Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milina Jánošková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/143/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116213020
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116213020.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: V.. N. I., nar. XX.X.XXXX,
občan SR, bytom Y.. N. XXXX/XX, U., proti žalovanej: I.. F. U., nar. XX.X.XXXX, občianka SR, bytom Q.
X. XX, G., práv. zast. JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie
10520/13B o ochranu osobnosti, takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovaná m á proti žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vyšším súdnym úradníkom.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.7.2016 domáhal, aby sú zaviazal žalovanú zaplatiť mu náklady na
vyšetrenia vo výške 1.531,35€, odškodné za stres a liečebné náklady vo výške 2.000€ a odškodné
za odlúčenie odo dcérky vo výške 2.380€ a náhradu trov konania. Uviedol, že dňa 17.9.2015 mu bol
doručený znalecký posudok k rozvodovému konaniu sp.zn.30P/4/2013, ktorý vypracovala žalovaná ako
súdna znalkyňa a v tomto posudku ho označila za osobu trpiacu poruchami myslenia so sexuálnym
obsahom a paranoidnou koncepciou a popísala aj ďalšie jeho poruchy správania. Celý tento posudok
žalobca označil za hrubé poškodenie jeho dobrého mena, pretože žiadnymi takýmito poruchami netrpí,
čo hodlal na pojednávaní preukázať dôkazmi a výpoveďami svedkov. S posudkom nesúhlasil, poukázal
na to, že žalovaná priebeh ich rozhovoru zachytila na zvukové zariadenie, bez toho, aby ho na to
upozornila, či požiadala o nahrávanie a toto aj sprístupnila a mnohé pasáže prepísala z nahrávky. Týmto
vyjadreniami mu spôsobila teror a stres v podobe zhoršenia zdravotného stavu, vysoký krvný tlak, bolesti
hlavy, nespavosť, neustále premýšľanie nad celou situáciou a toto spôsobila aj zvyšku jeho rodiny.
Ohrozila posudkom jeho roky budované dobré meno ako aj jeho živobytie, keďže pôsobí vo vedúcich
pozíciách rôznych firiem, riadi vývojové projekty a ľudí, keďže je vyštudovaný zbraňový konštruktér
a pracuje aj na projektoch v oblasti vývoja zbraní. Svojím konaním, teda časom, ktorý potrebovala na
vypracovanie posudku predĺžila jeho odlúčenie o dcérky o ďalších 15 mesiacov, čím mu spôsobila citovú
ujmu a počas tohto obdobia bývalá manželka ušla do Michaloviec a nerešpektuje súdne rozhodnutia.
Žalovaná zásadným spôsobom mohla ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci styku s dcérou a odvracaním
pozornosti od bývalej manželky, predovšetkým jej zdravotného a psychického stavu a existujú dôvodné
podozrenia, že ohrozila na zdraví jeho dcérku. Od žalovanej preto požadoval preplatenie nákladov
za posudky a vyšetrenia, ktoré musel absolvovať a to vo výške 1.531,35€ pozostávajúcich zo sumy
200€ poplatku Ružomberok, cesta z Trenčína do Ružomberka a späť + amortizácia vozidla 77,78€,
Bánovce poplatok MUDr. Droba vo výške 577,72€, cesta do Bánoviec nad Bebravou -Trenčín a späť +
amortizácia vozidla vo výške 37,75€, poplatok Košice MUDr. Caisová vo výške 378,48€, cesta do Košín
zTrenčínaaspäť +amortizáciavozidla178,62€+poplatokzahotel87€vKošiciach.Výškuodškodnenia
za teror a stres spôsobený vyjadreniami v posudku za obdobie 9/2015- 6/2016 vo výške 2.000€ a citové
odlúčenie, pretože mu ex- manželka bráni v styku s dcérou za obdobie 2/2015 do 7/2016 vo výške2380€ nechal na posúdenie súdu. Ako dôkazy preložil, znalecký posudok 4/2015 vo veci 30P/4/2013,
svoje vyjadrenie k tomuto znaleckému posudku, vyjadrenie V.. I. I. z 3.6.2013 , fotografie , komunikáciu
na internete, záznam o podaní vysvetlenia I. Q. z roku 2011, SMS komunikáciu, potvrdenie vo veci
DÚ: 374/DCA-2014 z 5.4.2014 a zo 1.4.2014 o oznámení priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila a nenavrhla vykonať žiadne dôkazy.
3. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na 5.12.2018, na ktoré v dostatočnom predstihu predvolal strany.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil s odôvodnením ( zo dňa 4.12.2018) , že sa mu pred 2 týždňami
zhorši zdravotný stav a dňa 19.11.2018 musel navštíviť lekárku pre silnú alergickú reakciu a tvrdil, že
30.11.2018stratilhlasanedokážeplynulekomunikovať.Otýchtoskutočnostiachvšaknepredložilžiadnu
lekársku správu, ani doklad o práceneschopnosti a preto súd tieto dôvody nepovažoval za dôležité
pre odročenie pojednávania ( § 183 ods.4 C.s.p.) , o čom žalobcu obratom e-mailom aj informoval.
