Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/194/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517208875
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3517208875.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov

JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu M., zastúpeného L. proti žalovanému
M., o zaplatenie 2.000 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom zo dňa 31. mája 2018, č.k. 11Csp/73/2017-65, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a vo výroku III.
o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.903,28

Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.933,16 Eur od 05.08.2014 do
26.06.2015, úrokmi z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.903,28 Eur od 27.06.2015 do
zaplatenia, ktorú súd povolil žalovanému splácať v mesačných splátkach po 43,00 Eur s tým, že prvá
splátka je splatná do 25. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia
splátka vždy do 25. dňa toho-ktorého mesiaca až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok
v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky (výrok I.), vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).

2.Súdprvejišntanciezvykonanéhodokazovaniazistil,ženazákladeZmluvyoúvereprávnypredchodca
žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 Eur. Úver sa žalovaný zaviazala splácať v 60-
tich mesačných splátkach vrátane poistného po 62,29 Eur, v celkovej sume 3.737,40 Eur (62,29 € x
60). Poistenie bolo dohodnuté ako základný súbor poistenia. Ročná úroková sadzba bola 24,50 %,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) banky bola určená vo výške 27,44%, priemerná RPMN
20,44%. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 1.497,61 Eur. Termín konečnej splatnosti

úveru bol 15.08.2018. Podľa Sadzobníka poplatkov účinného od 10. júna 2013, mesačná výška
poistenia schopnosti splácať splátky pre základný súbor poistenia pri pôžičke nad 1.500 Eur do 3.500
Eur vrátane predstavuje 3,29 Eur.

3. Z čl. 2 Zmluvy vyplýva, že žalovaný žiada o poistenie schopnosti splácať úver výberom medzi
základným súborom poistenia a komplexným súborom poistenia, a to vyznačením krížiku - základný
súbor poistenia a spĺňa podmienky na vznik poistenia schopnosti splácať úver vo zvolenom súbore

poistenia. V spodnej časti žiadosti o poistenie je malým písmom oproti textu o žiadosti o poistenie
naformulované, okrem iného, vyhlásenie klienta, že sa s týmito informáciami oboznámil, zvolené
Poistenie si vybral slobodne, bez nátlaku a vyhovuje jeho potrebám a jeho finančnej situácii. S poukazom
na uvedené a vyjadrenie žalovaného (bod 2 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie) súd prvejinštancie zastával názor, že žalovaný musel uzavrieť zmluvu o poskytnutí tejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver za ponúkaných podmienok. Vo formulári, ktorý právny predchodca žalobcu
použil, nebol priestor na odmietnutie poistenia a formulácia textu „žiadam o poistenie,“

ani grafické usporiadanie zmluvy neumožňovalo spotrebiteľovi uskutočniť voľbu, či poistenie uzatvára,
aleboneuzatvára.Umožňovalimulenrozhodnúťsamedzidvomitypmipoistenia.Formulár,ktorýpoužila
banka, nemal varianty, ktoré by dávali dlžníkovi - žalovanému na výber. Formuláciou textu žiadosti o
poistenie a zakomponovaním naformulovaného vyhlásenia dlžníka malým písmom do ostatného textu,
banka takouto formou skryla pre spotrebiteľa text, o ktorom je dôvodné sa domnievať, že ujde pozornosti

spotrebiteľa a ktorým si banka v konečnom dôsledku ošetrila samotné uzatvorenie zmluvy o
poistení. Žalovaný súčasne jedným podpisom na Zmluve o úvere podpísal aj tú časť zmluvy, ktorá
sa týkala iného právneho úkonu (poistnej zmluvy) a ktorej podmienky sú ďalej uvedené v úverových
podmienkach (čl. 11 Zmluvy). Nemožno preto uveriť tvrdeniu, že poistenie ako také bolo dobrovoľné,
nehovoriac o tom, že mesačné poistné predstavuje 3,29 Eur. Takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu poistenia schopnosti splácať úver vo formulári, ktorý banka použila a následné

„vyhlásenie spotrebiteľa o slobodnom výbere poistenia, bez nátlaku,“ je podľa názoru súdu nanúteným
poistením žalovanému.

