Dopĺňací rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. február 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4Cpr/1/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512205052
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8512205052.23

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v súkromnoprávnom spore žalobcu: Z. Z.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, A., právne zastúpený: JUDr. Dušan Remeta, advokát, so sídlom
Masarykova 2, Prešov proti žalovanému: TRUCKSPED Slovakia s.r.o., IČO: 36 470 864 so sídlom
Plaveč 387 právne zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., IČO: 47 237 406 so sídlom
Kmeťova 26, Košice, v konaní o zaplatenie 1.324,25 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania, a to voči žalovanému v rozsahu 91,77 % a
voči žalobcovi v rozsahu 8,23 %, pričom o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 1

324,25 eur, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1324,25 eur od 1.8.2012 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania titulom náhrady mzdových nárokov.

2. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn 4Cpr/1/2012 zo dňa 6.4.2018 bola prvým výrokom
uloženážalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu 1.215,35eurs 9%ročnýmúrokomzomeškania
od 4.9.2012 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom bola v
prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Tretím výrokom bolo priznané žalobcovi právo na náhradu trov

konania vo výške 83,54 %. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca ako aj žalovaný. Krajský
súd Prešov uznesením sp. zn. 19CoPr/4/2018 zo dňa 17.1.2019 vrátil vec súdu prvej inštancie ako
predčasne predloženú, pričom súdu prvej inštancie uložil rozhodnúť o trovách štátu a po uplynutí lehoty
na podanie odvolania opätovne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaniach vo veci samej.

3. V priebehu konania uznesením sp. zn. 4Cpr/1/2012 zo dňa 27.1.2016 súd priznal znalcovi z
odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. Igorovi Grajciarovi za znalecký posudok č. 11/2015

znalečné vo výške 531,20 eur. Zároveň upravil učtáreň súdu, aby v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia poukázala na účet znalca sumu vo výške 531,20 eur, a to sumu 500,- eur z preddavku
zloženého žalobcom na trovy dôkazu a sumu vo výške 31,20 eur zo štátnych prostriedkov. Toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2017 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 19Copr/10/2016 zo dňa 9.3.2017, ktorým bolo toto uznesenie potvrdené. Dňa 23.5.2017 bolo
znalcovi z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo PhDr. Igorovi Grajciarovi za znalecký posudok
č. 11/2015 vyplatené znalečné vo výške 531,20 eur.

4. Podľa čl. 4 ods. 1,2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenianiet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej

náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

5. Podľa § 225 ods. 1 CSP ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o
predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd
môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.

6. Podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.

7. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má
táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

10. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

11. Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 štát má podľa výsledkov konania proti
účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na
oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu

súd priznal.

12. Podľa § 151 ods. 6 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 o trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu

13. Podľa § 151 ods. 7 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016 súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť

aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.

14. Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Vzhľadom na to, že žalobca a žalovaný boli v konaní čiastočne úspešný ako aj
neúspešný bola potrebné na tento pomer úspechu a neúspechu prihliadať aj pri rozhodovaní o nároku
štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním dôkazov. Súd rozhodol tak, že
štát má právo na náhradu trov konania s ohľadom na ustálený pomer úspechu a neúspechu žalobcu a
žalovaného a priznal štátu voči sporovým stranám nárok na ich náhradu, a to voči žalobcovi v rozsahu

8,23 % a voči žalovanému v rozsahu 91,77 % v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP.

15. Civilný sporový poriadok vypustil úpravu trov štátu, pričom nezohľadnil trovy vzniknuté v konaniach
začatých pred jeho účinnosťou (čo je aj prípad prejednávanej veci). Súd pri rozhodovaní o trovách štátu
aplikoval základné princípy obsiahnutý v čl. 4 ods. 2 CSP má za to, že štátu patrí náhrada trov, ktorému

reálne vznikli (reálne ich vynaložil), v súlade s vtedy platnou procesnou normou (§ 148 OSP), ktorá
mu garantovala nárok na ich náhradu. Garanciu tohto nároku už nový procesný predpis nedáva a štát
nemá priestor na uplatnenie si skôr vzniknutých trov. Súd preto dospel k záveru, že je potrebné aplikovať
základný princíp uvedený v čl. 4 ods. 2 CSP a priznať štátu nárok na náhradu vzniknutých trov. Priznanie
tohto nároku štátu si súd volí ako normu, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, s prihliadnutím

na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva CSP tak, že jej výsledkom bude
rozumné usporiadanie procesných vzťahov, zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (priznávajúcich v doterajšej súdnej praxi štátu nárok nanáhradu vynaložených trov konania). Vzhľadom na absenciu úpravy trov konania štátu v CSP krajský
súd aplikoval ust. § 259 CSP, nakoľko štátu vznikli trovy konania v súvislosti s dokazovaním.

16. Súd rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu a vzhľadom k tomu, že rozsudkom sp. zn. 4Cpr/1/2015 zo
dňa 6.4.2018, ktorý ešte nenadobudol právoplatnosť, nerozhodol o celom predmete sporu, keď rozhodol
iba o nároku žalobcu v podanej žalobe a o nároku na náhradu jeho trov konania ako úspešnej strany
sporu, pričom nerozhodol o trovách štátu. Súd preto vo veci vydal tento doplňujúci rozsudok, v ktorom
rozhodol o trovách štátu. V predmetnom spore vznikli trovy štátu, keď zo štátnych prostriedkov bola

uhradená časť znalečného súdom ustanovenému znalcovi za znalecký posudok podaný v tomto konaní,
ktorá nebola krytá zálohami strán sporu, čo predstavujú trovy štátu v tomto spore. Súd preto rozhodol
tak ako je to vo výrokovej časti tohto dopĺňacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaná nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.