Vec prejednal a rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pripojeného spisu tun. súdu
30P/4/2013 za prítomnosti žalovanej a jej advokáta. Iné dôkazy súd nevykonal.
4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žiada žalobu zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal
neoprávnený zásah do osobnostných práv, ani splnenie podmienok pre priznanie nárokov uvedených v
žalobe, s tým, že chýba aj príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a uplatnenými nárokmi. Samotnú
nespokojnosť žalobcu s obsahom znaleckého posudku, ktorý žalovaná vypracovala riadne a svedomito
pre potreby súdu nemožno považovať za zásah na ochranu osobnosti a obrana proti obsahu posudku
nie je žaloba podaná na súd. Poukazuje na obsah záverov občiansko-právneho kolégia NS ČR sp.zn.
Cpin13/2007 z ktorého je zrejmé, že obsahy znaleckých posudkov nedosahujú úroveň zásahu do
ochrany osobnostných práv. Uplatnila trovy vo výške 100 %.
5. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
6. Podľa § 442 ods.1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
7. Podľa § 13 ods.1 zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch a tlmočníkoch v znení nesk. predpisov znalec,
tlmočník alebo prekladateľ je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa
dozvedel pri výkone činnosti alebo v súvislosti s výkonom činnosti, ak nie je tejto povinnosti zbavený
zadávateľom alebo ministrom alebo ak osobitný predpis neustanovuje inak.6) Povinnosť zachovávať
mlčanlivosť trvá aj po vyčiarknutí zo zoznamu, počas prerušenia výkonu činnosti alebo počas dočasného
pozastavenia výkonu činnosti.
8. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
9. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.
10. Právna úprava ochrany osobnosti, ktorá je obsiahnutá v Občianskom zákonníku vychádza z toho,
že všetky fyzické osoby majú jednak všeobecné vlastnosti a univerzálne danosti každej ľudskej bytosti,
ktoré sa postupne vytvárali a modifikovali v nadväznosti na celkový vývoj ľudstva v oblasti etickej,
ekonomickej, politickej, kultúrnej, náboženskej a pod., jednak osobitné vlastnosti dané individualitou
a neopakovateľnosťou osobnosti každého jednotlivého človeka vo všetkých stránkach a sférach
jeho života. Predmetné ustanovenia zohľadňujú tak univerzálnosť platiacu pre všetkých ľudí, ako aj
mnohorakú diferenciáciu vyplývajúcu z toho, že každý človek je jedinečný, originálny, inak osobnostne
štruktúrovaný. Občiansky zákonník zabezpečuje ochranu osobnosti z oboch uvedených aspektov.
11. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je kumulatívne spojenie všetkých štyroch základných
predpokladov (t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nimi a
zavinenie), je zrejmé, že bez zistenia jedného z týchto prvkov v podobe (v prejednávanom prípade)
nepreukázania neoprávneného zásahu do osobnostných práv a výšky škody nie je už ďalej dôvodné
skúmať ďalšie predpoklady. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša
poškodený (žalobca).
12. V prejednávanej veci žalobca za protiprávnu udalosť, od ktorej odvodzoval svoje žalobou uplatnené
majetkové nároky považoval zásah do jeho osobnostných práv. Tvrdil, že žalovaná do nich neoprávnene
zasiahla nepravdivými výrokmi obsiahnutými v znaleckom posudku č. 4/2015 v rámci konania o rozvode
jeho manželstva s V.. I. I. vedenom na tunajšom súde pod sp. značkou 30P/4/2013, čím ohrozila jeho
dobré meno v zamestnaní, spôsobila mu zhoršenie psychického a fyzického zdravotného stavu ( teror,stres, vysoký tlak, bolesť hlavy atď.), oneskoreným podaním posudku ho odlúčila o dcéry, lebo kým sa
tento vypracovával, jeho manželka ušla s dcérou do Michaloviec. Domáhal sa zaplatenia majetkovej
škody vo výške 1.531,35€ za náklady na vyšetrenia a nemajetkovej ujmy 4.380€ za stres a odlúčenie
od dcéry.
13. Ak je za zásah do osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne
dotkol osobnosti, potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých
výrazových (slovných i grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (viď aj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 10/2005). Pri skúmaní, či písomnosť
zasiahla do osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových
okolností, ktoré sú v ňom uvedené.
