Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/70/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717207978
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717207978.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej

a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: Štátny
fond rozvoja bývania, IČO: 31 749 542, so sídlom v Bratislave, Lamačská cesta 8, právne zastúpeného:
AENEA Legal, s.r.o., IČO: 35 951 125, so sídlom v Bratislave, Jozefská 3, proti žalovaným: 1/ M. D.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. P. XXXX/XX, F. - I., 2/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/
XX, V., 3/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.. Q. XXXX/XX, F., 4/ K. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX, žalovaní 3/ a 4/ právne zastúpení: JUDr. Vladimír Kašuba, PhD., advokát so sídlom v F.,
O. XX, o zaplatenie 9.508,52 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Martin č. k. 6C/17/2017-283 zo dňa 31.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - III., IV. - p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponecháva nedotknutý.

Žalovaným v 3/ a 4/ rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom spore rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.679,76 € spolu s úrokom
vo výške 1 % ročne zo sumy 9.508,52 € od 05.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 9.508,52 € od 05.12.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 862,93 €,

všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa voči žalovaným 1/ a 2/ priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
III. Voči žalovaným 3/ a 4/ súd žalobu zamieta.
IV. Žalovaným 3/ a 4/ sa voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na príslušné ustanovenia zák. č. 124/1996 Z.z. o štátnom

fonde rozvoja bývania v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ustanovenia zák. č. 607/2003 Z.z. o
štátnom fonde rozvoja bývania, ustanovenia zák. č. 150/2013 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania,
ust. § 497 a § 501, § 503, § 544, § 369 Obchodného zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR čš. 21/2013Z.z., § 387 a nasl. Obchodného zákonníka a vykonané dokazovanie konštatoval nasledovné skutkové
a právne závery:
Dňa 27.10.1997 uzavreli žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci a žalovaní 3/ a 4/ ako ručitelia so žalobcom ako

veriteľom zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka č. 506/2669/1997, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovaným 1/
a 2/ podporu formou úveru vo výške 16.596,96 € (500.000 Sk) pri základnej úrokovej sadzbe 1 % s
lehotou splatnosti 30 rokov a formou nenávratného príspevku vo výške 4.979,09 € (150.000 Sk). Podľa
článku V. zmluvy sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi celý úrok so základnou úrokovou sadzbou vo výške

1 % pravidelnými mesačnými splátkami, ktoré zahŕňajú istinu a úrok vždy do 15. kalendárneho dňa
nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá až 359. mesačná splátka je stanovená
čiastkou vo výške 53,41 € (1.609 Sk) a posledná 360. splátka je stanovená vo výške 43,85 € (1.321 Sk).
Začiatok splácania sa určuje 3 mesiace po nadobudnutí právoplatnosti zmluvy. Podľa článku VIII. bod 4.
zmluvy,akjedlžníkvomeškanísosplátkamiúverupodobudlhšiuako6mesiacovajpozaslanípísomnej
upomienky veriteľom, veriteľ si vyhradzuje právo požadovať okamžité vrátenie celého zostatku úveru

vrátane prislúchajúceho úroku ako i zaplatenie pokuty vo výške 10 % z tejto dlžnej sumy do termínu
30 dní odo dňa písomného vyzvania dlžníka veriteľom. Podľa článku VII. bod 3. zmluvy dlžník a veriteľ
sa dohodli na zriadení záložného práva na stavbu uvedenú v článku 2, ktorým sa po kolaudácii stavby
zabezpečia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi vyplývajúce z tejto zmluvy, a to do výške 1,5 násobku
poskytnutého úveru. Zápis záložného práva na list vlastníctva na katastrálnom odbore príslušného

okresného úradu zabezpečí dlžník na vlastné náklady. V prípade, že dlžník zápis záložného práva
nezabezpečí po kolaudácii stavby a nepreukáže podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
najneskoršie do 3 mesiacov, stáva sa zročným celý dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od
obdržania výzvy od veriteľa. Podľa článku II. bod 1. zmluvy bol úver poskytnutý pre účel výstavby bytu
- rodinného domu Q. - O., stavebné povolenie vydané dňa 07.03.1996, právoplatné dňa 02.04.1996.