4. Pokiaľ za takýchto okolností právny predchodca žalobcu so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť
náklady na poistenie zahrnuté do celkových nákladov spotrebiteľa, čo preukázateľne neboli, preto údaj

o RPMN v poistnej zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech žalovaného, pretože
nezohľadňuje všetky náklady žalovaného. Ak právny predchodca žalobcu poukazuje na to, že poistenie
nespadá do celkových nákladov spotrebiteľa, potom ho mal oddeliť od splátky. Pokiaľ ho do splátky
uviedol, je údaj o splátkach zavádzajúci a vzhľadom na uvedené okolnosti v
neprospech žalovaného. Výška mesačného poistného, ktoré bolo dohodnuté v Zmluve o úvere ako

základný súbor poistenia, napriek tomu, že nebolo zahrnuté medzi celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., tak nepochybne navyšuje
hodnotu celkových nákladov spotrebiteľského úveru a výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov.

5. S prihliadnutím na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že v zmluve o

spotrebiteľskom úvere s poukazom na ust. § 9 písm. j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. absentuje kogentná
náležitosť, celková správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov, celková správne vypočítaná
čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. RPMN spolu s výškou poistného predstavuje 31,91%, kým v
zmluve je uvedená RPMN 27,44%. Uvedené má za následok, že úver sa podľa § 11 ods. 1 písm.
b), d) cit. zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný má tak povinnosť vrátiť žalobcovi

len rozdiel medzi sumou, ktorú si reálne požičal a sumou, ktorú žalobcovi vrátila, t.j. 1.903,28 Eur
(poskytnutý úver vo výške 2.000 Eur - uhradená suma na úvere vo výške 96,72 Eur). Súd priznal
zákonné úroky z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 1.933,16 Eur (2.000 Eur - úhrada ku dňu
zosplatnenia vo výške 66,84 Eur) od 05.08.2014, t.j. deň nasledujúci po vyhlásení predčasnej splatnosti
úverudo26.06.2015,t.j.dodňaposlednejčiastočnejúhradypozosplatnení;úrokyzomeškaniavovýške

5,15% ročne z dlžnej sumy 1.903,28 Eur (1.933,16 Eur - úhrada ku dňu poslednej čiastočnej úhrady po
zosplatnení vo výške 29,88 Eur) od 27.06.2015 do zaplatenia.

6. Žalovaný požiadal o splátkový kalendár na súdom priznanú sumu žalobcovi, žalobca súhlasil s
postupnými splátkami vo výške 43 Eur. Žalobca má čistý mesačný príjem vo výške 580 Eur. S

prihliadnutím na majetkové pomery žalovaného, súd prvej inštancie mu povolil splácať priznanú sumu
žalobcovi v mesačných splátkach po 43 Eur s lehotou splatnosti prvej splátky 25 dní od právoplatnosti
rozsudku a každej ďalšej splátky vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca až do úplného zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vzhľadom k tomu, že
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, vo zvyšnej časti ohľadne sumy 96,72 Eur na istinu,

vyčíslených zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vo výške 2.126,34 Eur, ďalších zmluvných úrokov
a poplatkov vo výške 25,94 Eur, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rovnako tak zamietol žalobu
v časti zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy, ktorá prevyšuje súdom priznanú sumu. Právne svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čl. 6
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993, § 1 ods. 2, § 2, § 9 ods. 2 písm. j/, písm. k/, § 11 ods. 1

písm. d/ zák. č. 129/2010 Z.z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995, § 232 ods. 3, 4 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne,
aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a priznal mu náhradu trov konania. Mal za to, že súd prvej inštancie

nesprávne právne vec posúdil, vzhľadom na skutočnosť, že úvaha súdu sa nezakladá na reálnych
podkladoch, nakoľko žalovaný sa zaviazal splatiť poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške
182,74 Eur, z toho suma 13,24 Eur predstavovala poplatok za poistenie úveru, a to mesačne vždy k 20-
tému dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.11.2012. Tvrdenie súdu, že do celkových nákladov je potrebné
zarátať aj poistné, je zjavne nepravdivé, absolútne nelogické, z ničoho ani nevyplýva, keď súd sa v

tomto smere neopiera o žiaden dôkaz, ale len o svoj dohad. Z hľadiska svojej profesie žalobca disponuje
množstvom totožných zmlúv, pri ktorých nebolo dojednané poistenie úveru v prípade, ak si to klient
neprial. Žalovaný vyplnil so zamestnancom banky žiadosť o úver, požadované parametre úveru, t.j.
výšku úveru 5.000 Eur, dobu splácania úveru, možnosť čerpania úveru na účet, ako aj splácanie úveru
prevodom z účtu bol rovnako vyplnený pracovníkom banky do počítačového systému banky a to na
základe pokynov žalovaného, ktorý požiadal o základný súbor poistenia, čím požiadal o doplnkovú