14. V preskúmavanej veci bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že žalobca bol
na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania uznesením z 9.12.2014 vo veci rozvodu
manželstva v konaní vedenom pod sp.zn. 30P/4/2013 podrobený odbornému psychologickému
vyšetreniu súdom ustanovenou znalkyňou ( žalovanou) za účelom zistenia charakterových rysov
osobnosti oboch rodičov, ich povahové vlastnosti, patologické rysy osobnosti a ich prípadné prejavy,
posúdiť vzťah rodičov a cit. väzby k mal. G. I. a odpovedať na ďalšie potrebné otázky podľa pokynov
uvedených v uvedenom uznesení. Znalkyňa vo svojich záveroch skonštatovala, okrem iného, že u
žalobcu „sú prítomné poruchy myslenia so sexuálnym obsahom a paranoidnou koncepciou. Osobnosť
žalobcu je diferencovaná, s významnými zmenami v zmysle psychopatológie základných psychických
funkcií; v popredí zmeny v myslení, čo druhotne vplýva na prežívanie, ktoré je zvýšene úzkostné
s výrazným napätím.....atď..“ A pre správne posúdenie veci znalkyňa odporučila, aby bol žalobca
vyšetrený znalcom z odboru psychiatrie, čiže svoje závery navrhla korigovať odborníkmi z iného odboru,
teda o správnosti týchto záverov nebola celkom presvedčená.
15. Pokiaľ žalobca tvrdil, že tieto skutočnosti nie sú pravdivé a došlo k neoprávnenému zásahu do jeho
osobnostných práv, bolo potrebné, aby na nepravdivosť týchto tvrdení navrhol v tomto konaní vykonať
dôkazy. Samotné vyhotovenie nahrávok v rámci vykonávania znaleckého dokazovania bez súhlasu
žalobcu nie je neoprávneným zásahom do osobnostných práv, pokiaľ nahrávky boli použité výlučne
pre potreby vyhotovenia znaleckého posudku ( čo v danom prípade boli). V konaní sa nepreukázalo,
že by tieto nahrávky žalovaná neoprávnene použila na iné účely, resp. porušila povinnosť mlčanlivosti.
Žalobca kontrolné znalecké dokazovanie v tomto konaní nenavrhol vykonať a preto súd nepovažoval
závery uvedené v posudku za nepravdivé a nejde teda o neoprávnený zásah do jeho osobnostných práv.
Trovy, vzniknuté znaleckým dokazovaním vo veci 30P/4/2013 si mal žalobca uplatniť v rámci konania o
rozvode manželstva, pretože sú jeho súčasťou a tieto v nepredstavujú škodu, ktorú je možné vymáhať
žalobou v inom konaní.
16. Z obsahu spisu 30P/4/2013 bolo zistené, že súd uznesením č.k. 30P/4/2013-135 dňa 9.12.2014
ustanovil žalovanú za znalkyňu s tým, že jej uložil povinnosť podať posudok v lehote 60 dní od
prevzatia spisu v 4 vyhotoveniach. Dňa 7.7.2015 súd požiadal o doručenie spisu cestou Okresného
súdu Ružomberok znalkyni a táto posudok dňa 14.8.2015 vrátila spolu s vypracovaným posudkom a
vyúčtovaním späť na tunajší súd, teda v súdom určenej lehote.
17. Súd teda nemal v konaní preukázanú príčinnú súvislosť medzi vyhotovením sporného posudku a
žalobcom uvádzanými zdravotnými problémami ani výškou uplatnenej škody a náhradou nemajetkovej
ujmy. Výška majetkovej škody nebola preukázaná žiadnym listinným dôkazom a neboli predložené
doklady, z ktorých vyplýva, že žalobca mal nejaké zdravotné problémy, ktorých príčinou by bol
sporný znalecký posudok. Nepreukázalo sa, že by sa s jeho obsahom oboznámil zamestnávateľ/
zamestnávatelia žalobcu ani to, že o jeho obsahu vedel niekto iný okrem súdu, znalca, kolízneho
opatrovníka a advokátov sporových strán a to sú všetko osoby, viazané mlčanlivosťou. Stres a žalobcom
popisované ťažkosti boli skôr v príčinnej súvislosti so snahou oboch strán v konaní o rozvode ich
manželstva sa uvádzaním rôznych informácií z minulosti vzájomne diskreditovať, za účelom získania
výhodnejšej pozície v boji o úpravu práv a povinností k spoločnému dieťaťu na čas po rozvode ( styku
s ním), o čom svedčí viacero konaní, ktoré sa v súvislosti s maloletým dieťaťom žalobcu na tunajšom
súde viedli. Problémy so stykom s dieťaťom nezavinila žalovaná, ale bývalá manželka žalobcu, s ktorou
sa nevedel žalobca spočiatku dohodnúť. Z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnu existenciu neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv
a preto sankcia v podobe náhrady akejkoľvek škody a nemajetkovej ujmy neprichádza do úvahy. Z
týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. ( Civilného sporového
poriadku), v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
a žalovaná bola v spore úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov konania.Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1,
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.