Písomnými podaniami zo dňa 29.10.2013 označenými ako odstúpenie od úverovej zmluvy č.
506/2669/1997 adresované jednotlivo žalovaným 1/ - 4/ žalobca oznamuje, že ku dňu 24.10.2013 sa
dostali žalovaní do omeškania v počte 22 dlžných splátok, na základe čoho žalobca odstupuje od
úverovej zmluvy a celý dlh sa stal splatným. Nesplatená istina je vo výške 9.508,52 €, nesplatené úroky
vo výške 171,24 € a zmluvná pokuta vo výške 967,97 €. Žalobca vyzval zmluvné strany na úhradu

dlžnej sumy v celkovej výške 10.647,73 € v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy. Zásielka adresovaná
žalovaným 1/ a 2/ bola uložená dňa 04.11.2013. Žalovanému 3/ bola zásielka doručená dňa 04.11.2013
a žalovaný 4/ si zásielku neprevzal v odbernej lehote.
Dňa 26.10.1999 Okresný úrad v Martine, odbor životného prostredia vydal kolaudačné rozhodnutie č.
ŽP-G-99/03038-SP-Sá, v zmysle ktorého povolil užívanie stavby rodinného domu na pozemku parcely

č. KN-C 1867/31 v katastrálnom území Q.. Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia bol podaný dňa
15.10.1999 žalovanými 1/ a 2/. Dňa 07.03.1996 bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom
životného prostredia.
Výzvou k úhrade dlhu datovanej dňom 11.07.2013 adresovanej jednotlivo žalovaným 1/ - 4/, žalobca
uviedol, že zistil, že ku dňu 01.07.2013 sú v omeškaní celkovou sumou 1.014,79 € a zároveň ich vyzval

na úhradu do 7 dní odo dňa doručenia výzvy.
Z výpisu z LV č. XXXX vytvoreného dňa 31.10.2018 cez katasterportal.sk, vedeného Okresným úradom
Martin, katastrálny odbor, pre kat. územie Q., mesto Q., okres F. vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti
sú vo vlastníctve tretej osoby, pričom na nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech K. B.,
a.s. na základe záložnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 21.10.2013. Ako titul nadobudnutia je

uvedená kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený dňa 04.12.2013.
Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdvyhovelžalobevovzťahukžalovaným1/a2/vcelomrozsahu,
nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. V konaní bolo nesporne preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanými 1/ - 4/ bola uzatvorená zmluva o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného
príspevku podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zák. č. 124/1996 Z.z., na základe ktorej bol

žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver na výstavbu rodinného domu v celkovej výške 16.596,96 € pri
základnej úrokovej sadzbe 1 % ročne s lehotou splatnosti 30 rokov ako aj nenávratný príspevok v sume
4.979,09 €. Súd, stotožniac sa s argumentáciou žalobcu, aplikoval na právne vzťahy plynúce zo zmluvy
obchodný zákonník. Po preskúmaní zmluvy súd konštatuje, že sa nejedná o spotrebiteľský úver a ani
o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 OZ. Žalobca nespĺňa pojmové znaky dodávateľa tak, ako to má

na mysli ust. § 52 OZ. Žalobca bol a je zriadený ako účelový fond na financovanie štátnej podpory
výstavbybytov,rodinnýchdomovapod.,resp.financovaniepriorítštátnejbytovejpolitiky.Jehosprávcom
je Ministerstvo dopravy a výstavby SR. Aj keď zdrojmi (príjmami) fondu sú okrem iného aj splátky úverov,
úroky, sankcie a pod., žalobca nie je subjektom, ktorý by cielene z týchto zdrojov vytváral zisk, ktorý bybol oprávnený vyplácať svojim zamestnancom, štatutárom, správcom a pod. Teda u žalobcu absentuje
základný, hlavný účel podnikateľskej a obchodnej činnosti. Úvaha súdu je podporená aj charakterom
podpory, ktorá bola poskytnutá žalovaným 1/ a 2/, a to okrem iného aj formou nenávratného príspevku.

