Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/46/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118011080
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118011080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.

Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 03.12.2019, v trestnej
veci proti obžalovanému K. Č., pre zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a iné,
o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/59/2018 zo dňa
26.07.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e v napadnutom rozsudku celý
výrok o treste.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanému K. Č., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom H. XXX, V.. N.

u k l a d á :

Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, §
39 ods. 1 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 32 (tridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 5T/59/2018 zo dňa 26.07.2019 uznal obžalovaného K. Č., nar.

XX.XX.XXXX v N., trvale bytom H. XXX, V.. N., t. č. v mieste bydliska, vinným zo zločinu ublíženie na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i/, ods. 4 Tr.
zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctvo podľa § 364 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona
s poukazom na ustanovenia § 138 písm. a) Tr. zákona a § 122 ods. 3 Tr. zákona, spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 18.06.2017 asi o 18.00 hod. v obci H., V.. N. v rómskej osade pred bytovým domom č. XXX po

predchádzajúcej vzájomnej dohode bezdôvodne fyzicky napadol spoločne s I.Č., K. J. tým spôsobom,
že obvinený I.Č. ho udrel kovovou tyčou do oblasti hlavy a keď tento následne spadol na zem a chcel sa
postaviť, obvinený K. Č. ho udrel baseballovou palicou do oblasti ľavej kľúčnej kosti, čim týmto konaním
mu spôsobili zranenia, a to viacúlomkovú zlomeninu spánkovo temennej kosti vpravo s krvným výronomna trvalú mozgovú plenu, zlomeninu ľavej kľúčnej kosti, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú
s práceneschopnosťou v trvaní od 18.06.2017 do 14.08.2017.

Za to mu uložil:
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1) Tr.
zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na 36 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona za použitia § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon tohto trestu

podmienečne odložil.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zákona nad jeho správaním stanovil probačný dohľad počas skúšobnej doby.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona mu uložil skúšobnú dobu na 5 rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. f) obmedzenie spočívajúce najmä v zákaze kontaktu s K. J., nar. XX.XX.XXXX
v N., trvale bytom HermO. XXX, V.. N., v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom
elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami. /Okresný súd opomenul uviesť
aký zákon použil, no uvedené ustanovenie korešponduje s § 51 ods. 3 písm. f) Tr. zákona/.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zákona povinnosť spočívajúca najmä v príkaze písomne sa ospravedlniť
poškodenému K. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom H. XXX, V.. N. v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zákona povinnosť spočívajúcu najmä v príkaze zamestnať sa v skúšobnej

dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť uhradiť poškodenému K. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale
bytom H. XXX, V.. N., rukou spoločnou a nerozdielnou škodu vo výške 2.462,- eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku poškodeného K. J., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom H. XXX, V.. N.
zo zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste v neprospech obžalovaného K. Č., podal ihneď
po vyhlásení rozsudku a poučení o práve odvolania okresný prokurátor odvolanie, pričom v jeho

písomnom odôvodnení uviedol, že podľa jeho názoru pri ukladaní trestu neboli splnené zákonné
podmienky, a to ani okolnosti prípadu ani pomery páchateľa, pričom dodal, že ide o násilné konanie
zo strany obžalovaného s vysokým stupňom agresivity a nebezpečnosti a obžalovaný bezohľadným a
zákerným spôsobom použil proti poškodenému zbraň, pričom si mal byť vedomý toho, že tým spôsobí
závažnejší následok. Obžalovaného odvolateľ nepovažoval za celkom bezúhonnú osobu, lebo doposiaľ

spáchal osem priestupkov, z ktorých jeden bol priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu a bol
spáchaný obdobným spôsobom, ako predmetný trestný čin, aj keď v rámci jeho predchádzajúcej
trestnej činnosti bol amnestovaný. V podstate na základe uvedeného okresný prokurátor navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a uložil obžalovanému trest odňatia slobody
nepodmienečne.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku V prejednávanej veci, keďže obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Tr. poriadku a bol poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. poriadku, len pokiaľ by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku a nezistiac také chyby, po vykonaní svojej
prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že výrokom o treste bol porušený Trestný zákon, v dôsledku

čoho bol obžalovanému uložený neprimeraný trest.

