Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817209274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817209274.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu
JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s. so sídlom
Žilina, Hodžová 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanej V. L., nar XX.X.XXXX, bytom I., Z. XX, o zaplatenie
2.722,87 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 24.11.2017 č.k.
9Csp/171/2017-61 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku v časti o povolení splácať priznanú sumu 2.137,27- eur
s príslušenstvom v splátkach, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej iba súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol týmito výrokmi:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 2.137,27 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 10.10.2017 do zaplatenia s tým, že súd p o v o ľ u j e žalovanej splácať dlh v splátkach po
30,- eur mesačne, vždy do 25.-eho dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc od nasledujúceho mesiaca po
nadobudnutí právoplatnosti rozsudku do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty výhody splátok
v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 52 % zo strany žalovanej s tým, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozsudok odôvodnil tým, že sporové strany uzavreli dňa 18.2.2016 úverovú zmluvu, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky vo výške 3.000,-eur. Túto zmluvu posúdil ako zmluvu
spotrebiteľskú, na ktorú sa aplikujú ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) a ustanovenia zákona
č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, neriadi sa režimom
Obchodnéhozákonníka.Súdprvejinštanciezistil,že zmluvajevrozporesust.§9ods.2písm.l/zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, pretože neobsahuje

výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená výška anuitnej
splátky 49,08 eur a je v nej uvedený celkový počet splátok 96. Z toho však nevyplýva, aká je výška
splátok istiny, splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov. Žalobca totiž do predmetnej
úverovej zmluvy uviedol iba celkovú splátku, z ktorej nie je možné zistiť jej jednotlivé zložky. Z tohto
dôvodu poskytnutý spotrebiteľský úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských
úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie sa oboznámil s prehľadom splátok

zaplatených žalovanou za úhradu úveru, z ktorého zistil, že žalovaná na úhradu čerpaného úveru v sume
2.850,-eur uhradila v splátkach sumu 712,73 eur. Po zohľadnení časti úveru uhradeného žalovanoupredstavuje neuhradený zostatok úveru 2.137,27 eur, preto súd žalovanú zaviazal na zaplatenie tejto
sumy. Zaviazal ju tiež na zaplatenie úrokov z omeškania s úrokom vo výške 5% v súlade s ust. §
517 ods. 2 OZ od 10.10.2017, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanej. Žalobca

totiž nepreukázal, že doručil žalovanej výzvu na plnenie pred týmto dátumom. Vzhľadom na osobné,
majetkové a zárobkové pomery povolil žalovanej splácať dlh v splátkach po 30,-eur. O trovách konania
rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej

časti zamietol a proti rozhodnutiu, ktorým súd umožnil žalovanej uhradiť dlh v mesačných splátkach.
Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vyhovel žalobe v
plnom rozsahu a zaviazal žalovaného nahradiť dlžnú sumu a trovy konania.

4. V dôvodoch odvolania uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve chýba

náležitosťpodľa§9ods.2písm.l/zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Ktomuuvádza,ženeoddeliteľnou
súčasťouzmluvyoúveresúajobchodnépodmienkybankyapretoniektoréználežitosti,ktorémázmluva
obsahovať sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v obchodných podmienkach.
Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené priamo v texte zmluvy. Uvedením výšky
anuitnej splátky, termínom splatnosti prvej anuitnej splátky, počtom anuitných splátok a termínom

ich splatnosti. Zároveň bod 2.5.3 Obchodných podmienok popisuje anuitné splácanie. Počet a termín
splátok istiny aj úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. To platí aj pre údaj
o výške splátky. Banka bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy poskytne spotrebiteľovi výpis
z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, lehoty a podmienky
ich úhrady, vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny a úrokov. Anuita a anuitné