Žalobca na rozdiel od iných finančných inštitúcií nevyvíja iniciatívu za účelom hromadného uzatvárania
zmlúv, nesnaží sa osloviť a nalákať potencionálnych klientov celoplošnou reklamou. V tejto súvislosti
súd poukazuje na čl. VI. Štatútu fondu rozvoja bývania vydaného podľa § 20 zák. č. 150/2013 Z.z.,
podľa ktorého fond hospodári podľa schváleného rozpočtu, ktorý schvaľuje vláda SR, ktorý je zapojený
finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva, pričom prostriedky fondu možno použiť na štátnu podporu

poskytovanú na účel uskutočnenia pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky
súvisiace s činnosťou fondu. V súlade so zmluvou mali žalovaní 1/ a 2/ úver hradiť v dohodnutých
mesačných splátkach. Splátky podľa histórie pohybov na účte riadne a včas v dohodnutých termínoch
nehradili, s plnením viacerých splátok sa dostali opakovane do omeškania. V súlade s čl. VII. bod 3
zmluvy splatnosť dlhu nastala uplynutím 3 mesiacov po kolaudácii stavby, nakoľko nebol podaný návrh
na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Keďže žalovaní 1/ a 2/ v konaní nevyprodukovali

žiadne dôkazy, ktoré by popierali dôvodnosť alebo výšku uplatneného nároku, súd vo vzťahu k nim
žalobe vyhovel.
Procesné spoločenstvo žalovaných 1/ - 4/ je samostatné, napriek ich solidarite podľa hmotného práva.
Žalobca sa podľa hmotného práva môže domáhať splnenia celého splatného záväzku jednotlivo len voči
niektorému zo žalovaných, prípadne solidárne od všetkých. Pri samostatnom procesnom spoločenstve

robí úkony (procesné alebo hmotnoprávne) každý spoločník sám za seba. Svojim úkonom nezaväzuje
iného.
Vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ súd žalobu zamietol, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
Žalovaní 1/ a 2/ ako dlžníci boli v zmysle článku VII. zmluvy povinní na vlastné náklady zabezpečiť
zriadenie záložného práva, za ktorej účelom bol poskytnutý aj predmetný úver. Po kolaudácii stavby

boli povinní preukázať podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra veriteľovi najneskôr do
3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. Keďže tak neurobili, celý dlh sa stal zročným.
Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané dňa 26.10.1999. Žalobca súdu nepreukázal, že v lehote 3
mesiacov, resp. v akejkoľvek inej lehote, bol podaný návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností. Uvedenú skutočnosť ani netvrdil. Z uvedeného teda vyplýva, že úver sa stal splatným

v priebehu roka 2000. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná až v roku 2017 a s prihliadnutím
na premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov, je nárok žalobcu voči žalovaným 3/ a 4/ premlčaný. Žalobca
poskytol žalovaným 1/ a 2/ úver a nenávratný príspevok na výstavbu rodinného domu, na ktorú bolo
vydané stavebné povolenie Obvodným úradom životného prostredia zo dňa 07.03.1996, právoplatné
dňa 02.04.1996. Táto skutočnosť je zahrnutá aj v samotnej zmluve (čl. II. zmluvy). Žalobca tak mal

vedomosť o stavebnom povolení a výstavbe predmetnej nehnuteľnosti. Zo stavebného povolenia
musel byť žalobcovi známy predpokladaný termín dokončenia stavby a mohol vo vlastnom záujme
uskutočňovať úkony voči žalovaným 1/ a 2/. Dotazovať ich, či zriadili záložné právo, či bolo vydané
kolaudačné rozhodnutie, vykonávať iné úkony smerujúce k zabezpečeniu svojej pohľadávky. Súd
nepochybuje o tom, že žalobca disponuje administratívnym aparátom, ktorý by tieto úkony zvládol po