službu - poistenie úveru. Poistenie schopnosti splácať úver nebolo podmienkou získania úveru a bolo
dobrovoľné. V prípade, že by žalovaný nemal záujem o doplnkovú službu k zmluve o úvere, v takomto
prípadebynebolizaškrtnutévypĺňaciepolíčkauvedenéprimožnostizvoleniapoisteniaúveruavkolónke
poistenie by bolo uvedené bez poistenia. Žalovaný mal možnosť poistenie odmietnuť. Celková výška
nákladov a RPMN bola vypočítaná správne a preto súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď zmluvu

o úvere z vyššie uvedeného dôvodu posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. Rozhodnutie súdu prvej
inštancie považoval za nepreskúmateľné vo svojom odôvodnení. Poukazoval na rozhodnutia Ústavného
súdu SR, z ktorých vyplýva, že rozhodnutia súdu musia byť zdôvodnené a presvedčivé, čo je zárukou
toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (II. ÚS 117/07, III. ÚS 111/01, III. ÚS 107/07, IV. ÚS
14/07, III. ÚS 311/07, I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/12, III. ÚS 199/09, nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn.

IV. ÚS 1551/08, rozhodnutia najvyššieho súdu 4Cdo/25/2007, nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 114/08, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06, II. ÚS 380/2013, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn.
23Cdo/1201/2009, stanovisko podpredsedu Ústavného súdu SR JUDr. Milana Lalíka).

8. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné
v napadnutej časti - vo výroku II. o zamietnutí zvyšku žaloby a súvisiacom výroku III. o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi v splátkach sumu 1.903,28 Eur s
príslušenstvom, v tomto výroku rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd
sa ho preto nedotýkal.

11. Súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti na absencii obligatórnych
náležitostí zmluvy uvedených v ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z., keď mal za
to, že absentuje kogentná náležitosť - celková správne vypočítaná ročná percentuálna miera nákladov,
celková správne vypočítaná čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čo má za následok, že úver je podľa

§ 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

12. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, b/ citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1 a je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovejzmluvy, musela teda uzavretá zmluva obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 cit. zákona. Pokiaľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere predpísaných v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je to postačujúce pre to, aby bol

predmetnýúverpovažovanýzabezúročný abezpoplatkov.Vdanejvecisúdprvejinštanciesvojzáver
o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil primárne na závere o absencii obligatórnej náležitosti -
správne vypočítaná RPMN a údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predpísanej ust.
§ 9 ods. 2 písm. j) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

15. Je nesporné, že ustanovenie § 11 v spojení s § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch má za cieľ
ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp.
priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže
rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere
dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia
sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch

spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v
§ 9 zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich
vymenúvatie,ktorýchneuvedenievpísomnejzmluvemázanásledok,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané

náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť
dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali
a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného výkladu by bolo nelogické, ak
by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery resp.
zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa

§ 11 ods. 1 písm. a) uvedeného zákona. V takom prípade by totiž veriteľovi ako dodávateľovi stačilo
iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol a to napriek tomu, že písomná zmluva by
zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby dodávateľ bol povinný
oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru by sa tým

nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol naplnený.

16. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje základnú obsahové
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j/) zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodom, prečo je úver
bezúročný a bez poplatkov bola tá skutočnosť, že do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria

náklady na poistné ako doplnkovú službu, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ bolo v
zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov úveru a v tej súvislosti
premietnuté do RPMN. Poistenie výdavkov ako také má žalovaný vopred predformulované v zmluve,
pričom v bode 2 -Žiadosť o poskytnutie úveru - dostupná pôžička v časti - Žiadam o poistenie schopnosti
splácať úver je žalovanému ako dlžníkovi daná len možnosť zvoliť buď základný súbor poistenia, alebo

komplexný súbor poistenia. Možnosť neuzavrieť žiadne poistenie úveru z obsahu zmluvy nevyplýva.
Uvádza sa len predformulované znenie, že dlžník spĺňa podmienky pre vznik poistenia schopnosti
splácať úver vo zvolenom súbore poistenia, ktoré sú uvedené v bode 11.5 Obchodných podmienok pre
úver s možnosťou áno, nie. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej
služby nebolo podmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru. Odvolací súd tu poukazuje na to, že

v zmluve o spotrebiteľskom úvere je poistné zahrnuté do výšky mesačnej splátky,
ktorá činí 62,29 eur vrátane poistného a zo samotnej zmluvy nevyplýva možnosť klienta uzavrieť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez uzatvorenia poistenia tak, ako to tvrdí žalovaný. Pokiaľ
za takýchto okolností veriteľ so žalovaným uzavreli poistenie, mali byť náklady na poistenie zahrnuté do
RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o celkovej výške úveru správny nie je.

