Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoP/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119200579
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119200579.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci navrhovateľky: H. N., nar. XX.X.XXXX, adresa
trvalého bydliska M., A. XXXX/XX, t. č. bytom M., Q. XX, proti manželovi: R. N., nar. X.X.XXXX, adresa
trvalého bydliska M., A. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: JUDr. Milan Ficek, advokát, s.r.o.,
adresa sídla Bratislava, Žilinská 14, o rozvod manželstva, o odvolaní manžela proti rozsudku Okresného
súdu Trnava zo dňa 4. marca 2019 č.k. 12Pc/2/2019-21, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie manželstvo účastníkov uzatvorené dňa 3.10.1998 v M., zapísané
v knihe manželstiev matričného úradu L., zväzok 5, ročník 1998, strana 45, poradové číslo 19 rozviedol
(výrok I.) a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za preukázaný tento skutkový stav:
Účastníci ako štátni občania SR uzatvorili dňa 3.10.1998 manželstvo, u navrhovateľky išlo o prvé
manželstvo, u manžela o druhé manželstvo. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese M.,

A. XXXX/XX.

1.2.2 Z manželstva pochádza jedno dieťa, dcéra E. nar. XX.X.XXXX. Pred uzatvorením manželstva sa
manželom narodil syn T., nar. XX.X.XXXX.

1.2.3 Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, sp. č. OU-TT-OVVS2-2018/032698, Pr. č. 1202/2018 Mč
zo dňa 22.11.2018 bol manžel uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1

Zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená bloková pokuta vo výške 20 eur. Konanie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu bolo voči manželovi zastavené.

1.2.4 Navrhovateľka vníma manžela ako osobu manipulatívnu, panovačnú, autoritatívnu, agresívnu
a vulgárnu, v ktorej necíti žiadnu citovú oporu, práve naopak, už dlhšiu dobu sa necítila s ním v
domácnosti bezpečne, najmä od incidentu spred dvoch - troch rokov, kedy jej polial veci kyselinou. Tento
stav hodnotí ako dlhodobo nemenný. K manželovi nič necíti, nemá ho rada, vzhľadom na odpor, ktorý k

nemu cíti nevie si s ním predstaviť ďalej žiť. Obnovenie manželského spolužitia z jej strany nie je možné
za žiadnych okolností a nie je ochotná podrobiť sa poradenstvu za účelom obnovenia manželského
spolužitia, považuje to za zbytočné. Aj napriek manželovej snahe nemá záujem zotrvať v manželstve.1.2.5 Manžel vníma manželstvo účastníkov ako šťastné, slušné, pokojné a harmonické a na vážne
hádky si nepamätá. Pripúšťa nezhody boli kvôli správaniu dcéry. Seba ako aj navrhovateľku vníma ako
tvrdohlavé osoby, avšak napriek tomu ju miluje, nie je si vedomý svojej agresivity až na dve facky,

ktoré jej v minulosti dal, čo však nepovažuje za vážny prejav agresivity. Podľa jeho vnímania pri hádke
skôr ustúpil. Dôvod na rozvod manželstva nevidí. Je pripravený obnoviť s navrhovateľkou manželské
spolužitie nakoľko ju má rád, verí jej a aj by si ju vážil, ak by mu aj ona prejavila dôveru.

1.2.6 Manželia sa spolu naposledy intímne stýkali v júni 2018, v spoločnej domácnosti nežijú od

septembra 2018 (od incidentu, kedy jej polial veci kyselinou), nehospodária spolu.

1.3 Právne veci posúdil ako nárok navrhovateľky ako manželky domáhať sa rozvodu manželstva s
manželom,ktorýnávrhnepodalpodľa§23ods.1ZoR(zákonč.36/2005Z.z.orodinevzneníneskorších
zmien a doplnení, ďalej len „ZoR“), a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný a je potrebné
mu vyhovieť.

1.4 Manželstvo účastníkov konania je nefunkčné a neplní svoj spoločenský účel. Rozvrat v manželstve
je trvalý a hlboký, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia s perspektívou do budúcnosti. Zároveň rešpektujúc vôľu navrhovateľky, ktorá
opakovane verbalizovala nezáujem o obnovenie manželského spolužitia a možnosť jeho obnovy

jednoznačne odmietla, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

1.5 Otrováchkonaniarozhodolpodľa§52C.m.p.(zákonč.161/2015Z.z.Civilnýmimosporovýporiadok
v znení účinnom od 1.7.2016, ďalej len „C.m.p.“), tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov
konania nepriznal z dôvodu, že nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek vyplývajúcich z ust. § 53 a nasl.

