Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265635
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118265635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov

senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom
Sučany, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom
v R., Q. X, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so
sídlom v P., E. V. X/A, o zaplatenie 130,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 6C/18/2018-77 zo dňa 07. 11. 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2,
§ 526 ods. 1, 2, § 797 ods. 3 OZ, § 4 ods. 1, 2 písm. b/, § 11 ods. 6 písm. b/, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 130,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 03. 02. 2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku a žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Mal

za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie nároku z titulu náhrady škody, pretože
pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú považoval
za uzavretú v súlade s právnymi predpismi a ktorá predstavovala sumu 130,- eur titulom neuhradených
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré boli preukázané predloženými listinnými
dôkazmi. Mal za to, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom
motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt
povinný uhradiť v rozsahu, v akom boli tieto náklady nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie

náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci, ktorú je povinný žalovaný ako poisťovateľ škodcu mu
nahradiť. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za vypožičanie motorového vozidla porovnateľného s
poškodeným vozidlom, keď zo zmluvy o prenájme motorového vozidla vyplýva, že právny predchodca
žalobcu si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. KIA Sportage, pričom nie je rozhodujúce, aká
vzdialenosťnímbolanajazdená,nakoľkonáhradazapohonnéhmotyniejepredmetomfaktúryažalobca
si ju ani neuplatňuje, nakoľko tento nárok by nemohol byť úspešne uplatnený, keďže predstavuje
výdavky, ktoré by boli spojené s užívaním aj vlastného vozidla. Čo sa týka porovnateľnosti náhradného

vozidla s poškodeným motorovým vozidlom, žalovaný nepredložil a netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré
by robili sporným skutočnosť z hľadiska ich úžitkových a jazdných vlastností. Preto považoval obranu
žalovaného za účelovú. Žalobcovi priznal na základe rovnakého skutkového stavu poistné plnenie,
ktorého výšku, rozsah len skrátil, a teda nárok žalobcu nepovažoval za nedôvodný, keď plnil priamožalobcovianiejehoprávnemupredchodcovi.Zuvedenéhovyplýva,žežalovanýmuselmaťjednoznačne
preukázané všetky žalobcom tvrdené skutočnosti a rozporoval len výšku denného prenájmu motorového
vozidla,pričomtentojepotrebnéstanoviťspoukazomnaobvyklécenyprenájmuobdobnýchmotorových

vozidielvdanommiesteačase.Žalovanýrozporovalcenunájmu,avšaknepredložilsúdužiadenprehľad
nájmov, ktoré boli obvyklé v danom mieste a čase, t. j. v čase, kedy došlo ku škode, resp. prenájmu
motorového vozidla zo strany poškodeného. Stotožnil sa i s dĺžkou prenájmu náhradného motorového
vozidla, ktorá korešponduje s dobou opravy poškodeného motorového vozidla zn. Opel Zafira. Poistnou
udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý musel riešiť zapožičaním

náhradného vozidla, a preto náklady z nájomného sú nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku
poistnej udalosti zaplatiť žalovaný, ktorý dobu opravy nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na uvedené zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 130,- eur predstavujúcu rozdiel medzi uplatneným a priznaným
nárokom zo strany žalovaného, vrátane úrokov z omeškania, a to od uplynutia 15 dní po ukončení a
prešetrení poistnej udalosti dňa 18. 01. 2017, t. j. dňom 03. 02. 2017. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne úspešnému v spore mu ho priznal v plnom

rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom svoju aktívnu

legitimáciu v spore. Z dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok,ktorýspočívalvneuhradenejfaktúreč.160100141z02.12.2016zazapožičaniesináhradného
motorového vozidla u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 552 z 23. 11. 2016. Z uvedeného vyplýva,
že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na uvedené a ust. § 524
OZ, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou

inému, poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, a preto nemohol s ním platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky, a teda nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z poškodeného na žalobcu
(nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako
pohľadávka nevznikla), ale došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. Vzhľadom na uvedené nemohlo

dôjsť k úhrade faktúry ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmysle predloženej zmluvy o
postúpení, keďže z nej jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu
pohľadávky (neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného
a žalobcu. Ak poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol
túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka

voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne mienil použiť na započítanie, z
ktorého dôvodu je uvedený právny úkon neplatný (§ 39 OZ).

3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na to, že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou

motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovni škodcu, preto považoval za
zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky,
ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Žalovaný akceptoval postúpenie
pohľadávky, čo je zrejmé z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka,
čo potvrdzuje aj predložené oznámenie o poistnom plnení, z ktorého nepochybne vyplýva, že žalovaný

svojím konaním sám potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie poistnej udalosti.
Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, t. j. skutočnosť, že došlo
k prevodu medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor
s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
Uvedené zastrešuje jeden dokument, a to predložená zmluva o postúpení pohľadávky, v zmysle ktorej

došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v
dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle
zmluvy postúpený.

4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania(§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo v rámci odvolacieho konania uviedol žalovaný, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým a právnym záverom, uviedol správne právne závery a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobompodľaust.§220ods.2CSPodôvodnil,keďnámietkyžalovanéhooarbitrárnostiasvojvoľnosti

predmetného rozhodnutia neobstoja.

7. V napadnutom rozhodnutí okresný súd dostatočným, jasným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Dostatočne podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade
akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387
ods. 2 CSP).

8. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného krajský
súd dopĺňa, že neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu,

keďže nebol predložený žiadny doklad o zaplatení vystavenej faktúry, a to z dôvodu, že zo zmluvy
o postúpení pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu
a poškodeného), a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku
žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej
situácieakokebysvojdlhzaplatil,keďžeúčinkyzapočítaniasúrovnakéakovprípadeplnenia.Vzhľadom

na uvedené neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne neplatnosti postúpenia pohľadávky podľa § 39
OZ, keďže poškodený ako postupca postupoval na žalobcu ako postupníka jeho existujúcu pohľadávku
voči žalovanému, a preto žalobca bol ako aktívne vecne legitimovaný túto si v spore proti žalovanému
uplatniť. Vzhľadom k tomu, že žalovaný pred súdom prvej inštancie ani len netvrdil, nieto preukazoval
neúčelnosť nákladov na vypožičanie náhradného motorového vozidla, súd prvej inštancie ho správne

zaviazal na doplatenie rozdielu medzi uplatneným a zo strany žalovaného priznaným nárokom.

9. Vychádzajúc aj z uvedených skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými námietkami žalovaného v
prvostupňovom, ako aj odvolacom konaní krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, ktoré boli priznané žalobcovi vzhľadom na jeho plný

úspech vo veci podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v plnom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
taktiež v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na plný úspech žalobcu v odvolacom konaní mu
priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).