17. Zo spornej úverovej zmluvy vyplýva, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uviedol
žalovaný v podobe RPMN od 27,4% bez zahrnutia poistného, spolu s poistným by bol údaj o RPMN
31,91%. Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie nepovažuje údaj o ročnej percentuálnej
miery nákladov za súladný so zákonom č. 129/2010 Z. z., pretože nebol uvedený v správnej výške.

Údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy je dôležitý z toho hľadiska, že na jeho základe sa spotrebiteľ
pri porovnávaní RPMN uvádzaných pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných konkurenciou môže
rozhodnúť, či danú zmluvu uzavrie alebo nie.18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zastáva názor, že nesprávne uvedená RPMN žalovaným v
zmluve o úvere v neprospech spotrebiteľa znemožňuje spotrebiteľovi správne porovnanie daného
úveru s obdobnými úvermi poskytovanými na trhu inými subjektmi, znemožňuje správne posúdenie

jeho výhodnosti pre spotrebiteľa a ovplyvňuje významne jeho rozhodnutie pri akceptácii podmienok
navrhovaných dodávateľom. Pokiaľ súd prvej inštancie z dôvodu neuvedenia RPMN v správnej výške
považoval úver poskytnutý žalobcom žalovanému podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov, bol jeho záver správny.

19. Z obsahu úverovej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu, tiež vyplýva, že výraznejší oproti
ostatnému textu, a to či už z hľadiska veľkosti písma, alebo rámčekmi oddelených údajov, sú uvedené
hlavné parametre úveru, a to výška úveru 2.000 Eur (odvolateľ nesprávne uvádza výšku 5.000 Eur),
výška mesačnej splátky 62,29 Eur, dátum prvej platby do 15.09.2013, počet mesačných splátok 60,
celková výška nákladov 1.497,61 Eur (aj keď odvolací súd uvádza, že tento údaj je nesprávny,
na základe výpočtu odvolacieho súdu je správny údaj 1.737,40 Eur - 60 splátok x 62,29 Eur jedna

splátka = 3.737 Eur - 2.000 Eur výška úveru = 1.737,40 Eur) dátum konečnej splatnosti 15.08.2018,
priemerná RPMN na trhu 20,44%, RPMN banky 27,44%, úroková sadzba 24,50%, dátum každej ďalšej
platby k 15. dňu v mesiaci, poistenie základný súbor poistenia, tiež číslo úverového účtu, osobného
účtu a číslo zmluvy. Pod takto výrazne odlíšeným textom, obsahujúcim hlavné parametre úveru, je v
zmluve uvedené malým, takmer nečitateľným písmom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky

úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takýmto spôsobom hlavné parametre úveru do zmluvy
zaviedol samotný právny predchodca žalobcu. Práve jednoduchým výpočtom vychádzajúc z hlavných
parametrov úveru, uvedených v zmluve, je pre priemerného spotrebiteľa síce opoznateľné (pri násobku
počtu splátok a výšky mesačnej splátky - 3.737 Eur), že čiastka, ktorú musí celkovo žalobcovi zaplatiť
nie je jednoznačne určená, keďže koliduje s údajom získaným súčtom ďalších údajov (výšky úveru

a celkovej výšky nákladov na úver - 3.497,61 Eur) , tak ako sú v zmluve uvedené. Teda nielen, že
údaj o tom, čo tvorí, resp. by malo tvoriť celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ dodávateľovi zaplatiť, je
uvedený mimo hlavných parametrov zmluvy, o poznateľne menším písmom, takmer nečitateľným,
ale aj konštrukcia hlavných parametrov zmluvy si navzájom odporuje, čo znemožňuje spotrebiteľovi pri
uzatváraní zmluvy jednoznačne poznať, akú čiastku skutočne má žalobcovi zaplatiť. V konkrétnostiach

