Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. október 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/74/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6911200397
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6911200397.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu SPP - Distribúcia,

a. s. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 44/b, IČO 35 910 739, zast. Mgr. Miroslavom Hanecom,
advokátomsosídlomvŽiline,Hruštiny602protižalovanémuJ.P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomtrvaleR.U.,
R. XXX, zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, advokátom so sídlom v Rimavskej Sobote, Hviezdoslavova
468/31 o 2.673,28 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 517,91 eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11. 06. 2010
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 61,26 %.

IV. Štátu sa priznáva náhrada trov konania voči žalobcovi v rozsahu 80,63 % a voči žalovanému v
rozsahu 19,37 %.

V. Znalcovi Igorovi Slemenskému, bytom v Detve, Nová Ves 3178/105 sa náhrada ďalších výdavkov
spojených s vypracovaním doplnku znaleckého posudku č. 27/2017 nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia 2.673,28 eur s 9% úrokmi z
omeškania ročne od 11. 06. 2010 do zaplatenia na tom základe, že žalovaný odoberal plyn na odbernom
mieste jeho bydliska. Pri kontrole odberného miesta dňa 26. 04. 2010 svojimi zamestnancami zistil
porušenie overovacej značky na číselníku, o čom bol vyhotovený zápis. Plynomer bol demontovaný a
odoslaný na expertízu do Slovenskej legálnej metrológie, ktorá posudkom zo dňa 10. 05. 2010 potvrdila
poškodenie plomby počítadla. V zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike,

neoprávneným odberom plynu je m. i. odber plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii. Podľa § 15 ods. 6 písm. d/ Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii
slúžia plomba úradného overenia zároveň ako doklad o metrologickom zabezpečení plynomera
pričom jej porušením platnosť úradného overenia zaniká. Overovacia značka je zabezpečením, ktoré
má za ciel zabrániť možnosti ovplyvniť alebo zmeniť indikáciu údajov o reálnej spotrebe zemného
plynu nameraných meradlom. Odberateľ plynu je podľa § 59 ods. 2 Zákona o energetika povinný
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu pričom spôsob výpočtu škody

spôsobenej neoprávneným odberom plynu je stanovený vyhláškou č. 155/2005 Z. z. Dňa 27. 05.
2010 preto vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu za obdobie 15.
02. 2010 až 26. 04. 2010 vypočítanú podľa uvedeného vykonávacieho predpisu. Prílohou faktúry je
výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Keď žalovaný do 10. 06. 2010 teda do dňasplatnosti faktúru neuhradil žiadal ho zaviazať aj na úroky z omeškania vo výške 9% ročne od 11. 06.
2010. Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu poukázal na to, že plynomer podľa posudku nevyhovuje
technickýmametrologickýmpožiadavkámvzmysleprávnejúpravy,lebojeporušenáoverovaciaznačka.

Samotné porušenie overovacej značky a s tým súvisiaci odber plynu meradlom, na ktorom bolo toto
porušenie je skutočnosťou, ktorú § 59 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 565/2004 Z. z. o energetike uvádza
ako titul neoprávneného odberu plynu zodpovednosť za škodu je podľa tejto špecifikácie založená na
objektívnom princípe bez ohľadu na to, kto zavinil poškodenie plomby a toto zariadenie nie je potrebné
skúmať. Plomba zabezpečuje meradlo proti neoprávnenej manipulácii a súlade s § 15 ods. 6 písm. d/

Zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť úradného overenia meradlo zaniká aj v prípade, ak bola
poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia
značka. Plynomer ako určené meradlo možno používať na určovanie ceny len ak má platné overenie.
V danom prípade odoberal plyn žalovaný plynomerom, na ktorom bola porušená overovacia značka a
práve z dôvodu porušenia plomby nie je k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu. Nárok
na náhradu škody si uplatňoval za obdobie od posledného odpočtu meradla predchádzajúceho ku dňu

odhalenia neoprávneného odberu t.j. od 15. 01. 2010 do dňa zistenia podozrenia z neoprávneného
odberu t. j. do 26. 04. 2010. Doba trvania neoprávneného odberu je stanovená podľa § 1 ods. 1 vyhl. č.
155/2005 Z. z. Poukázal na to, že zákonná konštrukcia § 59 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike
jednoznačne hovorí o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla, nie
o škode, ktorú spôsobil. V prípade neoprávneného odberu nikdy nie je možné určiť výšku skutočnej

škody a vždy je potrebné postupovať podľa ustanovení príslušnej vyhlášky. Poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR značky 4Cdo/30/2009.

2/ Žaloba bola vybavená platobným rozkazom, proti ktorému žalovaný podal odpor. Poprel tvrdenie,
že by akýmkoľvek spôsobom zasiahol do posudzovaného plynomeru a porušil overovaciu značku a

rozhodne nerealizoval neoprávnený odber plynu. Posudzovaný plynomer mu bol pracovníkmi žalobcu
dodaný a namontovaný 05. 11. 2008, od ktorej doby žalobca realizoval pravidelný odpis hodnôt a teda
kontrolu plynomeru. Plynomer bol vždy v stave v akom bol aj namontovaný a pokiaľ si pamätá žiadna
overovacia značka tam nikdy nebola a ani na novom namontovanom plynomeri na mieste ako to označil
žalobca sa súčiastka označená ako overovacia značka nenachádza. Žalobca ničím nepreukázal, že mu

skutočneajvzniklaškodu,ktorúuplatňuje.Pravidelnemesačneplatízaodberzemnéhoplynuakeďnapr.
vrokoch2007a2008zacelýrokspotrebovalplynlendovýškenecelých1.000,-eur,zanecelé4mesiace
podľa faktúry nemohol odobrať plyn v tak vysokej hodnote. Žalobca nebral do úvahy zálohové platby a
je tiež nepochopiteľné aké dospel k záveru, že neoprávnený odber plynu začal 15. 01. 2010. Zdôraznil,
že nerealizoval žiaden zásah do plynomeru a kategoricky odmietol akýkoľvek neoprávnený odber, čo v

