Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010377
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2019:6918010377.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom a v trestnej veci obžalovaného T. X.,

H.. XX.XX.XXXX N. Q. K., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 09. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: T. X. F. Á. D. , H.. XX.XX.XXXX v Q. K., trvale bytom D. XXX, prechodne bytom D.
XXX, okres Q. K., t.č. N., Q. XX/XX, Q.,

j e v i n n ý , ž e

od 07.06.2017 až doposiaľ v obci D., okres Q. K., v Slovenskej republike a všade inde, kde sa zdržiaval
si neplnil vôbec svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z § 62 ods. 3 a nasl. Zákona o rodine
číslo 36/2005 Zbierky zákonov a zo Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime, ktorá
mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, číslo konania 2P/20/2015-13 zo dňa
14.04.2015,právoplatnýmavykonateľnýmdňa04.06.2015,atoprispievaťvýživnýmnasvojetrimaloleté

deti Q. X., H.. XX.XX.XXXX N. Q. K., N. Z. X., H.. XX.XX.XXXX N. Q. K. a G. L. X., H.. XX.XX.XXXX
N. Q. K., sumou vo výške po 30% zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa
mesačne, vždy do 20.-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom 01.04.2015 do rúk matky
detí B. X.D., H.. XX.XX.XXXX N. Q. K., trvale bytom D. XXX, okres Q. K., čo predstavuje od 07.06.2017
do 30.06.2017 sumu vo výške po 27,13 eur mesačne na každé dieťa a od 30.06.2017 až doposiaľ sumu
vo výške po 27,32 eur mesačne na každé dieťa, ktorú vyživovaciu povinnosť začal za neho plniť Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Q. K., Pracovisko O. A., ktorý úrad vypláca matke B. X. náhradné výživné
na tri maloleté deti X. vo výške po 27,32 eur mesačne, počnúc dňom 01.12.2017 na základe rozhodnutia

číslo Q. zo dňa 19.03.2018, právoplatného a vykonateľného dňa 26.03.2018 a nasl. rozhodnutí, aj
napriek tomu, že za uvedené obdobie nikde nepracoval, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Q. K., Pracovisko O. A., nepoberal žiadne štátne
sociálne dávky, čím mu vznikol za uvedené obdobie do 09.07.2019 celkový dlh na bežnom zameškanom
výživnom na všetky tri deti X. do rúk matky detí B. X. dlh vo výške 2.075,79 eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spácha závažnejším spôsobom, t.j. na viacerých osobách,

t ý m s p á c h a lprečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v
súvislosti s ustanovením § 138 písm. j/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods.

4 Tr. zákona, na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obvineného pre výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal na súd dňa 16.07.2018 obžalobu pod č.k.

2Pv/188/18/6609-4 na obvineného T. X. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. j/ Tr. zákona na tom skutkovom základe
ako je to uvedené v tejto obžalobe.

Predmetná trestná vec bola pôvodne rozhodnutá samosudcom Okresného súdu Rimavská Sobota,

a to vydaním trestného rozkazu, sp.zn. 11T/63/2018 zo dňa 31.07.2018, ktorým bol T. X. uznaný
vinným zo spáchania žalovaného prečinu a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 28 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený T. X. prostredníctvom
svojej obhajkyne odpor, preto bola vec prejednaná a rozhodnutá na hlavnom pojednávaní.

Hlavné pojednávanie v predmetnej trestnej veci bolo vytýčené na dni 08.01.2019, 12.03.2019,
19.03.2019, pričom ani jedno z týchto hlavných pojednávaní sa neuskutočnilo a boli odročené ešte pred
začatímhlavnéhopojednávaniananávrhobžalovanéhoajehoobhajkynezaúčelomvyčkaniazaplatenia
zameškaného výživného.

Hlavné pojednávanie určené na deň 04.04.2019 tiež nebolo zrealizované, v tomto prípade pre
neprítomnosť obžalovaného, a keďže obžalovaný doručenie predvolania vykázané nemal a jeho
obhajkyňa uviedla, že sa s ním nevie telefonicky skontaktovať, pretože jej neberie telefón, bol na
obžalovaného dňa 12.04.2019 vydaný príkaz na zatknutie z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr.

poriadku.

Na základe príkazu na zatknutie bol obžalovaný T. X. dňa 20.06.2019 zatknutý príslušníkmi Obvodného
oddelenia PZ A. a predvedený k výsluchu pred sudcu toho istého dňa o 13.00 h. Počas výsluchu
obžalovaný uviedol, že je stále zamestnaný vo Viedni v Rakúsku pri tej spoločnosti ako aj predtým, tvrdil,

že výživné nevedel doposiaľ zaplatiť, pretože od zamestnávateľa nedostal výplatu. Býva spolu s bratom
vo Viedni v nájme, o čom ako doklad predložil potvrdenie o pobyte. V ďalšom tvrdil, že zatiaľ dostal len
zálohu 100 eur a výplatu bude mať 03.07.2019. Podľa obžalovaného by mal dostať okolo 1.300 eur a
z tejto výplaty, ako aj za pomoci brata by chcel vyplatiť podstatnú časť zameškaného výživného. Sľúbil,
že z výplaty určite vyplatí výživné tak, aby som mohol byť oslobodený v prejednávanej trestnej veci.

Počasvýsluchubolurčenýtermínhlavnéhopojednávaniavpredmetnejtrestnejvecinadeň09.07.2019o
09.30h,ktorýtermínvzalobžalovanýosobnenavedomie,pričomprivýsluchuzároveňuviedol,žepokiaľ
bysanevedelnapojednávaniedostaviť,pretožebyhonechcelipustiťzpráce,taksvojuneúčasťužteraz
vopred ospravedlňuje a súhlasí s tým, aby bolo hlavné pojednávanie v jeho trestnej veci vykonané aj v

jeho neprítomnosti. Po ukončení výsluchu bol obžalovaný T. X. podľa § 73 ods. 7 Tr. poriadku prepustený
zo zatknutia na slobodu.

Na hlavné pojednávanie dňa 09.07.2019 sa obžalovaný T. X. nedostavil, preto bolo toto hlavné
pojednávanie po splnení zákonných podmienok podľa § 252 ods. 2, ods. 3 Tr. poriadku vykonané v

neprítomnosti obžalovaného.Na hlavnom pojednávaní svedkyňa, matka detí B. X. uviedla, že obžalovaný jej napriek viacerým sľubom
žiadne výživné nezaplatil, vôbec ju, ani deti nekontaktuje a že naposledy jej nejaké výživné zaplatil ešte

pred obdobím, za ktoré je trestne stíhaný.

Z dôvodu neprítomnosti obžalovaného bola podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku na návrh prokurátora
prečítaná zápisnica o výsluchu obžalovaného T. X. z prípravného konania zo dňa 31.05.2018. Z tejto
zápisnice bolo zistené, že obžalovaný využil svoje zákonné právo a odmietol k veci vypovedať.

V ďalšom boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy: rozsudok Okresného súdu
Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/99/2017 zo dňa 10.12.2017, právoplatný dňa 02.05.2018 z čl. 51 až 55,
rodné listy maloletých detí z čl. 29 až 31, odpis registra trestov z čl. 56, správa o priestupkoch z čl. 57,
správa o povesti z čl. 58, zápisnica o výsluchu obžalovaného zo dňa 20.06.2019 z čl. 87 až 90 a po takto
vykonanom dokazovaní dospel samosudca k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Obžalovaný T. X. je otcom troch maloletých detí, a to RG. X., H.. XX.XX.XXXX, N. Z. X., H.. XX.XX.XXXX
a G. L. X., H.. XX.XX.XXXX. Všetky tieto deti boli rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, č.k.
2P/20/2015-13 zo dňa 14.04.2015, právoplatným dňa 04.06.2015, zverené do osobnej starostlivosti
matky B. X., H.. XX.XX.XXXX a otcovi, t.j. obžalovanému bola uložená povinnosť, aby počnúc dňom

01.04.2015 platil na každé dieťa výživné vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa, vždy do 20.-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Ďalším dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo zistené, že od 07.06.2017 až do dňa rozhodnutia v
tejto trestnej veci obžalovaný T. X. neplatil na deti žiadne výživné, čo bolo počas konania preukázané

jednak z jeho výsluchu realizovaného po jeho zatknutí, ako aj z výsluchu svedkyne a matky detí na
hlavnom pojednávaní. Zameškané výživné za obdobie od 07.06.2017 až ku dňu rozhodnutia vo veci
samej, t.j. do 09.07.2019 činí 2.075,79 eur.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania mal samosudca bez akýchkoľvek pochýb za preukázané,

že obžalovaný T. X. najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť
vyživovať iného a uvedený čin spáchal na svojich troch maloletých deťoch, t.j. na viacerých osobách a
z tohto dôvodu závažnejším spôsobom. Preto bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona v súvislosti s ustanovením § 138 písm. j/ Tr. zákona.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu u obžalovaného T. X. samosudca vychádzal z citovaných zásad pre ukladanie
trestov, pričom zistil, že T. X. nespáchal žiaden priestupok, avšak bol podľa odpisu registra trestov
doposiaľ dvakrát súdom trestaný. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Rimavská
Sobota, č.k. 3T/99/2017-51 zo dňa 07.12.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2018, pre

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona a bol mu uložený
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní
2 rokov, pričom táto skúšobná doba uplynie dňa 03.05.2020. Zároveň mu bolo uložené aj ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.U obžalovaného samosudca nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť a prihliadol na jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, a to v konaní Okresného

súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/99/2017, preto pri ukladaní trestu samosudca aplikoval ustanovenie
§ 38 ods. 4 Tr. zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-tinu.

Z uvedených dôvodov bolo možné T. X. uložiť za spáchaný prečin zanedbania povinnej výživy podľa §

207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 37 písm. m/ Tr. zákona a § 38 ods. 2, ods. 4
Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní od 2 rokov 4 mesiacov do 5 rokov. Keďže obžalovaný časť
predmetného skutku spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného
súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 3T/99/2017, mal samosudca za to, že nie je možné na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa T. X. uložiť mu iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody.

Na uvedenom základe bol obžalovanému T. X. uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní
28 mesiacov (2 roky a 4 mesiace), teda na začiatku dolnej hranice zákonom zvýšenej trestnej sadzby (§
38 ods. 4 Tr. zákona) a pre výkon tohto trestu bol v súlade s ustanovením § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spácha závažnejším spôsobom, t.j. na viacerých osobách,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde

Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v

prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj
prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).

Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).

Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.