splácanie je definované ako pravidelné plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej
doby. Výška, počet a termíny splátok poplatkov je zrejmá už v čase uzavretia zmluvy, sú uvedené v
texte zmluvy a ostatné poplatky sú uvedené v Sadzobníku poplatkov, ktorý je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok a tým aj súčasťou zmluvy. Žalobca upriamuje pozornosť na rozsudok Súdneho
dvora európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej v zmysle ktorého

zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Zároveň
poukazuje na ďalšiu časť odôvodnenia tohto rozsudku, že smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Tieto ustanovenia zároveň bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej úprave. Odvolateľka v ďalšej časti odvolania poukazuje na aktuálne rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v
Bratislave. K údaju o skladbe splátky navyše dodáva, že zo zmluvy je zrozumiteľne jasné, že splátka
vo výške 49,08 eur pozostáva z poplatku za poistenie vo výške 1,20 eur, z úroku 12% ročne a je

pochopiteľné, že zvyšok tvorí istina. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o povolení splácať priznaný dlh
v splátkach odvolateľ uvádza, že žalovaná získala možnosť splácať úver za výhodnejších podmienok,
ako má dohodnuté v zmluve. Takéto rozhodnutie by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali
svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú takmer rovnakú splátku
a rovnako výhodné postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon práva, ktorý motivuje neplnenie

zmluvných povinnosti nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv. V tejto súvislosti
poukazuje tiež na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Žiline. Žalobca si dovoľuje
poznamenať, že posúdenie finančných možnosti žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo
byť súčasťou aktivít v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Odvoláva sa aj proti
rozhodnutiu o náhrade trov konania vzhľadom na podané odvolanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po preskúmaní podmienok prípustnosti odvolacieho konania
prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), následne preskúmal

napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a §
380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v plnom rozsahu dôvodné.7. Odvolateľ vo veci uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý spočíva v tom,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym
právnym posúdením je situácia, keď konajúci súd neaplikoval na zistený skutkový stav príslušnú právnu

normu, aplikoval nesprávnu právnu normu, obsah zvolenej právnej normy nesprávne interpretoval alebo
použitú právnu normu aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnym spôsobom.

8. Odvolací súd konštatuje, že odvolaním nebol napadnutý výrok č. I. napadnutého rozsudku v tom
rozsahu, v ktorom žalovaná bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 2.137,27 eur s 5% ročným úrokom

z omeškania od 10.10.2017 do zaplatenia. Túto časť rozhodnutia odvolací súd nepreskúmaval. Z výroku
č.I. preskúmaval iba rozhodnutie o spôsobe zaplatenia priznanej sumy, teda rozhodnutie o povolení
splácať priznanú sumu v splátkach.

9. Odvolací súd sa preto najskôr bude zaoberať touto časťou napadnutého výroku. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil svoj výrok, ktorým zaviazal žalovanú

splácať priznanú sumu v finančných splátkach po 30,-eur mesačne.

10. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dní a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. Uvedené ustanovenie v sebe zahŕňa aj možnosť povoliť zaplatenie peňažného plnenia v splátkach.
Pri rozhodovaní o poskytnutí možnosti zaplatiť dlh žalovaného v splátkach musí vychádzať konajúci
súd z okolností daného prípadu, napr. zo sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu a pod. Na
druhej strane tu však existuje právo toho, ktorému bolo súdnym rozhodnutím právo priznané, aby mu
plnenie bolo skutočne zaplatené v primeranom čase. Až skutočným zaplatením priznaného plnenia totiž

dochádza k zániku dlhu. Súčasťou práva na súdnu ochranu je aj rozhodnutie súdu o podmienkach
splnenia priznanej pohľadávky, preto je súd povinný stanoviť primerané podmienky splátok a ich
zročnosť tak, aby skutočne a reálne došlo k uspokojeniu právoplatne priznaného nároku žalobcu.