konečnom dôsledku potvrdzuje aj výsledok posúdenia meradla Slovenskou legálnou metrológiou, podľa
ktorého stav plynomeru vyhovuje a je nepoškodený a taktiež stav počítadla vyhovuje a je nepoškodený.
Ani tlaková strata meradla neprekročila dovolenú hodnotu. Tvrdenie žalobcu, že porušením overovacej
značky v zmysle § 59 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 656/2004 z. z. došlo k neoprávnenému odberu plynu
je zavádzajúce, lebo z dôkazov je nepochybne, že plyn sa odoberal s určeným meradlom, ktoré naviac

podľa posudku vyhovovalo technickým normám a nebolo poškodené. Na pojednávaní vypovedal, že
plynomer mu bol namontovaný 05. 11. 2008 a potom bolo asi 4 alebo 5 odpočtov a až pri poslednom
odpočte bol vymenený plynomer. Predtým nebolo zistené, že by tam plomba nebola a nie je ani na
nových hodinách. Vylučuje, že by ktokoľvek s meradlom manipuloval. Nemá to ani logiku, že by chcel
zasahovať, lebo vie, že by sa to pri najbližšom odpočte zistilo, pričom stav sa odpisuje každý polrok.

Za 20 rokov odberu plynu žiadne problémy nemal. Aj spotreba sa mu znížila, lebo začal kúriť drevom.
Žiadal preto žalobu zamietnuť, lebo dôkazy musia byť jednoznačné aj na to, aby mohla byť aplikovaná
objektívna zodpovednosť. V danom prípade je však veľa pochybností, či skutočne táto objektívna
zodpovednosť bola skúmaná. A je spochybnená aj svedeckými výpoveďami. Určitá značka bola vložená
na mieste overovacej značky a táto vôbec nebola podrobená preskúmaniu.

3/ Okresný súd v poradí prvým rozsudkom zo dňa 11. 07. 2012 č. 12C/74/2011-117 žalobe vyhovel
a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu aj s úrokmi z omeškania a náhradu trov
konania. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 13. 02. 2013
č. 16Co/277/2012-139 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konania.

Uznesenie odôvodnil tým, že:

4/ „Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.673,28 EUR
s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 11. 06. 2010 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu žalobcutrovy konania 1.961,93 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že pri kontrole plynomeru u žalovaného, vykonanej zamestnancami žalobcu dňa 26.
04. 2010 bolo zistené porušenie overovacej značky na číselníku meradla, na ktorom nebola riadne

pevne vsadená overovacia značka, ktorá plní aj funkciu zabezpečovacej značky a teda slúži na zistenie
neoprávneného zásahu do mechanizmu. Plynomer nebol voľne prístupný, ale umiestnený v suteréne
rodinného domu. Meradlo bolo demontované a podrobené posúdeniu podľa zák. č. 142/2000 Z. z.
o metrológii. Posudok vydala Slovenská legálna metrológia, n. o. Bratislava dňa 10. 05. 2010, podľa
ktorého výsledok posúdenia stavu overovacích značiek bol nevyhovujúci, na počítadle bola poškodená

overovacia značka - bolo bez overovacej značky. Stav plynomera vyhovoval, bol nepoškodený, stav
počítadla vyhovoval, mechanizmus nebol poškodený, tlaková strata meradla neprekročila dovolenú
hodnotu. Na základe uvedeného zistenia žalobca faktúroval žalovanému sumu 2.673,28 EUR, splatnú
10. 06. 2010, ktorá pozostávala zo sumy 2.405,66 EUR vyčíslenej ako škoda za neoprávnený odber
zemného plynu podľa vyhlášky č. 155/2005 Z. z. za obdobie od 15. 01. 2010, t. j. dátumu predošlej
kontroly odberu do 26. 04. 2010, kedy bolo zistené poškodenie overovacej značky a ďalej zo sumy

267,62 EUR, vyčíslenej ako náklady zisťovania a opravy plynomeru. Žalovaný spochybňoval základ
žaloby s odôvodnením, že plyn odoberal bez zasahovania do meradla, meradlo vyhovovalo technickým
normám, nebolo poškodené a žalobca nepreukázal, že mu vznikla škoda. Zamestnanec Slovenskej
legálnej metrológie, n. o., R. A., ktorý vypracoval posudok Slovenskej legálnej metrológie, n. o. ako
svedokvypovedal,žeoverovaciaznačkajeumiestnenánapevno,overovacímikliešťamisananejotlačia

overovacie znaky. Značka samovoľne nemôže vypadnúť. Meradlo sa posudzuje podľa metrologických
predpisov ako nesprávne, ak chýba overovacia značka. Nerieši sa kto a kedy to urobil. Okresný súd
neakceptoval obranu žalovaného, ktorý ničím nepreukázal svoje tvrdenia že značka (kolík) mohol
vypadnúť, že tam bolo vložený iný kolík resp. že už pri montáži, podľa montážneho listu dňa 05.
11. 2008, bol plynomer bez overovacej značky, pretože je nepravdepodobné, že pri montáži a pri

následných kontrolách by sa uvedená skutočnosť nezistila. Neakceptoval ani obranu, že podľa posudku
boli plynomer aj počítadlo vyhovujúce a nepoškodené a že plyn odoberal s určeným meradlom. Okresný
súdmalpreukázané,ženaplynomerenebolaplatnáoverovaciaznačka,pretoajkeďplynomerameradlo
neboli poškodené, k odberu plynu dochádzalo s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, platnosť overenia meradla zanikla a došlo k neoprávnenému odberu

plynu, na základe čoho bola proti žalovanému uplatnená škoda. Podstatou objektívnej zodpovednosti
je existencia predpokladov objektívnej povahy. Je vecou žalovaného, aby za zodpovednosti zbavil.
Žalobca pri uplatnení škody vychádzal z toho, že nemal k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe
plynu. Pri neoprávnenom odbere nie je možné určiť výšku skutočnej škody.

5/ Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 59 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, zák. č. 656/2004 Z. z.
o energetike, § 15 ods. 6 písm. d) zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii a § 1 vyhlášky č. 155/2005 Z. z.,
ktorou sa ustanovil spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu.“...

