. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za

vykonanú prácu mzdu.

28. Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty
(naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažujenajmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných
náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na
životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam,
náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so
zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy,
ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom

zamestnancovi zo zisku po zdanení.

29. Podľa § 121 ods. 1 za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie
najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí
za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 % jeho priemerného

zárobku.

30. Podľa § 206 CSP ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti, súd na
návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.

31. Podľa § 207 ods. 1 CSP ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké
poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi
znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný
posudok.

32. Žalobca súdu predložil dňa 27.12.2017 odborné stanovisko č. 15/2017 zo dňa 20.12.2017
vypracované Ing. Tatianou Hennelovou, EKO-PARTNER, 17. novembra 543/8, 064 01 Stará Ľubovňa.

33. Z predloženého odborného stanoviska súd zistil, že žalobca na základe uzatvorenej pracovnej
zmluvy mal so žalovaným dohodnutú hrubú mzdu vo výške 393,- eur. Tento pracovný pomer bol

ukončený v skúšobnej dobe dňa 14.6.2012. Za uvedenú dobu zamestnanec odpracoval v mesiaci máj
229,5 hodín a v mesiaci jún 127 hodín vrátane 2 dní dovolenky. V tomto odpracovanom čase je zahrnutá
aj práca nadčas vo výške 85,5 hodín za máj 2012 a 47 hodín za jún 2012. Zúčtovanie miezd v mesiacoch
máj a jún 2012 podľa predložených výplatných listov, tiež predložených mesačných výkazov poistného
a príspevkov na sociálne a zdravotné poistenie však nezohľadňuje prácu nadčas zamestnanca. Ďalej v

odbornom stanovisku sa uvádza, že žalobcovi, ktorý vykonával počas trvania pracovného pomeru len
prácu v zahraničí vznikol nárok na cestové náhrady vo výške 1070,20 eur za mesiac máj 2012 a 601,60
eur za mesiac jún 2012. Podľa predložených účtovných kníh a to účtovný denník máj - jún, obrat účtu
331 boli vyplatené žalobcovi sumy 841 eur na bankový účet dňa 26.6.2012 a suma 418 eur na bankový
účet dňa 26.7.2012. Ďalej mu mali byť poskytnuté zálohy v hotovosti 14.6.2012 dokladom pod č. V-0220

vo výške 477,10 eur a V-0221 vo výške 325,45 eur. Suma zálohy vo výške 1200 eur, ktorá mala byť
vyplatená dokladom V-0219 zo dňa 8.5.2012 v účtovnej knihe na tomto mieste nefiguruje.
Ďalej z odborného stanoviska vyplýva, že predložené výdavkové pokladničné doklady sú vypísané
ručne, chýbajú v nich poradové čísla, sú veľmi jednoducho zmanipulovateľné, porovnaním predložených
pokladničných kníh je zistiteľné, že boli predložené v rôznom čase, rôzne verzie, ktoré sa líšia v mnohých

ohľadoch. Je to spôsobené nesprávnym vedením účtovníctva. V pokladničnej knihe v prvej verzii je
v poradí posledný doklad s číslom V0218 zo dňa 20.12.2012. Ďalej L. uvádza, že je predložená aj
iná pokladničná kniha zaevidovaná do dôkazových materiálov 25.1.2016, v ktorej existujú pokladničné
doklady s číslom 0219 zo dňa 7.9.2012 na sumu 394,35 eur vklad na účet a pokladničný doklad s číslom
0220 zo dňa 24.10.2012 na sumu 50 eur poskytnutý preddavok, čo svedčí o tom, že tieto doklady boli

zmenené neskôr.
Ďalej sa v tomto odbornom stanovisku uvádza, že pokladňa, účtovný stav č. účtu 211001 vykazuje
zostatok vo výške 7.371,23 eur, tento zostatok však nesúhlasí so stavom pokladne vykázaným v súvahe,
ktorej je predložených tiež niekoľko verzií, čiže má zato, že posledná podaná súvaha k 31.12.2012,
ktorá bola predložená na Daňový úrad Stará Ľubovňa dňa 11.10.2017 je upravovaná, zrejme účelovo,

ale ani v tejto Súvahe nesúhlasí zostatok účtu č. 211-pokladňa vo výške 7.016 eur so stavom zostatku
7.371,23 eur.
Ďalej je k dispozícií aj ďalšia verzia pokladničnej knihy za rok 2012 a obrat účtu č. 211001 pokladničná
kniha z Knihy analytickej evidencie od 1.1.2012 do 31.12.2012, kde už tieto doklady č. V-0219, V-0220a V-0221 figurujú. no majú dátumy 8.5.2012 a 14.6.2012, čo nie je evidentne v číselnom rade, v akom
sa vystavovali doklady tohto roka, lebo je tam doklad č. V-218 zo dňa 20.12.2012 evidovaný v prvej
predloženej verzii pokladničnej knihy zo dňa 25.1.2016.

