Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317211754
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2317211754.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcu: B.
V., L.. X.X.XXXX, J. D., Q. XXX/XX, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: Podhorský & Partners,
s.r.o., IČO: 46 962 000, so sídlom Bratislava, Zámocká č. 36, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária
JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, o zaplatenie 740,08

Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 740,08 Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od
3.5.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- Eur, do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V zvyšnej časti primeraného finančného zadosťučinenia súd žalobu zamieta.

IV. Súd žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.5.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 740,08 Eur s príslušenstvom, titulom bezdôvodného
obohatenia a nahradiť trovy predmetného konania. V podanej žalobe žalobca uviedol, že dňa X.X.XXXX

uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť
žalobcovi sumu vo výške 1 500,- Eur. Žalovaný však žalobcovi poskytol menej ako bolo dohodnuté. V
tejtovecisaviedlosúdnekonanienatunajšomsúdepodsp.zn.30C/211/2014,vktoromžalovanýžaloval
žalobcu na zaplatenie sumy 1 351,21 Eur s prísl., no konajúci súd žalobu zamietol v celom rozsahu, a
to z dôvodu, že mal za preukázané, že predmetná zmluva o revolvingovom úvere je neplatná pre jej
nejasnosť a nezrozumiteľnosť, a teda peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi, mu boli
poskytnuté bez právneho dôvodu. Vykonaným súdnym dokazovaním vo vyššie uvedenom konaní bolo

preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 284,25 Eur. Žalobca
z toho žalovanému splatil sumu vo výške 2 024,33 Eur. Keďže vykonaným dokazovaním v konaní sp.
zn. 30C/211/2014 bolo jednoznačne preukázané, že žalobca splatil (vrátil) žalovanému sumu vo výške
2 024,33 Eur, aj napriek skutočnosti, že žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky len vo výške
1 284,25 Eur. Súčasne bolo súdom právne posúdené, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná pre
jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť, a teda peňažné prostriedky, ktoré poskytol žalovaný žalobcovi mu boli

poskytnuté bez právneho dôvodu. Žalobcovi preukázateľne vznikla povinnosť vrátiť ich z
titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobca poskytnutú sumu vrátil, dokonca ju preplatil. Na
základe uvedeného sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu vo výške 740,08 Eur,tj. suma uhradená navyše zo strany žalobcu žalovanému. K tomu jednoznačnému záveru dospel tunajší
súd práve v konaní sp. zn. 30C/211/2014. Vzhľadom na právnu kvalifikáciu, ktorú zastáva žalobca a
takisto právne posúdenie vykonané tunajším súdom v konaní sp. zn. 30C/211/2014,

podľa ktorého predmetná zmluva medzi žalobcom a žalovaným bola neplatná, nakoľko bola nejasná
a nezrozumiteľná, a teda žalobca mal povinnosť vrátiť žalovanému poskytnuté finančné prostriedky z
titulu bezdôvodného obohatenia, a to vo výške poskytnutého revolvingového úveru, t.j. 1 284,25 Eur, je
plnenie v sume 740,18 Eur, ktoré žalovaný od žalobcu prijal, plnením bez právneho dôvodu,
a teda ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré musí žalovaný vydať. Keďže žalobca

preplatil pohľadávku, ktorú mal uhradiť podľa zmluvy o úvere, žalovaný má povinnosť vrátiť poskytnuté
prostriedky odo dňa nasledujúceho po poskytnutí finančných prostriedkov, ktoré prevýšili pohľadávku
žalovaného. Na základe vyššie uvedeného a v súlade s ustanovením § 451 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 740,08
Eur. Bez ohľadu na právny názor súdu, má žalobca za to, že v predmetnej zmluve bola dojednaná
neprimerane vysoká RPMN ako aj neprimerane vysoká úroková sadzba, čo je v rozpore s dobrými

mravmi, a preto je neplatná. V prípade námietky premlčania vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote
zostranyžalovaného,žalobcazopatrnostidávadopozornosti,žeKrajskýsúdPrešov(napr. sp.
zn. 7Co/84/2011, sp. zn. 2Co/9/2012) a Žilina (sp. zn. 9Co/648/2013) vo viacerých svojich rozhodnutiach
posúdil konanie dodávateľa - žalovaného ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu
tým, že nedávajú svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch.

Objektívna premlčacia doba je 10 ročná. Žalobca si žalobou teda uplatňuje právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka, tj. vydanie majetkového prospechu
vo výške 740,08 Eur spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške, a to odo
dňa podania žaloby.