6/ „Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti. Podľa § 420 ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

7/ Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

8/Podľa§54ods.1 zák.č.656/2004Z.z.oenergetike,vzneníplatnomdo31.08.2012(ďalejlen„zákon
o energetike“), dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete určeným meradlom,
ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne overuje správnosť jeho
merania.

9/ Podľa § 54 ods. 10 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové
zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako
prevádzkovateľom distribučnej siete je zakázaný.

10/ Podľa § 49 ods. 4 zákona o energetike, koncový odberateľ plynu v domácnosti je povinný

a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s
pripojením odberného plynového zariadenia k sieti; spôsob výpočtu týchto nákladov určí úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,
d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

11/Podľa§59ods.1písm.d)zákonaoenergetike,neoprávnenýmodberomplynujeodberbezurčeného
meradla alebo s meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, alebo na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

12/ Podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný

uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,
prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

13/ Podľa § 59 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe

objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

14/ Podľa § 1 ods. 1, písm. a) vyhlášky č. 155/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu (účinnej do 31. 08. 2012), škoda spôsobená neoprávneným

odberom plynu sa vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného podľa odseku
2 a sadzby za 1 m3 plynu, ktorá je v prípade neoprávneného odberu plynu pre domácnosti cenníkovou
cenou pre odberateľov plynu v domácnosti v najvyššej tarife. Podľa § 1 ods. 4 ak nemožno presne určiť
dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa posledného odpočtu meradla
do dňa zistenia neoprávneného odberu plynu.

15/ Žalobca má v predmete činnosti okrem iného distribúciu plynu, opravy a montáž určených meradiel.
Návrh, ktorým uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber plynu odôvodnil zápisom o porušení
overovacej značky (č. l. 4), posudkom na meradlo (č. l. 5), výpočtom škody a faktúrou (č. l. 6, 7),
Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0014/2010/P z 30. 11. 2009, ktorým boli určené

maximálne ceny plynu pre domácnosť na rok 2010 (č. l. 44 a nasl.) a cenníkom služieb navrhovateľa od
01. 01. 2010 ( č. l. 51 a nasl.). Žalobca pri uplatnení a vyčíslení škody za neoprávnený odber vychádzal
z toho, že nemal k dispozícii vierohodný údaj o reálnej spotrebe plynu, preto vyčíslil spotrebu za obdobie
od predošlej kontroly odpočtu spotrebovaného plynu.

16/ Okresný súd svoje rozhodnutie založil na závere, že k odberu plynu dochádzalo s meradlom,
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, lebo na plynomere nebola
platná overovacia značka a platnosť overenia meradla zanikla, a táto skutočnosť bez ďalšieho zakladá
zodpovednosť žalovaného za neoprávnený odber plynu a škodu, vyčíslenú žalobcom. Vzhľadom na
právnu úpravu a vykonané dokazovanie bol skutkový záver okresného súdu, že pri neoprávnenom

odbere nie je možné určiť výšku skutočnej škody, predčasný.

17/ Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, resp. zistenie tejto skutočnosti má za
následok zánik platnosť overenia meradla, ale táto skutočnosť nie je vždy sama o sebe dostatočným
podkladom pre to, aby žalobca mohol bez ďalšieho uplatniť nárok na náhradu škody ako v prípade, keď

skutočnú škodu nie je možné zistiť. Z právnej úpravy vyplýva, že poškodený je povinný preukázať, že
mu vznikla škoda a následne skutočnú škodu vyčísliť, resp. uviesť dôvody, ktoré uplatneniu skutočnej
škody bránia. Súd je povinný skúmať, či škoda skutočne vznikla a či bola správne vyčíslená. Je povinný
prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých došlo k jej vzniku, resp. za ktorých došlo k zisteniu skutočností,
ktoré odôvodňovali jej uplatnenie.

18/ V posudzovanom prípade nebolo sporné, že žalovaný bol resp. je v zmluvnom vzťahu vyplývajúcom
z jeho postavenia odberateľa plynu pre domácnosť. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva z prevádzky distribučnej siete, montáže a prístupu žalobcu k plynomeru (určenému meradlu).
Ustanovenie § 54 ods. 10, zákona o energetike, ukladá odberateľovi plynu povinnosť prevádzkovať

odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Porušenie uvedenej povinnosti nie je
predmetom konania. Predmetom konania sú ale nároky vyplývajúce z § 54 ods. 10, veta druhá, podľa
ktorého akýkoľvek zásah do určeného meradla inou osobou ako prevádzkovateľom distribučnej siete
je zakázaný.19/ Žalobca uplatnil škodu bez preukazovania toho, či škoda vznikla a pokiaľ vznikla, aká je jej skutočná
výška, ale spôsobom, ktorý zodpovedá paušalizovanej náhrade škody a ušlého zisku, resp. zmluvnej

pokute v zmysle § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Postup, akým uplatnil náhradu škody žalobca
nemá oporu v právnej úprave uvedenej v § 59 ods. 2, 3 zákona o energetike. V prípade odberu plynu pre
domácnosť môže uplatnená paušalizovaná peňažná náhrada škody vysoko prevyšovať príjem a zisk
žalobcu v porovnaní s príjmom, vyplývajúcim z obvyklého zmluvného vzťahu, čím sa môže obchádzať
zmysel a účel právnej úpravy.

