Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617207938
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1617207938.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: R Collectors s.r.o., IČO: 50
094 297, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou RELEVANS s.r.o.,
IČO: 47 232 471, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: X. W., I. XXX, I., o zaplatenie
2.000 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 06.12.2017,
č.k. 31Csp/191/2017-57, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.000 eur, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.000 eur od 08.06.2017 do zaplatenia,
úroky v sume 1.166,13 eura, všetko v mesačných splátkach vo výške 200 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci
s tým, že prvá splátka bude splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou
straty výhody splátok - nezaplatením čo i len jednej z nich sa stane splatný celý dlh, a to na špecifikovaný
účet žalobcu (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.)

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca žalobu zo dňa 03.08.2017, ktorou sa domáhal zaplatenia
dlžnej istiny 2.000 eur, úrokov z istiny v sume 1.166,13 eura, zmluvného úroku vo výške 24,90 %
ročne zo sumy 2.000 eur od 08.06.2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15
% ročne zo sumy 2.000 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.06.2017 postúpila Poštová banka, a.s., ako postupca na neho ako
na postupníka pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „úverová zmluva“ alebo

„zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery,
Všeobecnéobchodnépodmienkyasadzobníkpoplatkov.Nazákladeúverovejzmluvypostupcaposkytol
žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 2.000 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu
s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných dokumentov. Keďže žalovaný si
neplnil povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy riadne a včas postupca v zmysle § 565 v spojení s
§ 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vyhlásil dňa
17.10.2014 úver za predčasne splatný; poslednú čiastkovú platbu žalovaný uskutočnil dňa 07.06.2017,

pričom k tomuto dňu žalobca voči nemu evidoval pohľadávku pozostávajúcu z istiny 2.000 eur, dlžných
úrokov v sume 1.166,13 eura, zmluvného úroku vo výške 24,90 % ročne zo sumy 2.000 eur od
08.06.2017 do zaplatenia a zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2.000 eur
od 08.06.2017 do zaplatenia. Žalobca doplnil, že žalovaný svoj dlh uznal, čo do dôvodu a výšky.3. Konajúci súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel
dňa 22.05.2014 so žalovaným zmluvu o úvere, ktorej predmetom bol úver v sume 2.000 eur, ktorý

mal žalovaný splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške á 138,30 eura (keď suma 135 eur
zodpovedala úrokom a istine úveru a suma 3,30 eura nákladom na poistenie), s počtom splátok 18,
vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc od 25.06.2014, s dátumom konečnej splatnosti úveru dňa 25.11.2015.
Celková čiastka úveru zodpovedala sume 2.422,07 eura, pri úrokovej sadzbe 24,90 %, RPMN 27,94 %,
priemernej RPMN 18,90 %. Právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému výzvou zo dňa 17.10.2014

predčasné zosplatnenie úveru z dôvodu podstatného porušenia povinností úverovej zmluvy. Žalovaný
dňa 06.03.2015 uznal dlh voči právnemu predchodcovi žalobcu v sume 2.308,42 eura. Súd prvej
inštancieďalejzistil,žeprávnypredchodcažalobcuzmluvouopostúpenípohľadávokzodňa13.06.2017,
č. I/2017 postúpil na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, špecifikovanú v prílohe č. 1 zmluvy, pričom
kudňu27.06.2017pohľadávkažalobcupozostávalazistinyvsume2.000euraúrokochvsume1.166,13
eura.

4. Pred samotným právnym posúdením veci súd prvej inštancie podotkol, že nerozhodoval rozsudkom
pre uznanie, tak ako navrhol žalobca, nakoľko iba to, že sa žalovaný k uplatnenému nároku nevyjadril
a požiadal o splátkový kalendár, nemožno považovať za procesnoprávne uznanie nároku uplatneného
žalobcom; hmotnoprávne uznanie dlhu žalovaným dňa 06.03.2015 podľa § 558 Občianskeho zákonníka

tak nevyvolalo procesnoprávne účinky uznania dlhu, na základe ktorého bolo možné rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie.

5. V ďalšom konajúci súd vyhodnotil úverovú zmluvu ako zmluvu uzavretú v zmysle zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č.

