Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318203118
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8318203118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu D. H. N., N.., so sídlom K.., XXX XX G.,
F.: XX XXX XXX, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava,
proti žalovanej S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XXX, XXX XX O. J. U., o zaplatenie 326,56
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 7Csp/84/2018-95 zo dňa
13. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 4,99 eur s príslušenstvom zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 173,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 24,79 eur od 28.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 23,99 eur od 26.08.2015 do zaplatenia,
zo sumy 46,23 eur od 26.09.2015 do zaplatenia, zo sumy 41,47 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, zo

sumy 37,37 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
2. Odvolanie právne odôvodnil § 145 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, § 297, § 219 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 256,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 489, § 491 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3,

4, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, 10, § 544 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník, § 44 ods. 1, 5, 11, § 43 ods. 1 písm. a), 12 písm. a), b) zákona č. 351/2011
Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.
z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Vychádzal zo zistenia, že pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX. Z dodatku ku zmluve vyplýva, že predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávok bola taktiež pohľadávka voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto súdneho
konania, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní. Pôvodný veriteľ spoločnosť N. Y., a.s. ažalovaná uzavreli dňa 21.04.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na ktorej základe sa veriteľ
zaviazal poskytnúť žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi N. kartu. Predmetná
zmluva bola uzatvorená podľa zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. K tejto zmluve

bol so žalovanou dňa 21.04.2015 uzatvorený Dodatok, v ktorom si žalovaná dohodla balík služieb „E.
XL volania J.“. Žalovaná sa dodatkom zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a
počas nej si riadne a včas plniť zmluvné povinnosti. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanej za poskytnuté
služby faktúry. V zmysle Cenníka služieb žalobcu, mesačný poplatok pri zvolenom programe E. XL J.
bol vo výške 29,99 Eur + suma podľa prílohy A.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetnú zmluvu vrátane jej dodatku je potrebné považovať
aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah
zmluvy bol daný vopred bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Na základe vykonaného
dokazovania mal ďalej za preukázané, že žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej pôvodný veriteľ

poskytol v celkovej výške 158,93 Eur. Pôvodný veriteľ cenu poskytnutých služieb žalovanej vyúčtoval
uvedenými faktúrami, tieto však z jej strany neboli uhradené. Následne pohľadávku z uvedených faktúr
voči žalovanej pôvodný veriteľ podstúpil na žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a výsledky
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých
služieb vo výške 173,58 Eur je dôvodný, a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Žalovanú zaviazal

aj k zaplateniu zákonných úrokov z meškania vo výške 5,05% ročne z dlžnej sumy, a to odo dňa
nasledujúceho po uplynutí splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná. Ďalším
žalobcom uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 147,72 Eur. Nárok
na zmluvnú pokutu si žalobca uplatnil v zmysle zmluvných dojednaní obsiahnutých v dodatku. Súd v
tejto časti žalobu považoval za nedôvodnú, pretože žalobca si svoje právo odvíjal od zmluvy, ktorá patrí

k spotrebiteľským zmluvám a navyše zmluvná pokuta mala byť dojednaná písomne a nie v zmluve o
spotrebiteľských úveroch, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých
obsah žalovaná ovplyvniť vôbec nemohla. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
Súd mal za to, že žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní.

Súd dospel k záveru, že dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty v uvedenom znení spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa.
Jedná sa dokonca o dojednanie, ktoré obmedzuje žalovanú na jej právach, ktoré jej vyplývajú priamo zo
zákona. Okrem uvedeného dojednanie o zmluvnej pokute je súčasťou formulárovej zmluvy vyhotovenej
žalobcom, a teda je sporná aj skutočnosť, či vôbec žalovaná mala možnosť privodiť jeho zmenu.

Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom
nič nemení fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúc
denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania
služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Súd preto nárok žalobcu a zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 147,72 Eur s prísl. ako nedôvodný zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že strany v konaní mali úspech zhruba v rovnakom rozsahu a preto
súd o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v časti, ktorou súd žalobu zamietol.