20/ Pre posúdenie veci je potrebné vychádzať z toho, že preukázanie zásahu do plynomera zo strany
žalovaného zaťažuje žalobcu, ktorý určeným meradlom disponuje, montuje, udržiava a pravidelne
overuje správnosť jeho merania a ktorého právna úprava v zákone o energetike chráni tým, že odberateľ
nesie objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu. Žalobca preukazoval vznik zodpovednostného
vzťahu zistením, že žalovaný používal meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti

neoprávnenej manipulácii. Zápis o zistení tejto skutočnosti potvrdila svojím podpisom manželka
žalovaného za prítomnosti pracovníkov žalobcu. Po demontáži bol plynomer vo výlučnej dispozícii
žalobcu. Stav sporného plynomeru bol následne zachytený na fotodokumentácii, ktorá bola vyhotovená
pri spracovaní posudku (č. l.70, 96, 97). V tomto smere žalovaný žiadny dôkaz, spochybňujúci obsah
zápisu zo dňa 26. 04. 2010 a fyzický stav plynomera pri demontáži nepredložil. Žalobca však svoj

nárok na náhradu škody doteraz riadne nepreukázal, pretože nepreukázal vznik škody. Na pojednávaní
konanom 24. 01. 2012 bol vypočutý svedok Á., zamestnanec žalobcu, ktorý uviedol, že overovacia
značka bola porušená, teda teoreticky sa mohlo manipulovať s číselníkom, čo znamená stavom
spotreby, avšak k tomu, či skutočne k manipulácii došlo alebo nie sa vyjadriť nevedel (č. l. 81).

21/ Okresný súd prevzal vyčíslenie škody, ktoré predložil žalobca ako cenníkovú cenu pre odberateľov
plynu v domácnosti fakturovanú v najvyššej tarife D 1 a skutočné výkony na podklade cenníka služieb
žalobcu. Okresný súd sa nevysporiadal s obranou žalovaného, že do plynomeru nezasahoval a že
vykazoval len obvyklú spotrebu, že spotreboval len plyn, ktorý bol zaznamenaný na plynomere. Okresný
súd sa nezaoberal tým, prečo nebolo možné preukázať a zistiť skutočnú škodu, keď podľa posudku

Slovenskej legálnej metrológie, n. o., zásah do meradla a stavu počítadla nebol vôbec zistený a
zamestnanec žalobcu uvádzal len teoretickú možnosť manipulácie s číselníkom plynomeru a stavom
spotreby plynu.

22/ Pokiaľ žalovaný uvádzal, že do meracieho zariadenia nezasahoval a odobral len plyn podľa stavu

meradla, bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa najskôr s tým, či existujú alebo neexistujú objektívne
a spoľahlivé podklady pre vyčíslenie skutočnej škody a či je alebo nie je možné na základe týchto
podkladov vyčísliť skutočne vzniknutú škodu. Takýmto podkladom môže byť aj sporný plynomer, stav,
ktorý plynomer vykazoval pri odobratí, porovnanie odberu plynu žalovaným za predchádzajúce obdobia
a stavu odberu plynu na plynomere ku dňu 26. 04. 2010, kedy došlo k zisteniu porušenia overovacej

značky.

23/ Vzhľadom na technický stav plynomeru, zistený na základe odborného posúdenia Slovenskej
legálnej metrológie, n. o. bude v ďalšom konaní okresný súd zisťovať a urobí skutkový záver o tom, či
žalobcovi skutočne vznikla škoda a či prípadnú skutočnú škodu nie je možné zistiť zo stavu sporného

plynomeru podľa stavu, ktorý bol odpísaný ku dňu jeho odobratia a podľa údajov o odbere plynu v
domácnosti žalovaného za predchádzajúce obdobia. Žalovaný je podľa § 59 ods. 2 zákona o energetike
povinnýuhradiťžalobcoviakoprevádzkovateľovidistribučnejsieteskutočnevzniknutúškodu,akvznikla.
Pri náhrade tejto škody treba vychádzať z toho, či v čase vzniku rozhodujúcich skutočností existoval
medziúčastníkmikonaniazmluvnývzťah,znárokovvyplývajúcichztohtozmluvnéhovzťahuaznárokov,

vyplývajúcich z porušenia povinností určených právnym predpisom.“

24/ Okresný súd v poradí druhým rozsudkom zo dňa 17. 02. 2015 č. 12C/74/2011-264 žalobu zamietol
z nasledovných dôvodov:

25/ „Podľa odôvodnenia uznesenia krajského súdu žalobca svoj nárok na náhradu škody doteraz riadne
nepreukázal, pretože nepreukázal vznik škody. Prvostupňový súd má povinnosť vysporiadať sa najskôr
s tým, či existujú alebo neexistujú objektívne a spoľahlivé podklady pre vyčíslenie skutočnej škody.
Podkladom môže byť aj sporný plynomer vzhľadom na jeho zistený technický stav.26/ Súd sa preto zameral v prvom rade na posúdenie toho, či vzhľadom na uvedené aspekty je možné
brať údaje z plynomera za podklad na zistenie skutočného odberu plynu žalovaným.

27/ Podľa posudku Slovenskej legálnej metrológie, n. o., Metrologické pracovisko Bratislava, oddelenie
technických veličín, Laboratórium prietoku, Bratislava na meradlo podľa § 19 ods. 5 zák. č. 142/2000 Z.
z.vznenízákonač.431/2004Z.z. jestavoverovacíchznačieknevyhovujúci(jebezoverovacejznačky);
stav plynomera vyhovuje, je nepoškodený; stav počítadla vyhovuje, mechanizmus je nepoškodený.

Tlaková strata meradla neprekročila dovolenú hodnotu 220 Pa. Podľa hodnotenia meradlo nevyhovuje
technickým a metrologickým požiadavkám z dôvodu porušenia overovacej značky. Podľa výpovede
svedka I. Á. originálna overovacia značka nebola, bol vložený podobný kolík, ktorý sa dal vybrať. Svedok
R. A., ktorý vypracoval posudok na meradlo vypovedal, že ak sa v posudku nič nepíše o značke, tak
tam nebola. V tomto prípade počítadlo bolo správne, dobré a vyhovujúce. Overovacia značka v žiadnom
prípade nemôže samovoľne vypadnúť.

28/ Súd preto dáva za pravdu obrane žalovaného, že nebolo preskúmané, či skutočne tam miesto
overovacej značky bol vložený len nejaký podobný kolík (ako to uviedol svedok Á.), lebo tento pri zaslaní
plynomerunapreskúmaniepriloženýnebol.Niejetedajednoznačnepreukázané,žeskutočnetamnebol
originál (a teda či nemohol nejakým spôsobom vypadnúť) ale nejaká napodobenina. Mimo tohto nebola

zistená žiadna závada, počítadlo označil vyhotoviteľ posudku za správne, dobré a vyhovujúce.

