Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200039
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8219200039.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobkyne: P. U., A.. XX.XX.XXXX, W.
M. XXX/XXX, XXX XX M., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sov.
Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
2, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1 096,51 eura, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 21. 05. 2019, č. k. 6Csp/2/2019-40 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.096,51 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd prvej inštancie z ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 3, §
3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10. 06. 2013.

3. V odôvodnení uviedol, že v prejednávanej veci mal jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa
si úspešne uplatnila porušenie jej práva ustanoveného osobitným predpisom v konaní vedenom
na tamojšom súde pod sp. zn. 2C/240/2015. V uvedenom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o

povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1 096,51 eura titulom bezdôvodného obohatenia, zároveň bolo
rozhodnuté o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve pod bodom 8 ods. 8.1. V tomto
pôvodnom konaní bolo preukázané, že požadovaný úrok z úveru vo výške 70,01 % spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán úverovej zmluvy, odporuje dobrým mravom a takýto rozpor
s dobrými mravmi je spojený s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Rovnako bol prijatý záver, že úver poskytnutý žalobkyni žalovaným je bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ust. § 11 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o

neprijateľné zmluvné podmienky súd videl ich neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto dojednania
a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná podmienka
platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o vykonanie
odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že môže nastať situácia, že dlžníkposkytne plnenie bez toho, aby za to protiplnenie obdŕžal. Podľa názoru súdu ide o nekalú obchodnú
podmienku, ktorej cieľom bolo znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi spôsobom obchádzajúcim zákon
o spotrebiteľských úveroch.

4. Uvedeným konaním došlo zo strany žalovaného k porušeniu spotrebiteľského práva, ktoré bolo bez
ďalšieho spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi spočívajúcu v nezákonnom preplatení úveru, a teda
stratu finančných prostriedkov. V prípade žalovaného nešlo len o hrozbu možnú v budúcnosti, ale išlo
o priame naplnenie hrozby tým, že uvedené finančné prostriedky boli žalovaným prijímané nad rámec

toho, na čo mal žalovaný nárok s poukazom na právoplatný rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.
zn. 2C/240/2015. Žalobkyňa v dôsledku toho nemohla disponovať finančnými prostriedkami, ktoré boli
potrebné k jej živobytiu. Závery, ktoré súviseli s priznaním nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného
obohatenia svedčia o tom, že spotrebiteľka na súde úspešne uplatnila porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa i osobitnými predpismi. So zreteľom na to žalobkyňa má
nárok na primerané finančné zadosťučinenie.

5. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, súd mal za to, že primerané finančné zadosťučinenie
bude pre žalobkyňu vo výške 1 096,51 eura, ktorá suma zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na
úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť. Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzitu
zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Žalovaný totiž pri kontrahovaní úverovej zmluvy

využil tieseň žalobkyne a poskytol jej úver za nevýhodných podmienok. Priznanú sumu súd považoval
za adekvátnu s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Priznané
finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je
určitou satisfakciou za stav, ktorý žalobkyňa musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a jej aj
sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby konal závadne. Žalobkyňa

ako spotrebiteľka nie je povinná v konaní preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o ochrane
spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy, keď jej
ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla. Žalobkyňa sa úspešne v konaní
2C/240/2015domohlaochranysvojichprávatýmbolisplnenévšetkyzákonnépredpokladyprepriznanie
finančného zadosťučinenia.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa ust.§ 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže
žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou, súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal
náhradu trov konania vo výške 100 % proti žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. Odvolanie
podal z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) CSP. Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie
za nepreskúmateľné, a to pokiaľ ide o výšku priznaného nároku a tiež pokiaľ ide o základ priznaného
nároku. Podľa odvolateľa záver súdu je založený na hypotéze, ktorá sa neopiera o žiadne reálne a

preukázané skutočnosti z ktorých by mohol byť záver súdu odôvodňujúci výšku zadosťučinenia prijatý.
Z napadnutého rozsudku nie je ani zrejmé označenie práva spotrebiteľa, ktoré malo byť porušené. Tiež
z rozsudku nevyplýva ani preukázanie podmienok podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v súvislosti
s podanou žalobou.

8. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle

zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s
prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).11. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie
svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne

úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument
strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď.
Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./
Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

12. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej
inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám

odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím
procesom došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý
súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny
proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

14. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.06.2013. Citované ustanovenie
zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v
prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva

zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom,
ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na
primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

15. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť
požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax
spájajú inštitút náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako
inštitút súkromného práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne

reparačnú funkciu. Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a
exemplary damages v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať
žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi
a ktorým žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania
takéhotokonaniavbudúcnosti.Sankčnánáhradaškodytedatrestáasúčasnepôsobípreventívne.Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci")
.
16. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smerníc musia byť sankcie za diskriminačné správanie „účinné, primerané a odradzujúce“.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov zo dňa 09. 09. 2016, č.
k. 2C/240/2015-52 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14. 03. 2018, č. k.
2Co/108/2018-87 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobkyni 1 096,51 eura titulom bezdôvodného

obohatenia a bolo rozhodnuté aj o určení neprijateľnej zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve pod
bodom 8 v odseku 8.1. Právoplatným ukončením konania vo veci 2C/240/2015 Okresného súdu
Bardejov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúcižalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané
finančné zadosťučinenie bola na súde podaná 14. 01. 2019.

18. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
nielen funkciu satisfakčnú, ale aj funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi. Zároveň to treba chápať ako odmenu za
to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim
úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že určením neprijateľnej zmluvnej

podmienky možno predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči žalobkyni, sa už
voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj s prihliadnutím na
postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Bardejov 2C/240/2015, v ktorom spochybňoval dôvodnosť
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, žalobkyňa
bola dlhodobo nedôvodne vystavená stavu právnej neistoty až do doby právoplatného skončenia
predmetného konania. Je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý v zmluve o spotrebiteľskom

úvere zo dňa 09. 08. 2011 neuviedol jej obligatórne náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy ako sú termín konečnej splatnosti a údaj o výške, počte a termíny splátok istiny,
úrokov a poplatkov, ako aj dohodol so žalobkyňou úrokovú sadzbu vo výške 70,01 % ročne. V uvedenom
konaní súdy konštatovali, že výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhov

pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc
zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska boli priemerné
úrokové sadzby pri nových úveroch s dobou platnosti od 1 do 5 rokov v auguste roku 2011 sadzbe
11,23 %. Z uvedeného súdy vyvodili, že úroková sadzba predmetného úveru je viac ako 6-násobkom
priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Naviac žalovaný si pri vyplatení sumy

úveru žalobkyni stiahol odplatu vo výške 215,75 eura za službu v zmysle čl. 8 ods. 8.1 dohody o
poskytnutí služby, ktorá podmienka bola vyhlásená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Touto službou
žalovaný nanútil žalobkyni možnosť požiadať o odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už
v čase uzavretia zmluvy, a to bez ohľadu na to, či žalobkyňa by mala o takúto službu záujem alebo
nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu,

resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné
započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schválených úverových prostriedkov je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Zároveň táto zmluvná odmena bola neprimerane vysoká, keďže
jej suma dosahuje sumu vyššiu ako 2,5-násobok výšky mesačnej splátky, pričom odložené môžu byť

tri splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu, a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu
pohľadávku započítal na pohľadávku žalobkyne na poskytnutie úveru. Žalovaný bol preto povinný vydať
aj túto započítanú pohľadávku vo výške 215,75 eura ako neoprávnené obohatenie na úkor žalobkyne.

19. Žalobkyňa si teda bez akýchkoľvek pochybností v konaní 2C/240/2015 Okresného súdu Bardejov

úspešne uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok voči žalovanému.

20. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa

od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno
predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované,

nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená
nejaká ujma, v prejednávanej veci k vzniku ujmy na strane žalobkyne bez akýchkoľvek pochybností
došlo. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru prijal od žalobkyne i
plnenie, na ktoré mu nárok nevznikol. Vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nemožno
hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo

vyplýva z ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov
pod sp. zn. 2C/240/2015, v ktorom žalovaný spochybňoval dôvodnosť žaloby o vydanie bezdôvodného
obohatenia a určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, bola dlhodobo vystavená psychickémuvypätiu a stavu právnej neistoty až do právoplatného skončenia konania 2C/240/2015 vedeného na
Okresnom súde Bardejov. Pritom je zrejmé, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý do zmluvy naformuloval
neprijateľné zmluvné podmienky a snažil sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatiť.

21. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní
sa zohľadňujú rôzne kritéria, a to hlavne intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná
a sankčná funkcia a pod. Za primerané, vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, je preto potrebné
považovať finančné zadosťučinenie vo výške 1 096,51 eura tak, ako to požadovala žalobkyňa. Takto

priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného,
je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a je aj sankciou
postihujúcou žalovaného, ktorý pri dojednávaní úverovej zmluvy konal závadne. Žalobkyňa sa v tomto
prípade úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené všetky zákonné predpoklady pre priznanie
finančného zadosťučinenia.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP ako
vecne správny potvrdil.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že žalobkyni v súvislosti s odvolacím konaním žiadne

trovy nevznikli a neúspešný žalovaný nemá nárok na ich náhradu.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).