administratívnej aj právnej stránke. Žalobca mal byť bdelý. Zmluva bola koncipovaná žalobcom. On
sám si zakomponoval do zmluvy zabezpečenie pohľadávky záložným právom pod hrozbou zročnosti
celého poskytnutého plnenia. Žalobca zanedbal svoje povinnosti a v konečnom dôsledku zavinil to, že
pohľadávka nemôže byť uspokojená výkonom záložného práva. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že ust. článku VII. ods. 3 zmluvy predpokladá splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, ktoré viedli k

zročnosti dlhu, a to nepreukázanie podania návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností a
povinnosť výzvy veriteľa. Z citovaného článku VII. ods. 3 zmluvy je zrejmé, že celý dlh sa stáva zročným
nepreukázaním konania o návrhu na vklad záložného práva do príslušného katastra nehnuteľností do 3
mesiacov po kolaudácii stavby. Z tohto vyplýva, že za moment splatnosti možno bez ďalšieho považovať
priamo uplynutie stanovenej doby. Odvtedy mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoje právo súdnou cestou.

Skutočnosť, že dlžník je povinný splatný dlh uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa podľa
názoru súdu nemožno považovať za druhú kumulatívnu podmienku zročnosti celého dlhu, ale iba za
stanovenie obdobia, počas ktorého dlžník voči veriteľovi môže uhradiť celý už riadne zročný dlh bez
ďalších uplatňovaných sankcií z prípadného omeškania, ktoré nastali z dôvodu zročnosti dlhu. Ak by
súd súhlasil s argumentáciou žalobcu o kumulatívnom splnení týchto dvoch podmienok, dlh z úveru

by sa tak nemusel nikdy stať zročným, keďže žalobca by týmto spôsobom mohol úmyselne predlžovať
premlčaciu dobu až do okamihu zaslania výzvy (za predpokladu, že by už skôr neodstúpil od zmluvy).
Odstúpenie od zmluvy, ku ktorému pristúpil žalobca, je len ďalším zo spôsobov zosplatnenia dlhu. V
prejednávanej veci však zročnosť dlhu nastala ešte pred žalobcom učineným odstúpením od zmluvy.Súd už len okrajovo uvádza, že nie je viazaný judikatúrou ostatných všeobecných súdov SR, na ktoré
poukazovali strany sporu.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že vo vzťahu k

žalovaným 1/ a 2/ úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Vo
vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ bol však žalobca neúspešný. Preto súd úspešným žalovaným 3/ a 4/ priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku III., IV. podal odvolanie
žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním zmeniť v zmysle ust. § 388 CSP tak, že žalovaný III. a IV.
sú povinní zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9.679,76 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 1,00 %
ročne z istiny vo výške 9.508,52 eur od 05.12.2013 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 8,25

% ročne z istiny vo výške 9.508,52 eur od 05.12.2016 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 862,93
eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných I. až IV. zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných
žalovaných, a to všetko do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnil nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému III. a žalovanému IV. v rozsahu 100 %. V prípade, že by sa
odvolací súd nestotožnil s právnou argumentáciou, navrhoval, aby odvolací súd v zmysle ust. § 389

CSP odvolaním napadnuté výroky rozsudku okresného súdu zrušil a v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Zastáva názor, že rozhodnutie súdu sa javí v dotknutých častiach ako nedostatočne odôvodnené,
zmätočné, a to najmä v tom, že sa okresný súd vo svojom rozsudku nevyporiadal s námietkami
žalovaných v 3/ a 4/ rade uvádzanými v podanom odpore proti platobnému rozkazu okresného súdu.
Žalovaní 3/ a 4/ vo svojom odpore poukázali na to, že v predmetnom spore sa jedná o vzťah

spotrebiteľský, kde je potrebné aplikovať 3 ročnú premlčaciu lehotu s tým, že považovali nárok žalobcu
za premlčaný. Následne žalovaní v 3/ a 4/ rade poukázali na plynutie premlčacej lehoty odlišne ako to
uvádzali v priebehu konania, resp. v podanom odpore. Plynutie premlčacej lehoty odvodzovali od čl. VII.
bod 3 zmluvy. Konajúci súd sa v bode 20. odôvodnenia rozsudku s uvedenými argumentmi vyporiadal
len konštatovaním, že úver sa stal splatným v priebehu roka 2000.