C.m.p.

1.6 Ako dôvod rozpadu manželstva zistil rozdielnosť názorov každého z manželov na spôsob a
účel manželského spolužitia a z toho plynúce hádky a nedorozumenia, vedúce k úplnému citovému
odcudzeniu sa navrhovateľky.

2.1 Rozsudok napadol riadnym a včasným odvolaním manžel s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e)
C.s.p.), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.

1 písm. h) C.s.p.) a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods.
1 C.m.p.).

2.2 Súd pri ustálení rozvratu vzťahov účastníkov namiesto zisťovania skutočného stavu veci vychádzal
výlučne z tvrdení manželky (ktoré si odporujú), pričom sa nevysporiadal s manželovými tvrdeniami

o harmonickom dlhoročnom spolužití ako ani so stanoviskom manžela k namietaným problémom
manželkou a jeho snahou o obnovu manželského spolužitia. Tvrdeniu manželky o nedostatočnej citovej
podporeodporujesamotnádĺžkatrvaniamanželstvapodobu32rokov,počasktorýchvychovalispoločne
dve deti.

2.3 Súd nenariadil manželom povinnosť navštíviť manželskú poradňu, hoci manžel by túto možnosť
prijal a snažil sa k tomu primäť aj navrhovateľku.

2.4 Súd tiež nevykonal manželom navrhovaný výsluch oboch spoločných detí, keď ich výsluchom sa
mala preukázať nepravdivosť tvrdení manželky vo vzťahu k údajnému panovačnému a agresívnemu

správaniu manžela. Takýto postup je z rozpore s povinnosťou súdu zistiť skutočný stav veci. Deti dlhé
roky žili s manželmi v spoločnej domácnosti, relevantným spôsobom by sa vedeli vyjadriť k spolužitiu
manželov, atmosfére a vzťahom v rodine.

2.5 Zo strany súdu došlo k nesprávnej interpretácií ustanovení § 18, § 22 a § 23 ZR, kedy mal

posúdiť sporné a nesporné skutočnosti uvádzané účastníkmi a až následne ustáliť, či došlo k takému
kvalifikovanému rozvratu manželstva, pre ktorý by bolo potrebné vysloviť záver, ktorým by manželstvo
rozviedol. V súvislosti s touto námietkou poukazuje na judikát R IV/1966.3.1 Navrhovateľka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

3.2 Manželove tvrdenia považuje za všeobecné, vágne, nezakladajúce sa na objektívnom vnímaní
vonkajšieho sveta poukazujúc na vnútornú rozpornosť, keď manžel na jednej strane poukazuje na
šťastné a harmonické manželstvo, na druhej strane dúfa v obnovenie dôvery zo strany navrhovateľky.
Manžel jednoznačne potvrdil skutočný stav veci, a to odsťahovanie sa navrhovateľky spolu s dcérou zo
spoločnej domácnosti najprv k navrhovateľkinej matke do L., následne do bytu v M., ktorý im zabezpečil

syn.

3.3 Súd vychádza z tvrdení, ktoré boli zhodné, a to nezdieľanie spoločnej domácnosti, skutočnosť,
že manželia spolu nehospodária, útok manžela na navrhovateľku. Odvolaním sa manžel len účelovo
snaží oddialiť právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva. Pokiaľ manželia spolu nežijú v spoločnej
domácnosti z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou (agresívne správanie manžela, ktoré prekročilo

hranice únosnosti) ide o objektívnu skutočnosť, nie iba o subjektívne tvrdenie manželky.

3.4 Je nesporné, že manželia v dobe postupnej eskalácie rozvratu ich vzťahu zotrvávali v
spoločnej domácnosti, ktorá pre oboch predstavovala súkromie od okolitého sveta. Právo na súkromie
navrhovateľky však bolo narušené nainštalovaním kamerového systému do ich spoločného obydlia.

Právo na súkromie navrhovateľky bolo agresívnym správaním manžela natoľko narušené, že táto sa
radšej odsťahovala na vidiek k matke a pristúpila na oveľa sťaženejšie životné podmienky (cesta z domu
dopráce,obmedzenýprístupktelekomunikáciám,stratarutinnéhoživota,pohodliaapod.).Práve životu
matky s matkou a dcérou predstavoval pre navrhovateľku útočisko pred agresívnym vyčíňaním manžela.