V posudzovanej trestnej veci bolo, podľa názoru krajského súdu, pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadkupre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Odvolací súd len doplnil dokazovanie o prečítanie
aktuálneho obsahu výpisu registra priestupkov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že odkazoval na záujem na dosiahnutí účelu trestu
a na jednotlivé hľadiská ukladania trestov vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona. Prihliadal
na prevahu poľahčujúcich okolností v podobe priznania v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona, pričom
nezistil žiadnu z priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zákona Pri takejto prevahe potom upravil

hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšieho spomedzi predmetných trestných činov. Ako to vyplynulo
z odôvodnenia napadnutého rozsudku, okresný súd zohľadnil zahladenie odsúdenia amnestiou ako
okolnosť, z ktorej je možné usúdiť, že obžalovaný má sklony k riešeniu situácií vyhrážkami a tiež, že
priestupok zo dňa 10.05.2015 proti občianskemu spolunažívaniu, z čoho možno usúdiť, že obžalovaný
má sklony k napadaniu iných osôb. Svoj záver o použití ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona o
mimoriadnom znížení trestnej sadzby odôvodnil nielen uvedeným, ale aj okolnosťou, že obžalovaný

udrel poškodeného v dobe, keď bol tento na zemi a chcel sa postaviť, pričom úder smeroval na kľúčnu
kosť. Podmienečný odklad výkonu trestu s probačným dohľadom okresný súd odôvodnil tým, že aj
keď bol obžalovaný druhý krát súdne trestaný, je súd toho názoru, že výkon trestu odňatia slobody
možno ešte takto odložiť. Prijatie ostatných výrokov v rámci podmienečného odkladu výkonu trestu s
probačným dohľadom už len konštatoval bez bližšieho odôvodnenia.

Krajský súd sa po vykonaní svojej prieskumnej povinnosti nestotožnil s rozhodnutím okresného súdu
o treste, pretože jednak okresný súd opomenul v neprospech obžalovaného zohľadniť priťažujúcu
okolnosť uvedenú v § 37 písm. h) Tr. zákona, čím nemal zákonný priestor pre použitie § 38 ods. 3
Tr. zákona, ale mal správne použiť namiesto toho ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona. Aj odvolací

súd pritom zistil zákonný dôvod pre použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody,
ale spočívajúce v analogickom použití § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona. Bolo pritom v záujme
dosiahnutia účelu trestu, v záujme individuálnej a generálnej prevencie pristúpiť k rozhodnutiu o spôsobe
výkonu úhrnného trestu odňatia slobody.

V zmysle ustanovenia § 34 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Okrem toho, hľadiská, na ktoré súd pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery najmä prihliada, sú podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy.

Pokiaľ ide o aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona , je potrebné uviesť, že podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona môže súd páchateľovi znížiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že

by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania.

Z hľadiska osoby obžalovaného krajský súd z predloženého spisového materiálu nezistil, že by
obžalovaný spĺňal podmienky pre záver, že jeho osoba odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu odňatia

slobody. Opakovane bol postihnutý za páchanie priestupkov v cestnej doprave, no čo je závažnejšie,
bol postihnutý pokutou za to, že so svojím bratom fyzicky napadli už 10.05.2015 inú osobu a občianske
spolunažívanie narušili drobným ublížením na zdraví. Pritom už predtým preukázal náchylnosť na
protiprávnu činnosť tým, že spáchal zločin marenie spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d), ods. 2
písm. c) Tr. zákona, ktorého podstata spočívala v tom, že ako spolupáchateľ použil hrozbu násilia a

hrozbu ťažkej ujmy, aby pôsobil na svedka a konal z osobitného motívu, v úmysle zakryť iný trestný čin.
Aj keď došlo amnestiou k odpusteniu výkonu uloženého trestu s účinkom zahladenia, nič to nemení na
závere, že obžalovaný sa už do rozporu so záujmami chránenými Trestným zákonom dostal. Nakoniecnemožno prehliadnuť, že už súd prvého stupňa hodnotil priestupkovú a trestnej minulosť obžalovaného
v podstate v jeho neprospech.

Odvolací súd nezistil ani prítomnosť mimoriadnych okolností vyžadovanými v § 39 ods. 1 Tr. zákona. Za
okolnosti trestného činu vo všeobecnosti je potrebné považovať všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na
hodnotenie závažnosti činu pre spoločnosť a tiež skutočnosti vplývajúce na hodnotenie možnosti náp-
ravy páchateľa. V zmysle § 39 ods. 1 Tr. zákona musí ísť o okolnosti nie bežné, ale svojou povahou za
mimoriadne, ktoré by boli v prospech páchateľa.

