Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/105/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715211504
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715211504.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. XXXX/XX, F., právne zastúpený JUDr. Jozefom Madejom, advokátom, Laurinská 3, Bratislava, proti
žalovanej G. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX, F., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
SIDORs.r.o.,Zdravotnícka4373/6,Poprad,ourčenievlastníckehopráva,oodvolanížalovanejažalobcu
protirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.17C/390/2015-178zodňa15.12.2017vspojenísdopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 17C/390/2015-245 zo dňa 07.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom okrem výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške
týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom určil, že žalobca

je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, a to garáže súp. č. XXXX. a parc. č. XXXX/XXX,
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. F. v X/X. Rozsudok odôvodnil tým, že strany sporu za
trvanie manželstva nadobudli predmetné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou z 22.03.2005. Kupujúcim podľa
zmluvy bola iba žalovaná. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené rozhodnutím súdu dňa
19.04.2016. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka veci nadobudnuté manželmi za trvania manželstva
patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na uvedené nemá vplyv skutočnosť, že kúpnu
zmluvu uzavrel iba jeden z manželov. Na právne posúdenie veci malo vplyv tvrdenie žalobcu, ktorý

najskôr tvrdil, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného
vlastníctva, neskôr tvrdil, že nevie s určitosťou potvrdiť, že išlo o tieto finančné prostriedky. Žalovaná
neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pôvod finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že
v čase uzavretia zmluvy mal žalobca finančné prostriedky na zaplatenie kúpnej ceny, nepreukazuje že
práve z týchto finančných prostriedkov bola kúpna cena uhradená. Skutočnosť uvedená žalovanou,
ktorá tiež nemá vplyv na právne posúdenie veci, je obrana žalovanej spočívajúca v tom, že kúpna
cena bola zaplatená z finančných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalovaná

nepreukázala, že na zaplatenie kúpnej ceny boli použité iné finančné prostriedky ako prostriedky
patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd teda vychádzal zo skutočností, že išlo o
finančné prostriedky z bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Sám žalobca sa domáhal určenia
spoluvlastníckeho práva a nie určenia, že je výlučný vlastník nehnuteľnosti. Strany sporu nadobudlinehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré zaniklo dňom 11.04.2016. Po zániku
bezpodielového spoluvlastníctva nedošlo k vyporiadaniu, a preto podľa § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka platí, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve strán sporu v podiele 1. Výrok o

trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd
v osobitnom predmete sporu a okolnostiach, za ktorých došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Žalovaná
nezavinila, že kupujúcou uvedenou v kúpnej zmluve bola iba ona. Vzhľadom na uvedené skutočnosti by
bolo nespravodlivé, aby žalovanú súd zaviazal nahradiť trovy konania žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Považovala za
nesprávne zistenie súdu, že strany sporu za trvanie manželstva nadobudli predmetné nehnuteľnosti
kúpnou zmluvou z 22.03.2005 a že na právne posúdenie veci malo vplyv tvrdenie žalobcu, ktorý
najskôr tvrdil, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného
vlastníctva, neskôr tvrdil, že nevie s určitosťou potvrdiť, že išlo o tieto finančné prostriedky alebo
finančné prostriedky patriace do BSM a že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala

pôvod finančných prostriedkov. Na pojednávaní dňa 24.11.2017 žalobca vo výsluchu uviedol, že zmluvu
pripravil U.. S. W., v zmluve bola uvedená iba ako kupujúca iba bývalá manželka a žalobca spontánne
vypovedal, že kúpnu cenu zaplatili výlučne z jeho finančných prostriedkov. Následne žalovaná na
tomto istom pojednávaní predložila listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu z 19.10.2004 o predaji majetku
žalobcu v roku 2004. Týmto listinným dôkazom žalovaná potvrdila a preukázala skutkové tvrdenie

žalobcu, že garáž bola zakúpená z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalobcovi. Žalovaná túto
skutočnosť interpretuje tak, že garáž s pozemkom boli zakúpené z finančných prostriedkov patriacich
výlučne žalovanej, ktoré jej na tento účel dal žalobca zo svojich finančných prostriedkov. Je nesprávny
záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalovanej, pričom poukázala na to, že
žalobca sám tvrdil, že sa malo jednať o kúpu za finančné prostriedky patriace do jeho výlučného

vlastníctva. Ak žalobca tvrdil, že to mohlo byť aj z peňazí patriacich do BSM, tak on mal dôkaznú
povinnosťtútoskutočnosťpreukázať.Súdprvejinštancievôbecnevyhodnotilskutkovétvrdeniauvedené
vo vyjadreniach z 10.02.2017 a 21.04.2017 o okolnostiach, za ktorých mala byť kúpna zmluva uzavretá,
ktoré žalobca v priebehu konania nepoprel, a súd sa s nimi nevysporiadal. Tvrdenie žalobcu, že na
kúpu garáže mal žalovanej darovať peniaze, nemá pre správne právne posúdenie veci žiadny význam,

lebo aj za tejto dôkaznej situácie naďalej nesporné, že garáž nebola zakúpená z prostriedkov patriacich
do BSM, a preto do BSM nepatrí. Súd nevyhodnotil rozhodujúci listinný dôkaz, a to kúpnu zmluvu
uzavretú 19.10.2014 v kontexte s tvrdeniami žalovanej o okolnostiach, za akých došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy, v ktorej ako kupujúca vystupovala len žalovaná, pričom vôľou žalobcu nepochybne
bolo, aby garáž nadobudla len do svojho výlučného vlastníctva, čo len podporuje záver, že finančné

prostriedky použité na kúpu garáže boli vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Poukázala na to, že aj
počas trvania manželstva môžu vlastníctvo nadobúdať aj jednotliví manželia, ak na jej nadobudnutie
boli použité výhradne prostriedky z oddeleného majetku jedného z manželov. Žalovaná má za to, že
v danom prípade garáž s pozemkom nepatria do BSM, pretože žalobca de facto a de iure daroval
žalovanej finančné prostriedky na kúpu garáže, keď kúpnu cenu za žalovanú zaplatil. Popretie darovania

finančných prostriedkov na kúpu garáže je zo strany žalobcu už len účelové s prihliadnutím na rozpad
ich manželstva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo aby ho
zrušil.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote, a to len proti výroku o trovách konania, podal
odvolanie žalobca. Rozhodnutie o trovách konania v odôvodnení tohto rozhodnutia považuje za neurčité
a nepresvedčivé. Nie je jasné, na základe akej skutočnosti dospel súd k záveru, že sa tu jedná o osobitný
predmet sporu. Dôvodom hodným osobitného zreteľa majú byť aj okolnosti uzatvorenia kúpnej zmluvy

a žalobcovi nie je zrejmé, čo mal konajúci súd na mysli. Žalobca sa snažil so žalovanou o mimosúdnu
dohodu, žalovaná išla vedome do rizika súdneho konania. Poukázal na to, že aplikácia ust. § 257 CSP
mámaťvýnimočnýcharakteravýnimočnýprípadmusíbyťvrozhodnutíajnáležiteodôvodnený.Navrhol,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania, priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť.6. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v meritórnom výroku vecne správne a vo výroku o trovách
konania nesprávne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne o veci rozhodol,

odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Podstatné pre rozhodnutie danej veci bola skutočnosť,
že nehnuteľnosť bola nadobudnutá kúpnou zmluvou za trvania manželstva, čo má podľa § 143
Občianskeho zákonníka za následok, že táto vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Na to, aby nevzniklo bezpodielové spoluvlastníctvo k prejednávanej nehnuteľnosti, by muselo byť
preukázané, že nehnuteľnosti boli zakúpené z výlučných prostriedkov žalovanej, čo žalovaná aj v

podanom odvolaní aj namieta. V konaní však táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaná síce tvrdí,
že žalobca jej de facto a de iure tieto finančné prostriedky na kúpu daroval, z výpovede žalobcu takéto
skutočnosti nevyplývajú a nevyplývajú ani z iných vykonaných dôkazov. V konaní nebolo preukázané
ani to, že nehnuteľnosti boli nadobudnuté z výlučných prostriedkov žalobcu, avšak táto skutočnosť
je bez právneho významu pre rozhodnutie danej veci. V konaní nebolo preukázané nadobudnutie
veci z výlučných prostriedkov niektorého z manželov, a preto súd prvej inštancie správne vychádzal z

toho, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Potom, ako bezpodielové
spoluvlastníctvo nebolo v zákonnej lehote vyporiadané, nehnuteľnosť sa podľa § 149 ods. 4 OZ stala
podielovým spoluvlastníctvom strán. Z uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v meritórnom výroku podľa § 387 ods. 1 CSP,

7. Čo sa týka výroku o náhrade trov konania, aj odvolací súd považuje dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré uviedol súd prvej inštancie, za neurčité. Aj keď existovali zvláštne okolnosti ohľadom nadobúdania
nehnuteľností, kedy nehnuteľnosť mala byť nadobudnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom zmluvu uzatvoril len jeden z manželov, táto skutočnosť nemá pre rozhodnutie o náhrade trov
konania význam. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 257

CSP mal mať výnimočný charakter a musí byť odôvodnené. Takéto dôvody hodné osobitného zreteľa
v tomto prípade nie sú splnené. Žalovaná bola žalobcom oslovená pred podaním žaloby na súd a
pokiaľ nespolupracovala so žalobcom pred začatím súdneho konania na náprave protiprávneho stavu,
musí niesť dôsledky neúspechu v konaní. Z uvedeného dôvodu odvolací zmenil rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania postupom podľa § 388 CSP tak, že rozhodol, že žalovaná

je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, má teda nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní neúspešná v celom rozsahu.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).