29/ Súd ďalej porovnal množstvá odobratého plynu za porovnateľné obdobia (ako je rozpísané vyššie)
a zistil, že práve v spornom období 15. 01. 2010 - 26. 04. 2010 mal žalovaný - ak sa berie stav
podľa plynomeru - najvyššiu spotrebu, a to 955 m3, keď v iných rokoch mal za porovnateľné obdobie

(dokonca ešte o niečo dlhšie, a to od 01. 01 do 18. 05. každého roka) spotreby 14 m3 - 907 m3. Ak na
spornom plynomeru za porovnateľné obdobie bola nameraná najvyššia spotreba, a to 955 m3, je naozaj
nepravdepodobné, že by bolo do neho nejakým spôsobom zasahované a pretáčaný stav spotreby, lebo
to by sa viac ako pravdepodobne prejavilo zníženou spotrebou (pretočenie smerom dole na nižší stav).

30/ Preto súd dospel k záveru, že údaje zo sporného plynomeru je možné použiť na zistenie skutočnej
spotreby za žalované obdobie. Žalovaný za spotrebu za obdobie 15. 01. 2010 - 26. 04. 2010 mal
vykázanú nulovú spotrebu. V skutočnosti plyn odoberal, podľa doterajších výsledkov dokazovania ho
odobral vo výške 955 m3. Toto žalovaný aj uznáva. Žalobca trvá na tom, že nie je možné zistiť, koľko
by činila cena tohto odberu (fiktívna faktúra), lebo na výšku škody sa aplikuje vyhláška č. 155/2005 Z. z.

31/ Súd takto na základe vykonaného dokazovania a nového zhodnotenia predložených dôkazov dospel
k záveru, že je možné zistiť objektívne a spoľahlivo zistiť, aká bola spotreba plynu žalovaným za
predmetné obdobie a to napriek tomu, že na meradle bola porušená overovacia značka (a teda meradlo
nevyhovuje technickým a metrologickým požiadavkám), keďže nebol zistený žiaden zásah do meradla,

toto meradlo podľa výsledku posúdenia vyhovuje, má nepoškodený mechanizmus. Podľa § 59 ods. 1
a 2 zákona o energetike (citácia viď vyššie) ide o neoprávnený odber (porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii) a teda žalovaný ako odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť skutočne vzniknutú škodu, avšak táto škoda nebola žalobcom vyčíslená, hoci sú dostatočné
podklady na jej vyčíslenie (žalobca tieto podklady neuznáva).

32/ Keď žalobca nepreukázal (neuniesol dôkazné bremeno) podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., aká je
skutočná škoda, ktorá mu vznikla neoprávneným odoberaním plynu žalovaným, súd žalobu už z tohto
dôvodu zamietol.“

33/ Žaloba týmto v poradí druhým rozsudkom teda bola zamietnutá nie z dôvodu, že by žalovaný vôbec
nezodpovedal za škodu, ale z dôvodu, že žalobca nepreukázal (nevyčíslil) skutočne vzniknutú škodu,
teda škodu vzniknutú odberom plynu žalovaným v predmetnom období.

34/ Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí druhým uznesením č.

16Co/399/2015-292 zo dňa 21. 05. 2015 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. V odôvodnení o. i. uviedol:35/ „Ak by stav meradla sporného plynomeru bol pre výpočet škody vždy bezvýznamný, uvedený údaj z
nespôsobiléhoplynomeruaúdajeospotrebičochnaodbernommiestebyžalobcanebolpovinnýuvádzať
v zápise o zistení neoprávneného odberu.

36/ Okresný súd síce doplnil dokazovanie a prisvedčil žalovanému, že v uvedenom období odobral len
995 m3 plynu, t. j. množstvo, ktoré bolo zistené na spornom plynomeri pri demontáži dňa 26. 04. 2010,
ale jeho závery boli predčasné, lebo dôsledne nezisťoval, aká škoda (vyjadrená v peniazoch) žalobcovi
skutočne vznikla a uspokojil sa s tým, že žalobca škodu za neoprávnený odber inak ako predloženým

výpočtom nepreukázal.

37/ V ďalšom konaní bude preto okresný súd zisťovať, či skutočnú škodu môže zistiť nielen podľa
stavu sporného plynomera, ktorý bol odpísaný ku dňu jeho odobratia, ale aj zistenými spotrebičmi, a to v
sadzbe stanovenej pri neoprávnenom odbere. Za tým účelom okresný súd vyžiada odborné vyjadrenie,
prípadne vykoná znalecké dokazovanie. Odborným posúdením bude zisťovať, či spotrebiče žalovaného

v predpokladanej obvyklej prevádzke (rodinného domu) mohli v zistenom období od 15. 01. do 26. 04.
2010 skutočne spotrebovať 995 m3 plynu, resp. aká mohla vyť a bola skutočná spotreba plynu týmito
spotrebičmi. Na základ takto zistenej spotreby zabezpečí odborný prepočet neoprávneného odberu
pre výpočet škody v sadzbe určenej pre neoprávnený odber. Až potom znovu urobí záver o náhrade
škody spôsobenej žalobcovi neoprávneným odberom plynu z meradla, na ktorom bolo zistené porušenie

zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii. V ďalšom konaní sa okresný súd vysporiada a riadne
odôvodní aj náhradu škody, ktorú žalobca v sume 267,62 eur požaduje z dôvodu úkonov spojených so
zisťovaním škody, či uplatnené hotové výdavky boli účelné a preukázané.“