4.1 Manžel v r e p l i k e k vyjadreniu navrhovateľky zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a
prezentoval svoje presvedčenie v obnovu spolužitia s navrhovateľkou.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou (§ 359 a § 362 ods. 1 C.s.p. a § 7 ods. 1 a § 94 C.m.p.) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 C.s.p.), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj
konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom odvolania, keďže tu išlo o návrhové konanie
(§ 65 C.m.p.) a dospel k záveru, že odvolanie manžela nie je dôvodné.

6. Predmetom konania na súde prvej inštancie pod sp. zn. 12Pc/2/2019 je návrh navrhovateľky ako
manželky, ktorým sa domáhala rozvodu manželstva s manželom, ktorý návrh nepodal poukazujúc na
hlboko a trvalo rozvrátené vzťahy manželov, pre ktoré ich manželstvo neplní účel tak, ako to predpokladá
Zákon o rodine. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky manžela
je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým manželstvo účastníkov

konania rozviedol.

7.1 Konanie vo veciach rozvodu manželstva je konaním návrhovým, upraveným v C.m.p.

7.2 Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia C.s.p., ak tento

zákon neustanovuje inak.

7.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Po preskúmaní obsahu spisu a odvolacích námietok manžela sa odvolací súd plne stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym
skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá zistený skutkový stav a zdieľa i
právnezáveryprvoinštančnéhosúdu,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietov

súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku. Reagujúc na odvolacie dôvody však dopĺňa nasledovné:9.1 Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

9.2 Podľa § 22 ZR k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9.3 Podľa § 23 ods. 1 a 2 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a

od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na neprihliada (2 veta prvá).

9.4 Podľa čl. 6 C.m.p.. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

9.5 Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu

vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

9.6 Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí

byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a
nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia
a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na

budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.
Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí
mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a
rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého

životného spoločenstva.

9.7 Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad
jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb, dlhodobé oddelené spolužitie manželov so

samostatnými domácnosťami, dlhé trvanie mimomanželských známostí s plánmi ďalšieho vzájomného
spolužitia a pod.. Možnosť obnovenia manželského spolužitia jednoznačne závisí od vôle manželov a
ide o subjektívnu kategóriu.

10. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené a skutkový stav zistený súdom prvej inštancie ako aj

odvolacím súdom v odvolacom konaní dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je hlboko a
trvale rozvrátené, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva,
resp. rodiny založenej manželstvom, a to aj napriek nesúhlasu manžela, ktorý návrh nepodal.

11. Účastníci konania ako manželia od septembra 2018 nežijú v spoločnej domácnosti a nehospodária

spolu, keď navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s dcérou, manžel žije sám na adrese posledného
spoločného bydliska manželov. Tento stav deklarovala navrhovateľka, pričom manžel zhodným tvrdením
verifikoval, že nežijú v spoločnej domácnosti a taktiež spolu finančne nehospodária. Z toho vyplýva, že
každý z manželov vedie od tohto času svoj život, a manželstvo je len formálne. Navrhovateľka v konaní
uviedla, že ide o dlhodobo nepriaznivý stav, kedy už pred odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti s

manželom nezdieľali spoločnú izbu, manžel aj pol roka nekomunikoval nielen s navrhovateľkou ale aj
s ich deťmi. Aj tieto skutočnosti boli manželom potvrdené. Odsťahovaniu sa zo spoločnej domácnosti
bezprostredne predchádzal útok zo strany manžela, kedy jej kyselinou chlorovodíkovou polial ošatenie,
na čo bola navrhovateľka nútená privolať políciu, manžel bol uznaný vinným z priestupku proti majetkupodľa § 50 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Tento incident sama navrhovateľka označila za poslednú
kvapku, čím manžel prekročil akékoľvek hranice únosnosti. Za účelom urovnania vzťahov pricestoval
zo zahraničia aj ich spoločný syn, avšak k náprave nedošlo, navrhovateľka svoj postoj nezmenila. Sám

manžel tiež uviedol, že po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti navrhovateľkine
postoje voči nemu boli čoraz viac negatívne. Navrhovateľka rovnako odmietala akékoľvek dary zo
strany manžela, či už k sviatku, výročiu alebo Vianociam. Rovnako pokiaľ ide o návrh manžela, kedy
navrhovateľku aj spoločnú dcéru pozval tráviť Vianoce (po odsťahovaní sa navrhovateľky zo spoločnej
domácnosti) sa postoj navrhovateľky nezmenil, Vianoce spoločne s manželom stráviť odmietla. Z