129/2010 Z.z.“), na ktorú je potrebné aplikovať nielen ustanovenia § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d) a § 11
ods. 1 citovaného zákona, ale i všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa § 52 ods. 1, 2, § 53 ods.
1, 2, 4 a 5 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc i z § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník
(ďalej len „Obchodný zákonník“) považoval súd prvej inštancie žalobu za čiastočne dôvodnú. Prihliadal
pritomnauznávacíprejavžalovanéhozodňa06.03.2015,ktorýmuznaldlhvyplývajúcizúverovejzmluvy

v sume 2.308,42 eura, ktorá skutočnosť mala okrem zastavenia plynutia pôvodnej premlčacej doby za
následok, že žalobca (veriteľ) nemusel dokazovať, že dlh v čase uznania existoval. Z tohto dôvodu
konajúci súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny úveru v sume 2.000 eur a vyčíslených zmluvných
úrokov a úrokov z omeškania v sume 1.166,13 eura.

6. Pokiaľ si žalobca žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov zo zostatku nesplatenej istiny, t.j.
zo sumy 2.000 eur od 08.06.2017 do zaplatenia, mal súd prvej inštancie za to, že na túto časť nároku
sa uznanie dlhu žalovaným nevzťahovalo. Právny predchodca žalobcu totiž v návratke označenej ako
uznanie dlhu uviedol iba text o tom, že žalovaný si je vedomý, že okrem uznaného dlhu je povinný
zaplatiť aj zmluvné úroky vo výške 24,90 % ročne a úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo

dňa nasledujúceho po uznaní dlhu. Túto formuláciu konajúci súd vyhodnotil za nekalú praktiku zo
strany žalobcu, nakoľko žalovaný v čase uznávacieho prejavu nemal vedomosť o zmluvných úrokoch,
nepoznal aktuálnu judikatúru súdov v danej oblasti a napokon nemal ani žiadnu vedomosť o rozdiele
medzi zákonným a zmluvným úrokom. Súd prvej inštancie následne posúdil nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvných úrokov vo výške 24,90 % ročne zo sumy 2.000 eur od 08.06.2017 do zaplatenia ako

nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol. Bol toho názoru, že dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutého
úveru patria veriteľovi len do splatnosti dlhu, pričom po splatnosti dlhu nastupuje režim platenia úrokov
z omeškania a povinnosť platiť dohodnuté úroky z úveru zaniká. Záväzok dlžníka vrátiť veriteľovi
poskytnutý úver je hlavným záväzkovým vzťahom, zatiaľ čo úrokový záväzkový vzťah je vedľajším
a akcesorickým peňažným záväzkom k hlavnému záväzku. Splnením hlavného záväzku alebo iným

spôsobom jeho zániku zaniká i akcesorický úrokový záväzok. Súd prvej inštancie poukázal na to,
že spotrebiteľ už nemá v takom prípade právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
a preto niet dôvodu, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, v ktorom by bol spotrebiteľ vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia

povinnosti a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej sumy istiny,
ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok
preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemáistinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľ
úrokom splácaným spolu so splátkami úveru v režime dojednaného záväzku, ktorý stav justifikuje
jeho nárok na úroky ako cenu dočasne požičaných peňazí. Iný stav vzniká v prípade mimoriadneho

zosplatnenia úveru, kedy veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie nesplatenej istiny, vrátane
úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade veriteľ svojím právnym úkonom
navodzuje stav, kedy má právo získať okamžite späť celú požičanú sumu, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Keďže jednorazovým zosplatnením

úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť naraz vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované
úroky ku dňu zosplatnenia, a to počnúc prvým dňom omeškania, ide o protiprávny stav založený
sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru a o výhradnú sankciu z dôvodu omeškania
spotrebiteľa s vrátením dlžnej sumy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto úprava na škodu
spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo robí takú zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2, resp.

§ 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným
stranám len sankcie a na tento účel treba za kogentné považovať pravidlo ustanovenia § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa mienky konajúceho súdu, pokiaľ sa
žalobca odplatných plnení dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, jeho

konanie bolo v rozpore s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, subsidiárne s ustanovením
§ 53 ods. 4 písm. k) tohto zákona.