38/ Súd do konania pribral Igora Slemenského, znalca z odboru energetika, odvetvie tepelná energetika,

vykurovanie a vykurovacie zariadenia, proti osobe ktorého ako znalcovi strany konania výhrady nemali
(na výzvu súdu na vyjadrenie sa k osobe znalca nereagovali). Znalec podal znalecký posudok č. 27/2016
s doplnkom č. 29/2016, podľa ktorého spotrebiče žalovaného v predpokladanej obvyklej prevádzke
(rodinného domu R. U., R. XXX) v zistenom období od 15. 01. 2010 do 26. 04. 2010 skutočne mohli
spotrebovať 995 m3 plynu, resp. skutočná spotreba mohla byť 2.589 m3 zemného plynu. Neoprávnený

odber v sadzbe pre neoprávnený odber na 995 m3 plynu je 517,91 eur. Ďalším doplnkom znaleckého
posudku č. 27/2017 spresnil podaný posudok jednoznačnou odpoveďou na otázku uloženú mu v
uznesení zo dňa 02. 03. 2016, ktorým bol pribratý za znalca (v znaleckom posudku č. 27/2016 nebola
celkom zodpovedaná otázka, či spotrebiče žalovaného mohli v zistenom období skutočne spotrebovať
995 m3 plynu, keď počítal len spotrebu na vykurovanie a nie aj ostatné spotrebiče), pričom znalec

uviedol, že „spotrebiče žalovaného (teda plynový kotol, plynový ohrievač a plynový sporák) mohli v
zistenom období skutočne spotrebovať 995 m3 plynu, teda by to mohla byť reálna spotreba“. Súd takto
doplnildokazovanieoboznámenímuvedenéhoznaleckéhoposudkuč.27/2016ajsdoplnkomč.29/2016
a č. 27/2017. Pokiaľ znalec odpovedal na otázku podľa návrhu žalobcu, že či je jeho výpočet škody
spôsobenej neoprávneným odberom plynu vyhotovený dňa 26. 04. 2010 správny tak, že výpočet je

správny, súd k tomuto konštatuje, že toto by malo význam v prípade, že by nebola zistená skutočná
výška škody (nezistený skutočný odber), kým v danom prípade už súd vychádzal zo skutočnosti, že
odber bol preukázaný vo výške 995 m3 plynu a pri výpočte náhrady škody z tohto aj vychádzal.

39/ Na pojednávanie 24. 10. 2017 sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal vykázané

a svoju neprítomnosť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Zástupca žalovaného
na pojednávaní uviedol, že aj znalec ustálil odber 995 m3, za čo prináleží suma 517,91 eur, teda na
túto sumu by mohol byť žalovaný zaviazaný, kým v ostatnej časti žiadal žalobu zamietnuť aj vrátane
nákladov na expertízu meradla. Ani pri expertíze nebol ustálený zásah, žalobca údaje mal k dispozícii,
a preto tieto náklady by mal znášať žalobca.

40/ Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov I.T. P., I. Á., D. A. a R. A.,
oboznámením zápisu žalobcu zo dňa 26. 04. 2010, posudku Slovenskej legálnej metrológie, n. o.
Bratislava na meradlo, faktúry zo dňa 27. 05. 2010 aj s prílohou - výpočtom škody spôsobenej
neoprávneným odberom plynu - kategória obyvateľstvo, odporu proti platobnému rozkazu, písomných

podaní strán konania, montážneho listu meradla zo dňa 05. 11. 2008, faktúry SPP, a.s. zo dňa 26. 05.
2008, uznesenia Najvyššieho súdu SR zn. 4Cdo/30/2009, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví Bratislava zo dňa 30. 11. 2009 č. 0014/2010/P, cenníka externých služieb žalobcu účinných od
01. 01. 2010 vrátane tabuľkovej časti, faktúry Slovenskej legálnej metrológie, n. o. Bratislava zo dňa11. 05. 2010 aj s dokladom o úhrade, vyjadrenia Slovenskej legálnej metrológie k posudku na meradlo,
fotografií plynomeru s vyznačením miesta na overovaciu značku (vzory), prihlášky žalovaného na odber
plynu, vyúčtovacích faktúr Slovenského plynárenského priemyslu, a. s., Bratislava za odber plynu

žalovaným obdobie od 19. 05. 2006 do 18. 05. 2014 a znaleckého posudku č. 27/2016 aj s doplnkami
č. 29/2016 a 27/2017 a riadiac sa závermi krajského súdu po zhodnotení všetkých dôkazov vec posúdil
takto:

41/ Žalovaný nesporne odoberal plyn od žalobcu v predmetnom období od 15. 02. 2010 do 26.

04. 2010 (ďalej len „predmetné obdobie“), pričom plynomer u žalovaného bol nevyhovujúci, lebo
bol bez overovacej značky. Žalobca preto má voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu
vznikla odoberaním plynu, ako je to uvedené vyššie (viď najmä ods. 18 odôvodnenia). V zmysle
záverov druhého zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd zisťoval preto výšku škody (viď ods. 37
odôvodnenia).

42/ Nepochybne na plynomeri u žalovaného bolo porušené v predmetnom období zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, a teda došlo u neho k neoprávnenému odberu, a preto je povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu (viď ods. 11 a 12 odôvodnenia). S poukazom na ods. 19/ a 20/ odôvodnenia
súd dospel k tomu záveru, že nebolo preukázané, že by žalovaný do meracieho zariadenia zasahoval.
Podľa posudku Slovenskej legálnej metrológie, n. o. stav plynomera vyhovuje, je nepoškodený; stav

počítadla vyhovuje, mechanizmus je nepoškodený, tlaková strata meradla neprekročila dovolenú
hodnotu.Meradlonevyhovujetechnickýmametrologickýmpožiadavkámzdôvoduporušeniaoverovacej
značky (viď bližšie ods. 27). Nebolo preukázané teda ani to, že by bol plynomer nejakým spôsobom
poškodený prípadne že by s ním bolo manipulované. Jediným dôvodom, pre ktorý plynomer nevyhovuje,
je chýbanie overovacej značky, ako však už bolo uvedené, nebolo nijakým spôsobom preukázané, že

by toto odstránil žalovaný a okrem toho aj svedok I. Á. vypovedal, že bolo vložený podobný kolík, ktorý
sa dal vybrať. Pri podaní posudku Slovenskou legálnou metrológiou, n. o. však nie je ani len zmienka
o tom, že by tam bola miesto overovacej značky vložená nejaká náhrada, táto teda evidentne nebola
predmetom skúmania, a teda ani nebolo preukázané, že by (a to konkrétne žalovaný) miesto overovacej
značky vložil nejakú náhradu (ak svedok vypovedal, že tam bol podobný kolík, nie je vylúčené, že to

moholbyťoriginál,pretožetotonijakýmspôsobompreukázanénebolo).Súdpretonemalzapreukázané,
že by žalovaný do plynomera zasahoval prípadne pretáčal stav spotreby, a preto dospel k záveru, že
údaje zo sporného plynomeru je možné použiť na zistenie skutočnej spotreby žalovaného za predmetné
obdobie - v tomto smere viď aj ods. 29/ a 30/ odôvodnenia. Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona o energetike
ide o neoprávnený odber (porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii), a teda žalovaný

ako odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu.

43/ Pri zisťovaní skutočnej výšky škody súd vychádzal z údajov zo sporného plynomeru, teda že
žalovaný za predmetné obdobie spotreboval 995 m3 plynu. Aj podľa znaleckého posudku spotrebiče
žalovaného (teda plynový kotol, plynový ohrievač a plynový sporák) mohli v zistenom období skutočne

spotrebovať 995 m3 plynu, teda by to mohla byť reálna spotreba a neoprávnený odber v sadzbe pre
neoprávnený odber na 995 m3 plynu je 517,91 eur. Preto súd na základe zistenej spotreby podľa
sporného plynomera vychádzajúc aj zo znaleckého posudku znalca Igora Slemenského podľa § 59 ods.
2 zákona o energetike zaviazal žalovaného na zaplatenie 517,91 eur ako skutočne vzniknutej škody.

44/ V prevyšujúcej časti súd žalobu ako neodôvodnenú zamietol, a to aj pokiaľ ide o uplatnenú
náhradu za neoprávnený odber ďalších 1.887,75 eur, keď z celkovej uplatnenej sumy 2.405,66 eur za
neoprávnený odber bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 517,91 eur (uplatnených 2.405,66 eur mínus
517,91 eur, na ktoré bol žalovaný zaviazaný = 1.887,75 eur, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá), a
to z dôvodov, ako sú uvedené vyššie (teda že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla väčšia škoda,

než za neoprávnený odber 995 m3) a tiež aj pokiaľ ide o uplatnenú náhradu 267,62 eur ako nákladov
zisťovania stavu plynomera.

45/ Žalobca si náhradu 267,62 eur uplatnil odôvodňujúc to tým, že ak by nebol u žalovaného zistený
neoprávnenýodberplynumeradlom,naktorombolozistenéporušeniezabezpečeniaprotineoprávnenej

manipulácii, neboli by mu tieto náklady vznikli. Každý plynomer, ktorý bol po posúdení Slovenskou
legálnou metrológiou, n. o. vyhodnotený ako nevyhovujúci technickým a metrologickým požiadavkám
platnej právnej úpravy, v danom prípade z dôvodu chýbajúcej plomby počítadla, je znehodnoteným
meradlom. Žalovanému bolo dané nové meradlo, lebo poškodené meradlo nie je možné bez ďalšiehopoužívať a toto sa musí opraviť. Opravu a overenie plynomera následne vykonali jeho zamestnanci v
autorizovanom metrologickom stredisku, preto nie je o tom možné doložiť žiaden osobitný doklad, ale
vyplývajú z cenníka externých služieb. Položku 27,- eur za posudok na meradlo uhradil na základe

faktúry Slovenskej legálnej metrológie a 208,60 eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane
dopravy.

46/ Podľa § 51 ods. 2 zákona o energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť
zapojenie a udržiavanie určeného meradla plynu a prijať nevyhnutné opatrenia potrebné na zabránenie

neoprávnenej manipulácii s určeným meradlom.

47/ Podľa § 15 ods. 6 písm. d/ zák. č. 142/2000 Z. z. o metrológii znení neskorších predpisov platnosť
overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená
overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

48/ V danom prípade bolo evidentné, že overovacia značka chýba resp. že nie je pevne vložená, a
teda nie je jasné, na základe čoho potom dával predmetné meradlo na posúdenie Slovenskej legálnej
metrológii, a teda nie je preukázané, že by išlo o účelne vynaložené náklady, najmä keď žalobca potom
bez ohľadu na výsledok posúdenia (nebola zistená žiadna závada okrem chýbajúcej overujúcej značky)
tento nebral v úvahu a vyzval žalovaného na zaplatenie za neoprávnený odber v zmysle ust. § 59 ods.

1 písm. d/ zákona o energetike. Na druhej strane, keď už aj bolo dané meradlo na posúdenie, nebolo
preukázané, že by žalovaný bol do neho zasahoval, a teda že by mal niesť zodpovednosť a teda znášať
náklady posúdenia metrologickým pracoviskom. To isté sa vzťahuje aj na to, že mu bolo dané nové
meradlo a žalobca si vo vlastnej réžii zabezpečil opravu predmetného meradla (chýbajúca overovacia
značka). Poškodenie meradla žalovaným preukázané nebolo a v zmysle cit. ust. § 51 ods. 2 zákona o

energetike prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného
meradla plynu, čo podľa názoru súdu znamená aj vykonávanie potrebných opráv a výmenu chybných
meradiel, pričom tieto náklady ako náhradu škody by si mohol uplatňovať v prípade splnenia podmienok
na priznanie tejto náhrady (napr. úmyselné poškodenie zo strany užívateľa). Preto súd aj v tejto časti,
teda ohľadom uplatnenej náhrady 267,62 eur zamietol.

49/ Žalovaný je so zaplatením v omeškaní, keď nezaplatil sumu 517,91 eur v lehote splatnosti podľa
faktúry do 10. 06. 2010, a preto ho súd podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. zaviazal aj na zaplatenie
úrokov z omeškania od 11. 06. 2010, ako to žiadal žalobca, lebo týmto dňom už bol žalovaný v omeškaní
s platením, pričom výška úrokov z omeškania je daná ustanovením § 3 a § 10b nar. vl. č. 87/1995

Z. z. v znení neskorších predpisov (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu).

50/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. V danom prípade zo žalovanej sumy
2.673,28 eur bol žalovaný zaviazaný na zaplatenie 517,91 eur , teda žalobca mal úspech 19,37 %, kým
ohľadom sumy 2.155,37 eur bola žaloba zamietnutá, teda žalobca mal neúspech 80,63 %. V prevažnej
miere takto bol vo veci úspešný žalovaný, a preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 61,26 % ako
rozdielom medzi pomerom úspechu a neúspechu (80,63 mínu 19,37).