12. Odvolateľ namieta, že súd prvej inštancie tým, že umožnil žalovanej splácať priznanú sumu v

splátkach po 30,-eur mesačne jej vytvoril výhodnejšie podmienky, ako mala pri uzatvorení úverovej
zmluvy. Táto námietka je dôvodná, rovnako ako aj objektívna skutočnosť, že súd prvej inštancie
neuviedol žiadne dôvody, ktoré ho viedli k umožneniu splácať priznanú sumu v splátkach po 30,-eur
mesačne. Odvolací súd preto výrok rozsudku v tejto časti zrušil.

13. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolacími námietkami žalobcu vo vzťahu k výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bol
výlučne ten dôvod, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm.
l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy, teda ku dňu 18.2.2016. Podľa
názoru súdu prvej inštancie absencia tejto náležitosti spôsobuje následok podľa § 11 ods. 1 písm. b/

uvedeného zákona, teda že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd preskúmal
tento záver súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
pretože ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy nevyložil eurokonformne, teda tak, aby výklad uvedeného ustanovenia rešpektoval ustanovenia

smernice č. 2008/48/ES z 3.4.2008 o zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžaduje,
aby zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti podľa Občianskeho zákonníka
obsahovala aj náležitosť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a ich poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nedostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Otázku výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. l/ citovaného zákona riešil vo svojej judikatúre Najvyšší súd
SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 146/2017 z 22.2.2018 a následne aj v rozhodnutí 3Cdo 96/2018 zo

17.4.2018. Z oboch rozhodnutí vyplýva záver, že zákon č. 129/2010 Z.z. predstavuje úplnú transpozíciu
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES do slovenského právneho poriadku. Smernica,
ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli účel sledovaný
smernicouprijatímtranspozičnýchopatrenívosvojomprávnomporiadku.Členskýštátmusítranspozíciusmernice uskutočniť spôsobom zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť
ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich
konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej

úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj iné náležitosti než sú tie,
ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom č. 129/2010 Z.z.
bola transponovaná smernica v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu bezpochyby nebolo, aby ust. §
9 ods. 2 písm. l/ zákona bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. Toto je skutočnosť, na ktorú
musí vziať vnútroštátny súd zreteľ pri aplikácii a interpretácii tohto ustanovenia. V tejto súvislosti dospel

Najvyšší súd SR v citovaných rozhodnutiach k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa č. 129/2010
Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich presne uvádzali rozpis plánovanej amortizácie dlhu,
teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Za použitia tohto
eurokonformnéhovýkladujepotrebnédospieťkzáveru,že citovanézákonnéustanovenielenspresňuje,
čo splátka úveru zahrňuje. Ani z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. nevyplýva, že by úmyslom
zákonodarcu bolo sprísnenie požiadavky zakotvenej v smernici, teda aby zmluva o úvere obsahovala

výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a iné poplatky. Odvolací súd
preto zhodne s názorom Najvyššieho súdu SR konštatuje, že ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona neupravuje
požiadavku, ktorá by bol odlišná od toho, čo je vymedzené v článku 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

16. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a/ až l/, s,z. a aa/.

17. Použijúc právne závery z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a vychádzajúc z
uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere konštatuje odvolací súd, že v zmluve bola dohodnutá výška

anuitnej splátky vo výške 49,08 eur, termín splatnosti prvej splátky, počet anuitných splátok 96 a
splatnosť každej anuitnej splátky mesačne v 20. deň kalendárneho mesiaca, ako aj termín konečnej
splatnosti úveru dňa 20.2.2014. Z toho je potrebné vyvodiť, že zmluva obsahuje potrebné náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Preto niet
dôvodu na právny záver, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného

zákona.

18. Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci odvolací súd zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a rovnako aj v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP a v rozsahu zrušenia, vrátane zrušenia výroku o povolení splatnosti právoplatne priznanej časti

istiny a príslušenstva vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc právne názory odvolacieho súdu preskúma
opätovne po skutkovej a právnej stránke uplatnený nárok žalobcu a vo veci opätovne rozhodne.

20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku náhrady trov konania, resp.
odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 CSP.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.