7. Konajúci súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka i úrok z omeškania vo
výške 5,15 % ročne zo sumy 2.000 eur odo dňa 08.06.2017 do zaplatenia, ktorý považoval za súladný

s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

8. Prihliadajúc na žiadosť žalovaného a jeho ochotu ďalej dlh riadne splácať, súd prvej inštancie mu
povolil uhradiť dlžnú sumu v splátkach v zmysle § 232 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „C.s.p.“), a to vo výške 200 eur mesačne, keď výšku mesačných splátok považoval za
primeranú dlžnej sume. Na ochranu žalobcu viazal povolenie splatiť dlh formou splátok na hrozbu straty
výhody splátok, ak žalovaný nezaplatí čo len jednu splátku; v takom prípade bude mať žalobca právo
domáhať sa zaplatenia celého dlhu.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď mal
za to, že žalobca bol plne úspešný v časti uplatnenej istiny, a preto mu vznikol nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalovanému.

10. Proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, podal v zákonom

stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo zmeniť,
tak, že odvolací súd žalobe vyhovie, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Žalobca sa
nestotožnil s názorom konajúceho súdu, podľa ktorého mu zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia
úveru voči žalovanému nepatrí. Plnenie dlhu v splátkach je výhodou, ktorá je dlžníkovi poskytnutá
na úkor veriteľa, keďže možno predpokladať, že záujmom veriteľa je uspokojenie celej pohľadávky v

najkratšom možnom čase. Pri strate výhody splátok sa negujú účinky rozloženia dlhu na jednotlivé
splátky, pričom táto sankcia nenastáva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka automaticky, ale je
podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme žiadosti o plnenie celku, na ktorú je veriteľ
v dôsledku omeškania dlžníka oprávnený. Predčasné vyhlásenie splatnosti úveru spôsobuje zmenu
záväzku, avšak len pokiaľ ide o lehotu konečnej splatnosti úveru a stratu práva dlžníka platiť dlh v

splátkach; netýka sa teda ostatných dojednaných podmienok. I podľa judikatúry Najvyššieho súdu
Českej republiky nová dohoda zmluvných strán o termíne splatnosti znamená síce zánik povinnosti
dlžníka splniť dlh tak, ako bolo pôvodne dohodnuté, nemá však za následok zánik jeho povinnosti
plniť, nakoľko dochádza len k zmene jednotlivých práv a povinností v existujúcom právnom vzťahu.
V dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vzniká teda dlžníkovi nová povinnosť zaplatiť celý

dlh jednorazovo v stanovenom termíne. Akýkoľvek iný výklad, než ten, že veriteľ zmenil záväzok len v
termíne splatnosti, nie však v ostatných podmienkach úveru, je potom podľa mienky žalobcu nesprávny.
Súdom prvej inštancie prezentovaná koncepcia totiž veriteľa stavia do, v porovnaní s dlžníkom, obzvlášť
nevýhodného postavenia. Veriteľ nielenže nemá v dispozícii vlastné finančné prostriedky z úveru, aleani za toto obmedzenie nemôže poberať dohodnutý zákonný úrok. V tomto smere žalobca poukázal i
na znenie § 497 Obchodného zákonníka.

11. Žalobca s poukazom na § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. ďalej uviedol, že predmetné
ustanovenie definuje, aký záväzok vyplýva žalovanému z uzavretej úverovej zmluvy, t.j. ide o záväzok
vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s úrokmi a celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom. V konaní preukázal, že žalovaný zostal dlžným, jeho hlavný
záväzok doposiaľ nezanikol, a preto nezanikol ani jeho nárok na akcesorický zmluvný úrok; tento zaniká

až splnením hlavného záväzku.

12. V ďalšom žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy tú
skutočnosť, že vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru sa týkalo len istiny úveru, nakoľko zmluvný
úrok nebol kapitalizovaný do celkovej dlžnej sumy. Konajúci súd tak de facto rozhodol o zániku
zmluvnej podmienky v rozpore s platnou právnou úpravou, čím žalobcu bezdôvodne ukrátil o časť

zmluvnejodmenyzaposkytnutieúveru.Zmluvnýúrokjetotižodplatou(cenou)zaposkytnutiefinančných
prostriedkov a tvorí tak ekonomickú podstatu poskytovania finančných prostriedkov ako podnikateľskej
činnosti veriteľa. Sankčný úrok nie je a nemôže byť kompenzáciou tejto ceny finančných prostriedkov.
Žalobca uzavrel, že pokiaľ v období pred vyhlásením predčasného splatenia úveru je v prípade
omeškania dlžníka možné od neho požadovať tak zmluvný úrok, ako i úrok z omeškania, nebolo mu

zrejmé, z akého dôvodu sa konajúcemu súdu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru javil vzťah medzi
dvoma úrokmi (zmluvným a zákonným z omeškania) iný, hoci išlo o totožnú skutkovú a právnu situáciu.

13. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

14.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380C.s.p.),preskúmalrozsudoksúdu
prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je. Odvolací súd rozsudok
verejne vyhlásil dňa 30.05.2019 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická

osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

18. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Preskúmaním súdneho spisu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti a konštatuje správnosť dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.), na základe ktorých
dospel k záveru o neoprávnenosti nároku žalobcu požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvne
dohodnutých úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Vo veci samej nebolo sporné a konajúcisúd správne ustálil, že úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a nakoľko jej predmetom bolo poskytnutie úveru, išlo o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z.), na ktorú treba aplikovať nielen

ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ale primerane i ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúcich
sa spotrebiteľských zmlúv, ktoré umožňujú súdu skúmať ex offo zmluvné podmienky tak, aby žalovaný
ako spotrebiteľ nebol zaväzovaný na nedovolené plnenie.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že má nárok na zaplatenie zmluvného

úroku z úveru aj po jeho predčasnom zosplatnení, keďže požaduje úroky, na ktoré by mal nárok v
prípade, ak by žalovaný plnil podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v úverovej zmluve, t.j. za
stavu, ak by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru.

23. Riadny (zmluvný) úrok predstavuje cenu peňazí, ktoré veriteľ poskytol dlžníkovi na základe úverovej
zmluvy. Z ekonomického pohľadu ide o kompenzáciu veriteľovi za obetovanú príležitosť, kedy nemohol

s istinou úveru nakladať, pretože nebola v jeho dispozícií. Na strane dlžníka ide o cenu za to, že mu
žalobca do jeho dispozície vydal finančné prostriedky, ktoré mohol používať, pričom povinnosť ich vrátiť
odložil do budúcnosti, resp. ju rozložil na splátky. Veriteľovi patrí riadny úrok z úveru až do jeho splatnosti.
Ak dlžník poruší úverovú zmluvu a sú splnené zákonom, resp. zmluvou predpokladané podmienky,
má veriteľ právo vyhlásiť predčasnú (alebo tiež mimoriadnu) splatnosť úveru, t.j. požadovať okamžité

vrátenie celého úveru dlžníkom. Právnym následkom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je, že
dlžník prichádza o výhodu odloženej splatnosti úveru, resp. o výhodu splátok a veriteľ získava možnosť
využiť všetky dostupné právne prostriedky na to, aby sa domohol dlžnej pohľadávky. Veriteľ tiež získava
právo požadovať od dlžníka zákonnú sankciu v podobe úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy, a teda
nielen z čiastky, s ktorou bol dlžník aktuálne v omeškaní. Predčasné zosplatnenie úveru tak predstavuje

jednostranný sankčný právny inštitút umožňujúci veriteľovi požadovať jednorazové a okamžité vrátenie
celej požičanej sumy, ktorý je odlišný od stavu výhody splátok, v ktorom veriteľovi nepatrí nárok žiadať
dlžníka o vrátenie celej požičanej sumy naraz, nakoľko túto vracia postupne, v jednotlivých splátkach,
za čo patrí veriteľovi úrok.

24. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s názorom prezentovaným prvoinštančným
súdom, že pri predčasnom (mimoriadnom) zosplatnení úveru vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. I keď možno polemizovať s názorom, či zosplatnením úveru došlo k novácii celého záväzku alebo
len jeho časti, je nepochybné, že žalobca, resp. jeho právny predchodca, týmto úkonom navodil stav,

v ktorom mal právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku
čoho na jeho strane odpadlo obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru. Ak teda nastal stav,
kedy žalovaný už nemal právny titul mať poskytnuté peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet
dôvodu na to, aby žalobca inkasoval úroky, ktoré by mu patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov
žalovaným; inými slovami povedané žalobcovi zanikol nárok požadovať voči žalovanému zmluvný úrok z

