Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/139/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116209279
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6116209279.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci žalobcu R.

K., V.. XX. XX. XXXX, P. P. XX, P. P., v konaní zastúpenom JUDr. Peter Tonhauser, advokát, s. r. o., so
sídlom J. Cikkera 8, Banská Bystrica, IČO: 47 234 725, proti žalovanej v 1. rade K. T., I.. T., V.. XX. XX.
XXXX, P. K. XX, P. P., v konaní zastúpenej Y. T., V.. XX. XX. XXXX, P. K. XXXXX/XX, P. P., a žalovanej
v 2. rade E. Q., I.. T., V.. XX. XX. XXXX, P. T. X, T. - P., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanou v 1. rade K. T., I.. T., V.. XX. XX. XXXX,
P. K. XX, P. P., žalovanou v 2. rade E. Q., I.. T., V.. XX. XX. XXXX, P. T. X, T. - P. D. Y. T., V.. XX. XX.
XXXX, P. K. XX, P. P., ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor,

pod číslom L. XXXX/XXXX zo dňa 11. 11. 2014, a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam:
-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere105m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom
podiele 1,
-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere285m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom
podiele 1,
-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere150m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom

podiele 1,
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra „C“ par. č. XXXX/X,
v spoluvlastníckom podiele 1,
evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres P. P., obec P. P., katastrálne
územie P. P., na liste vlastníctva č. XXXX, je voči žalobcovi R. K., V.. XX. XX. XXXX, P. P. XX, P. P.,
právne neúčinná.

Žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú p o v i n n é nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy

právneho zastúpenia v rozsahu 100 % tak, že splnením povinnosti jednej zo žalovaných zaniká v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhej zo žalovaných, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 16. 05. 2016 domáhal určenia, že darovacia zmluva uzavretá
medzi žalovanou v 1. rade K. T., I.. T., V.. XX. XX. XXXX, P. K. XX, P. P., žalovanou v 2. rade E. Q., I..
T., V.. XX. XX. XXXX, P. T. X, T. - P. a Y. T., V.. XX. XX. XXXX, P. K. XX, P. P., ktorej vklad bol povolený
Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, pod číslom L. XXXX/XXXX zo dňa 11. 11. 2014,

a ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam:
-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere105m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom
podiele 1,-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere285m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom
podiele 1,
-parcelyregistra„C“,par.č.XXXX/X,ovýmere150m2,zastavanéplochyanádvoria,vspoluvlastníckom

podiele 1,
- stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra „C“ par. č. XXXX/X,
v spoluvlastníckom podiele 1,
evidované Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, okres P. P., obec P. P., katastrálne
územie P. P., na liste vlastníctva č. XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná a náhrady trov konania.

V žalobe uviedol, že Y. T. (ďalej len „dlžník“) bol rozsudkom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa 10. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
XTo/X/XXXX zo dňa 04. 02. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2015, uznaný vinným
zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a zaviazaný na náhradu škody
vo výške 7 728,00 Eur žalobcovi. Žalobca uzavrel s dlžníkom dňa 12. 10. 2015 dohodu, v ktorej sa
dlžník zaviazal podľa bodu II. nahradiť škodu vo výške 7 728,00 Eur v splátkach, a to nasledovne:

„náhradu určenej škody spôsobom mesačných splátok po 50,00 Eur (slovom päťdesiat euro) splatných
každý tretí mesiac za predchádzajúce tri mesiace, t. j. v sume 150,00 Eur, do rúk poškodeného vždy
najneskoršie posledného dňa tretieho mesiaca po dni podpísania tejto zmluvy.. poškodený potvrdzuje,
žepripodpísanítejtozmluvyprevzalodpovinnéhosumu100,00Euraprváďalšiusplátkusiprevezmeza
mesiacoktóber,november,december2015najneskôrdo31.12.2015...“Dlžníkuhradilžalobcovicelkom

sumu vo výške 200,00 Eur, pričom následne mu oznámil, že ďalšie finančné prostriedky na splácanie
už nemá. Žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 15. 04. 2016 na Exekútorský úrad L. Q.
J.. S. B., súdenej exekútorke, ktorá zistila, že dlžník je vlastníkom osobných motorových vozidiel, ktoré
sú už však blokované exekútorskou blokáciou súdnym exekútorom J.. R. Q.. Žalobca však poukázal na
list vlastníctva č. XXXX, evidovaný Okresným úradom P. P., katastrálny odbor, okres P. P., obec P. P.,

