Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. september 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 17Cb/71/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117226948
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Péter Nagy

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:6117226948.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudcom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: SPP - distribúcia,

a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, právne zast.: Mgr. Miroslav Hanec,
advokát so sídlom Hruštiny 602, Žilina, proti žalovaným: 1/ KLAN, s.r.o., IČO: 43 950 833, so sídlom
Stará 645/3, Veľký Meder, 2/ Z. Z., S.. XX.XX.XXXX, M. N. XXXX/XX, W. X., obidvaja právne zast.:
JUDr. Vladimír Haládik, advokát so sídlom Clementisove Sady 1616, Galanta, o zaplatenie 7.329,88 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.082,39 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.082,39 € od 01.09.2017 do zaplatenia

a sumu 40,- € ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobcovi sa priznáva proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok nahradiť mu trovy
konania spoločne a nerozdielne v rozsahu 93,24 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.10.2017 sa žalobca domáhal od žalovaných (od
žalovaného 1/ ako odberateľa a od žalovaného 2/ ako vlastníka nehnuteľnosti) zaplatenia istiny
7.329,88 € s príslušenstvom (spoločne a nerozdielne) a náhrady trov konania. Žalobca túto sumu
požadoval titulom náhrady škody podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorá
mu bola spôsobená neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste Z. XX/XX, W. X. v období
od 14.04.2015 do 27.08.2015. Tento neoprávnený odber bol zistený kontrolou uvedeného odberného
miesta dňa 27.08.2015 žalobcom a následným potvrdením porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej

manipulácii na meradle zemného plynu z tohto odberného miesta znaleckým posudkom č. XXX/PL-
XXXX z 17.09.2015. Za neoprávnený odber bola žalobcom podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z.
vypočítaná a vyúčtovaná škoda faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2015 na sumu 6.531,53 €
(časť pohostinstvo + náklady zisťovania neoprávneného odberu) a na sumu 798,35 € (časť bývanie),
so splatnosťou 09.10.2015, ktorú žalovaní žalobcovi v čase splatnosti nezaplatili. Žalobca si v tomto
konaní uplatňoval aj úrok z omeškania z dlžnej istiny od 01.09.2017 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne
a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného

zákonníka vo výške 40,- €.

2. Obrana žalovaných prednesená prvýkrát v konaní v podanom odpore z 08.09.2017 proti v
upomínacom konaní vydanému platobnému rozkazu spočívala v tom, že žalovaní nesúhlasili svýpočtami škody, s ich vyúčtovaním tieto považovali za neodôvodnené. Argumentovali, že
prevádzka pohostinstva bola od roku 2009 do 28.02.2015 v nájme a po jeho skončení bol odber
plynu odhlásený z nájomcu a prehlásený na žalovaného 1/ iba v obchodnej kancelárii žalobcu bez

demontáže a montáže plynomeru, bez prítomnosti zástupcu dodávateľa plynu a bez kontroly plynomeru
a jeho zabezpečenia plombami. Tvrdili, že fyzická kontrola plynomeru a spôsob jeho zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii sú vecou žalobcu, ktorú žalovaní neovplyvnili, pričom zároveň uviedli, že
nevedia posúdiť, či znalcom zistená nezhoda odtlačku na plastovej plombe krytu číselníka a kontrolného
odtlačku plombovacích klieští mohla spôsobiť neoprávnený odber plynu a zároveň či táto môže založiť

právnu domnienku neoprávneného odberu plynu. Z uvedených dôvodov žalovaní navrhli žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

3. Vo veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom za účasti strán sporu, resp. ich právnych zástupcov
súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s
podstatnýmobsahomspisu(najmäžalobač.l.9-27,zápisovykonanejkontroleodbernéhomiestazodňa

27.08.2015, zápis o výmene plynomeru z 16.09.2015 č.l. 18-19, znalecký posudok č.l. 20-21, výpis z listu
vlastníctva, k.ú. W. X. Č.. XXXX č.l. 22-23, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného
plynuč.l.24,115,dokladoceneplynuč.l.25,odporžalovanéhosprílohamič.l.51-60,vyjadreniežalobcu
z 10.10.2017 č.l. 65-67, výpis z listu vlastníctva, k.ú. W. X. z 07.02.2017 č. XXXX č.l. 116, vyjadrenie
žalobcu s prílohami č.l. 129-130, fotografie urobené pri montáži nového meradla 10.09.2015 ako aj

montážny list meradla z 21.04.2010), ako aj prednesmi právnych zástupcov strán.

4. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní namietli nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie žalovanej 2/, nakoľko po podaní žaloby v októbri 2018 došlo k prevodu predmetnej
nehnuteľnostizožalovanej2/najejdcéru,ktorájemenovkyňoužalovanej2/.Žalovaníuviedli,ženakoľko

sa predmetný plynomer nachádzal vo dvore pohostinstva, na mieste prístupnom pre kohokoľvek, tak
teoreticky ktokoľvek ho mohol poškodiť a jeho umiestnenie sa dalo objektívne zneužiť. Žalovaní však
nepopierali objektívnu zodpovednosť odberateľa, ako aj vlastníka pri tomto druhu neoprávneného
odberu plynu. Len poukázali na to, že z predloženého znaleckého posudku nevyplýva poškodenie
plomb meradla ani ich lepenie, ale len nezhoda plomb na kryte číselníka a na telese plynomeru,

pri ktorej nezhode nie je možné určiť, či môže mať vplyv na množstvo odoberaného plynu alebo na
jeho číselné vyjadrenie. Na montážnych listoch pri výmenách plynomerov nie sú uvedené označenia
plomb, preto žalovaní nepovažovali za žalobcom preukázané, či bola pri montáži tohto plynomeru zhoda
týchto plomb alebo či bol plynomer namontovaný už s nezhodnými plombami. Žalovaní potvrdili, že v
rozhodnom období odoberali plyn tak na účely pohostinstva ako aj na účely bývania. Žalovaní zároveň

konkrétne namietali položku 287,49 € - náklady zistenia a odstránenia neoprávneného odberu plynu,
pretože nijakým spôsobom nebola preukázaná jej opodstatnenosť a ani výška. Žalovaní v tejto súvislosti
popierali, že by fakticky mohli vzniknúť náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného
odberu zemného plynu vo vyúčtovanej výške, keďže žiadna oprava plynomera nebola potrebná a
žalobca taktiež nepreukázal ani náklady dopravy na odberné miesto. Vzhľadom na uvedené žalovaní

navrhli zamietnuť žalobu a priznať im plnú náhradu trov konania, pretože aj keď poznajúc príslušnú
judikatúru súdov, a to aj k objektívnej zodpovednosti povinných osôb pri danej skutkovej podstate
neoprávneného odberu plynu, žalovaní by považovali priznanie škody podľa príslušnej vyhlášky MH
SR minimálne za nespravodlivé, nakoľko oni túto škodu nespôsobili a taktiež nebolo ani znaleckým
posudkom zistené poškodenie meradla, ale bola zistená iba nezhoda plomb, ktorá však mohla vzniknúť

zavinením buď pracovníkov žalobcu alebo aj tretích osôb, za čo by žalovaní nemali zodpovedať.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní doplnil, že v prípade
neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike nie je
možné vypočítať výšku škody ani na základe predchádzajúce obdobia a ani na základe prípadných

odmeraných hodnôt, ktoré by pochádzali z poškodeného merača. Tieto závery potvrdzuje aj uznesenie
NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018. Škoda bola riadne vyúčtovaná na základe výpočtu
samostatne pre časť pohostinstvo vo výške 6.531,53 € vrátane nákladov spojených so zisťovaním
a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu vo výške 287,49 € a pre časť bývanie vo
výške 798,35 €. Poukázal na to, že znalecký posudok dáva odpovede na viaceré možné skutkové

podstaty poškodenia plynomeru, pričom v danom prípade je rozhodujúca kladná odpoveď na str. 7
znaleckého posudku na otázku, či bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a
teda odpoveď: na základe zistených skutočností môžem potvrdiť, že pôvodné zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii na kryte číselníka meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inouplombou. Zákonodarca už zo samotnej skutkovej podstaty, že je plomba poškodená vyvodzuje vznik
neoprávneného odberu plynu, a teda nie je tu potrebné preukazovať aj zásah do plynomera resp.
číselníka.Čosatýkaplombzrokov2008a2009aichurčujúcichznakov,zákonometrológiijednoznačne

určuje, aké znaky plomba má mať. Jedným z týchto znakov je aj rok overenia - vyjadruje sa dvojčíslím,
ktoréoznačujerokovereniaplynomera.Podľazápisov,ktorébolipredloženéspolusožalobou,jezrejmé,
že rok overenia ja 2009, preto správna plomba musí mať dvojčíslie 09. Žalobca taktiež poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obdo/51/2017 z 22.03.2018, kde je riešený aktuálny stav a to príslušná
skutková podstata neoprávneného odberu plynu a sú tam odpovede na postup súdu v obdobných