Ďalej z odborného posudku vyplýva, že zostatok pokladne v tomto doklade Knihy analytickej evidencie
od 1.1.2012 do 31.1.2012 vykazuje sumu 5.368,68 eur, čo nesúhlasí s predloženými poslednými
aktuálnymi výkazmi na Daňový úrad Stará Ľubovňa dňa 11.10.2017, kde je zostatok pokladne 7.016 eur.
Tiež sa konštatuje, že ani počiatočný stav pokladne účet č. 211 vykázaný v Knihe analytickej evidencie
od 1.1.2012 do 31.12.2012 vo výške 3.307,60 eur nesúhlasí so sumou 2.952 eur netto minulé účtovné

obdobie zo Súvahy predloženej na daňový úrad 11.10.2017. V ďalšej verzii situácie, ako boli zúčtované
doklady V-0220 a V-0221 účtovný denník máj - jún 2012, syntetický účet 331 zamestnanci. V tomto
dokumente chýba doklad V-0219 na sumu 1.200 eur, ako záloha pre žalobcu.
Aj pri ďalších dokumentoch na sumy 477,10 eur a 325,45 eur, hoci sú v tejto knihe zaevidované, chýba
účtovný protizápis. Čiže tieto zápisy sú buď dodatočne doložené, alebo len nesprávne zaúčtované,
nehovoriac o tom, že poskytované zálohy zamestnancom sa účtujú na účet 335 účtovnej osnove.

Ing. C. v odbornom posudku konštatuje, že má zato, že nejde iba o obyčajnú účtovnú chybu alebo
nepozornosť účtovníčky, nakoľko iné zálohy boli zaúčtované správne, a preto je dôvodné predpokladať,
že pri opravovaní a dopĺňaní skutočnosti v účtovníctve došlo práve pri týchto dvoch dokladoch ku
nevyplneniu údajov, lebo na súvzťažnom účtu sa zápisy týchto účtovných prípadov nenachádzajú.

34. Pokiaľ ide o doklad Súvaha za obdobie od 1.5.2012 do 30.6.2012, kde je na riadku 056 Peniaze (účet
211, 213) hodnota mínus 5.950,76 eur, avšak stav pokladne nemôže vykazovať mínusový zostatok, čo
svedčí tiež o fakte, že pokladničná kniha nebola vedená pravdivo podľa reálnych prípadov.

35. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný účelovo opravil svoje účtovné doklady, otvoril uzavreté účtovné

knihy - Knihu analytickej evidencie, účtovný denník a tiež pokladničnú knihu, vstúpil v rozpore so
zákonom o účtovníctve č. 431/2002 do týchto uzavretých a valným zhromaždením schválených
účtovných dokumentov a predložil v termíne 11.10.2017 novú Súvahu a Výkaz ziskov a strát k
31.12.2012, čo právne predpisy neumožňujú.

36. Ďalej sa v odbornom posudku konštatuje, že žalovaný pri opravovaní svojich výkazov za rok 2012 a
zrejme dodatočnom vložení dokladov V-0219, V-0220 a V-0221 pozabudol, že čiastky 1.200 eur, 477,54
eur a 325,45 eur, ktoré údajne vyplatil žalobcovi sa mali premietnuť aj vo výkaze ziskov a strát na riadku
č. 10 Služby, kde sa účtujú cestovné náhrady. Nikde v predloženom účtovníctve ani v jednej verzii v
skupine nákladov účtov 51 však tieto sumy vyplatené ako cestovné náklady nefigurujú.

37. Z uvedeného teda vyplýva záver, že žalobcovi tieto finančné prostriedky reálne neboli vyplatené.

38. Možno teda konštatovať, že vykázané nedostatky v účtovnej dokumentácií svedčia nielen o
neprofesionálnom a nesprávnom vedení účtovníctva ale aj o upravovaní výsledkov, ktoré sú z účtovného

hľadiska zrejme a možno konštatovať, že boli zmanipulované. K úpravám došlo až v roku 2017, zrejme z
dôvodu prebiehajúceho súdneho konania. Každý subjekt má právo pri zistení nedostatkov v účtovníctve
si tieto odstrániť, no nie spôsobom a postupmi ako to bolo zrealizované v predmetnom prípade. Možno
tedakonštatovať,žežalobcovireálnenebolizostranyžalovanéhovyplatenésumy,ktorétvrdil,ževyplatil
a to suma vo výške 1.200 eur, 477,54 eur a 325,45 eur.