2. Súd v danej veci vydal platobný rozkaz č.k. 15Csp/133/2015-14 zo dňa 7.7.2017, voči ktorému však
žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. Preto súd uznesením č.k.
15Csp/133/2017-31 zo dňa 12.12.2017 vydaný platobný rozkaz zrušil v plnom rozsahu a vo veci
následne nariadil na deň 11.10.2018 pojednávanie.

3. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že popiera dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáha
svojho nároku. Žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby
a uplatňovanie žalovaného nároku. Žalobca neuzavrel so žalovaným žiadnu zmluvu. Zmluvný vzťah,
ktorého sa týkajú tvrdenia uvádzané v žalobe, bol uzavretý medzi žalovaným ako veriteľom a pani Júliou
Farkašovou. Žalobca pristúpil k záväzkom dlžníka ako spoludlžník (podľa § 533 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), čo znamená, že sa zaviazal uhradiť záväzok dlžníka. Týmto pristúpením sa však nestal
zmluvnou stranou zmluvy o revolvingovom úvere, pretože každé plnenie, ktoré by poskytol, by bolo
plnením záväzku primárneho dlžníka. Žalobca v podanej žalobe ani len neuviedol, že by žalovanému
čokoľvek uhradil. Súčasne žalobca nepredložil ani dôkaz o tom, že by vykonal akúkoľvek úhradu, ktorej
vrátenia (formou bezdôvodného obohatenia) sa podanou žalobou domáha. Čiže okrem neexistencie

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby je nesporné, že žalobca ani netvrdil a ani
nepreukázal, že by on čokoľvek platil, a teda že má nárok, ktorého sa domáha žalobou. Obsah
pripojeného rozsudku Okresného súdu Galanta sp. zn. 30C/211/2014 takisto
popiera aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže na jeho strane 3 sa prepisuje výpoveď žalovanej v
1.rade, ktorá výslovne uviedla že na zmluvu uzavretú dňa X.X.XXXX, a ktorá je predmetom daného

konania robila úhrady len ona (nie žalovaný v 2.rade, ktorý je v tomto konaní žalobca). Súčasne v
podanom odpore žalovaný uplatnil voči podanej žalobe námietku premlčania. Žalobca doručil žalobu na
súddňa5.5.2017.Žalovanýtvrdí,žepodanážalobasmerujekuplatneniunároku,ktorýjeuplatňovanýpo
uplynutí premlčacej doby, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty. Žalobca
sa v podanej žalobe odvoláva na rozsudok Okresného súdu sp. zn. 30C/211/2014 zo dňa 23.9.2014 s

tvrdením, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa X.X.XXXX Zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi sumu 1 500,- Eur. Žalovaný však žalobcovi poskytol
menej ako bolo dohodnuté. V tejto veci sa viedlo súdne konanie sp. zn. 30C/211/2014, v
ktorom žalovaný žaloval žalobcu na zaplatenie sumy 1 351,21 Eur s prísl. Súd však žalobu
zamietol v celom rozsahu, a to z dôvodu, že mal za preukázané, že predmetná zmluva o revolvingovom

úvere je neplatná pre jej nejasnosť' a nezrozumiteľnosť, a teda peňažné prostriedky, ktoré poskytol
žalovaný žalobcovi mu boli poskytnuté bez právneho dôvodu. Vykonaným súdnym dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 284,25 Eur. Žalobca z toho splatil
žalovanémusumuvovýške 2024,33Eur.Dôvody,nazákladektorýchžalobcapodalžalobu,boližalobcovi známe najneskôr vyhlásením rozsudku dňa 23.9.2014. Od tohto dňa by plynula subjektívna
premlčacia lehota, ktorá však uplynula skôr, ako bola na súd doručená žaloba (dňa 5.5.2017). Žalovaný
preto tvrdí, že podaná žaloba bola súdu doručená a ňou žalovaný nárok uplatnený po uplynutí zákonnej

2-ročnej premlčacej lehote, a preto namieta premlčanie nároku z dôvodu jej uplynutia. Žalovaný namieta
aj uplynutie 3-ročnej premlčacej lehoty. Posledná úhrada evidovaná od žalobcu v prospech žalovaného,
a ktorá tvorí súčasť 2 094,33 Eur je zo dňa 20.12.2013. Táto skutočnosť vyplýva aj zo súdneho spisu
30C/211/2014. Ak by podľa tvrdenia žalobcu malo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, potom jeho
posledná časť bola premlčaná už dňa 20.12.2016, z čoho vyplýva, že celý žalovaný nárok je uplatňovaný

po uplynutí premlčacej lehoty. V súvislosti s tvrdením žalobcu o objektívnej lehote, ktorá by podľa
tvrdenia žalobcu mala byť 10 ročná z dôvodu, že malo dôjsť k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu
uvádzame, že takýto záver a tvrdenie žalobcu nemá oporu v žiadnej skutkovej okolnosti alebo v dôkaze,
ktorý by predložil či označil žalobca. Podľa rozsudkov KS Banská Bystrica sp. zn. 14Co/530/2015, sp.
zn. 14Co/637/2015, sp. zn. 16Co/746/2015 na preukázanie úmyslu získať
bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného resp. vedomosť o