veciach. Žalobca na pojednávaní 11.09.2019 doplnil do spisu fotografie urobené pri montáži nového
meradla 10.09.2015, ako aj montážny list meradla z 21.04.2010, kedy bolo toto meradlo pôvodne
namontované na odberné miesto s dodatkom v závere tohto listu, že odberateľ potvrdzuje svojím
podpisom pravdivosť údajov na montážnom liste a neporušenosť úradných a montážnych značiek.
Žalovaní majú objektívnu zodpovednosť za tento neoprávnený odber plynu, pričom montážnym listom
z 21.04.2010, ako aj vyjadrením autorizovanej spoločnosti bolo preukázané, že pôvodne bol plynomer

u žalovaných namontovaný s plombou označujúcou rok 09. Žalobca zároveň poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Obdo/49/2018, z ktorého jednoznačne vyplýva, že pokiaľ nie je možné inak zistiť
výšku škody tak sa použije vyhláška MH SR č. 449/2012 Z. z. Žalobca z týchto dôvodov mal za to, že
preukázal oprávnenosť celého uplatneného nároku vrátane položky - náklady spojené so zisťovaním
a odstraňovaním NO ZP, ktoré náklady boli zverejnené v cenníku žalobcu a boli verejne prístupné na

webovej stránke žalobcu. Žaloba na námietku žalovaného k tejto položke predložil len vyúčtovanie
znaleckého úkonu v danom prípade vo výške 40,- €.

6. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Dňa
21.04.2010 bolo na meranie spotreby plynu na odbernom mieste Z. XX/XX, W. X. namontované meradlo

č. XXXXXXX so stavom 0 m3 podľa montážneho listu meradla na č.l. 139, ktorý podpísala osoba
konajúca za vtedajšieho odberateľa s potvrdením pravdivosti údajov na tomto montážnom denníku a
neporušenosti úradných a montážnych značiek. Tento plynomer bol podľa potvrdenia autorizovanej
právnickej osoby z 26.08.2019 (založeného na č.l. 130) overený dňa 27.03.2009 s platnosťou minimálne
10 rokov v autorizovanom meracom stredisku: Metrologické pracovisko M., pričom pre plombovanie bol

použitý razník nesúci označenie X.-XX. Pri kontrole predmetného plynomeru dňa 27.08.2015 žalobca
nadobudol podozrenie, že v čase po odhlásení odberu plynu z dovtedajšieho nájomcu nehnuteľností a
jeho prihlásení na žalovaného 1/ vo februári 2015 odoberajú žalovaný 1/ ako nový odberateľ a žalovaná
2/ ako vlastníčka nehnuteľností na odbernom mieste zemný plyn meradlom, na ktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo následne po jeho demontáži (zápis o

demontáži z 27.08.2015 je založený na č.l. 17 spisu) a odoslaní na odborné posúdenie znalcovi E.. Q.
H. bolo potvrdené týmto znalcom vo vyhotovenom znaleckom posudku č. XXX/PL-XXXX z 17.09.2015.
V danom prípade sú rozhodujúce kladné odpovede na str. 7 tohto znaleckého posudku (č.l. 21),
ktorými znalec na základe zistených skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii na kryte číselníka meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, pričom

odtlačky na plombe krytu číselníka a plombe telesa plynomeru sa nezhodujú v roku overenia meradla.
V dôsledku uvedeného zistenia, keď v danom prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii na meradle zemného plynu nebolo možné zistiť reálny objem spotreby zemného plynu na
predmetnom odbernom mieste v rozhodnom období od 14.04.2015 do 27.08.2015, žalobca vyčíslil za
toto obdobie neoprávneného odberu žalovaným podľa vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z. škodu

podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v sume 6.531,53 € (časť pohostinstvo + náklady
zisťovania neoprávneného odberu) a v sume 798,35 € (časť bývanie), t.j. spolu v sume žalovanej istiny
7.329,88 € a vyfakturoval ju faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2015, splatnou 09.10.2015, ktorú
žalovaní žalobcovi v čase jej splatnosti ako ani do dnešného dňa nezaplatili. Žalobca si v tomto konaní
uplatňoval aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny od 01.09.2017 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne

a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka vo výške 40,- €.

Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom
plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej

manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

Podľa § 82 ods. 2, 3 a 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, (2) odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovidistribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ,
ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. (3) Ak nemožno

vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným
právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) . (4) Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti
meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového
diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom
plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.

Podľa ust. § 365 ObZ v znení účinnom v čase omeškania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a

včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne
iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania
veriteľa.

Podľa ust. § 369 ObZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak
výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa

predpisov občianskeho práva.

Podľa § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná
základnejúrokovejsadzbeeurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškania splnením
peňažného záväzku zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania

platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Namiesto úrokov z omeškania podľa
sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe,
ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania
zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby
omeškania.

7. Na základe zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že v konaní požadovaný nárok na náhradu škody, ktorý si žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete
uplatnil voči žalovaným 1/ a 2/ ako odberateľovi a vlastníkovi nehnuteľností za neoprávnený
odber plynu na odbernom mieste Z. XX/XX, W. X. v období od 14.04.2015 do 27.08.2015 podľa § 82

ods. 2, 3 a 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike, je dôvodný vo výške istiny 7.082,39 € s
prislúchajúcim príslušenstvom. Žalobca predloženými dôkazmi (priloženými k žalobe, resp. doloženými
na pojednávaní - viď odsek 3 odôvodnenia) uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na nehnuteľnosti
(odbernom mieste), ktorú v rozhodnom období vlastnila žalovaná 2/, došlo v tomto období
(medzi 14.04.2015 a 27.08.2015) neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1

písm.d)zák. č.251/2012Z.z.oenergetikekuvznikužalovanejškody(okremnepriznanejčasti),
pričom nakoľko v danom prípade porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle
zemného plynu objektívne nebolo možné zistiť a určiť reálny objem spotreby zemného plynu, škoda bola
žalobcom vyčíslená v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z. v sume 6.531,53 € (časť
pohostinstvo + náklady zisťovania neoprávneného odberu) a v sume 798,35 € (časť bývanie), t.j. spolu

v sume žalovanej istiny 7.329,88 € a vyfakturovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2015,
splatnou 09.10.2015, ktorú žalovaní žalobcovi v čase jej splatnosti ako ani do dnešného dňa nezaplatili.

8. Žalovaní nesporovali, ba výslovne potvrdili v konaní (viď odsek 4 odôvodnenia rozsudku), že v
rozhodnom období (od 14.04.2015 do 27.08.2015) reálne odoberali plyn tak na účely

pohostinstva ako aj na účely bývania. Samotný vznik škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
pritom žalovaná 2/ v prvom rade namietala pre nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, ktorý
vyvodzovala z toho, že po podaní žaloby v októbri 2018 previedla vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti
na svoju dcéru, ktorá je menovkyňou žalovanej 2/. Súd túto námietku posúdil ako neopodstatnenú,pretože pre určenie osoby zodpovednej za vznik škody tu bol rozhodujúci čas, kedy k neoprávnenému
odberu plynu dochádzalo a v tom čase (podľa predložených dôkazov - napr. výpis z príslušného LV - a aj
podľa vlastného vyjadrenia žalovaných) bola vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú,

W. X., práve žalovaná 2/. K ďalšej námietke žalovaných smerujúcej proti vyúčtovaniu škody zo strany
žalobcu, ktorá spočívala v tom, že prevádzka pohostinstva bola od roku 2009 do 28.02.2015 v nájme
tretej osoby a po jeho skončení bol odber plynu odhlásený z nájomcu a prehlásený na žalovaného
1/ iba v obchodnej kancelárii žalobcu (resp. dodávateľa plynu) bez demontáže a montáže plynomeru,
bez prítomnosti zástupcu dodávateľa plynu a bez kontroly plynomeru a jeho zabezpečenia plombami

(t.j. že k prípadnému poškodeniu zabezpečenia na meradle mohlo dôjsť aj pred touto zmenou osoby
odberateľa), súd uvádza, že v tomto konaní je uplatnená škoda, ktorá mala vzniknúť a bola vypočítaná
podľa spomenutej vyhlášky výlučne len za obdobie od 14.04.2015 do 27.08.2015 (obdobie po uvedenej
zmene osoby odberateľa z nájomcu na žalovaného 1/), kedy plyn odoberali výlučne a priamo
žalovaní podľa ich výslovného vyjadrenia vo veci (žalovaný 1/ bol v tom zmluvným odberateľom). Súd
však zároveň k popísaným okolnostiam vykonanej zmeny osoby odberateľa poukazuje na rozhodnutie

Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5Co/169/2016-107 zo dňa 28.03.2017, v zmysle odôvodnenia ktorého
pokiaľ vlastník svoju nehnuteľnosť, ktorá je odberným miestom plynu, odovzdá do užívania tretej osoby
bez toho, aby táto mala uzavretú zmluvu o dodávke plynu alebo aby takúto zmluvu mal uzatvorenú on
sám (pozn. súdu - obdobne to platí aj pre tento prípad, keď vlastník nehnuteľnosti mal nehnuteľnosť po
ukončenom predchádzajúcom nájomnom vzťahu odovzdať do užívania inej osobe - žalovanému 1/ vo

februári 2015 prípadne aj bez toho, že by boli splnené podmienky na oprávnený odber plynu, ktorý by bol
meraný meradlom, na ktorom by nebolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii), takto
špecifikovaný vlastník nehnuteľnosti má byť považovaný za odberateľa plynu na účely náhrady škody
podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z. z. a má objektívnu zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným
odberom plynu v jeho nehnuteľnosti. Vychádzajúc z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.

zn. 41Cob/122/2013 zo dňa 30.10.2013 pritom všeobecne platí, že vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za
to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom (pozn. súdu - bez ohľadu na to, kedy bola
taktovzniknutáškodazistená).Vnadväznosti nauvedenémalsúdzato,žeuobidvochžalovaných
ako zmluvného odberateľa a vlastníka nehnuteľnosti je daná pasívna vecná legitimácia v tomto spore,
pričom obidvaja žalovaní sú solidárne zodpovední za vznik celej zistenej a vypočítanej škody

(§ 438 ods. 2 OZ), ktorá mala vzniknúť v čase vzniku a existencie ich súbežnej zodpovednosti z vyššie
uvedených dôvodov. Na dôvažok súd dodáva, že tvrdenie žalovaných, že v konaní nebolo dostatočne
preukázané, či bola pri (pôvodnej) montáži predmetného plynomeru zhoda dotknutých plomb
alebo či bol plynomer namontovaný už s nezhodnými plombami, nemôže obstáť po doplnení príslušných
dôkazov žalobcom pred a na pojednávaní 11.09.2019, bližšie uvedených a popísaných v úvodnej časti

odseku 6 odôvodnenia rozsudku.

9. V tomto prípade bolo vykonaným dokazovaním zistené a ustálené, že bola naplnená skutková
podstata neoprávneného odberu plynu meraného určeným meradlom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zák. č. 251/2012 Z.z. o

energetike. Pre tento záver boli rozhodujúce kladné odpovede predovšetkým na str. 7 znaleckého
posudku č. XXX/PL-XXXX z 17.09.2015 (č.l. 21), ktorými znalec E.. Q. H. na základe zistených
skutočností potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii na kryte číselníka
meradla bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, pričom odtlačky na plombe krytu
číselníka a plombe telesa plynomeru sa nezhodujú v roku overenia meradla. V konaní nebol zistený

žiaden dôvod, prečo by súd mal mať pochybnosti o záveroch znalca obsiahnutých v uvedenom
znaleckom posudku. Pokiaľ sa týka ďalších námietok žalovaných, že oni nevedia posúdiť, či znalcom
zistená nezhoda odtlačku na plastovej plombe krytu číselníka a kontrolného odtlačku plombovacích
klieští mohla spôsobiť neoprávnený odber plynu a zároveň či táto môže založiť právnu domnienku
neoprávneného odberu plynu, resp. že pri zistenej nezhode plomb na kryte číselníka a na telese

plynomeru nie je možné určiť, či táto jediná nezhoda mohla mať vplyv na množstvo odoberaného plynu
alebo na jeho číselné vyjadrenie, súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Obdo/51/2017 z 22. 3. 2018 a sp. zn. 5Obdo/32/2018 z 29. 11 2018.
V súlade so závermi obsiahnutými v týchto rozhodnutiach, vychádzajúc pritom z
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (aj napr. uznesenie z 27. októbra 2009, sp.