39. Žalovaný s predloženým odborným stanoviskom nesúhlasil.

40. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie popísaného skutkového stavu dospel k záveru,
že nárok žalobcu je dôvodný v priznanej výške, a to vzhľadom na vykonanie ďalšieho dokazovania

predloženými dokladmi o účtovníctve v zmysle pokynov krajského súdu.

41. Predmetom konania sú nároky z titulu mzdy za máj a jún 2012 a to nevyplatené zálohy vo výške
477,10 eur, ďalej vo výške 387,45 eur a tiež cestovné náhrady za zahraničné pracovné cesty v sume
1.671,80 eur (za máj 1.070,20 a za jún 601,60 eur) čo činí spolu sumu 2.474,35 eur. Z tejto sumy

bola preukázateľne uhradená žalobcovi suma 841 eur a suma 418 eur, čiže vyplatená bola žalobcovi
suma 1.259 eur, čo nie je sporné a čo vyplýva aj z predložených účtovných kníh. Ostáva neuhradených
1.215,35 eur.42. Medzi účastníkmi konania nebol sporný rozsah prác vykonaný žalobcom, ani nárok na mzdové
nároky žalobcu za vykonanú prácu a ich výška t.j. nároky pokiaľ ide o ich základ a výšku žalovaný
nesporil.

43. Spornou medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či tieto mzdové nároky žalobcu, ktoré vznikli
väčšinou v súvislosti zo zahraničnou pracovnou cestou žalobcu v spornom období boli žalovaným
žalobcovi uhradené alebo nie.
Žalovaný argumentoval a preukazoval úhradu žalobcom požadovaných nárokov určitými
bezhotovostnými prevodmi na účet žalobcu (čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné), príjmovým

pokladničným dokladom, výdavkovými pokladničnými dokladmi a vyúčtovaniami cestovných výdavkov.
Príjmovýpokladničnýdoklad,výdavkovépokladničnédokladyaakoajvyúčtovaniacestovnýchvýdavkov
boli podpísané žalobcom. Žalobca však okrem podpisu na príjmovom pokladničnom doklade namietal
pravosť týchto podpisov, a to aj napriek vykonanému znaleckému dokazovaniu.

44. Ďalším dokazovaním a to predložením horeuvedených účtovných dokladov a predovšetkým

odborným posudkom L.. H. C. č. 15/2017 zo dňa 20.12.2017 bolo zistené, že žalobcovi nebola vyplatená
suma 1.215,35 eur, a to zálohy 477,10 eur, 325,45 eur a 1.671,80 eur z titulu cestovných náhrad, nakoľko
tak, ako to uvádza odborný posudok, tieto sumy neboli žalovaným v spornom období v účtovníctve
zúčtované.
V tomto rozsahu súd žalobe vyhovel, poukazujúc na predložené listinné dôkazy.

45. V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania a v časti sumy 108,90 eur súd žalobu
zamietol, nakoľko žalobca si uplatňoval náhrady mzdy v hrubom, avšak súd vychádzal z účtovných
dokladov a tiež z údajov na jednotlivých faktúrach (č.l. 66, 70) a teda z konkrétnych súm tam uvedených
ako zálohy vo výškach 477,10 eur a 325,45 eur, spolu 802,55 eur a nie uplatňovaných 911,45 eur.

Uvedené sumy sú uvádzané aj v odbornom posudku.

46. Súd námietky žalovaného týkajúce sa odborného posúdenia považoval za účelové. Súd poukazuje
na to, že v danej veci nešlo o posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky ale iba
odborné znalosti, preto považoval za dostačujúce tvrdenia a závery vyplývajúce z odborného posudku,

ktorý vypracovala Ing. Tatiana Hennelová. Táto zároveň súdu predložila živnostenské oprávnenie z
21.1.2011spredmetomčinnostiokreminéhoajúčtovnéporadenstvo,ekonomicképoradenstvo,vedenie
účtovníctva a iné, ďalej Diplom o ukončení vysokoškolského štúdia v študijnom odbore ekonomika
vnútorného obchodu (č.l. 518) a vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške zo dňa 2.6.1988.

47. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 CSP. Žalovaná suma bola

1324,25 eur s príslušenstvom, úspešný bol žalobca v sume 1.215,35 eur s príslušenstvom, t.j. v 91,77
% a žalovaný bol úspešný v 8,23 %, čistý úspech žalobcu tak je 83,54 %. Súd teda žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu 83,54 %.

50. O výške náhrady trov konania bude v zmysle ust. § 262 CSP rozhodnuté samostatným rozhodnutím

súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia
nie je prípustné (§ 358 CSP).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.