na podmienky posudzovanej veci je síce pravdou, že súčet výšky poskytnutého úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, je banálnym matematickým výpočtom ,
avšak tieto údaje sú v rozpore s ďalšími v zmluve uvedenými hlavnými parametrami, predstavujúcimi tiež
obligatórne náležitosti úveru, a to údajom o počte a výške mesačných splátok, násobok ktorých nie je
súladným s vyššie uvedeným výpočtom. Tieto navzájom odporujúce si údaje znemožňujú a to nielen nie

len priemernému spotrebiteľovi, jednoznačne a s určitosťou identifikovať, aká bola v skutočnosti celková
čiastka, ktorú podľa zmluvy v čase jej uzatvorenia mal spotrebiteľ zaplatiť. Nejednoznačnosť tohto údaju
má rovnaké dôsledky, ako neuvedenie tohto údaju vôbec.

20. Možno preto uzavrieť, že takto spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj, významný tiež pre správne

stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov, je postačujúcim pre dôvodnosť záveru o bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Takáto konštrukcia hlavných parametrov úveru, akú zvolil právny predchodca
žalobcu, nemožno považovať za súladnú s úmyslom dodávateľa postupovať tak, aby spotrebiteľ
v čase uzatvárania zmluvy mal reálnu vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru, ktoré
následnou interpretáciou by bolo možné podľa vôle dodávateľa ďalej variovať, ako tomu došlo tiež v

odvolacom konaní, z ktorého dôvodu nemôže takáto konštrukcia zmluvy požívať právnu ochranu.

21. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v dôsledku toho, že
predmetná zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN a správny údaj o celkovej
čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov.

22. V ďalšom sa odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie
predchádzajúcemu rozhodnutiu vo veci, zaoberal tiež tým, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo
k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace

procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod
uvedený v ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP), resp. vo vzťahu k námietke o nedostatočnom odôvodnení
rozhodnutia, či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP).23. Dôvodom zakladajúcim zrušenie rozhodnutia podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia (§
389ods.1písm.b/CSP),jetotižtakývadnýpostupsúduvcivilnomsporovomkonaní,ktorýmsastranám

odníme možnosť pred ním konať a uplatniť procesné práva priznané im za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany ich práv. O takúto vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom a
svojimpostupomodňalstranámprocesnépráva,ktoréim právnyporiadokpriznáva,kporušeniuktorého
práva dochádza tiež v prípade nedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia.

24. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav a po výklade a použití
relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Jedným z princípov
predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces je aj povinnosť súdu, presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 191 CSP a § 220 ods. 1 CSP), pritom
starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu. Z

odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami
a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, pričom súd musí
dbať v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež na jeho celkovú presvedčivosť,
aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu.
25. Civilný sporový poriadok zakotvil v § 220 ods. 2 CSP požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. V

zmysle tohto zákonného ustanovenia súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké dôkazy predložil, alebo
označil.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatnéskutkovétvrdeniaaprávneargumentystrán
(účastníkov), ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo
presvedčivé.

26. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť
uplatnenej odvolacej námietky z hľadiska ani jedného z vyššie uvedených dôvodov. Všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS 115/03 či sp. zn.
III. ÚS 60/04), čo plne dopadá tiež na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Túto požiadavku
zvýrazňuje vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva (napr. Georgidias v. Grécko z 29.
mája 1997, Recueil III/1997). Európsky súd pre ľudské práva pripomína, že právo na spravodlivý súdny

proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní.
Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia
považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko,
oba z 9. decembra 1994, Annuaire, séria A č. 303 A a č. 303 B).

27. V posudzovanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia dal odpoveď na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odôvodnenie jeho
rozsudku obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, spĺňa všetky vyššie uvedené požiadavky a
tvorí dostatočný podklad pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní, pričom odvolací súd nezistil,
že by tieto závery boli neodôvodnené. Skutočnosť, že odvolateľ sa s názorom súdu prvej inštancie

nestotožňuje, nemôže samo o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti, alebo arbitrárnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie.

28. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku
zamietol a súvisiacom výroku III. o trovách konania (ktorý nebol odvolateľom vecne spochybnený) ako

vecne správny potvrdil.

29.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1
CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný
bol v odvolacom konaní úspešný, vzniklo mu preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu preukázateľne v
odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).