51/Podľa§259C.s.p.súdzaviazalstranykonaniavrovnakompomere,akomalivovecineúspech(teda
u žalobcu neúspech 80,63 % a u žalovaného neúspech 19,37 %) na nahradenie trov štátu, ktoré vznikli
zaplatením znalečného. Do konania bol pribratý znalec Igor Slemenský, ktorý podal znalecký posudok č.
27/2016 s doplnením č. 29/2016. Znalcovi bola uznesením č. 12C/74/2011-352 v spojitosti s opravným

uznesením č. 12C/74/2011-356 priznaná odmena za tento znalecký posudok v sume 489,27 eur, pričom
suma 40,- eur bola poukázaná z preddavku zloženého žalobcom a suma 40,- eur z preddavku zloženého
žalovaným, kým ostávajúca suma 409,27 eur bola poukázaná znalcovi z rozpočtu súdu. Keďže štátu
takto vznikli výdavky, súd zaviazal strany konania na ich nahradenie.

52/ Uznesením č. 12C/74/2011-374 zo dňa 28. 04. 2017 bolo znalcovi uložené doplniť znalecký posudok
skonkretizovaním, resp. doplnením odpovede na otázku č. 1 podľa uznesenia 12C/74/2011-310, lebo
bolo zistené, že v podanom znaleckom posudku riadne na túto otázku neodpovedal. Ďalším uznesením
č. 12C/74/2011-384 zo dňa 03. 08. 2017 bolo znalcovi na základe návrhu žalobcu uložené zodpovedaťna otázku, či je žalobcov výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu správny a ak je
neprávny, tak v čom. Žalobca zložil preddavok 35,- eur na znalečné.

53/ Znalec podal doplnok znaleckého posudku č. 27/2017 a vyfakturoval si sumu 191,23 eur (1 hod.
sústredenie podkladov, 1 hod. štúdium podkladov a 10 hod. vypracovanie posudku) za 12 hodín po
13,28 eur, spolu 159,23 eur + 31,87 eur ako 20 %-né DPH. Na základe uznesenia zo dňa 20. 09.
2017 č. 12C/74/2011-412 bol znalcovi vyplatený preddavok zložený žalobcom vo výške 35,- eur. Znalec
síce podal tento doplnok posudku na základe dvoch uznesení súdu, avšak vyúčtoval si náklady bez

rozlíšenie, na ktorú časť akú sumu účtuje. Pritom podľa uznesenia 12C/74/2011-374 mu bolo uložené
doplniť resp. skonkretizovať odpoveď na otázku č. 1 danú pri zadaní mu úlohy vypracovania posudku,
znalec v pôvodne podanom posudku riadnu odpoveď na otázku č. 1 nedal. Podľa jeho oznámenia z 20.
04. 2016 k tomu došlo z dôvodu, že skúmal spotrebu na vykurovanie, už táto presahovala uvádzanú
spotrebu 995 m3 plynu, a preto spotrebu všetkých spotrebičov žalovaného už neskúmal. To však nič
nemení na skutočnosti, že bola zadaná otázka, či spotrebiče žalovaného v predpokladanej obvyklej

prevádzke rodinného domu mohli v zistenom období spotrebovať 995 m3 plynu, resp. aká mohla byť
a bola skutočná spotreba plynu týmito spotrebičmi (nebola zadaná otázka len ohľadom vykurovania),
a preto keď znalec len doplnil posudok riadnym zodpovedaním uvedenej otázky a za vypracovanie
uvedeného posudku mu už bolo priznané a vyplatené znalečné 457,40 eur, súd je toho názoru, že
vyplatenie ďalšieho znalečného za riadne zodpovedanie zadanej otázky mu už nepatrí, keďže toto je

súčasť základného posudku, za ktorý mu už znalečné bolo vyplatené.

54/ Pokiaľ ide o odpoveď na otázku podľa uznesenia 12C/74/2011-386, či je výpočet škody vyhotovený
žalobcom správny a ak je nesprávny, v čom je nesprávny, znalec v posudku citoval ustanovenia vyhl. č.
155/2005 Z. z., cenník za dodávku plynu, pričom pri výpočte dosadil údaje v zmysle uvedenej vyhlášky a

cenníka, pričom zodpovedal na otázku č. 1 tak, že výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom
plynu vyhotovený žalobcom je správny. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné už sa zaoberať druhou
otázkou, že ak je výpočet nesprávny, v čom je nesprávny, keďže dospel k záveru, že je správny. Ako
už súd uviedol, znalec si osobitne za túto časť znaleckého posudku znalečné nevyúčtoval. Vychádzajúc
z rozsahu a spracovania doplnku znaleckého posudku, ako je uvedený v prvej vete tohto odseku, súd

za primeraný rozsah považuje 2 hod. na spracovanie tejto časti posudku. Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č.
491/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov odmena za jednu hodinu znaleckej činnosti je 13,28 eur.
Pri rozsahu 2 hodín činnosti to činí 26,52 eur (2 krát po 13,28 eur) + 5,30 eur ako 20 %-né DPH, spolu
31,82 eur. Keď znalcovi už bol vyplatený preddavok vo výške 35,- eur, bolo mu vyplatené znalečné za
časť znaleckého posudku, ktorý vypracoval podľa uznesenia 12C/74/2011-386.

55/ Preto súd z dôvodov, ako sú uvedené v odsekoch 53 a 54 už náhradu ďalších výdavkov spojených
s vypracovaním doplnku znaleckého posudku č. 27/2017 nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne

(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaný nesplní v stanovenej lehote uloženú mu povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.