zn. 1Cdo/107/2008 , rozsudok z 29. novembra 2011, sp. zn.
4Cdo/102/2010 ), je potrebné uviesť, že v prípade nároku na
náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d/ zákona o
energetike, je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určenýmmeradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na
zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu (pozn. súdu: takisto aj vlastníka
nehnuteľnosti) za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období

odberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii.
Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s
porušenýmzabezpečenímprotineoprávnenejmanipulácii(t.j.dopustilsaneoprávnenéhoodberuplynu),
vzniklamuvsúlade s§82ods.2zákonaoenergetikepovinnosťnahradiťdodávateľovi(pozn.súdu:
resp. distribútorovi) plynu vzniknutú škodu vrátane ušlého zisku. Uvedené znamená, že za protiprávny

úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu zákon (§ 82 ods. 1 písm. d/ zákona o
energetike)považujeneoprávnenýodberplynu,ktorýbolmeranýurčenýmmeradlom, naktorom
bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V takom prípade je v zmysle § 82
ods. 1 písm. d/ zákona o energetike rozhodujúce samotné porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne,
či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ktoré sú spolu so zavineným konaním odberateľa

plynu podstatné pre naplnenie skutkovej podstaty neoprávneného odberu plynu podľa § 82 ods. 1
písm. c/ zákona o energetike, podľa ktorej si však žalobca v rozhodovanej veci neuplatnil svoj nárok.
Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na to, že druhým predpokladom zodpovednosti za škodu
(vznikom škody), ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu
úkonu, je skutočnosť, že odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s

porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti
za škodu je potom príčinná súvislosti medzi neoprávneným odberom plynu definovaným zákonom o
energetike a vznikom škody. Nakoľko teda podľa vyššie uvedeného boli v danom prípade
splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, žalobca bol oprávnený sa v tomto konaní
domáhať náhrady tejto škody podľa § 82 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike.

V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii,
vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho
majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné
považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným
odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je

možné určiť inými relevantnými prostriedkami, ako je tomu aj v tomto prípade (pozn. súdu: v tomto
prípade objektívne nebolo možné zistiť reálny objem spotreby zemného plynu), zákon splnomocnil
príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a to vydalo vyhlášku Ministerstva hospodárstva SR č.
155/2005 Z. z. (pozn. neskôr č. 449/2012 Z. z.), ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej

neoprávneným odberom plynu.

10. Z uvedených dôvodov súd žalobe v časti istiny 7.082,39 € ako spomenutou vyhláškou vypočítanej
výšky škody ako dôvodnej vyhovel (žalovaní proti spôsobu výpočtu škody v zmysle vyhlášky nemali
konkrétne námietky). Súd zároveň v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj úrok

z omeškania z priznanej istiny vo výške 5 % ročne od 01.09.2017 (faktúra č. XXXXXXXXXX
bola splatná 09.10.2015) do zaplatenia a sumu 40,- € titulom zákonom upravovanej paušálnej
náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa § 369c ods.
1 Obchodného zákonníka (všetko spolu I. výrok).

11. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II), pretože pri žalovanými spochybňovanej a namietanej
položke - náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu zemného plynu, ktorá
položka bola obsiahnutá vo výpočte škody - časť pohostinstvo (č.l. 24) a podľa tvrdenia žalobcu
mala vyplývať z cenníka žalobcu, ktorý však nebol počas celého konania žalobcom predložený, bola zo
strany žalobcu, a to aj napriek výslovnej výzve súdu na pojednávaní napokon zdokladovaná iba časť,

a to náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 40,- eur (dôkaz predložený na pojednávaní
11.09.2019). Vzhľadom na výsledky konania tieto náklady súd považoval za hospodárne, preto
ich náhradu zahrnul do priznanej sumy podľa výroku I rozsudku titulom príslušenstva pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zvyšnú časť uvedenej položky (spolu s prislúchajúcim
príslušenstvom) v uplatnenej výške 247,49 eur pritom súd vo výroku II rozsudku zamietol pre

neunesenie dôkazného bremena ohľadom preukázania oprávnenosti výšky náhrady týchto nákladov
(zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, overenie plynomeru, oprava plynomeru), keď žalobca
v tomto smere i napriek výzve súdu žiadne konkrétne dôkazy nepredložil.12. Pokiaľ sa súd konkrétne nevysporiadal s niektorou námietkou žalovaných, túto považoval vzhľadom
na zistený skutkový a právny stav za nedôvodnú a nespôsobilú ovplyvniť vyššie uvedené závery súdu.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255
ods. 2 C.s.p., pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovaným v
rozsahu 93,24 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 96,62 % a neúspešný na 3,38 %, t.j. čistý
úspech žalobcu predstavuje 93,24 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok III).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).