Odvolenie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v zmysle § 544 ods. 1
Občianskeho zákonníka si zmluvné strany pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti môžu dojednať
zmluvnú pokutu, pričom podľa zákona nie je významné ani to, či ide o porušenie povinnosti splniť
záväzok riadne a včas alebo ide iba o čiastkové nesplnenie nejakej povinnosti. Uviedol, že účelom
zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka pod hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.

Poukázal na povinnosť účastníka riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služieb, pričom žalovaná
porušila túto svoju povinnosť, t.j. neuhrádzala faktúry vystavené za poskytnutie služby riadne a včas,
pričom táto uvedenú skutočnosť nijako nerozporovala a ani nepreukázala, avšak súd toto porušenie
povinností vôbec nezohľadnil. Mal za to, že spôsob akým došlo medzi stranami k dohode o zmluvnej
pokute je individuálne dojedanie zmluvnej pokuty, a to práve s ohľadom na to, že žalovaná mala

možnosť vybrať si mobilný telefón, a k tomu poskytovanú službu zo širokej škály ponúkaných tovarov
a služieb, k čomu je logicky napočítaná suma zmluvnej pokuty. Poukázal na to, že zmluvná pokuta
predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku nesplnenia
záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Uviedol, že doposiaľz rozhodovacej praxe súdov nevyplynul konkrétny príklad toho, čo považujú za individuálne dojednanie
zmluvných podmienok, v danom prípade zmluvnej pokuty. Mal za to, že práve tým, že žalovaná má
možnosť vybrať si z kombinácie tovarov a služieb s ohľadom na kvalitu a cenu, stotožňuje sa týmto

výberom a kombináciou aj s výškou zmluvnej pokuty, ktorej výpočet zodpovedá práve cene telefónu
a služieb a poskytnutej zľave. Uviedol, že zmluvnou pokutou si zabezpečuje zároveň návratnosť
poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny poskytovanej služby alebo navrátených zariadení, ktoré boli
žalovanej poskytnuté v rámci zvýhodnenej ceny. Zdôraznil, že žalovanej bola vyúčtovaná zmluvná
pokuta so zohľadnením počtu dní, ktoré uplynuli od doby viazanosti, teda pokuta bola vyjadrená

degresívnym spôsobom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia súdov v obdobných veciach.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe vyhovie, resp. aby
ho zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň vyčíslil trovy
odvolacieho konania, ktoré žiadal priznať.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“)) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C.s.p.
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v
Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu

na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval
správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd má
za to, že nedošlo k naplneniu tejto odvolacej námietky.

12. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom
a žalovanou ako vzťah spotrebiteľský, a ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o
tom, že tento vzťah je vzťahom spotrebiteľským v zmysle právnych predpisov zameraných na ochranu
spotrebiteľa. Zmluva o poskytovaní verejných služieb uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu

a žalovanou je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu
vystupovalvpostavenídodávateľa,pretožepriuzatváraníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

13. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti žalobcom požadovanej zmluvnej pokuty z dôvodu, že táto
nebola individuálne dojednaná, bola uzatvorená v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a spôsobuje
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,sčímvšakvpodanom odvolaní žalobca nesúhlasil a mal za to, že táto bola individuálne dojednaná, ba dokonca bola
vyjadrená degresívnym spôsobom. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zaoberal otázkou platnosti
dojednania degresívnej zmluvnej pokuty.

14. Zmluvná pokuta vo svojej podstate predstavuje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť
veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a
to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane škoda. Funkcia zmluvnej
pokuty spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní riadne a

včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú pokutu
možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo iba
čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

15.Odvolaciemusúduzobsahuspisuvyplýva,žeustanoveniaozmluvnejpokutetvorilipredtlačDodatku
k zmluve bez možnosti voľby jeho prijatia alebo odmietnutia. Vzhľadom na charakter tohto dojednania
a jeho začlenenia v texte Dodatku zmluvy, nemôžu byť žiadne pochybnosti, že zmluvná pokuta nebola
dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto
časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno

hovoriťvprípade,keďsizákazníkzvolíurčitúformuzáväzku(jednuzponúkanýchmožností),avšakmusí
prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku,
minimálne ich nemôže vylúčiť. Táto skutočnosť vyvracia aj neustále opakované tvrdenia, že žalovaná
mala možnosť voľby zobrať si mobilný telefón a s akým záväzkom. V tomto kontexte je zrejmé, že takáto
domnelá voľba je len iluzórna a zároveň vytvárajúca „efekt bludiska ďalších záväzkov“. Žalobca vôbec

nepreukázal opak v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, teda platí prezumpcia predpokladaná
zákonom, že sa nejedná o individuálne dojednanú podmienku.