katastrálne územie P. P., z ktorého vyplýva, že žalované nadobudli každá v spoluvlastníckom podiele
1 na základe darovacej zmluvy č. L. XXXX/XXXX zo dňa 11. 11. 2014 - Č. XXXX/XXXX, vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam: parcely registra „C“, par. č. XXXX/X, o výmere 105 m2, zastavané plochy
a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1, parcely registra „C“, par. č. XXXX/X, o výmere 285 m2,
zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1, parcely registra „C“, par. č. XXXX/X, o

výmere 150 m2, zastavané plochy a nádvoria, v spoluvlastníckom podiele 1 a stavba - rodinný dom so
súpisným číslom XXXXX, postavená na parcele registra „C“ par. č. XXXX/X, v spoluvlastníckom podiele
1 (ďalej len „nehnuteľnosti“). O týchto nehnuteľnostiach má žalobca vedomosť, že bola v podielovom
spoluvlastníctve dlžníka do roku 2014, teda žalobca mohol byť uspokojovaný z tohto majetku dlžníka.
Účelovosť konania dlžníka spočíva v snahe ukrátiť žalobcu o jeho vymáhateľnú pohľadávku tým, že

nasledujúci deň po vydaní rozsudku, t. j. dňa 11. 11. 2014 uzavrel darovaciu zmluvu so žalovanými.
Z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva objektívna skutočnosť odôvodňujúca podanie tejto žaloby,
pretože dlžník už nie je vlastníkom žiadnej inej nehnuteľnosti, z ktorej by mohla byť prípadne uspokojená
pohľadávka žalobcu. Žalobca poukázal na ustanovenie § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka ako aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XX. Keďže dlžník urobil právny

úkon, ktorého druhou stranou sú jeho dcéry (blízke osoby), v takomto prípade sa úmysel dlžníka
predpokladá a je na osobách blízkych dlžníkovi, aby preukázali opak. V takýchto prípadoch zákon
úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa aj vedomosť blízkej osoby o tomto úmysle prezumuje. Zákon od osoby
blízkej vyžaduje, aby pri právnych úkonoch s dlžníkom, ktoré dlžník urobil v jej prospech, sa presvedčila,
že právny úkon neukracuje veriteľa dlžníka. K žalobe priložil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 10. 11. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo/X/
XXXX zo dňa 04. 02. 2015, dohodu zo dňa 12. 10. 2015, potvrdenku o prijatí finančných prostriedkov,
návrh na vykonanie exekúcie, zoznam vozidiel vlastnených dlžníkom a výpis z listu vlastníctva č. XXXX.
Neskôr súdu doložil návrh na odklad exekúcie, vyjadrenie k návrhu na odklad, zamietnutie tohto návrhu,
upovedomenie o začatí exekúcie.

2. Žalované žiadali žalobu zamietnuť, pretože spor, ktorý ich otec so žalobcom mal spor, ktorý sa
právoplatne skončil v roku 2015 a nehnuteľnosti na nich previedol v novembri 2014. Popreli, že by mali
vedomosť o tom, že otec chce ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu. Čo sa týka dohody, ktorú podpísal otec a
žalobca, uviedli, že žalobca si želal, aby otec platil jemu osobne tak, že si žalobca bude splátky preberať

od ich matky, ktorá sa nachádza nepretržite doma. Žalobca si pre splátky neprišiel. Súdu predložili
rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor č. L. XXXX/XX zo dňa 11. 11. 2014,
darovaciu zmluvu zo dňa 20. 10. 2014 a doklad o úhrade sumy vo výške 5 000,00 Eur na účet súdnej
exekútorky.3. Rozsudkom č. k. 8C/139/2016 - 66 zo dňa 26. 10. 2016 súd žalobu zamietol a žalovaným nepriznal
nárok na náhradu trov konania. Voči rozsudku sa žalobca odvolal a Krajský súd v Banskej Bystrici

uznesením č. k. 17Co/63/2017 - 96 zo dňa 29. 03. 2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol chronológiu udalostí, v dôsledku ktorej neobstojí záver
súdu prvej inštancie o vyvrátení domnienky o predpokladanom úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa. Odvolací
súd nesúhlasil ani s tým, že žalované nemali vedomosť o úmysle otca Y. T. nezaplatiť náhradu škodu
žalobcovi. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa tu ex offo predpokladajú a

druhá strana by mala preukázať, že úmysel ukrátiť veriteľa nielenže nepoznala, ale i to, že jej nemožno
vyčítať zavinenie tejto jej neznalosti, resp. úmysel dlžníka nemohla poznať ani pri náležitej starostlivosti.
Táto vedomosť či nevedomosť musela existovať v čase urobenia odporovateľného právneho úkonu. V
prejednávanej veci takéto dôkazy neboli dostatočne produkované. V ďalšom konaní súd prvej inštancie
nielenže posúdi uvedené skutočnosti ale bude vychádzať aj z chronologického a logického sledu
udalostí.

4. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391 ods. 2 C. s. p. nariadil
vo veci pojednávanie. Postupom podľa § 180 C. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie a zistil:

5. Skutkový stav týkajúci sa existencie podielového spoluvlastníctva žalovaných k nehnuteľnostiam

(každá v podiele 1) je nesporný a vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX, pričom v konaní nebol preukázaný
opak. Je nepochybné, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudli žalované na základe darovacej
zmluvy. Vklad vlastníckeho práva bol povolený na základe rozhodnutia Okresného úradu Banská
Bystrica č. L. XXXX/XX zo dňa 11. 11. 2014. Darovaciu zmluvu podpísali žalované a darca - dlžník (ich
otec) dňa 20. 10. 2014. Dlžník bol rozsudkom Okresným súdom Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX

zo dňa 10. 11. 2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XTo/X/XXXX zo
dňa 04. 02. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04. 02. 2015, uznaný vinným zo zločinu ublíženia
na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a zaviazaný na náhradu škody vo výške 7 728,00
Eur žalobcovi. Keďže táto pohľadávka nebola dlžníkom zaplatená ani na základe dohody o spôsobe
náhrady a výške škody zo dňa 12. 10. 2015, žalobca podal prostredníctvom súdneho exekútora návrh

na vykonanie exekúcie, ktorá je vedená Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. XEr/XXX/XXXX.
Počas exekučného konania zaplatil dlžník na účet súdnej exekútorky sumu vo výške 5 000,00 Eur. V
období máj 2017 - apríl 2018 splácal Y. T. pohľadávku po 50,00 Eur mesačne. Ku dňu 27. 08. 2018 z
vymáhanej sumy v exekúcii ostávalo uhradiť celkom 3 107,90 Eur, z toho na pohľadávku sumu vo výške
1 334,80 Eur a na príslušenstvo pohľadávky, a to trovy právneho zastúpenia sumu vo výške 163,00 Eur,

trovy exekučného konania sumu vo výške 16,50 Eur a trovy exekútora sumu vo výške 1 593,60 Eur. Y.
T. uviedol, že pohľadávku je naďalej schopný splácať sumou vo výške 50,00 Eur mesačne.

6. Spornou je teda skutočnosť, či právny úkon dlžníka (darovacia zmluva zo dňa 20. 10. 2014) je
odporovateľným právnym úkonom a ukracuje žalobcu ako veriteľa uspokojiť jeho pohľadávku vo výške

7 728,00 Eur.

7. Žalobca zotrval na podanom návrhu.

8. Právny zástupca žalobcu uviedol, že dlžník zmaril náhradu škody, ktorá mu vyplynula z trestného

konania tým, že previedol jediný speňažiteľný majetok na svoje dcéry, žalované. Dlžník nevlastní iný
majetok okrem motorových vozidiel, ktorých hodnota je nepatrná vo vzťahu k pohľadávke žalobcu.
Tvrdil, že žalované doteraz neuniesli dôkazné bremeno v tom smere, že nemohli rozpoznať ukracujúci
úmysel dlžníka - otca. Žalované majú status blízkej osoby a tieto by museli v tomto konaní preukázať,
že v súvislosti s uzavretím sporného právneho úkonu vynaložili takú relevantnú aktivitu, aby ukracujúci

úmysel rozpoznali alebo sa o ňom dozvedeli.

9. Žalovaná v 1. rade uviedla, že otec im nehnuteľnosti daroval preto, lebo obidve, so žalovanou v 2.
rade otehotneli a nehnuteľnosti im chcel darovať ešte predtým. Jej sa syn narodil 07. 01. 2015.

10. Žalovaná v 2. rade uviedla, že otec im nehnuteľnosti daroval, aby boli zabezpečené, keď sa im so
sestrou narodia deti. Prvýkrát im to povedal asi v máji 2013, pričom čakali, kým sa žalovaná v 1. rade
vráti z Londýna, aby mohli podpísať zmluvu. O incidente medzi otcom a žalobcom až do minulého roka
nič nevedeli. Ich matka mala pripravené peniaze pre žalobcu. V dome býva okrem nej aj otec s matkoua starí rodiča, občas sa tam zdržiava aj bratranec a vrchnú časť domu obýva otcov brat. Je to starý
neprerobený dom. Jej dcéra sa narodila dňa 30. 06. 2014.

11. Zástupca žalovanej v 1. rade, dlžník, uviedol, že svojho dlhu si je vedomý a chce ho splniť. Môže
zaplatiťsumu5000,00Eurazvyšokjeochotnýsplatiťvmesačnýchsplátkach.Včase,keďnehnuteľnosti
daroval dcéram, bol v trestnom konaní, kde mu „hrozila basa“ pre napadnutie žalobcu. V prvom rade
sa snažil o to, aby bol oslobodený a nenapadlo ho, že by mal riešiť nejakú prípadnú škodu, resp. ujmu
poškodeného, žalobcu. Vtedy neriešil majetok. V rodine sa už dávnejšie bavili o tom, že nehnuteľnosti

prevedúnadcéry,žalované.JednazdcérboladlhšievAnglicku.Kedypresnedarovaldom,sinepamätal,
bolo to už dávnejšie. Rozhodol sa tak, lebo dcéry otehotneli. Zástupca tvrdil, že darovanie nehnuteľnosti
bolo dohodnuté už pred incidentom, ktorý mal so žalobcom v trestnej veci. Plneniu sa nevyhýba a
právnym úkonom nemal úmysel veriteľa ukrátiť.

12. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

13. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil

v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase
v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

14. Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dlžník žalobcu na základe darovacej zmluvy

zo dňa 20. 10. 2014 daroval žalovaným nehnuteľnosti. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bol
povolený dňa 11. 11. 2014. V tom čase prebiehalo aj trestné konanie, v ktorom bol dlžník na základe
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica vyhláseného dňa 10. 11. 2014 uznaný vinným zo spáchania
trestného činu a bol zaviazaný na náhradu škodu žalobcovi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.
02. 2015. Ďalej bolo preukázané, že Y. T. žalobcovu pohľadávku spláca, avšak v mesačných splátkach,

ktorých výška je neadekvátna vymáhanej istine a trov v exekučnom konaní. Niet pochýb o tom, že Y. T.
mal dostatok času nielen pred podaním žaloby, ale aj počas konania skutočne dostatok času na to, aby
náhradu škody spôsobenú žalobcovi trestným činom nahradil.

XX. Y. T., aj ako zástupca žalovaných v tomto konaní, svojím správaním a konaním nepreukázal záujem

na splnení svojej povinnosti, brániac sa nemožnosťou plniť inak. Nielen z uvedeného, ale aj prihliadnuc
na chronologické a logické súvislosti konkretizované v rozhodnutí odvolacieho súdu je možné vyvodiť
záver, že Y. T. uzavretím darovacej zmluvy so žalovanými mal v úmysle zbaviť sa majetku a teda výrazne
sťažiťvymáhaniepohľadávkyžalobcu.Svedčíotomajfakt,ževexekučnomkonaníjevpodstatežalobca
ako oprávnený „odkázaný“ na plnenie Y. T. v splátkach po 50,00 Eur mesačne, ktoré navyše v celom

rozsahu závisia na vôli (alebo nevôli) Y. T. ako povinného.

