Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415207770
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6415207770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcov: 1/ Q. B., nar. XX. XX. XXXX, 2/ E. B., nar. XX. XX. XXXX, 3/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, a
4/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, všetci žalobcovia bytom A. P. XXX/X XXX XX G. K. Z. a všetci zastúpení
Mgr. Ninou Hríbikovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská
Bystrica, proti žalovaným: 1/ H.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX J., 2/
LICITOR group a.s., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 561, 3/ X.. H.. E. B., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, XXX XX J. a 4/ H.. Q. V., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. X, XXX

XX K. O., žalovaní 1/ a 4/ zastúpení Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária
so sídlom Ul. Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby,
o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/231/2015 - 145 zo
dňa 10. januára 2018 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovia 1/ - 4/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným 1/ - 4/ trovy odvolacieho

konania v rozsahu 100% do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov o určenie neplatnosti
dobrovoľnej dražby zamietol (prvý výrok) a uložil žalobcom 1/ - 4/ povinnosť nahradiť žalovaným 1/ - 4/
náhradu trov konania v rozsahu 100% spoločne a nerozdielne (druhý výrok).

2. Z vykonaného dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že veriteľ Q. W.-W. W.
uzavrel dňa 28. 11. 2001 so žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi zmluvu o poskytnutí peňažných prostriedkov,

na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom spoločne a nerozdielne sumu 1 000 000,- Sk (33 193,92 Eur)
a zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dlžníkov k nehnuteľnostiam - bytu č. XX na
X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX, k bytu prináležiacemu podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu podielu k pozemku
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 o veľkosti XXXX/XXXXXX, zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. G. nad Z. (ďalej aj „byt s príslušenstvom“) na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa zo zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov. Tieto zmluvy boli rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. 1Cbi/2/2011 zo dňa 22. 06. 2016 vyhlásené za neplatné. V čase rozhodnutia súdu
prvej inštancie v tomto spore bolo proti predmetnému rozsudku podané odvolanie a rozhodnutie nebolo
právoplatné.3. Následne Veriteľ Q. W.-W. W. zmluvou zo dňa 17. 04. 2002 postúpil predmetnú zabezpečenú
pohľadávku spolu so zabezpečením (t.j. aj prevedeným vlastníckym právom k bytu) na X. X.. Správca
konkurznej podstaty úpadcu (pôvodného veriteľa) podal žalobu voči X. X., ktorou sa domáhal určenia,

že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 17. 04. 2002 je právne neúčinná. Vo veci rozhodol Krajský
súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 16Cb/1027/02 zo dňa 07. 10. 2003 tak, že žalobu zamietol. Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 6 Obo/184/2004 zo dňa 23. 11. 2005 rozsudok potvrdil.

X. X. X. ako vlastník predmetného bytu, ktorá skutočnosť vyplývala z LV č. XXXX zo dňa 21. 07. 2006

predal byt žalovanému 4/ kúpnou zmluvou zo dňa 31. 03. 2008 vedenou v katastri nehnuteľností pod č.
V XXX/XX, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 04. 02. 2015.

5. Žalovaný 4/ ako dlžník uzavrel dňa 01. 04. 2010 so žalovaným 1/ ako veriteľom zmluvu o pôžičke,
na základe ktorej žalovaný 1/ požičal žalovanému 4/ bezúročne sumu 60 000,- Eur a žalovaný 4/ sa
zaviazal pôžičku vrátiť do 01. 04. 2013. Na zabezpečenie tohto záväzku uzavrel žalovaný 4/ ako záložca

so žalovaným 1/ ako záložným veriteľom dňa 01. 04. 2010 záložnú zmluvu, ktorou zriadili záložné právo
k bytu s príslušenstvom zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. G. K. Z.. Z rozhodnutia vtedajšej Správy
katastra Žiar nad Hronom zo dňa 07. 07. 2010 vyplýva, že vklad záložného práva bol povolený pod
č. V XXX/XXXX. Žalovaný 1/ v dôsledku neplnenia záväzku žalovaného 4/ riadne a včas navrhol ako
jeden zo spôsobov výkonu záložného práva vykonanie dobrovoľnej dražby a predložil dražobníkovi -