tom,ževiacerénárokyuplatnenévočispotrebiteľombolivdôsledkusúdnejkontrolyhlásenézaneplatné,
prípadne úvery poskytnuté žalovaným pre spotrebiteľov sú považované za bezúročné a bez poplatkov
z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy. Pre možnosť súdu konštatovať vedomostnú zložku
úmyslu žalovaného by bolo nutné v každom konkrétnom prípade s poukázaním na okolnosti uzatvorenej
úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa na

úkor dlžníka bezdôvodne obohacuje. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/516/2015
súd nezdôvodnil, prečo je premlčacia doba objektívna desaťročná, len všeobecne poukazuje na to, že
odporca má poznať zákon. Nebol však preukázaný úmysel. Zo záverov súdu by potom vyplynulo, že
každá zmluva neplatne uzatvorená, bola takto uzatvorená úmyselne neplatne. Pokiaľ prvostupňový súd
poukazuje len na znalosť zákonov, v tomto prípade aj žalobca pozná zákony (fikcia) a mohol vedieť,

že neplatí splátky v správnej výške. Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným,
nie spotrebiteľským vzťahom. V tomto prípade zmluva bola uzatváraná v roku 2010 a súd, pokiaľ
konštatoval, že u žalovaného išlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, mohol poukázať na konkrétny
prípad, kedy už, či rozsudkom alebo iným spôsobom, mu takéto konanie v tej dobe bolo vytknuté.
Zmluva o revolvingovom úvere bola v danom prípade uzavretá dňa 6.9.2010. V danom

čase, kedy by podľa tvrdenia žalobcu mal byť daný úmysel získať bezdôvodné obohatenie uzavretím
uvedenej zmluvy, bolo aj na základe kontrol vykonávaných Slovenskou obchodnou inšpekciou overené,
že zmluvy uzatvárané žalovaným majú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný dôvodne vychádzal pri
svojej praxi z toho, že jeho postup je správnym a zákonným. Tvrdenia žalobcu o úmyselne získanom
bezdôvodnom obohatení nemajú reálny skutkový a ani vecný dôvod. Žalovaný preto tvrdí, že uplatnený

nárok je v celom rozsahu premlčaným z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty. Žalobca v podanej žalobe
tvrdí, že bezdôvodné obohatenie vzniklo preto, že zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX
je neplatnou, lebo obsahuje neprimeranú výšku úrokovej sadzby a nemravných poplatkov za úver.
Uvedené tvrdenie žalovaný popiera, pretože výška úrokov neodporuje žiadnemu právnemu predpisu
platnému a účinnému v čase jej uzavretia. Žalovaný do pozornosti súdu dal, že pri sume úveru 1 500,-

Eur mal dlžník uhradiť 3 375,54 Eur (pričom táto celková suma uhradená nebola), pričom celková
doba trvania týchto úhrad bola 42 mesiacov, t.j. 3,5 roka. Z toho vyplýva, že navýšenie predstavujúce
odplatu pre žalovaného (ako veriteľa) za dobu 3,5 roka bolo 1 875,54 Eur, čiže ročne
535,86 Eur, čo pri porovnaní so sumou 1 500,- Eur predstavuje 35,72 % ročného navýšenia. Z
podanej žaloby nie je zrejmé, o aké neprimerané navýšenie by malo ísť. Okrem uvedeného žalovaný

poukázal aj na právnu stránku veci. Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX je úverovou
zmluvou, ktorá sa riadi (ako zmluvný typ) ustanoveniami Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to,
že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, vzťahujú sa na ňu aj ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. a ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Otázka výšky úrokov, súladu
úrokov so zákonom a právnych dôsledkov dohodnutia úrokov odporujúcich zákonu sa preto musí

posudzovaťtiežvintenciáchvyššieuvedenýchprávnychpredpisov.Základnáreguláciaúrokovvyplývaz
ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje reguláciu záväzku platiť úroky, úpravu
situácie ak si strany výslovne nedohodli výšku úrokov v zmluve a úpravu situáciu, ak si strany dohodli
v zmluve úroky vyššie, než je prípustné na základe alebo podľa zákona. Podľa normatívneho znenia
uvedeného ustanovenia Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich

úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnejvýške. Uvedený právny názor potvrdila aj Národná banka Slovenska prostredníctvom stanoviska útvaru
dohľadu nad finančným trhom, vo svojom oznámení číslo č. 1/2015 k použitiu Občianskeho zákonníka
v spotrebiteľských obchodných vzťahoch platí, že na vzťahy, ktorých obsahom je záväzok veriteľa,

na požiadanie dlžníka poskytnúť v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a záväzok
dlžníka, poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, sa použije osobitná úprava Obchodného
zákonníka obsiahnutá v § 497 - 507 Obchodného zákonníka. Súčasne sa uplatní aj úprava Občianskeho
zákonníka pre všeobecnú úpravu záväzkov. V zmysle hore citovaného zákonného ustanovenia nie je
možné dospieť k záveru o neplatnosti úverovej zmluvy titulom výšky úrokov. Vzhľadom na uvedené,

žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

4. Podaním súdu doručeným dňa 30.1.2018 žalobca rozšíril podanú žalobu o primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 1 260,- Eur, ktoré odôvodnil tým, že voči žalovanému úspešne uplatnil
porušenie práva v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30C/211/2014 (ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). Má za to, že požadovaná výška je odôvodnená charakterom

zásahu do práv žalobcu, ako aj údajným nárokom vo výške 1 351,21 Eur, ktorý uplatnil žalovaný voči
žalobcovivpôvodnomkonanívedenompodsp.zn.30C/211/2014napriektomu,žežalobcaúverpreplatil
o sumu 740,08 Eur. Spotrebiteľ, teda nie len že preplatil úver o sumu 740,08 Eur, ale
súčasne žalovaný podal voči nemu žalobu na zaplatenie sumy 1 351,21 Eur s prísl., čo spolu znamená,
že žalovaný sa obohatil a chcel obohatiť o sumu 2 091,29 Eur (1 351,21 + 740,08). Z tejto sumy 2

091,29 Eur považuje žalobca 60 % za primerané, teda 1 254,77 Eur (zaokrúhlene suma 1 260,- Eur).
Podmienkou práva spotrebiteľa na primerané finančné zadosťučinenie nie je porušenie spotrebiteľskej
zmluvy, ale konkrétne súdne konanie, v ktorom bol občan, ako spotrebiteľ, úspešný. Tento predpoklad
bol naplnený v konaní vedenom pod sp. zn. 30C/211/2014. Keďže žalobca úspešne uplatnil porušenie
právavovyššieuvedenomkonaní,patrímuprimeranéfinančnézadosťučineniezatotouplatneniepráva.

Hmotnoprávnou podmienkou na primerané finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie práva alebo
povinností, v zmysle § 3 ods. 5 posledná veta zák. č. 250/2007 Z. z. na súde. Podmienkou však nie je iná
zmluva, ale každé úspešné súdne konanie. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia pojednávajúce
o tom, že primeraným zadosťučinením sa naplní odradzovacia funkcia tohto satisfakčného prostriedku.
Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva

alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde.

5. O uvedenom podaní súd rozhodol uznesením č.k. 15Csp/133/2017-85 zo dňa 11.4.2018, ktorým

pripustil zmenu žaloby tak, že nový žalobný petit znel tak, že žalobca popri bezdôvodnom obohatení
vo výške 740,08 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 3.5.2017 až do zaplatenia,
požadoval k zaplateniu aj primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 260,- Eur.

6. Spolu s podaním, ktorým žalobca žiadal rozšírenie žaloby doručil žalobca súdu aj vyjadrenie k

odporu žalovaného. V predmetnom vyjadrení žalobca k námietke aktívnej legitimácie uviedol, že
zmyslom ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka je pristúpenie k záväzku dlžníka. V zmysle
uvedeného ustanovenia, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka
jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Zo zákonnej úpravy § 533 Občianskeho zákonníka teda vyplýva, že v prípade

pristúpenia k záväzku ide o pristúpene ďalšieho dlžníka do existujúceho záväzkového právneho vzťahu
medzi dlžníkom a veriteľom, a to na strane pôvodného dlžníka. Pristúpenie k záväzku spôsobuje
zmenu záväzku v subjektoch záväzkového právneho vzťahu. Tým, že k pôvodnému dlžníkovi pristúpi
ďalší dlžník, ktorý sa veriteľovi zaviaže, že za dlžníka splní jeho peňažný dlh, dochádza k zmene
počtu dlžníkov. Vzhľadom na to, že pristupujúci dlžník sa tu zaväzuje plniť voči veriteľovi, veriteľ je

oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z dlžníkov alebo od oboch súčasne. Obaja dlžníci
sú voči veriteľovi zaviazaní spoločne a nerozdielne, teda ide o prípad pasívnej solidarity a preto sa
na vzťah medzi veriteľom a pasívne zaviazanými dlžníkmi vzťahuje ustanovenie § 511 Občianskeho
zákonníka. Je zrejmé, že pristúpením k záväzkovému vzťahu poberá na seba nový dlžník, nielen všetky
povinnosti pôvodného dlžníka, ale aj jeho práva. Zároveň žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že

zmluva bola uzatváraná v rámci trvania manželstva, teda využitie finančných prostriedkov a zároveň
aj ich nasledovné splácanie bolo v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle §
144 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval žalobca námietku žalovaného
ohľadom absencie aktívnej legitimácie na strane žalobcu, za neopodstatnenú. K nároku na vydaniebezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že je jednoznačné, že v danom konaní sa domáha
vrátenia plnenia poskytnutého žalovanému nad rámec prípustný zákonom, teda len toho čo preplatil
žalovanému. Žalovaný konal v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko zmluva o revolvingovom úvere

nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti a teda ju možno považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Konanie žalovaného nebolo vykonané s odbornou starostlivosťou, ako podnikateľa poskytujúceho úvery
a pôžičky, pretože mal svoje zmluvy o úveroch zosúladiť s právnym poriadkom. Súdy vo viacerých
prípadoch judikovali rozpor zmluvnej dokumentácie žalovaného s právnym poriadkom Slovenskej
republiky a preto je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný zákonom úmyselne s

vedomím, že ide plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi. Žalovaný uplatňuje dlhodobo
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú
neprimerané vysoké ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome
s úmyslom sa obohatiť na úkor spotrebiteľoch. Žalovaný v konaní sp. zn.
30C/211/2014 využil právo dať sa zastúpiť právny zástupcom - advokátom, ktorý určite žalovanému ako
svojmu klientovi musel vysvetliť, že si žalovaný chce uplatniť premlčanú pohľadávku resp. pohľadávku

v rozpore s dobrými mravmi. Z toho možno usúdiť, že je vylúčené, aby žalovaný o tejto skutočnosti
nevedel.Napriektomusapravdepodobnespoliehalnato,žemnožstvospotrebiteľovnebudemaťprávne
zastúpenie a z tohto dôvodu nevznesú námietku premlčania alebo neuplatnia tie právne argumenty,
ktoré uplatňuje žalobca. K skutočnostiam odôvodňujúcim aplikovanie objektívnej 10-ročnej premlčacej
doby žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že ak žalovaný predložil formulárovú zmluvu o úvere,

ktorej obsahom boli neprimerané úroky a poplatky za poskytnutie finančných prostriedkov, ako aj
neprijateľné zmluvné podmienky, žalovaný - dodávateľ musel vedieť, že keď spotrebiteľ splní svoj
záväzok v zmysle takejto zmluvnej dokumentácie, žalovaný sa obohatí na úkor spotrebiteľa. Jedine,
keď sa spotrebiteľ bráni na súde, prípadne ak je zmluvná dokumentácia podrobená súdnou kontrolou,
dodávateľ - žalovaný nenadobudne obohatenie v takom rozsahu v akom by za normálnych okolností

nadobudol (ak by spotrebiteľ - žalobca plnil podľa zmluvnej dokumentácie). Je zrejmé, že tak robil
žalovaný minimálne s nepriamym úmyslom. Konanie žalovaného, ako podnikateľa poskytujúceho úvery
a pôžičky, nebolo konaním s odbornou starostlivosťou, pretože v Zmluve o úvere vedome dojednal
vysoké úroky za poskytnutie úveru - RPMN, priemerná RPMN atď. vo výške cca 70%, pričom toto
konanie predstavuje jednoznačne rozpor s dobrými mravmi a za účelom získať vysokú odmenu za

poskytnutie finančných prostriedkov. Je zrejmé, že žalovaný prijímal plnenia nad rámec prípustný
zákonom úmyselne s vedomím, že ide o plnenia v rozpore so zákonom, či dobrými mravmi vo viacerých
prípadoch. Žalovaný uplatňuje dlhodobo neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, úroky
ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj poplatky a úroky, na ktoré nemá
nárok pre neplatné uzavretie zmlúv, na celom území SR. Je zrejmé, že tak robí vedome s úmyslom sa

obohatiť na úkor spotrebiteľov. Žalobca dal opätovne do pozornosti viaceré rozhodnutia Krajského súdu
vPrešoveakoajKrajskéhosúduvŽiline,vrámciktorýchsúdyposúdilikonaniedodávateľa-žalovaného,
ako úmyselné konanie vedúce k bezdôvodnému obohateniu tým, že nedáva svoje zmluvy do súladu so
zákonom o spotrebiteľských úveroch a uplatňuje na území Slovenskej republiky neprimerané vysoké
úroky za poskytnutie úveru. Napokon k námietke premlčania vznesenej žalovaným žalobca uviedol,