návrhu ako aj vyjadrení či už na nariadenom pojednávaní ako aj vyjadrení v odvolacom konaní
navrhovateľka opakovane kategoricky odmieta ďalšie zotrvanie v manželstve, odmieta sa podrobiť
sedeniam v manželskej poradni alebo inému psychologického poradenstvu za účelom zachovania
manželstva, vzťahy v manželstve považuje za trvalo a vážne rozvrátené, obnovenie manželského
spolužitia považuje z jej strany za nemožné, manžel je jej podľa vlastných slov odporný. Navrhovateľka
odchod zo spoločnej domácnosti s manželom do domácnosti matky v Siladiciach považuje za útočisko

od manžela, z čoho možno usúdiť, že táto na zotrvaní v manželskom zväzku netrvá, práve naopak.
Navrhovateľka ako dôvod rozvratu manželstva poukázala na rozdielnosť pováh a názorov na výchovu
detí, čomu v podstate korešponduje aj diametrálne odlišná interpretácia manželstva z pohľadu oboch
účastníkov, kedy navrhovateľka hovorí o panovačnej a manipulatívnej povahe manžela, ktorému sa
musela pre dobro rodiny prispôsobovať, pričom manžel považoval manželstvo za šťastné a harmonické,

s výnimkou nezhôd týkajúcich sa maličkostí, na ktoré si v konečnom dôsledku ani nevedel spomenúť.
Napokon, sám manžel vo vyjadrení (na č.l. 13) uviedol, že príčinou nezhôd boli odlišné názory na
výchovu dcéry, kedy nevedel dostatočne akceptovať introvertnú povahu dcéry, pričom navrhovateľka
povahu dcéry a jej názory akceptovala a považovala za prijateľné.

12.1 Odvolací súd poukazuje aj na čl. 1 ZR, podľa ktorého manželstvo je zväzok muža a ženy.
Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si
rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

12.2 So zreteľom na obsah citovaného ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva

je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny
vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho
harmonického fungovania; potom uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho
existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku
spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a

slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli, neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah
zachovávať.

13. S poukazom na vyššie uvedené, v prejednávanej veci z vykonaného dokazovania niet pochýb o
tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené, a zhodne s prvoinštančným súdom aj

odvolací súd dospel k záveru, že tu nie je žiaden dôvod predpokladať, že by akýmkoľvek spôsobom
mohlo dôjsť k náprave narušených vzťahov do takej miery, aby bolo možné obnovenie harmonického
manželskéhospolužitia,pokiaľtorazjedenzmanželovvýslovneodmieta,akotoodmietanavrhovateľka.
Preto bolo namieste považovať v uvedenom prípade za naplnené dôvody pre rozvod manželstva a na
tomto závere nemôže nič zmeniť ani tá skutočnosť, že manžel má ešte k navrhovateľke citový vzťah. Za

irelevantné je v tomto prípade treba považovať tiež to, že manželia spolu vychovali deti, postavili dom,
trávili spoločné dovolenky a pod., čím argumentuje manžel, keďže tieto skutočnosti síce vypovedajú o
tom, že svojho času si manželstvo svoje spoločenské funkcie naozaj plnilo, toto však už je minulosťou
a nepochybne spadá do obdobia spred rozvratu manželstva. Spoločná minulosť manželov, akokoľvek
by bola bývala harmonická, nepostačuje na zachovanie manželstva do budúcna, pokiaľ z dokazovania

vyplývatrvalýrozvratvzťahovanavrhovateľkaďalšiespolužitievmanželskomzväzkuodmieta.Odvolací
súd zároveň konštatuje, že deti pochádzajúce z manželstva účastníkov konania sú už plnoleté, preto už
nemožno prihliadať na potrebu zachovania manželstva ani z hľadiska záujmu maloletých detí. Zotrvanie
v manželskom zväzku vyžaduje záujem zo strany oboch manželov a nie je možné ani jedného z nich
nútiť zotrvať v manželstve, ktoré neplní svoje funkcie.

14.1 Pokiaľ ide o námietku manžela, ktorou poukazoval na to, že súd nevyvinul potrebnú aktivitu na to,
aby účastníkov viedol k zmierlivému riešeniu sporu odvolací súd dodáva:14.2 Podľa § 96 ods. 1, ods. 2 C.m.p., súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o
ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať,
aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.

