Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/543/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118212956
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1118212956.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu
Mgr. Aleny Čakváriovej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. U.,
nar.XX.XX.XXXX,zastúpenákolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., M. XX, a otec - E. U., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX, Q., toho času ÚVTOS, Chorvátska 5, Bratislava, o návrhu nariadenie

neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava III, č.k. 38P
204/2018-12, zo dňa 17.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal znížiť
jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej na najnižšiu zákonnú výšku do právoplatného skončenia

konania o návrhu na zníženie výživného, ktoré je vedené na súde prvej inštancie. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že návrh otca je v plnom rozsahu nedôvodný a nie je možné mu vyhovieť. Súd
nevzhliadol v danom prípade za súčasného stavu veci existenciu bezprostredne hroziacej ujmy a s
tým spojenú potrebu bezodkladne upraviť pomery v súlade s návrhom otca a rozhodovať o otázke
zníženia vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu inštitútom neodkladného opatrenia. Znížiť
vyživovaciu povinnosť možno len pri tak závažných zmenách, ktoré dostatočne odôvodnia takéto

zníženie. Znížením výživného sa znižuje životná úroveň maloletého dieťaťa, zníženie výživného v
žiadnom prípade nie je v jeho záujme. Otec zdôvodnil svoj návrh tým, že je v súčasnosti vo výkone
trestu odňatia slobody pre zanedbanie povinnej výživy a jeho schopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť je
obmedzená, pretože dostáva mesačne iba čiastku maximálne XX eur. Súd prvej inštancie prihliadol aj na
skutočnosť,žeotecjevovýkonetrestupreprečinzanedbaniapovinnejvýživy,vočisamotnejmaloletejH.
a za tejto situácie by bolo vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej

H. neadekvátne, keďže ona sama ako osoba, ku ktorej má otec vyživovaciu povinnosť bola uvedená do
stavu materiálnej núdze, keďže protiprávnym konaním otca bola vyživovacia povinnosť v plnom rozsahu
presunutá na matku, ktorá ju tak bola nútená plniť i za otca.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletej. Uviedol, že súd absolútne nevzal do
úvahy jeho relevantné argumenty a poprel zmysel neodkladného opatrenia ako inštitútu zabraňujúcemu

bezprostrednú ujmu. Uviedol, že nemá žiadny príjem, nachádza sa vo výkone trestu. Je schopný platiť
maximálne XX eur. Skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol návrh na zníženie výživného je len
ďalším potrestaním za tento skutok čo odporuje základnej zásade trestného konania známej ako „ne
bis idem“, čiže nie dvakrát o tej istej veci. Zdôvodnenie zo strany súdu vníma ako vágne, alibistické a
nenáležité. Cíti v ňom diskriminačné podtóny indikujúce, že ním spáchaný trestný čin mu automaticky
odoberá právo chrániť sa pred povinnosťou platiť vyživovaciu povinnosť vo výške, ktorú nedokáže platiť.

Žiadal svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť.3. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie
otca nie je dôvodné.

4. Súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, vyvodil z nej správny záver a svoje rozhodnutia aj
riadne zdôvodnil.

5. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Zároveň
odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žezmenurozhodnutiaovyživovacejpovinnostimožnodosiahnuť
len zákonom predpísaným spôsobom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, a to preukázaním zmeny

pomerov odôvodňujúcej zmenu vyživovacej povinnosti. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že sa v tomto konaní spravidla dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie možno vykonať len v konaní vo
veci samej. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa,
pričom úlohou neodkladných opatrení v civilnom mimosporovom konaní je chrániť záujem maloletého
dieťaťa. Odvolací súd v ďalšom poukazuje na skutočnosť, že neodkladným opatrením možno rozhodnúť

len o výživnom v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP), ide ustanovenie, ktorým možno nariadiť neodkladné
opatrenie na určenie výživného v nevyhnutnej miere, nie však rozhodovať o znížení výživného. Pre
zmenu vyživovacej povinnosti tak ako sa uvádza vyššie je potrebné v riadnom konaní preukázať takú
zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu vyživovacej povinnosti.

7. Odvolací súd neprihliadol ani na námietky otca týkajúce sa dvojitého potrestania za prečin zanedbania
povinnej výživy, keď v danom prípade ide o konanie spravované príslušnými ustanoveniami CSP a CMP
a nie Trestného zákona. Samotný výkon trestu pre prečin zanedbania povinnej výživy nemá vplyv a
nemôže byť dôvodom pre zníženie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa, keďže do tejto situácie sa
otec dostal svojim zavinením, čo nemôže byť na úkor zabezpečenia maloletého dieťaťa.

8. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 CSP.

9. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).