Takými okolnosťami určite nie sú okolnosti predmetného skutku obžalovaného, keď v rómskej osade
v blízkosti svojho obydlia po tom, ako mal jeho brat slovne napadnúť poškodeného, tak sa v zmysle
skutkovej vety dohodol s týmto svojím bratom na bezdôvodnom fyzickom napadnutí poškodeného, na
ktorom sa podieľal tak, že po tom, čo poškodený v dôsledku úderu zbraňou zo strany jeho brata spadol
a chcel sa postaviť, tak ho udrel baseballovou palicou do oblasti ľavej kľúčnej kosti.

Krajský súd však zistil prítomnosť iných skutočností, ktoré odôvodňovali zákonné použitie mimoriadneho
zníženia trestu odňatia slobody.

Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu

nadrámeczákona.Vinýchsmerochjeprípustná,akvprospechpáchateľaodstraňujemedzeruvzákone
a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu,

možno /teda nie obligatórne/ naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu
a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b), c) Tr. poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný)
neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. / Stanovisko č. 44/2017

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.06.2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na
zjednotenie v otázke možnosti/ nemožnosti priznania poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n) a
písm. l) Tr. zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b) alebo písm. c) Tr. poriadku.

Citované stanovisko teda pri uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Tr. poriadku (po prijatí vyhlásenia
obvineného, že je vinný, súdom) umožňuje aplikáciu pre obvineného podstatne priaznivejšieho postupu
podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Tr. zákona možnosťou mimoriadneho zníženia trestu
(rovnako ako páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste).

Odvolací súd v súlade s uvedeným v prejednávanej veci rozhodol, keď dospel k záveru, že práve
mimoriadne znížený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere upravenej postupom podľa § 39 ods.
4 Tr. poriadku primerane zohľadňuje kritický prístup obžalovaného k svojej trestnej činnosti. Takto
uložený trest však musí byť spojený s výkonom trestu odňatia slobody, aby bol trestom primeraným na
dosiahnutie účelu trestu, trestom, ktorý spĺňa podmienku individuálnej a generálnej prevencie.

Odvolací súd pri ukladaní trestu u obžalovaného pritom zistil poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm.
l) Tr. zákona, že sa obžalovaný k trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval. U obžalovaného
na druhej strane zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona, teda že spáchal
viac trestným činov. V prospech obžalovaného zohľadnil jeho usporiadané pomery, keďže je ženatý,

je otcom troch detí a pochádza z pomerne veľkej rodiny. Z doterajšieho dokazovania vyplynulo, že
obžalovaný nebol prvým, kto na poškodeného zaútočil, akoby nesprávne nasledoval príklad svojho brata
a k násiliu sa pripojil. V prostredí rodinných vzťahov existujúcich v rómskej osade to nemožno ako
podstatný impulz pre násilné konanie obžalovaného vylúčiť. Na druhej strane ale, musí byť pri trestaní
podobných činom z hľadiska generálnej prevencie jasné, že neoprávnené útoky zbraňou, také útoky

najmä skupín či už založených na rodinnej či priateľskej súdržnosti smerujúce proti zdraviu či majetku,
sú neprípustné a vysoko závažné. V tomto prípade obžalovaný brutálne, za pomoci nebezpečného
druhu palice neoprávnene zaútočil na poškodeného navyše v čase, keď tento nemal príležitosť sa brániť
a útok dokonca smeroval na kľúčnu kosť, teda priestor, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkostihlavy človeka, pričom sa takto podieľal na dlhšom čase trvajúcej poruche zdravia poškodeného. Podieľal
sa nielen na spáchaní prečinu, ale aj zločinu, keď v súvislosti s jeho predchádzajúcim zločinom bolo
upustené od výkonu trestu s účinkom zahladenia odsúdenia.

Takto dospel k záveru, že primeraným trestom odňatia slobody je s použitím postupu aj podľa § 41
ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, teda vo výmere zodpovedajúcej
mimoriadnemu zníženiu tohto druhu trestu v rozsahu uvedenom v ustanovení § 39 ods. 4 Tr. zákona.

Nakoľko obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre žiaden trestný čin, bol pre
výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle
§ 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona vysokej závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúcej z jeho povahy

a spôsobu spáchania, zistenej poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti, ako aj pomerom obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom
uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.
Preto odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1

písm. d), e), ods. 2 Tr. poriadku napadnutý rozsudok v celom výroku o treste a pochybenie okresného
súdunapravilsámpostupompodľa §322ods.3Tr.poriadkutak,akotovyplývazvýrokutohtorozsudku.
V prevyšujúcej časti zostal napadnutý rozsudok týmto rozsudkom nedotknutý.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný