Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/137/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116206461
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116206461.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov
JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu U. W.Á., A.. XX.X.XXXX,
W., U. XXX/XX, právne zast. JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Hlohovec, Železničná 4/A, proti
žalovaným 1/ QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Košice,
Štúrova 27, IČO: 36 855 472, 2/ QBE Insurance (Europe) Limited, so sídlom Plantation Place, Fenchurch

Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom
QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Košice, Štúrova 27,
IČO: 36 855 472, právne zast. PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., advokátskou kanceláriou, Košice,
Kmeťova 24, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 11 097,81 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
25C/77/2016-107 z 11.7.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v I. a II. výroku.

Odmieta odvolanie voči III. výroku.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol, že konanie voči žalovanému v 1. rade
zastavuje, žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva a nárok žalobcu voči
žalovanému v 2. rade vylučuje na samostatné konanie.

2. V odôvodnení uznesenia o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou domáhal, že uznesením č. k.
25C/77/2016-76 z 19.4.2018 pripustil, aby do konania na strane žalovaného pristúpil QBE Insurance
(Europe) Limited, so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka
poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 36 855 472 ako žalovaný v

2. rade, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.4.2018. Žalobca elektronickým podaním doručeným súdu
2.7.2018, pred začatím konania vo veci samej, zobral žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom
rozsahu späť a konanie navrhol zastaviť z dôvodu, že ide o stranu sporu bez právnej subjektivity a
navrhol, aby súd žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovaný v 1.
rade nie je subjektom, ktorý by mohol byť nositeľom práv alebo povinností a nie je možné mu priznať
nárok na náhradu trov konania. Citoval § 144, § 145 ods.1, § 146 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu (späťvzatie
žaloby voči žalovanému v 1. rade) a citované ustanovenia zákona, súd rozhodol tak, že konanie voči
žalovanému v 1. rade zastavil. Následne citoval § 61 CSP, § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka,
§ 7 ods.1,2 Obchodného zákonníka a uviedol, že procesnú subjektivitu má zásadne ten, kto má
podľa hmotného práva, spôsobilosť mať práva a povinnosti (tzv. právnu subjektivitu). Ten, kto nemá
podľa hmotného práva spôsobilosť mať práva a povinnosti, má procesnú subjektivitu len vtedy, ak

mu zákon túto spôsobilosť priznáva. Podnikanie zahraničných osôb na území Slovenskej republiky,
upravuje Obchodný zákonník. Zahraničná osoba, ktorou sa rozumie fyzická osoba s bydliskom,alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, sa čo do možnosti a rozsahu
podnikania na území Slovenskej republiky, stavia zásadne na rovinu slovenským osobám. Podnikaním
zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky, sa rozumie podnikanie zahraničnej osoby pomocou,

resp. prostredníctvom organizačnej zložky, umiestnenej na území Slovenskej republiky. Oprávnenie
zahraničnej osoby podnikať na území Slovenskej republiky, vzniká dňom zápisu zahraničnej osoby,
prípadne jej organizačnej zložky, do obchodného registra v Slovenskej republike, pričom návrh na
zápis, podáva zahraničná osoba. Organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, nie je možné
zamieňať s právnickou osobou, zriadenou v Slovenskej republike zahraničnou osobou. Povinnosť

zápisu organizačnej zložky zahraničnej právnickej osoby do obchodného registra, na tom nič nemení.
Vzhľadom k nutnosti jej zápisu do obchodného registra, má organizačná zložka zahraničnej osoby
rovnaké postavenie, ako odštepný závod (§ 7 ods.2 Obch. zákonníka). Z toho vyplýva nielen to, že pri
prevádzkovaní tejto organizačnej zložky, sa užíva obchodná firma podnikateľa (zahraničná osoba) s
dodatkom, že ide o organizačnú zložku (§ 7 ods.1 Obch. zákonníka) a že vedúci organizačnej zložky
zahraničnejosoby,zapísanýdoobchodnéhoregistra,jesplnomocnenýrobiťzazahraničnúosobuvšetky

právne úkony, týkajúce sa tejto organizačnej zložky, ale i to, že zápisom organizačnej zložky zahraničnej
osoby, nevzniká rovnako ako v prípade odštepného závodu, právnická osoba; zahraničnej osobe týmto
zápisom vzniká len právo podnikať na území Slovenskej republiky. Skutočnosť, že organizačná zložka
zahraničnej, a to či už fyzickej, alebo právnickej osoby umiestnená na území Slovenskej republiky,
je zapísaná do obchodného registra neznamená, že táto organizačná zložka, je nositeľom právnej

subjektivity, a že má procesnú subjektivitu. Vo všetkých záležitostiach týkajúcich sa tejto organizačnej
zložky, je vždy nositeľom práv a povinností zahraničná osoba, ktorej je organizačná zložka súčasťou.
Právnu subjektivitu, a teda procesnú subjektivitu (§ 61 CSP), má preto vo všetkých prípadoch výlučne
zahraničná osoba a nie jej organizačná zložka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 256
ods.1 CSP dôvodiac, že z procesného hľadiska zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade privodil

žalobca, keďže podal žalobu proti žalovanému - osobe, ktorá v čase podania žaloby nemala procesnú
subjektivitu, čím procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade, preto by právo na
náhradu trov patrilo žalovanému v 1. rade ako protistrane. Žalovanému v 1. rade však žiadne trovy,
ako osobe ktorá nemá procesnú subjektivitu vzniknúť nemohli, preto súd vyslovil, že žalovanému v 1.
rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Nárok žalobcu voči žalovanému v 2. rade vylúčil na

samostatné konanie v súlade s § 166 ods.2 CSP, v ktorom voči tejto strane sporu rozhodne o trovách
konania.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná strana z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. a), d) a h) CSP v ktorom uviedla, že uznesenie považuje za nezákonné,

nevykonateľné a najmä procesne nesprávne, a to z nasledovných dôvodov: 1. súd od počiatku konal
s neexistujúcim subjektom - organizačnou zložkou právnickej osoby, ktorou je pobočka poisťovne z
iného členského štátu. Ako vyplýva zo žaloby, táto bola podaná voči žalovanému - pobočke zahraničnej
poisťovne, ktorá je organizačnou zložkou zahraničnej právnickej osoby. Súd, na základe návrhu žalobcu
vydal uznesenie z 19. apríla 2018, ktorým rozhodol o pripustení vstupu QBE Insurance (Europe) Limited,

so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia do konania ako
žalovaného v II. rade. Už na tomto mieste podľa jeho tvrdení súd zaťažil konanie závažnou vadou.
Žalovaná strana má za to, že uvedené uznesenie bolo v tomto konaní irelevantné a bezpredmetné,
nakoľko od začiatku neboli splnené procesné podmienky konania, a to z dôvodu podľa § 62 CSP:
„Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.“ Ak v konaní neboli splnené základné

podmienky, nedá sa tento nedostatok nijako zhojiť, ako sa mylne domnieva v bode 2 odôvodnenia
uznesenia súd prvej inštancie. Naopak, jediným možným postupom bolo konanie zastaviť. Žalovaná
strana preto následne podala 5.6.2018 návrh na zastavenie konania, nakoľko od začiatku neboli splnené
procesné podmienky, ktorý stav sa nedá zhojiť ani pripustením pristúpenia iného subjektu do konania.
Súd je v súlade s § 161 CSP povinný kedykoľvek v priebehu konania skúmať, či sú splnené procesné

podmienky konania, a pokiaľ zistí nedostatok takej podmienky, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania,
konanie zastaví. Presne toto však konajúci súd neurobil, hoci tak mal urobiť ex offo. Neurobil tak
dokonca ani potom, ako ho na to návrhom na zastavenie konania z 5.6.2018 upozornila žalovaná
strana. Naopak, toto podanie vyslovene odignoroval a dokonca v konaní, kde nie sú splnené základné
procesné podmienky pripustil ďalší úkon žalobcu - späťvzatie žaloby, na podklade ktorého vykonal

v konaní (hoci tak nemohol urobiť) ďalší úkon a vydal napadnuté uznesenie. „V procesnom zmysle
predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku. Procesnou podmienkou rozumieme určitú
procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť.“ (Števček, M., Ficová,
S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 223) „Nedostatok procesnejpodmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky
môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Ak súd zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania,
musí uznesením konanie zastaviť.“ Takouto neodstrániteľnou vadou konania je aj nedostatok procesnej

subjektivity, avšak iba v prípade, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania. (Števček, M.,
Ficová, S. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s. 610) „Základnými
predpokladmi pre to, aby súdne konanie mohlo prebiehať, sú splnené procesné podmienky konania,
ktoré musí konajúci súd skúmať predtým, ako sa začne zaoberať vecou samou. Ak procesné podmienky
nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania

je odstrániteľný alebo odstrániteľný nie je. Medzi základné procesné podmienky okrem iných, ktoré má
súd skúmať po celý čas aj bez návrhu, je splnenie podmienky - spôsobilosť byť stranou sporu. Táto
spôsobilosť znamená mať procesné práva a povinnosti v nadväznosti na hmotné právo. V predmetnom
spore označil žalobca priamo v žalobe ako žalovaného pobočku zahraničnej banky, ktorá je síce
zapísaná v Obchodnom registri, ale právnu subjektivitu evidentne nemá. Z uvedeného dôvodu žalobcom
označený žalovaný nemôže byť stranou sporu a takýto nedostatok procesnej podmienky súd prvej

inštancie nemôže zmeniť ani odstrániť. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď konanie
podľa § 62 CSP zastavil.“ (KS Nitra, sp. zn. 12Co/130/2017). Na základe uvedeného má žalovaná
strana za to, že od začiatku konania súd konal s neodstrániteľnou procesnou vadou, neexistujúcim
subjektom, ktorá vada sa nedá zhojiť nijakým úkonom súdu ani procesnej strany, a to ani pribratím
nového subjektu na strane žalovaného. Napadnuté uznesenie preto musí byť zrušené a konanie ako

celok zastavené. Súd však, (po upozornení žalovanou stranou, a následnom „chytrom“ späťvzatí žaloby
voči žalovanému v I. rade) aby „zhojil“ túto NEODSTRÁNITEĽNÚ (!) procesnú vadu, vydal dotknuté
uznesenie, ktorým konanie voči žalovanému v I. rade zastavil a nárok žalobcu voči žalovanému v II. rade
vylúčil na samostatné konanie. Takýto postup súdu nie je v súlade s citovanými ustanoveniami CSP a
ani s ustálenou judikatúrou v uvedenej otázke. Navyše je tiež v rozpore s princípom právnej istoty, ktorý

princíp patrí medzi základné princípy, na ktorých spočíva CSP. Ide naopak o akési naoko „šalamúnske“
zlegalizovanie nelegálneho a neudržateľného stavu. Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zrušil a konanie zastavil, a to ako voči žalovanému v I. rade, tak aj voči žalovanému v II. rade, a priznal
žalovanej strane náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne a zákonné, pričom skutočnosť, že žalovaná strana sa nestotožňuje s jeho závermi a ponúka
súdu svoj vlastný výklad, nie je dôvodom na zrušenie predmetného uznesenia. Samotné podanie
„žalovanej strany“ považuje za mätúce a nejednoznačné, pretože nie je zrejmé, ktorý zo subjektov
označených ako žalovaný ho vôbec podáva. Z podania vyplýva, že „žalovanej strane bolo doručené

uznesenie...“, alebo že „proti tomuto uzneseniu, a to proti všetkým jeho výrokom podáva žalovaná
strana v zákonnej lehote nasledovné odvolanie“. V závere podania je pri podpise uvedená spoločnosť
„QBE Insurance /Europe/ Limited“ a „QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného
členského štátu“. Takto podané odvolanie podľa názoru žalobcu nie je procesne prípustné z dôvodov, že
z podania žalovaného z 13.4.2016 vyplýva, že advokátska kancelária PUCHALLA, SLÁVIK & partners

s.r.o. vo veci zastupuje iba žalovaného v 1/ rade, teda pobočku poisťovne z iného členského štátu.
Z odvolania však vyplýva, že odvolanie bolo podané oboma žalovanými (viď použité slová „žalovaná
strana“ a takisto uvedenie oboch žalovaných pri podpise podania), pričom právny zástupca žalovaného
v 1/ rade nie je oprávnený zastupovať aj žalovaného v 2/ rade pre absenciu plnomocenstva. Žalobcovi
nebolo takéto plnomocenstvo doručené, preto má pochybnosť o tom, či môže advokátska kancelária

PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o. vôbec konať v mene spoločnosti QBE Insurance (Europe) Limited,
so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, EC3M 3BD Londýn, Veľká Británia, konajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom QBE Insurance (Europe) Limited, pobočka poisťovne z iného
členského štátu. Pre úplnosť uviedol, že v samotnom odvolaní sa uvádza, že je podané bez príloh,
teda bez plnomocenstva oprávňujúceho advokátsku kanceláriu konať aj v mene žalovaného v 2/ rade.

V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že ak je odvolanie podané iba žalovaným v 1/ rade, tento
nemôže napadnúť všetky tri výroky súdu, pretože výrok č. III nebol vydaný v neprospech žalovaného v 1/
rade. Vzhľadom na to, že súd tretím výrokom vylúčil konanie proti žalovanému v 2/ rade na samostatné
konanie, nie je takýto výrok spôsobilý zhoršiť alebo inak zmeniť postavenie žalovaného v 1/ rade, preto
je názoru, že odvolanie proti tomuto výroku nie je možné z jeho strany podať. Pokiaľ sa vo veci jedná iba

o odvolanie žalovaného v 1/ rade, je toto podanie procesne neprípustné aj z toho dôvodu, že ho podáva
subjekt bez procesnej spôsobilosti. Ako je aj v odvolaní uvedené, súd od počiatku konal s neexistujúcim
subjektom. Je potom právne nemožné, aby tento neexistujúci subjekt ďalej vo veci konal a podával
opravné prostriedky. Aj podľa právnej teórie je odvolanie oprávnená podať len strana, ktorá má procesnúsubjektivitu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a
kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1211). Z týchto dôvodov by malo
byť odvolanie žalovaného v 1/ rade odmietnuté podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP. Zmätočnosť

odvolania tiež možno vidieť v tom, že hoci bolo konanie voči žalovanému v 1/ rade zastavené, napriek
tomu odvolanie podal a žiada odvolací súd, aby uznesenie o zastavení zrušil a konanie voči žalovanému
1/ zastavil. Podaným odvolaním teda žalovaný v 1/ rade sleduje zastavenie konania voči nemu, napriek
tomu, že zastavené je. Pokiaľ ide o to, že žiada aj zastavenie voči žalovanému v 2/ rade, takýto
návrh nie je z jeho strany prípustný, pretože vo veci nejde o nerozlučné ani o nútené spoločenstvo

a žalovaný v 1/ rade sa nemôže domáhať zmeny procesného postavenia tretej strany, resp. nie je
oprávnený za tretiu stranu robiť procesné návrhy. Na základe uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný
do konania celkom zbytočne vnáša zmätočnosť. Nemenej podstatným faktom je, že takáto obrana
žalovaného je účelová a zneužívajúca právo, pretože žalovaný počas celého konania nežiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, ale robí tak až po tom, čo žalobca využil svoje
dispozičné práva, ktorú mu priznáva CSP. Uvedeným spôsobom sa žalovaný zrejme snaží docieliť

to, že vykoná množstvo úkonov vo veci (bez akejkoľvek námietky voči procesným podmienkam) a
po využití procesných práv žalobcu, resp. po rozhodnutí vo veci samej napáda rozhodnutia súdov
prvej inštancie z dôvodu nesplnenia procesných podmienok, sledujúc tým zrejme zastavenie konania
a priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Napriek uvedenému (najmä v čl. II tohto vyjadrenia),
žalobca nedostatky konania procesne dovoleným spôsobom odstránil a v prejednávaní danej veci už

nebráni žiadna prekážka. Už vo svojom návrhu na pristúpenie poukázal na to, že § 79 CSP predstavuje
jedno z dispozičných práv žalobcu, ktorým určuje okruh aktívne a pasívne legitimovaných subjektov.
Záverom uviedol, že ak je žalovaný v 1/ rade neexistujúci subjekt, t. j. subjekt bez právnej spôsobilosti,
nikdy nemohol splnomocniť advokáta na zastupovanie a všetky úkony, ktoré vo veci advokát vykonal,
boli vykonané neoprávnenou osobou.

5. Žalovaná strana v odvolacej replike poukázala na to, že jedinú zmätočnosť do konania vniesol a
ďalej vnáša len samotný žalobca. Na základe ním podanej žaloby v zastúpení kvalifikovaným právnym
zástupcom súd od počiatku konal s neexistujúcim subjektom bez procesnej subjektivity - organizačnou
zložkou právnickej osoby, ktorou je pobočka poisťovne z iného členského štátu. Ako už žalovaná strana

uviedlavdoterajšíchpodaniachspoukazomnarelevantnújudikatúruarozhodnutiasúdovSR,idepritom
o tak zásadnú vadu - neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, ktorý musí viesť k zastaveniu
konania bez možnosti túto vadu akokoľvek zhojiť. Nemôžu preto obstáť ani úvahy žalobcu o tom, že
žalovaná strana nežiadala žalobu z týchto dôvodov zamietnuť. Celkom logicky tak ani nemohla urobiť,
nakoľkoideodôvodynazastaveniekonaniaanieodôvodynazamietnutiežaloby.Aksanatomtomieste

žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom odvoláva na iné konania, zrejme ide o konania
v ktorých rovnako na základe vlastných pochybení žalobcovia zastúpení tým istým kvalifikovaným
právnym zástupcom zažalovali neexistujúci subjekt. Považuje za zarážajúce, ako sa žalobca, resp. jeho
právny zástupca jednak snaží obhájiť neobhájiteľné - pochybenie žalobcu zastúpeného kvalifikovaným
právnym zástupcom spočívajúce v zažalovaní neexistujúceho subjektu, ktorá vada konania sa nedá

odstrániť žiadnym podaním, čo je aj dôvodom, prečo musí byť uznesenie vydané na základe podania
žalobcu zrušené, resp. sa dokonca snaží odpútať pozornosť súdu od svojej vlastnej neznalosti a
pochybenia pri zažalovaní neexistujúceho subjektu poukazom na plnú moc pre právneho zástupcu
žalovanej strany, ktorá je pritom od začiatku konania súčasťou súdneho spisu, je právne perfektná
a udelená existujúcim subjektom s procesnou subjektivitou konajúcim prostredníctvom organizačnej

zložky. Na základe uvedeného sú úvahy žalobcu o neprípustnosti odvolania voči uzneseniu rovnako
scestné ako to, že žaloval subjekt bez procesnej subjektivity. Na základe tejto vady totiž konanie malo
byť zastavené ako celok a v žiadnom prípade nemožno túto vadu zhojiť pokračovaním v konaní s
jediným subjektom s procesnou subjektivitou na žalovanej strane - subjektom označeným žalobcom ako
žalovaný v 2. rade. Odvolanie voči uzneseniu teda celkom zrejme podala strana, v ktorej neprospech

bolo uznesenie vydané. Rovnako je bezpredmetný poukaz žalobcu na § 79 CSP a judikatúru súdov
týkajúcu sa nedostatku vecnej legitimácie. Nedostatok vecnej legitimácie a neodstrániteľný nedostatok
procesnej subjektivity sú totiž dve rozdielne veci. Nedostatok procesnej subjektivity nemožno odstrániť
žiadnym procesným postupom a musí viesť a vedie sám o sebe v takýchto prípadoch k zastaveniu
konania.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1 a 2CSP a uznesenie vo výroku, ktorým súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil, s výrokom o trovách
konania ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho výrokom
v celom rozsahu stotožňuje.

7. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalovaným odvolací súd uvádza nasledovné:

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a/ CSP (neboli splnené procesné podmienky) je naplnený
vtedy, ak súd konal napriek tomu, že neboli splnené procesné podmienky. Ide o podmienky, za ktorých

súd môže konať a rozhodovať. Ide tu o vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia
konania, t.j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu
(právomoc, príslušnosť), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita procesná
spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka
začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie týchto procesných podmienok je úradnou
povinnosťou súdu počas celého konania. Výnimkou je skúmanie splnenia podmienky všeobecnej

miestnej príslušnosti a osobitnej miestnej príslušnosti danej na výber, ktorú súd skúmal len na námietku
žalovaného pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Nedostatky niektorých procesných podmienok
sú neodstrániteľné a prítomnosť takéhoto nedostatku bráni súdu v konaní a rozhodovaní, čo vedie
k zastaveniu konania. V ostatných prípadoch je povinnosťou súdu nedostatok procesnej podmienky
odstrániť. Vadou predpokladanou v § 365 ods. 1 písm. a/ CSP tak trpí konanie v prípade, keď súd vec

prejednal a rozhodol napriek naznačeným nedostatkom. V prípade namietaného nedostatku príslušnosti
súdu, o vadu konania v podobe nedostatku príslušnosti súdu pôjde iba v prípade, keď v konaní neboli
dodržané ustanovenia o vecnej príslušnosti, osobitnej i výlučnej miestnej príslušnosti alebo o kauzálnej
príslušnosti.

9. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú
subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu

konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú
dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom

prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či
by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého
mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený

z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti
tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj § 171 ods.1 CSP alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1
CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania
(§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené podmienky], nesprávne posudzovanie procesných
otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania). Vadnosť konania

môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní
pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené.
Vadou konania(dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s
príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník
konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozpore

s § 204 CSP a podobne.

10. Žalovaný uplatnil tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu
prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje

zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkovýstav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené

posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu
konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.

11. Súd síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil a na daný skutkový stav ho správne
neaplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu nevyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu, ale aj napriek uvedenému výrok rozhodnutia je vecne správny.

12. Podľa § 161 ods.1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

Podľa§161ods.2CSP,akideonedostatokprocesnejpodmienky,ktorýnemožnoodstrániť,súdkonanie
zastaví.

13. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten,
komu ju zákon priznáva. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

14. Podľa § 18 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické
osoby. Právnickými osobami sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, b) účelové združenia
majetku, c) jednotky územnej samosprávy, d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.

15. V zmysle § 7 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka, organizačnou zložkou podniku sa rozumie
odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 2 Obchodného zákonníka, obdobné postavenie ako odštepný závod má aj iná
organizačná zložka, ak zákon ustanovuje, že sa zapisuje do obchodného registra.

16. Podľa § 21 ods.1 Obchodného zákonníka, zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej
republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona
nevyplýva niečo iné.