žalovanému 2/ list vlastníctva nie starší ako tri mesiace týkajúci sa draženej nehnuteľnosti. Dražba sa
konala dňa 02. 04. 2015 V čase konania dražby bol ako vlastník nehnuteľností (bytu s príslušenstvom)
evidovanýžalovaný4/ažalovanému1/svedčilozáložnéprávoknehnuteľnostiam.Notárskouzápisnicou
č. N 62/2015, Nz 11321/2015 spísanou dňa 02. 04. 2015 notárka X.. U. O., V.. osvedčila vykonanie
dobrovoľnej dražby a vydražiteľom bytu s príslušenstvom sa stal žalovaný 3/. Na základe uvedených

skutočností bol žalovaný 3/ zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. G. K. Z. ako vlastník predmetného bytu s
prílušenstvom, čo vyplýva z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 12. 06. 2015.

6. Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že žalobcovia 1/ - 4/ nie sú
osobami, ktoré by boli dobrovoľnou dražbou dotknuté na svojich právach v zmysle § 21 ods. 2 zákona

č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č.
527/2002 Z.z.“). Žalobcovia v konaní spochybňovali platnosť zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva, ktorú uzavreli dňa 28. 01. 2001 s pôvodným veriteľom a vyslovenia neplatnosti ktorej sa domáhali
v inom súdnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zmluva o zabezpečovacom prevode

práva je úplne iný právny inštitút ako záložná zmluva. Žalobcovia záložnú zmluvu ani neuzatvárali.
Dražba bola vykonaná na návrh žalovaného 1/ ako záložného veriteľa, ktorému túto možnosť poskytuje
priamo právna úprava (§ 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z.) s poukazom na uzavretie záložnej zmluvy
medzi žalovaným 1/ a žalovaným 4/. Uvedenou záložnou zmluvou neboli žalobcovia dotknutí na svojich
právach. Žalobcovia by neboli dotknutí na svojich právach ani vtedy, pokiaľ by boli porušené ustanovenia

zákona č. 527/2002 Z.z., čo však ani preukázané nebolo. Vlastníkom predmetu
dražby v čase konania dražby bol žalovaný 4/, nie žalobcovia. Tým v čase konania dražby nesvedčilo
k predmetu dražby vlastnícke a ani iné právo. Vykonanie dražby nijakým spôsobom nezmenilo právne
postavenie žalobcov k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dražby, títo pred dražbou ani po nej neboli
a nie sú jej vlastníkmi a túto skutočnosť by nezmenilo ani vyslovenie neplatnosti dražby. Preto súd prvej

inštancie skonštatoval, že žalobcovia nemohli byť dotknutí na svojich právach, či už spochybňovaním
platnosti záložnej zmluvy alebo prípadným porušením ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu
v tomto spore o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, pretože aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by im vyplývalo nimi uplatňované právo (nárok),

respektíve by im vyplývalo procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vzhľadom na
absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho, aby skúmal platnosť záložnej
zmluvy, resp. porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. a nezaberal sa ani inými výhradami strán
sporu s poukazom na princíp hospodárnosti konania.

7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ - 4/ v spore.8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia
1/ - 4/. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1
písm. d), f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Podľa žalobcov súd prvej inštancie sa dopustil arbitrárnosti v rozhodovaní, keď nevysvetlil dôvody,
pre ktoré neskúmal neplatnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej sa realizovala dobrovoľná dražba.
Žalobcovia nesúhlasili s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v

spore o neplatnosť dobrovoľnej dražby, čo bolo dôvodom zamietnutia žaloby o neplatnosť dobrovoľnej
dražby. Uviedli, že nemuseli byť účastníkmi záložnej zmluvy, podľa nich platnosť dražby v zmysle § 21
ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. môže ako dotknutá osoba spochybniť ktokoľvek, kto sa cíti dotknutým
vykonaním dražby na podklade takejto záložnej zmluvy. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach ako
súdu prvého stupňa sp. zn. 1Cbi/2/2011 bola vyhlásená za neplatnú zmluva o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva z roku 2001, na základe ktorej prišli žalobcovia o vlastnícke právo k bytu, preto všetky