Pokiaľ ide o premlčanie poukázal na ust. § 310 Obchodného zákonníka s tým, že má za to, že ide o
špeciálnu úpravu postupnosti premlčania hlavného a vedľajšieho záväzku. Táto úprava vyplýva priamo
z akcesority a účelu ručenia. Zákon v tomto prípade znemožňuje premlčanie práva veriteľa zo záväzku -
veriteľ - ručiteľ pred premlčaním práva veriteľ - dlžník. Uviedol, že možnosť uplatniť námietku premlčania
je právom dlžníka aj pokiaľ si tohto práva nie je vedomý a veriteľovi plní, súd nie je oprávnený na takéto

konanie upozorniť a je povinný nárok priznať. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že žalovaní
vykonali poslednú čiastočnú úhradu dlhu dňa 31.12.2013 a v tomto prípade má žalobca za to, že ku
dňu 31.12.2013 žalovaní uznali svoj dlh, a to vo forme konkludentného uznania dlhu, keďže tento bez
námietok plnili. Právny úkon dlžníka v tomto smere v zmysle Obchodného zákonníka je záväzný aj pre
ručiteľov. V prípade, že by odvolací súd túto námietku žalobcu akceptoval, 4 ročná premlčacia doba by

uplynula dňa 31.12.2017 a teda žaloba bola podaná v zákonnej premlčacej dobe. Žalobca odstúpil od
zmluvy o úvere podaním zo dňa 29.10.2013 čím sa celý dlh stal splatným. Tvrdenia žalovaných v 3/
a 4/ rade ohľadom povinnosti zriadiť záložné právo v prospech žalobcu sú v tomto smere nesprávne,
nakoľko žalobca odstúpil od zmluvy o úvere z dôvodu, že úver nebol riadne a včas splácaný. Žalovaní
sa ku dňu 24.10.2013 dostali do omeškania so splácaním riadnych mesačných splátok celkom vo výške

1.175,02 eur. Žalobca argumentuje predovšetkým tým, že žalovaní neplnili svoje povinnosti týkajúce
sa povinnosti zriadiť záložné právo a rovnako tým, že neuhrádzali mesačné splátky riadne a včas.
Vzhľadom na uvedené sa dostali do omeškania s platením riadnych mesačných splátok a žalobca v
súlade so zmluvou o poskytnutí podpory a ustanovením § 506 Obchodného zákonníka odstúpil odzmluvy o úvere a žiadal uhradiť dlh jednorázovo. Neodstúpil teda od zmluvy vzhľadom na nezriadenie
záložného práva, ale z dôvodu omeškania s uhrádzaním riadnych mesačných splátok. Ustanovenie o
možnosti odstúpiť od zmluvy pre nezriadenie záložného práva je v tomto smere dispozitívnym právom

žalobcu, ktorý nespôsobuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. Nepostupoval teda v zmysle čl. VII bod
3 zmluvy o úvere a nárok z uvedeného dôvodu nie je premlčaný, nakoľko zmluvná podmienka zaslania
výzvy u veriteľa splnená nebola. Poukázal na skutočnosť, že ako štátny účelový fond, ktorý bol zriadený
na podporu bytovej politiky vybranej skupiny obyvateľstva, nemá záujem predčasne zosplatňovať úvery,
práve naopak, jeho cieľom je poskytovať úvery pri nízkych úverových sadzbách skupinám osôb, ktoré

by na úverovom trhu úver nedostali.
Zároveň považuje odôvodnenie rozsudku v dotknutých častiach za nepreskúmateľné v dôsledku čoho
má za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

3. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu dali písomné vyjadrenie žalovaní v 3/ a 4/ rade
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v

napadnutejčastipotvrdiťazároveňpriznaťžalovanýmv3/a4/radevočižalobcovinároknanáhradutrov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Vo svojom vyjadrení uviedli, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie dáva komplexnú odpoveď na celú stranami predostretú argumentáciu, a to vrátane vyvrátenia
ich argumentácie týkajúcej sa podstaty vzťahu, ktorý definovali ako tzv. spotrebiteľský. Pokiaľ teda
reaguje súdne rozhodnutie na argumentáciu strán, sú toho názoru, že nie je možné relevantne tvrdiť, že

odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je daný, resp. že ide o rozhodnutie, ktoré nie je
náležite odôvodnené. V tejto súvislosti poukázali na odsek 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Sú
názoru, že nič také, ako konkludentné uznanie dlhu neexistuje, dlžníci plnili po roku 2004 premlčaný dlh.
Dlžníci - žalovaní v 1/ a 2/ rade len nevzniesli námietku premlčania, a teda v zmysle ust. § 388 ods. 1
Obchodného zákonníka súd musel rozhodnúť tak ako rozhodol, t. j. nepriznal žalobcovi právo. V zmysle

ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka môže ručiteľ voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktoré
je oprávnený dlžník. Dlžníci boli oprávnení vzniesť takúto námietku len ostali v konaní nečinní, preto
oni ako ručitelia oprávnení vzniesť námietku premlčania (situácia prezumovaná ust. § 310 Obchodného
zákonníka nenastala). Pokiaľ všetky práva zo záväzkových vzťahov podliehajú premlčaniu s jednou
výnimkou (§ 387 ods. 2 Obchodného zákonníka) premlčaniu podlieha aj právo žalobcu ako veriteľa na

zaslanie výzvy na plnenie v zmysle čl. VII bod 3 zmluvy o úvere. Ak bola v zmluve pevne zakotvená
zročnosť celého dlhu (formuláciu si volil žalobca) časové obdobie 60 dní túto zročnosť neposúvalo
dopredu na časovej osi ac infinitum. Tento okamih nastal v čase, ktorý predchádza podaniu žaloby o
viac ako 12 rokov.

4. K vyjadreniu žalovaných v 3/ a 4/ rade k odvolaniu žalobcu proti rozsudku okresného súdu podal
písomné vyjadrenie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení poukazuje
na právnu úpravu, v zmysle ktorej žalobca nespĺňa ani jeden zo znakov, ktoré definujú zákony a v
zmysle ktorej úpravy by sa malo v danom prípade jednať o vzťah spotrebiteľský. Žalobca je účelovým
fondom,ktorýbolzriadenýnaplnenieosobitnýchúlohštátu,t.j.financovaniepriorítštátnejbytovejpolitiky

schválenej vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. Z uvedeného výkladu vyplýva, že
činnosť, ktorú žalobca vykonáva nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko
nespĺňa všetky taxatívne vymedzené pojmové znaky.
Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými opätovne poukázal na svoje argumenty
v priebehu súdneho konania, rovnako v odvolacom konaní. Odstúpil od zmluvy podaním zo dňa

29.10.2013, čím sa stal splatný celý dlh. Tvrdenia žalovaných ohľadom povinnosti zriadiť záložné právo
v prospech žalobcu sú v tomto smere nesprávne, nakoľko žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu, že úver
nebol riadne a včas splácaný. Neodstúpil od zmluvy vzhľadom na nezriadenie záložného práva, ale z
dôvodu omeškania s uhrádzaním riadnych mesačných splátok.