17. Podľa § 21 ods.3 Obchodného zákonníka, podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej

republiky sa rozumie na účely tohto zákona podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú
zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky.

18. Podľa § 21 ods.4 Obchodného zákonníka, oprávnenie zahraničnej osoby podnikať na území
Slovenskej republiky vzniká ku dňu zápisu podniku tejto osoby alebo jeho organizačnej zložky do

obchodného registra v rozsahu predmetu podnikania zapísanom v obchodnom registri. Návrh na zápis
podáva zahraničná osoba.

19. V prejednávanej veci žalobca v žalobe doručenej súdu 16.3.2016 ako žalovaného označil subjekt
QBEInsurance(Europe)LTD,pobočkapoisťovnezinéhočlenskéhoštátu,sosídlomŠtúrova27,Košice,

IČO: 36 855 472. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel Po, vložka č. 410/V
malodvolacísúdzistené,žezhľadiskaprávnejformyužalovanéhoideoorganizačnúzložkuzahraničnej
právnickej osoby v zmysle § 21 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorej zriaďovateľom je spoločnosť QBE
Insurance (Europe) Limited, so sídlom Plantation Place, Fenchurch Street 30, Londýn, Veľká Británia.

20. Organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nemá postavenie právnickej osoby. S jej zápisom do
obchodného registra SR nie je spojený vznik právnej subjektivity, t.j. zápisom do obchodného registra
sa organizačná zložka podniku zahraničnej osoby nestáva právnickou osobou, nie je samostatným
právnym subjektom, ale časťou podniku zahraničnej osoby. Žalovaný tak, ako je označený v žalobe,
nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva a teda nemá ani spôsobilosť byť

stranou v spore a túto spôsobilosť mu nezávisle od hmotnoprávnej subjektivity nepriznáva ani zákon.
Nedostatok spôsobilosti byť stranou sporu v čase začatia konania je neodstrániteľným nedostatkom
podmienky konania, na ktorú skutočnosť je súd povinný prihliadať v akomkoľvek štádiu konania.21. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.5.2008 sp. zn. 4Cdo/124/2007 z
ktorého jednoznačne vyplýva, že odštepný závod ani iná organizačná zložka podniku nemá spôsobilosť
byť účastníkom občianskeho súdneho konania. Preto pre nedostatok procesnej podmienky spočívajúcej

v nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania súd zastaví konanie vtedy, ak je nepochybné, že za
účastníka konania bol označený len odštepný závod. Rovnako to platí aj v prípade, keď právnická osoba
máinúorganizačnúzložku,ktorásapodľazákonapovinnezapisujedopríslušnéhoobchodnéhoregistra.

22. V danom prípade ide o neodstrániteľnú podmienku konania, ktorú nemožno odstrániť ani dodatočne

a ani v rámci odvolacieho konania, preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak konanie voči
žalovanému v 1. rade zastavil. Navyše návrhom doručeným súdu prvej inštancie 3.7.2018 (č. l. 98 spisu)
došlo k späťvzatiu návrhu na začatie konania, na ktorú skutočnosť poukázal aj súd prvej inštancie.

23. Odvolací súd s poukazom na uvedené skutočnosti rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
konanie zastavil a tiež vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

24. Podľa § 386 písm. a) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné,

25. Keďže výrok uznesenia o vylúčení veci na samostatné konanie má povahu uznesenia, ktorým sa

upravuje vedenie konania, v takomto prípade nie je možné proti nemu podať odvolanie. Z týchto dôvodov
má odvolací súd za to, že odvolanie smeruje aj proti výroku, proti ktorému odvolanie nie je prípustné
odvolanie, preto ho podľa § 386 písm. c) odmietol.

26. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

29. Keďže v odvolacom konaní žalovaný ako odvolateľ nemal úspech, v zásade patrí náhrada trov
odvolacieho konania žalobcovi, avšak žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto
odvolací súd žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.