16. Za nepochybné odvolací súd považuje, že odvolateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia
§544ods.1Občianskehozákonníkaaodspotrebiteľskejzmluvy,ktoréakotypovézmluvysúuzatvárané

vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie. Právny predchodca žalobcu ako dodávateľ zmluvnú pokutu so

žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej
činnosti známe, že zmluvné pokuty sú dojednávané za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách,
či dodatkoch (pozri napr. rozsudky Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 19Co/160/2017, sp. zn.
22Co/41/2017, sp. zn. 13Co/17/2019 a ďalšie). Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná,
lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a v zmysle ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka je neplatná, ako správne už poukázal súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej
povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

18. K degresívnej zmluvnej pokute odvolací súd uvádza, že sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej
pokute vždy musí zodpovedať nie len času a rozsahu porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia
povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá

porušením povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie
byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť
bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde
aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu
dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy. Takáto zmluvná pokuta

zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných
benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom
časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných operátorov. Rozdiel spočíva
aj v tom, či spotrebiteľ koná tak, že si zabezpečí mobilný telefón a využíva služby s tým, že už odpočiatku vie, že za služby nezaplatí, alebo spotrebiteľa ekonomická alebo sociálna situácia donúti
ukončiť využívanie služieb počas plynutia doby viazanosti. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu hoci aj v
degresívne stanovenej výške, ktorá nie je zanedbateľná, spravidla presahuje cenu „zľavy“ pri mobilnom

telefóne a niekoľkonásobku paušálnej mesačnej platby, určite znemožňuje možnosť voľby, deformuje
obchodné prostredie a pôsobí v určitom rozsahu monopolne a sankcia pôsobí disproporčne. Uvedené
platí aj preto, že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa
služby, ten zjavne ušetrí v rozsahu zníženého objemu dát, hlasovej a nehlasovej spotrebe, teda zmluvná
pokuta nemôže nahrádzať jeho očakávané príjmy, opätovne aj so sadzbami DPH. Popri tom mal právny

predchodca žalobcu ako operátor mnoho iných možností ako zabezpečiť prípadné „vrátenie výhod“
nedodržaním zmluvných povinností, či už odkladacou alebo rozväzovacou podmienkou poskytnutia
zľavy, odstúpením od kúpnej ceny zvýhodneného mobilných zariadení, stanovením pomernej alebo
pohyblivej zmluvnej pokuty a pod., pričom ekonomické a účtovné komplikácie nesmú prevažovať pred
ochranou poctivých obchodných stykov, mravov a zvyklostí v podobe dodatočného účtovania DPH, či
vymáhanie nárokov.

19. Absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa
alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ
však ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci

povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti
právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v
neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov
zmluvy. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu
spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.

20. Neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať, teda moderovať neplatne
dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo je možné používať výnimočne len pri mimoriadne tvrdom
a neadekvátnom dopade zmluvnej pokuty, výhradne však len pri platných úkonoch.

21. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nespochybňuje význam zmluvnej pokuty v
občianskoprávnych vzťahoch a ani nemá v úmysle chrániť bezbrehé a nezodpovedné správanie sa
spotrebiteľov, nezistil okolnosti, ktoré by ho prinútili zmeniť názor, ktorý bol vyjadrený vo viacerých
rozhodnutiach s obdobnými nárokmi zo strany súdov prvej inštancie, ale aj zo strany odvolacích súdov,

napríklad aj ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď zamietol žalobcu v časti požadovania zaplatenie zmluvnej pokuty.

22. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny
súvisiaci výrok o trovách konania.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej

vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konania pasívna, k odvolaniu
sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy
v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP

o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).