ďalšie následné prevody bytu sú neplatné. Podľa názoru žalobcov v inom súdnom konaní nemožno ako
predbežnú skúmať otázku platnosti dobrovoľnej dražby, či záložnej zmluvy, preto sú dotknutí na svojich
právach, majú aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby o neplatnosť dražby. Súd prvej inštancie
mal preto skúmať ako predbežnú otázku platnosť záložnej zmluvy ako aj všetkých predchádzajúcich
prevodov odvodených od neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z roku 2001 a za tým

účelom vykonať náležité dokazovanie. V prípade, ak by zákonodarca chcel možnosť podať žalobu z
dôvodu neplatnosti záložnej zmluvy zúžiť len na účastníkov dražby, urobil by tak priamo v ustanovení §
21 ods. 2 zákona. Napokon podľa žalobcov osoby, ktoré boli účastníkmi prevodov vlastníckeho práva
k vydraženej nehnuteľnosti, vrátane žalovaného 1/ a 4/, ktorí mali vedomosť o prebiehajúcich súdnych
sporoch i o námietkach žalobcov, že nehnuteľnosť prevádza nevlastník, neboli dobromyseľní, nemali

dobrú vieru pri nadobúdaní bytu.

9. Žalobcovia 1/ - 4/ preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že žalobcovia nevysvetlili, ako boli vykonaním
dražby dotknutý na svojich právach, neuviedli, akým spôsobom sa zmenilo ich právne postavenie
pred vykonaním dražby a po jej vykonaní. To, že niekedy v minulosti boli vlastníkmi nehnuteľnosti a
v súčasnosti sa tam zdržiavajú bez právneho dôvodu neznamená, že boli alebo mali byť vykonaním
dražby dotknutí na svojich právach. Nakoľko nepreukázali svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore o

neplatnosť dražby, súd prvej inštancie správne postupoval, keď neskúmal platnosť záložnej zmluvy.

11. Žalobcovia 1/ - 4/ v replike zopakovali odvolaciu argumentáciu ohľadne dôsledkov uplatňovania
zásady „nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám“ a zotrvávali na názore, že právoplatným
zamietnutím žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby a neskúmaním platnosti záložnej zmluvy by navždy

stratili možnosť domôcť sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

12. Žalovaný 1/ a 4/ v duplike poukazovali na to, že v konaní o neplatnosť dražby neprináleží súdu
skúmať platnosť právnych úkonov, ktoré predchádzali uzavretiu záložnej zmluvy. Súd môže v tomto
konaní výrokom rozsudku vysloviť len neplatnosť dobrovoľnej dražby, takýmto výrokom však nedôjde k

prinavráteniu vlastníckeho práva žalobcov, aj keby bola v inom konaní právoplatne určená neplatnosť
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z roku 2001. V dôsledku vyslovenia neplatnosti dobrovoľnej
dražby by bol ako vlastník nehnuteľností opätovne na list vlastníctva zapísaný žalovaný 4/ ako vlastník
evidovaný na LV pred vykonaním dražby, nie žalobcovia, ich právne postavenie sa v dôsledku vyslovenia
neplatnostidražbytedanezmení,pretoniesúosobamidotknutýminasvojichprávachvykonanímdražby.

Napokon poukázali na to, že žalobcovia 3/ a 4/ ani neboli pôvodnými vlastníkmi nehnuteľnosti v roku
2001, len odvodzujú svoje postavenie v spore od rodinného vzťahu k žalobcom 1/ a 2/.

13. Žalobcovia následne doložili do spisu rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu odvolacieho sp. zn.
2Obo/34/2016 zo dňa 29. 11. 2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

1Cbi/2/2011- 332 zo dňa 22. 06. 2016, ktorým okrem iného vyslovil čiastočnú neplatnosť dvoch zmlúv o
poskytnutí peňažných prostriedkov uzavretých medzi Q. W. - W. W. ako veriteľom a žalobcami 1/ a 2/ ako
dlžníkmi (a ďalším dlžníkom) z 28. 11. 2001, ako aj neplatnosť k nim prináležiacich zmlúv o zabezpečenízáväzku prevodom (vlastníckeho) práva z 28. 11. 2001, z ktorých jedna je aj zmluva o zabezpečovacom
prevode práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom dobrovoľnej dražby.