14.3 Zvyššiecitovanéhoustanoveniavyplýva,žeC.m.p.ukladásúdu,abysavpriebehukonaniapokúsil
zachrániť manželstvo tým, že bude usilovať o zmierenie manželov. Zákon neukladá súdu presný spôsob,
akým sa má pokúsiť manželov v rozvodovom konaní zmieriť a z povahy veci vyplýva, že sa súd pokúša
zmieriť ich najmä pri pojednávaní, pričom túto povinnosť súd realizuje vždy s prihliadnutím na konkrétne

okolnosti prípadu. Nie je pritom vylúčené, aby súd od snahy o odstránenie príčin rozvratu manželstva
upustil, keď mu je zrejmé, že príčiny rozvratu manželstva sú natoľko závažné, že nie je možné manželov
uzmieriť. Podľa druhého odseku citovaného ustanovenia môže, ak je to účelné a umožňujú to okolnosti
prejednávanej veci, súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou realizovanou
podľa zákona o mediácii, ktorá predstavuje alternatívne riešenie sporu, v rámci ktorej sa manželia môžu
dohodnúťnatakýchotázkach,akojevzájomnésprávanieksebe,starostlivosťodomácnosť,zanechanie

nevery a pod. Citované ustanovenie však dáva súdu iba možnosť účastníkov vyzvať, aby sa pokúsili o
mediáciu, nedáva však súdu možnosť uložiť im (prikázať), aby sa mediácie zúčastnili. Súd teda nemá
možnosť účasť účastníkov na mediácii vynucovať. Preto súd posudzuje podľa okolností konkrétneho
prípadu, či je výzva na pokus o zmierne riešenie mediáciou v konkrétnom prípade účelná, alebo nie,
pričom účelná je spravidla tam, kde manželia pozitívne reagujú na poučenie o možnosti zmierneho

riešenia, resp. na pokusy súdu o odstránenie príčin rozvratu, čo však ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebol uvedený prípad.

14.4 Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na rozvod bol podaný dňa 25.1.2019 (takmer po pol roku
od odsťahovania sa navrhovateľky zo spoločnej domácnosti), súd vytýčil pojednávanie na 4.3.2019,

na ktoré sa dostavili obaja manželia a obaja boli riadne vypočutí. Navrhovateľka na podanom návrhu
trvala, uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, zatiaľ čo jej manžel uviedol, že
na obnovení manželského spolužitia záujem má. Z obsahu zápisnice (na č.l. 18) pritom vyplýva, že
prvoinštančný súd si riadne splnil povinnosť uloženú mu ust. § 96 ods. 1 C.m.p., pokúsil sa o zmierenie
manželov, avšak márne, pretože navrhovateľka bola rozhodnutá rozviesť sa, a o obnovenie manželstva

nemala záujem, čo opakovane súdu deklarovala. Na základe uvedeného potom súd prvej inštancie
nevyzval účastníkov, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou ani aby navštívili psychologickú
poradňu ako navrhoval manžel, pričom odvolací súd po preskúmaní spisu nepovažoval takýto postup
súdu za vadný.

15. Berúc do úvahy skutočnosti zistené v tomto konaní, aj odvolací súd musel konštatovať, že
vyššie uvedené atribúty už manželstvo účastníkov konania nespĺňa. Pretrvávajúce citové odcudzenie,
odsťahovanie navrhovateľky zo spoločnej domácnosti, či absencia akejkoľvek komunikácie medzi
manželmi, odmietavý a negatívny postoj navrhovateľky voči manželovi, ako aj pevné rozhodnutie
navrhovateľky viac neobnoviť s manželom spolužitie sú znakmi toho, že rozvrat manželstva je hlboký a

trvalý, bez možnosti jeho obnovy a zákonite tak nemôže vytvárať zdravé rodinné prostredie. Vzhľadom
na vyššie uvedené podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade nastalo vážne narušenie a trvalý
rozvrat vzťahov a ďalšie trvanie manželstva je v rozpore s jeho účelom, ako aj záujmami manželov. Z
týchto dôvodov potom odvolací súd ani nevykonal navrhovateľom navrhované dokazovanie výsluchom
spoločných detí, pretože ich výpovede by vzhľadom na vyššie uvedené neboli spôsobilé privodiť vo veci

iné rozhodnutie bež to, ktoré učinil súd prvej inštancie.

16. Na základe už uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

17.1 O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 58 C.m.p.), o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len
na návrh (§ 57 C.m.p.) a ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie (§ 396 ods. 1 C.s.p.).

17.2 O náhrade trov tohto konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 C.m.p. v spojení s § 396
ods. 1 a 2 C.s.p., pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 C.m.p..18. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).