17. Žalované a aj zástupca tvrdili, že darovanie bolo dohodnuté dávno pred trestným činom, že čakali
na staršiu zo žalovaných, kým sa vráti z Anglicka, a tiež, že sa tak stalo z dôvodu tehotenstva obidvoch
žalovaných, aby boli zabezpečené. Prvýkrát o darovaní mali hovoriť v máji 2013. O trestnom čine

otca z októbra 2013 nevedeli až do času, kým žalovaným nebola v tejto veci doručená obžaloba. Z
(nepreukázaných) tvrdení žalovaných však nemožno prijať záver o tom, že darovacia zmluva nebola
a nie je ukracujúcim právnym úkonom. V prvom rade vzhľadom na vek žalovaných a dĺžku trestného
konania nie je možné uveriť tomu, že by im otec dokázal utajiť prebiehajúce trestné konanie a odsúdenie,
keď pravdepodobne s ním žili aj v jednej domácnosti, resp. sa na adresu trvalého pobytu vracali. Aj keď

žalované boli tehotné, ich deti sa narodili s takmer polročným rozdielom a je len málo logické, aby ich
otec dokázal finančne zabezpečiť darovaním 1 nehnuteľnosti, ktorú navyše obývajú aj ďalší členovia
rodiny. Žalovaná v 2. rade ani nemá trvalý pobyt na adrese darovanej časti nehnuteľnosti, v dôsledku
čoho nemožno súhlasiť so zabezpečením jej potrieb (či už ako dcéry alebo matky). Podľa názoru súduY. T. aj svojím správaním sa počas konania nepriamo preukázal, že vedome (darovaním) ukrátil a sťažil
uspokojenie a vymáhanie žalobcovej pohľadávky.

18. Je nepochybné a nesporné, že darovacia zmluva zo dňa 20. 10. 2014 je platným právnym úkonom.
Žalobca má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorá je vymáhateľná. Bola dodržaná aj prekluzívna lehota,
t. j. žalobca podal žalobu včas a nespornou bola aj tá skutočnosť, že okrem nehnuteľností, ktoré
boli predmetom darovacej zmluvy, dlžník nevlastní žiadny iný majetok v hodnote spôsobilej uspokojiť
žalobcu.

19. Žalované sú dcéry dlžníka, jedná sa teda o blízke osoby. V tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť
veriteľa predpokladá a táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu
existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v

každom jednotlivom prípade.

20. Zopakujúc vykonávanie dôkazov a ich posúdenie vo vzájomných súvislostiach súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalované a ani zástupca svojimi tvrdeniami nevyvrátili zákonnú domnienku o úmysle
blízkych osôb a dlžníka ukrátiť veriteľa. Tvrdenia o úvahách darovať z mája 2013, o práci jednej zo

žalovaných v Anglicku a jej návrate odtiaľ ako aj o ich nepriaznivej situácii súvisiacej s tehotenstvom
či o snahe Y. T. len zabezpečiť žalované v súvislosti s ich materstvom ostali len v rovine hypotetických
a nepreukázaných okolností, ktoré ale v konečnom dôsledku aj tak nedokázali vyvrátiť domnienku v
zmysle § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Nezanedbateľnou je aj tá skutočnosť, že vzhľadom na zostatok vymáhanej pohľadávky s
príslušenstvom v exekučnom konaní by hodnota časti nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovania,
mohla uspokojiť pohľadávku žalobcu.

22. Súd v neposlednom rade uvádza, že poskytol zástupcovi žalovaných, ktorý je dlžníkom žalobcu,

dostatok času na úhradu celej dlžnej sumy žalobcovi, čo však tento nevyužil. Z dlžnej istiny zostáva
uhradiť ku dňu rozhodovania súdu suma 3 107,90 Eur, z toho na pohľadávku sumu vo výške 1 334,80
Eur a na príslušenstvo pohľadávky sumu vo výške 1 773,10 Eur. Je pravdou, že zást. žalovaných zvyšok
dlžnej sumy spláca a tiež, že prezentoval, že ju chce splácať aj naďalej, avšak výšku ním prezentovanej
mesačnej splátky v hodnote 50,-€ považuje súd za absolútne nedostatočnú s poukazom na dlžnú

istinu, naviac z každej splátky si časť strháva exekútor. Z uvedeného možno konštatovať, že žalované
nevyužili možnosť splatenia celého dlhu počas súdneho konania, čo by malo zásadný vplyv aj na súdne
rozhodnutie v tejto veci. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že sa priklonil na stranu žalobcu.

23. Súd vzhľadom na zistený skutkový a právny stav žalobe v novom konaní v celom rozsahu vyhovel.

24. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca, pretože súd jeho žalobe
vyhovel v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 27. 02. 2019