poskytnutých peňažných prostriedkov. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by žalobcovi aj po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru patril riadny úrok z úveru. Pokiaľ by žalobca mal nárok na riadny
úrokasúbežnesníminaúrokzomeškania,atoaždomomentuzaplateniadlžnejpohľadávky,vznikolby
nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, v ktorom by bol žalovaný ako spotrebiteľ vystavený všetkým
sankčnýmmechanizmomvynúteniapovinnostiaplnenia,zatiaľčožalobcaakoveriteľbyinkasovalúroky

zosumy,ktorúbymužalovanýnavýzvunevrátil.Takýtonásledokvyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru
by bol nielen neprijateľný pre založenie nerovnováhy v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy, ale
aj v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd v tomto smere poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.09.2012, sp. zn. IV. ÚS 476/2012, ktorý potvrdil ústavnú udržateľnosť
záveru, že po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. V

neposlednejmiereodvolacísúdpoukazujeinastanoviskoč.1/2019,prijatéobčianskoprávnymkolégiom
Krajského súdu v Bratislave, podľa ktorého veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru s tým, že následne už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká,
vzniká iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k
dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo spôsobuje značnú

nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

25. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že nepopiera skutočnosť, že úroky z omeškania a zmluvné
úroky sú dva rozdielne inštitúty, ktoré majú svoje vlastné, vzájomne nezastupiteľné funkcie. Avšak aniodlišnosť týchto dvoch inštitútov nemôže spochybniť záver, že po zosplatnení úveru nárok veriteľa
na zmluvné úroky zaniká, nakoľko sankcionovanie dlžníka úrokmi z omeškania (a prípadne aj inými
poplatkami) spolu s pretrvávaním jeho povinnosti platiť zmluvné úroky by spôsobilo hrubú nerovnováhu

v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka ako spotrebiteľa.

26. Žalobca odôvodňoval nárok na riadny úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru až do momentu
zaplatenia dlžnej istiny i poukazom na ustanovenie § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka; podľa neho
je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve, pričom úroky

je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Na základe druhej
vety tohto ustanovenia nemožno potvrdiť, ani vyvrátiť záver, že dlžník má povinnosť platiť riadne úroky z
dlžnej istiny i po zosplatnení úveru. Predmetné zákonné ustanovenie sa vzťahuje totiž na situáciu, kedy
dlžník splatil poskytnutý úver predo dňom jeho konečnej splatnosti, čo zjavne nie je prípad posudzovanej
veci, kedy žalovaný dlžný úver do dnešného dňa nesplatil. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd i
tú argumentáciu, v ktorej žalobca poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo

veci sp. zn. 29Cdp 2906/2000. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky konštatoval,
že povinnosť dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť i úroky odstúpením od zmluvy
v zmysle § 506 Obchodného zákonníka nezaniká, a teda riešil situáciu, ktorá s posudzovanou vecou
nemá súvis; žalobca od úverovej zmluvy neodstúpil, len vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čo je inštitút
s inými právnym následkami.

27. A napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalobcu o tom, že vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru sa týkalo len istiny, a nie aj zmluvného úroku úveru. Uvedené tvrdenie žalobcu
nemá oporu v zisteniach skutkového stavu, nakoľko z oznámenia právneho predchodcu žalobcu o
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.10.2014 jednoznačne vyplýva, že dlžná suma k uvedenému

dátumupozostávala,okreminého,zistiny2.000eur,akoajvyčíslenéhozmluvnéhoúrokuvsume196,82
eura, a teda zmluvný úrok sa premietol do dlžnej sumy k uvedenému dátumu.

28. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalobca v podanom odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého výroku rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorým zamietol jeho žalobu v časti žiadaného zmluvného úroku od 08.06.2017 do
zaplatenia.Vzhľadomnato,žeodvolacísúdnepovažovalnímuvádzanétvrdeniazataké,ktorébysvojou
relevanciou boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom zamietajúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny v
zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech,
nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

30. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že neuniklo jeho pozornosti, že súd prvej inštancie žalobcovi priznal
zmluvný úrok z úveru až do dňa 07.06.2017, t.j. i za obdobie po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru
(17.10.2014), hoci odôvodnenie rozsudku založil na právnom názore, že tento úrok žalobcovi patrí len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. V tejto časti však rozsudok súdu prvej inštancie nebol napadnutý
odvolaním a nadobudol právoplatnosť, preto závery prezentované odvolacím súdom nemali vplyv na

jeho správnosť.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).