14. K tomu žalovaní 1/ a 4/ uviedli, že podali proti rozsudku NS SR dovolanie, ktoré priložili do spisu a
trvali na tom, že vyslovenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemá právny význam
pre konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby.

15. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcov 1/ - 4/ podľa § 34 C. s. p.

preskúmal vec len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 C. s. p. v rozsahu vád týkajúcich
sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní
nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie

žalobcov nie je dôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu je vecne správny a je potrebné
ho podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie a na toto poukazuje. Na zdôraznenie jeho vecnej správnosti, reagujúc na
odvolaciedôvodyžalobcovudáva,žesúdprvejinštanciesvojerozhodnutieriadneodôvodnil,dostatočne
vysvetlil, prečo nevykonal dokazovanie oboznámením s podstatným obsahom záložnej zmluvy zo dňa

01. 04. 2010 v smere skúmania jej platnosti a vec správne právne posúdil.

16. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalobcovia v odvolaní neuviedli okolnosti, v ktorých má
spočívať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p., t.j. k akým podľa nich nesprávnym
skutkovým zisteniam súd prvej inštancie dospel. Pokiaľ súdu prvej inštancie vytýkajú, že nevykonal

náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie, či je záložná zmluva zo dňa 01. 04. 2010
ako aj jej predchádzajúce zmluvy týkajúce sa prevodov bytu s príslušenstvom neplatné, uplatňujú
tým podľa obsahu odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., t.j. že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti. Preto odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. nie je daný. Rovnaký názor zastávajú aj autori Veľkého komentára

k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne viacerými) z uvedených
vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je
potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie
odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana 1237).

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. - konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať vplyv na rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie jasne odôvodnil, že
neskúmal platnosť záložnej zmluvy a dobrovoľnej dražby, pretože to považoval za nehospodárne, keďže
konštatoval, že žalobcovia nemajú aktívnu vecnú legitimáciu v spore, nemali oprávnenie podať žalobu

o neplatnosť dobrovoľnej dražby, nakoľko nie sú subjektom uvedeným v ust. § 21 ods. 2 zákona č.
527/2002 Z.z. oprávneným na podanie žaloby. Jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov je názoru,
že žalobcovia nie sú osobami dotknutými na svojich právach prípadnou neplatnosťou záložnej zmluvy,
ani prípadným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože ich právne postavenie
by sa ani vyslovením neplatnosti dražby nezmenilo, nakoľko vlastníkom predmetu dražby bol podľa listu

vlastnctva v čase realizácie dobrovoľnej dražby žalovaný 4/, nie žalobcovia.

18. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) a h) C. s. p. - súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd uvádza nasledovné:

19. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa na
prvý výrok rozsudku, ktorým žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Pojem
osoby dotknutej na svojich právach je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vykladať v užšom

zmysle, t.j. musí byť dotknutá na svojich právach len v dôsledku neplatnosti záložnej zmluvy alebo
porušenia ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, vykonaním dražby muselo
byť priamo zasiahnuté do jej práv, nie v širšom zmysle, ktorý podávajú žalobcovia, keď k zásahu
do ich vlastníckeho práva malo dôjsť dávno pred vykonaním dražby, v dôsledku iného právnehoúkonu a neplatná záložná zmluva a vykonanie dražby majú predstavovať len ďalší zo zásahov do
ich vlastníckeho práva. Odvolací súd pri týchto úvahách vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 MCdo 20/2011 z 18. 12. 2012, publikovaného v Zbierke stanovísk NS

SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2014, z ktorého vyplýva, že ani platná dobrovoľná dražba,
proti ktorej v lehote uvedenej v § 21 zákona č. 527/2002 Z.z. nebola podaná žaloba o neplatnosť,
nemôže mať za následok nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľom, ak navrhovateľ dražby (alebo
záložca) nebol sám vlastníkom predmetu dražby. Z uvedeného rozhodnutia preto podľa odvolacieho
súdu možno vyvodiť záver, že ani zamietnutie žaloby o neplatnosť dražby, čo má za následok rovnaký

právny stav, ako keby platnosť dražby nebola žalobou o neplatnosť dražby napadnutá vôbec, nebráni
podaniu žaloby o určenie vlastníckeho práva, pričom v konaní o určenie vlastníckeho práva môže byť
predmetomskúmaniaakopredbežnáotázkaplatnosťvšetkýchprevodovvlastníckehoprávazožalobcov
ažpoposlednéhonadobúdateľa.Vrámcikonaniaoneplatnosťdobrovoľnejdražbymožnospochybňovať
a skúmať len platnosť záložnej zmluvy, na podklade ktorej bola dobrovoľná dražba vykonaná a
skúmať porušenie ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách a rozsudkom súdu možno vysloviť len

neplatnosť dobrovoľnej dražby. Predmetom konania je daný aj rozsah dokazovania, preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď nevykonal dokazovanie za účelom skúmania platnosti prevodov
vlastníckeho práva predchádzajúcich dobrovoľnej dražbe. Len samotné prípadné určenie neplatnosti
dražby a určenie neplatnosti zmluvy o poskytnutí peňažných prostriedkov a zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva z 28. 11. 2001 rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Cbi/2/2011- 332 zo dňa

22. 06. 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. 2Obo/34/2016 zo dňa 29. 11. 2001
neprinavráti žalobcom ich vlastnícke právo, pretože predmetom skúmania v týchto konaniach neboli aj
ostávajúce zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k prevodom vlastníckeho práva k bytu z Q. W. W.
W. na X. X. a z X. X. na žalovaného 4/. Z týchto dôvodov žalobcovia nie sú osobami dotknutými na
svojich právach vykonaním dobrovoľnej dražby. Tým odvolací súd nespochybňuje danosť naliehavého

právneho záujmu na určení neplatnosti samotných zmlúv o poskytnutí peňažných prostriedkov a o
zabezpečovacomprevodeprávaz28.11.2001odôvodnenúrozsudkomKrajskéhosúduvKošiciachč.k.
1Cbi/2/2011- 332 zo dňa 22. 06. 2016 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom NS SR sp. zn. 2Obo/34/2016
zo dňa 29. 11. 2001 inými okolnosťami - nastolením stavu právnej istoty vo vzťahu medzi žalobcami
1/ a 2/ a Q. W..

20. Odvolací súd dodáva, že právoplatný rozsudok o zamietnutí žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby
z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie takejto žaloby, v dôsledku čoho
nebola predmetom skúmania súdu otázka platnosti záložnej zmluvy a otázka porušenia ustanovení
zákona o dobrovoľných dražbách nezakladá prekážku právoplatnej rozhodnutej veci, ktorá by bránila v

konaní o určenie vlastníckeho práva súdu skúmať tieto otázky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje
na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 105/2003 z 27. 11. 2003, podľa ktorého ak súd právoplatným
rozhodnutím zamietne určovaciu žalobu [§ 80 písm. c) O. s. p., teraz § 137 písm. c) a d) C. s. p.
- poznámka odvolacieho súdu] bez toho, aby záväzne posúdil existenciu (neexistenciu) práva alebo
právneho vzťahu medzi účastníkmi, nejde o rozhodnutie, ktoré by zakladalo prekážku právoplatne

rozhodnutej veci podľa § 159 ods. 3 O. s. p. (teraz § 230 C. s. p. - poznámka odvolacieho súdu) pre
novú určovaciu žalobu.

21. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. preskúmal aj od prvého výroku vo veci samej závislý
druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku strán sporu na náhradu trov prvoinštančného konania
správne podľa pomeru ich úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.),
keďže žalovaní 1/ - 4/ mali vzhľadom na zamietnutie žaloby plný úspech vo veci. Preto aj tento výrok
odvolací súd ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovaným 1 - 4/ priznal voči
žalobcom 1/ - 4/ aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom
konaní boli žalovaní taktiež plne úspešní vzhľadom na to, že odvolanie žalobcov nebolo dôvodné. O
výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie náhrady trov odvolacieho konania
podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov
konania.23. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.);

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).