že takýto výkon práva žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi. Uplatnenie námietky premlčania
žalovaným je podľa názoru žalobcu výrazom zneužitia práva na úkor strany sporu, ktorý márne plynutie
premlčacej doby nezavinil (práve naopak zavinil to žalovaný, kedy žaloval v pôvodnom konaní žalobcu
ako spotrebiteľa) a voči ktorému by za takej situácie zánik nároku v dôsledku plynutia premlčacej
doby bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného

práva a s dôvodmi, pre ktoré svoje práva včas neuplatnil. Je teda zrejmé, že prihliadnutie na vznesenú
námietku premlčania žalovaným je tvrdým postihom vo sfére žalobcu, kedy žaloba by bola zamietnutá aj
napriek tomu, že žalobca nemohol a nevedel skôr uplatniť svoje nároky a žalovaný vedome minimálne
s nepriamym úmyslom sa obohacoval na jeho úkor. Žalobca má za to, že sú preukázané výnimočné
dôvody a okolnosti prípadu, pre ktoré by mala byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi,

pričom považuje za nutnosť uprednostniť spravodlivé skončenie sporu pred formálnym zamietnutím
žaloby. Aj podľa ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vo všeobecnosti nie je vylúčené,
aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

7. Následne podaním súdu doručeným dňa 13.2.2018 sa žalobca opakovane vyjadril k dôvodom
aplikácie objektívnej 10-ročnej premlčacej doby ako aj k výške úrokovej sadzby. Neprimerané vysoké
poplatky za poskytnutie úveru, uplatňovanie pohľadávok nad rozsah prípustný zákonom, dlhodobé
ignorovanie právnych predpisov je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi a takútopraktiku si možno ťažko predstaviť len v rovine nedbanlivosti. Aj keby sa pripustilo, že žalovaný nemal
priamo úmysel dojednať zmluvu so žalobcom neplatne, v snahe získať neoprávnený prospech, ťažko
možno uveriť, že nevedel, čo môže spôsobiť takýmto konaním a pre prípad, že sa tak stane, že s

tým nebol uzrozumený. Vyššie uvedené závery ohľadom úmyslu žalovaného obohatiť
sa potvrdilo aj Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom Odboru ochrany
spotrebiteľa posudzovalo množstvo spotrebiteľských zmlúv spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o. Na základe mnohých podnetov spotrebiteľov posudzovalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky spotrebiteľské zmluvy a dospelo k záveru, že:

- viaceré zmluvné podmienky zakomponované v zmluvách spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.
sú neprijateľné;
- spoločnosť využíva finančnú situáciu spotrebiteľov;
- je potrebné podať podnet združeniam na ochranu spotrebiteľov na zváženie podania žaloby proti
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. na súd.

8. V danom prípade žalovaný uplatnil ročný úrok vo výške okolo 60 - 70%, ktorý je neúmerne vysoký
a v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca je toho názoru, že dojednaný úrok vo výške okolo 60-70 %
je jednoznačne odporujúci dobrým mravom a nemožno ho označiť inak ako za úžerný. Aj napriek
skutočnosti, že maximálna výška úrokov nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná

výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená a musí byť v súlade s ustanovením §
39 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník, teda nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Úrok
dohodnutý v neprimeranej výške, presahujúcej úrokové sadzby poskytované peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy je absolútne neplatný. Za neprimeranú výšku úveru je pritom potrebné považovať
takú výšku úveru, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania, obvyklú určenú najmä

s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Do úvahy je potrebné brať väčšiu mieru rizika a tým spojenú vyššiu úrokovú sadzbu pri
nebankových subjektoch, ako je žalovaný, avšak aj v týchto prípadoch je nevyhnutná primeranosť výšky
úroku a teda nie sú akceptovateľné úroky o vyše 100 % vyššie ako priemerne poskytované úroky bánk.
Neprimeranevysokávýškaúrokovejsadzbyjevrozporespravidlamisprávaniasa,ktorésúvspoločnosti

v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.

9. Po vyvolaní veci na pojednávaní vytýčenom na deň 11.10.2018 súd zistil, že na pojednávanie
sa osobne nedostavila ani jedna zo strán konania. Právny zástupca žalobcu ako aj žalovaného
neúčasť vopred písomne ospravedlnili, pričom súhlasili, aby súd pojednával a vo veci rozhodol aj v ich

neprítomnosti. O odročenie pojednávania nežiadali a pridržiavali sa svojich doterajších tvrdení.

10. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a
to: výpis z Obchodného registra žalovaného, rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 30C/211/2014 zo dňa
23.9.2014, inšpekčný záznam zo dňa 20.1.2010, ako aj ďalším obsahom spisu a spisovým materiálom

vzťahujúcim sa k danej veci a zistil tento skutkový stav veci:

11. Z rozsudku vydanom v konaní sp. zn. 30C/211/2014 bolo zrejmé, že na základe zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa X.X.XXXX poskytol žalovaný žalobcovi (spolu s jeho manželkou) úver
vo výške 1 500,- Eur, ktorý sa títo zaviazali splatiť formou 42 mesačných splátok po 80,37 Eur v

termínoch splatnosti dohodnutých v zmluve. Žalobca žalovanému zaplatil (vrátil) sumu 2 024,33 Eur.
Uvedené mal súd za jednoznačne preukázané, nakoľko uvedenú skutočnosť uviedol v konaní sp. zn.
30C/211/2014 sám žalovaný, ktorý v rámci uvedeného konania požadoval od žalobcu ako aj jeho
manželky (spoludlžníkov) k zaplateniu neuhradené splátky úveru v sume 1 351,21 Eur. Na základe
výsledkov dokazovania dospel však súd v konaní k záveru, že údaje v zmluve o revolvingovom

úvere sú nejasné, nezrozumiteľné, pričom mechanizmus splácania úveru nasvedčuje skôr poskytnutiu
tzv. klasického úveru a nie revolvingového, pričom nasvedčuje tomu aj čerpanie úveru, ktorý bol
čerpaný dňa X.X.XXXX v sume 1 284,25 Eur. Žaloba teda celkovo prijal sumu 1 284,25 Eur, pričom
jednotlivými splátkami uhradil (v súlade s tým čo uvádzal aj samotný žalovaný v karte klienta zo
dňa XX.XX.XXXX) sumu 2 024,33 Eur. Z priebehu daného konania mal súd za to, že žalovaný sa

na úkor žalobcu obohatil o sumu 740,08 Eur, nakoľko súd posúdil zmluvu za neplatný právny úkon,
a to pre jej nejasnosť a nezrozumiteľnosť. Keďže žalobcovi boli nepochybne bez existencie platne
uzatvorenej zmluvy poskytnuté peňažné prostriedky, žalovaný mal nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktorý nárok je dôvodný len v časti rozdielu medzi poskytnutým bezdôvodným obohateníma vráteným bezdôvodným obohatením (§ 451 OZ). Nakoľko žalobca však žalovanému vrátil viac ako
dostal, bezdôvodné obohatenie vzniklo na strane žalovaného a to v sume 740,08 Eur.

12. Ďalej z vyššie uvedeného rozhodnutia zistil, že ak by aj predložená zmluva bola zmluvou platnou, jej
ustanovenia upravujúce RPMN, boli uvedené nezrozumiteľným, nejasným a mätúcim spôsobom, ktoré
nekorešpondujú zákonnej povinnosti uviesť RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pričom RPMN
musí byť uvedená jasným a zrozumiteľným spôsobom. V zmluve absentuje aj údaj o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, ktorý údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, a ktorý nemožno vyvodzovať z

ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, dátumu splatnosti poslednej splátky). Počet a
termíny splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim
údajom o konečnej splatnosti úveru. Výška mesačnej splátky bola uvedená len jednou sumou 80,37
Eur bez jasnej a určitej špecifikácie aká suma z toho pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky, čím
sa obišli jednotlivé ustanovenia ZoSÚ. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok
úveru nie je svojvoľné, ale prestavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal

zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky,
na ktoré nemá právo. Pre absenciu základných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere by sa úver
v prípade platnosti zmluvy považoval za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho neprehliadnuteľnou
bola aj snaha žalovaného v rozpore s dobrými mravmi získať od žalobcu odplatu za úver vo výške
niekoľkonásobne vyššej (ročná úroková sadzba úveru 70,01%) ako bola odplata obvykle požadovaná

za obdobné úvery na ostatnom finančnom trhu, keď podľa údajov z internetovej stránky Národnej banky
Slovenska pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov bol v mesiaci september 2010 úrok
vo výške 12,75%.

13. Súd má zato, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že strany uzatvorili zmluvu o poskytnutí

úveru. Rovnako tak sporné nebolo, to koľko peňažných prostriedkov žalobca obdržal a koľko splatil.
Sporné však ostalo to, či zmluva a teda spotrebiteľský úver, ktorý bol na základe zmluvy poskytnutý, bol
poskytnutý bez poplatkov a bezúročne, a teda či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia ako aj to či nárok žalobcu nie je premlčaný.

14. Súd vec právne posúdil nasledovne:

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa spotrebiteľom

rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

17. Podľa písm. b) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona veriteľom rozumie fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa písm. d) cit. ustanovenia, sa na účely tohto zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Podľa § 9 ods. 2 cit. Zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

21. Podľa § 11 ods. 2 cit. Zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na

ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

23. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom
ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania

a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom
(ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané

finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá.

24. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a
spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky
formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto
podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.

25. Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia

§ 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

26. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko
neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy
medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na

súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba
aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.

27. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

29.Podľaods.3cit.ustanovenia,dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.30. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

31. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

32. Podľa § 451 ods.1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

33. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

35. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

36. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

37. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ( platného a účinného od 1.2.2013), ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (3.5.2017) bola základná úroková sadzba určená
Európskou centrálou bankou vo výške 0,00 %.

38. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi, ktorý pristúpil k záväzku

svojej manželky, čím prešli na neho všetky jej povinnosti ale aj práva bol poskytnutý klasický úver. Pre
revolvingový úver je totiž typické, že dlžníkovi je poskytnutý určitý úverový rámec, v rámci ktorého môže
dlžník čerpať peňažné prostriedky (ale aj nemusí) a to až do výšky dohodnutého úverového rámca.
Veriteľ tento úver vždy dopĺňa do dohodnutej výšky a úverový vzťah tak môže fungovať dobu neurčitú,
pričom najčastejším spôsobom poskytovania revolvingu je prostredníctvom kreditných kariet. V danom

prípade bol však žalobkyni úver poskytnutý jednorazovo a v konkrétnej výške.

39. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a

na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti.

40. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskouzmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

41. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva je zmluva, ktorá vykazuje známky absolútneho
obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou,
a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských
vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť

pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

42. Posúdiac obsah rozhodnutia vydaného v konaní sp. zn. 30C/211/2014 ako aj výsledky uvedeného
konania, súd dospel záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola neplatným
právnym úkonom, a teda žalovaný mal nárok na vrátenie len tej sumy, ktorá bola žalobcovi reálne
poskytnutá, a teda sumy vo výške 1 284,25 Eur. Nakoľko však žalovanému bolo vrátených

2 024,33 Eur, a síce o 740,08 Eur, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, ktoré je povinný
žalobcovi vydať späť.

43. K námietke premlčania žalovaného súd uvádza, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať

právne predpisy vyťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy už
niekoľko rokov platila pri spotrebiteľských úveroch úprava vyžadujúca uvádzať RPMN umožňujúcu
spotrebiteľom zorientovať sa v ponukách rôznych finančných inštitúcií poskytujúcich úvery a posúdiť
výhodnosť poskytnutého úveru. Neuvedenie jednoznačného a zrozumiteľného údaju o RPMN a
určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie

bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. Je
dôvodné predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že nedodržaním všetkých zákonných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nastane zákonom predpokladaná sankcia, že veriteľ (žalovaný) nebude
môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol
s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (dolus indirectus, tzv. nepriamy úmysel). So zreteľom na

uvedené, súd má za to, že inak trojročná objektívna premlčania doba sa v danom prípade predĺžila na 10
rokov odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V zmysle uvedeného nárok žalobcu premlčaný
nie je.

44. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené v prvej výrokovej vete daného rozhodnutia

a podanej žalobe v časti požadovaného bezdôvodného obohatenia a úrokov z omeškania z tohto
peňažného plnenia v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že v tejto časti bola žaloba podaná
dôvodne.

45. V časti požadovaného finančného zadosťučinenia súd podanej žalobe vyhovel len v časti, a to v

časti 400,- Eur, nakoľko v tejto sume sa súdu finančné zadosťučinenie zdalo primeraná a dostatočná.
Žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré
je možné kvalifikovať ako nekalé obchodné praktiky a rovnako tak používal aj zmluvné dojednania,
ktoré majú povahu neplatných zmluvných podmienok a nie sú v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi
na ochranu spotrebiteľa. Konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v súlade s ochranou

spotrebiteľa ako slabšej strany daného sporu. Súd priznanú sumu finančného zadosťučinenia považoval
za primeranú a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobcu, ako spotrebiteľa. Súd
tu súčasne poukazuje aj na to, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej vyššie citovaným
zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby

spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna a presne definovaná ujma. Postačuje, ak k takémuto
porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Uvedená podmienka v danom prípade splnená bola, nakoľko
žalovaný svojím konaním rozhodne nepostupoval v súlade s ochranou spotrebiteľa a jeho práv, ktoré
práva v dôsledku vyššie uvedeného, boli porušené. Uvedené preukazuje výsledok konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 30C/211/2014. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej

vete daného rozhodnutia a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 400,- Eur ako dôvodné priznal.
Vo zvyšne časti požadovaného finančného zadosťučinenia žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol
žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu (priznanie výšky finančného zadosťučinenia závisí od úvahy
súdu). Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo štvrtej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobcovi

priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať

návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.