5. K vyjadreniu žalobcu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 3/ a 4/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedli, že sa nechali presvedčiť argumentáciou súdu prvej
inštancieopodstatevzájomnéhovzťahu(priznali,žesúdprvejinštancieichargumentáciuvyvrátil)pokiaľ
ide o posudzovanie právneho vzťahu medzi stranami sporu. Nie je im teda zrejmé, prečo sa žalobca
znova v prevažnej časti svojho vyjadrenia vracia už k uzavretej záležitosti. Vo vzťahu k premlčaniu sú

toho názoru, že žalobca zbytočne opakuje svoju, už niekoľkokrát prezentovanú, argumentáciu. Hovorí
o tom, že po odstúpení od zmluvy dňa 29.10.2013 sa stal splatným celý dlh. Právny poriadok nepozná
takú skutočnosť, že by splatnosť dlhu bez ďalšieho nastávala niekoľkokrát. Fakt zročnosti už nastal vroku 2000, explicitná úprava zmluvy vypracovanej žalobcom. To, že na strane žalobcu vzniklo právo
vyzvať dlžníka na plnenie neznamená, že takúto výzvu mohol žalobca poslať aj o 20, 30 rokov neskôr.

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v
časti výroku napadnutého odvolaním v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej

správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé

inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

13.Zodvolaniažalobcuvyplýva,ženamietaodvolacídôvodvzmysleust.§365ods.1písm.b/,f/h/CSP.

14. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl

súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

15. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní

skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide

o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

16. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP sa týka nedostatku riadneho

odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných
kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil zmluvný vzťah
medzi stranami sporu založený zmluvou o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku
podľa ustanovení Obchodného zákonníka a zák. č. 124/1996 Z.z. Správne konštatoval, že sa nejedná
o spotrebiteľský úver a ani spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne žalobu zamietol vo vzťahu k žalovaným v 3/ a
4/ rade, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie,
že nárok žalobcu je premlčaný vo vzťahu ku všetkým žalovaným v 1/ - 4/ rade. Žalovaní v 1/ a 2/ rade
námietku premlčania nevzniesli, ostali nečinní, čo však neobmedzuje právo žalovaných v 3/ a 4/ rade

na podanie takejto námietky. Zo zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru a nenávratného príspevku
uzavretej medzi stranami sporu, a to konkrétne čl. VII nepochybne vyplýva povinnosť žalovaných v 1/
a 2/ rade ako dlžníkov na vlastné náklady zabezpečiť zriadenie záložného práva, za ktorým účelom
bol poskytnutý aj predmetný úver. Žalovaní v 1/ a 2/ rade po kolaudácii stavby boli povinní preukázať
podanie návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností veriteľovi, najneskôr do 3 mesiacov

po právoplatnosti rozhodnutia o kolaudácii. V prípade, že dlžníci (žalovaní v 1/ a 2/ rade) zápis záložného
práva do katastra nehnuteľnosti nezabezpečia po kolaudácii stavby a nepreukážu podanie návrhu na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností najneskoršie do 3 mesiacov, stáva sa zročným celý
dlh a dlžník je povinný ho uhradiť do 60 dní od obdržania výzvy od veriteľa. Z uvedenej citácie čl. VII
predmetnej zmluvy vyplýva povinnosť žalovaných v 1/ a 2/ rade ako aj nastanie skutočnosti zročnosti

celého dlhu. Z uvedeného vyplýva, že dlh sa stal zročným na základe nesplnenia povinnosti dlžníkov v
zmysle čl. VII bod 3 zmluvy o úvere. Úver sa stal splatným v priebehu roka 2000 a žaloba bola podaná až
v roku 2017, s prihliadnutím na premlčaciu dobu v trvaní 4 rokov je nárok žalobcu premlčaný. Žalovaní
v 3/ a 4/ rade využili možnosť vzniesť námietku premlčania dlhu žalobcu. Tak ako bolo vyššie uvedené
žalovaní v 1/ a 2/ rade uvedenú možnosť nevyužili.

20. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, preto rozsudok okresného súdu v časti výroku
napadnutého odvolaním potvrdil ako vecne správny.

21. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaných, a
preto odvolací súd priznal žalovaným v 3/ a 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným

rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

22. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)